Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-59-2018.pdf
PDF · 203.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobcov: 1. L. R., nar. XX.XX.XXXX, 2. U. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y. XXXX/XX, Q., obaja zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., SNP 10, 920 01 Hlohovec, IČO: 53 121 279, proti žalovaným: 1. U. R., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, Q., 2. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, Q. a 3. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/ XXC, Q., všetci zast.: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., IČO: 47 258 535, Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o
rozhodol:
I. Súd zamieta žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Q., katastrálny odbor ako pozemok registra „C“ parc. č. 1928/1 o výmere 158 m2, zastavaná plocha a nádvorie.
II. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Q., katastrálny odbor ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 52 m2, zastavaná plocha a nádvorie a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že nehnuteľnosť prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaného 2 a žalovaného 3, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.
III. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Q., katastrálny odbor ako pozemok registra „C“ parc. č. 1928/3 o výmere 6 m2, zastavaná plocha a nádvorie a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že nehnuteľnosť prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaných, a to žalovaného 1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, žalovaného 2 o veľkosti podielu 1/4 k celku a žalovaného 3 o veľkosti podielu 1/4 k celku.
IV. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť z titulu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam žalobcovi 1 náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 73,50 eur a žalobcovi 2 náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 31,50 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaný 2 je povinný zaplatiť z titulu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam žalobcovi 1 náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 673,75 eur, žalobcovi 2 náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 288,75 eur a žalovanému 1 náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 364,00 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalovaný 3 je povinný zaplatiť z titulu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam žalobcovi 1 náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 673,75 eur, žalobcovi 2 náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 288,75 eur a žalovanému 1 náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 364,00 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 19.10.2018 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX ako: pozemok parcela registra „C“ parc.č. XXXX/X o výmere 52 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „Pozemok XXXX/X“), pozemok parcela registra „C“ parc.č. XXXX/X o výmere 6 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „Pozemok XXXX/X“) a pozemok parcela registra „C“ parc.č. XXXX/X o výmere 158 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „Pozemok XXXX/X“, Pozemok XXXX/X, Pozemok XXXX/X a Pozemok XXXX/X ďalej spoločne aj ako „Nehnuteľnosti“) a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k Nehnuteľnostiam vyporiada tak, že Pozemok XXXX/X a Pozemok XXXX/X súd prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1 až 3, každému o veľkosti podielu 1/3 k celku, Pozemok XXXX/X bude rozdelený v zmysle Geometrického plánu na rozdelenie spoločného dvora p.č. XXXX/X, XXXX/X-XXXX/X č. XX/XXXX zo dňa 23.08.2018, vyhotoveného X. F. - geodet (ďalej len „GP 1“), časť Pozemku XXXX/X - novovzniknutú parcela č. XXXX/ X o výmere 60 m2 súd prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1 o veľkosti podielu 7/20 k celku, žalobcu 2 o veľkosti podielu 3/20 k celku, žalovanej 1 o veľkosti podielu 4/20 k celku, žalovanej 2 o veľkosti podielu 3/20 k celku, žalovanej 3 o veľkosti 3/20 k celku, novovzniknutú parcelu č. XXXX/X o výmere 10 m2, novovzniknutú parcelu č. XXXX/X o výmere 6 m2 a novovzniknutú parcelu č. XXXX/X o výmere 10 m2, súd prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1 až 3, každému o veľkosti podielu 1/3 k celku, novovzniknutú parcelu č. XXXX/X o výmere 44 m2 a novovzniknutú parcelu č. XXXX/ X o výmere 28 m2 súd prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1 a 2, každému o veľkosti podielu 1/2 k celku a žalovaných súd zaviaže spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1 vyrovnací podiel vo výške 220,00 eur a žalobcovi 2 vyrovnací podiel vo výške 220,00 eur.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností, žalobca 1 o veľkosti podielu 7/20 k celku, žalobca 2 o veľkosti podielu 3/20 k celku, žalovaná 1 o veľkosti podielu 4/20 k celku, žalovaná 2 o veľkosti podielu 3/20 k celku a žalovaná 3 o veľkosti podielu 3/20 k celku. Žalobcovia sú manželia a podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, v k.ú. Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parcela registra „C“, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X a rodinného domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti susedia s Nehnuteľosťami. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXXX a rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti susedia s Nehnuteľnosťami. Žalovaní 2 a 3 sú naviac podielovými spoluvlastníkmi garáže evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, postavenej na Pozemku XXXX/X, ktorý je predmetom vyporiadania. Medzi stranami žalobcami a žalovanými dochádza k nezhodám a sporom vo vzťahu k užívaniu Nehnuteľností, ktoré vychádzajú z toho, že žalovaní užívajú Nehnuteľnosti extenzívne a nezodpovedajúco veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní sa nechcú na užívaní spoločných nehnuteľností dohodnúť, a z toho dôvodu sa žalobcovia rozhodli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k Nehnuteľnostiam. Žalobcovia navrhovali žalovaným vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vzhľadom na ich pasivitu požiadali geodeta o vyhotovenie GP 1. Na základe GP 1 navrhli žalobcovia žalovaným vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, žalovaný 1 a 2 nezareagovali vôbec, žalovaný 3 toto odmietol, pričom nešpecifikoval, z akého dôvodu. Na Pozemku XXXX/X sa nachádza garáž, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 2 a 3. Na celom Pozemku XXXX/X je sčasti postavený rodinný dom, ktorého podieloví spoluvlastníci sú žalovaní. Pozemok XXXX/X navrhujú žalobcovia rozdeliť reálnou deľbou v zmysle petitu žaloby. Na základe žalobcami navrhovaného vyporiadania by žalobcovia nadobudli pozemky v celkovej výmere 72 m2 a žalovaní (okrem zachovaného podielu na novovzniknutom pozemku XXXX/X o výmere 60 m2) pozemky v celkovej výmere 84 m2. Žalovaní tak nadobudnú o 6 m2 viac, než by zodpovedalo ich spoluvlastníckemu podielu. Z dôvodu nerovnosti týchto podielov žalobcovia navrhujú zaviazať žalovaných k úhrade sumy 420,00 eur, ktorá zodpovedá priemernej všeobecnej hodnote pozemkov v Q., ktorá je 70,00 eur/m2 (6x70,00 eur/m2 = 420,00 eur).
3. Žalobcovia k žalobe pripojili výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q., GP 1, návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 15.05.2018, časť katastrálnej mapy, poštové podacie lístky, návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 10.09.2018, doručenky, e-mail zo dňa 18.09.2018.
4. K žalobe sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že okolnosti súvisiace s užívaním spoločných pozemkov sú skutočne neúnosné a ťažko znesiteľné, avšak nie kvôli správaniu žalovaných, ale pre správanie žalobcov, ktorí v rodinnom dome súp. č. XXXX ani nebývajú a dlhodobo bránia žalovaným v plnohodnotnom užívaní Pozemku XXXX/X a Pozemku XXXX/X. Žalobcovia si pri oplotení svojho pozemku parc.č. XXXX oplotili i časť Pozemku XXXX/X. Žalobcovia si tiež na Pozemku XXXX/X bez súhlasu žalovaných postavili schodisko do svojho rodinného domu, čím zo spoločného pozemku ubrali niekoľko m2. Žalovaná 1 ako jediná denne užíva Nehnuteľnosti, nakoľko v rodinnom dome býva. Žalovaní v rodinnom dome súp. č. XXXX nebývajú. Žalovaní si uvedomujú, že by bolo v záujme sporových strán, keby sa podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušilo a vyporiadalo spôsobom, ktorým by sa definitívne vyriešili susedské spory. Nakoľko však Pozemok XXXX/X je spoločným dvorom, cez ktorý žalovaní potrebujú mať zachovaný prístup z verejnej komunikácie ku svojim nehnuteľnostiam a žalobcovia potrebujú mať zachovaný prístup ku svojim pozemkom parc. č. XXXX/X a XXXX/ X, nie je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k Pozemku XXXX/X tak, aby sa susedské spory vyriešili. Žalovaní navrhujú: (1) Pozemok XXXX/X, na ktorom je postavená garáž v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 2 a žalovaného 3 (každý o veľkosti podielu 1/2 k celku) prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaného 2 a žalovaného 3, každému o veľkosti podielu 1/2 k celku s povinnosťou zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely žalobcovi 1 a žalobcovi 2; (2) Pozemok XXXX/X, na ktorom je postavené schodisko patriace k rodinnému domu súp. č. XXXX (rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve žalovaných) prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1 až 3 (žalovaného 1 o veľkosti podielu 1/2, žalovaného 2 o veľkosti podielu 1/4 a žalovaného 3 o veľkosti podielu 1/4); (3) zamietnuť žalobu v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k Pozemku XXXX/X; (4) zaviazať žalobcov na náhradu trov konania žalovaných. Žalovaní uviedli, že žalobcovia nepreukázali, že pri ocenení pozemkov možno vychádzať z priemernej všeobecnej hodnoty pozemkov v Q., nepreukázali výšku priemernej všeobecnej ceny pozemkov v Q., žalovaní nesúhlasia s výškou sumy vyrovnacieho podielu. Návrh žalobcov na zrušenie a vyporiadanie Pozemku XXXX/X nezohľadňuje kritérium účelného využitia veci. Pre obe strany má pozemok rovnaký význam a to pre zachovanie prístupu k ich nehnuteľnostiam. Prístup motorovým vozidlom po novovytvorenom pozemku o šírke 1,20 m by bol úplne vylúčený. K nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných by nebolo možné sa dopraviť sanitným vozidlom, vozidlom požiarnej techniky či invalidným vozíkom. Prikázanie novovytvoreného pozemku p.č. XXXX/X do podielového spoluvlastníctva žalobcov by neumožňoval ani len otvoriť garážovú bránu. Žalobcami navrhnutým rozdelením pozemku by došlo k porušeniu vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška 532/2002“). Žalovaní navrhli za účelom ocenenia Pozemku XXXX/X a Pozemku XXXX/X ustanoviť súdneho znalca v odbore stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností. Za účelom posúdenia, či vyporiadanie Pozemku XXXX/X zohľadňuje kritérium účelného využitia veci, navrhli ustanoviť súdneho znalca z odboru stavebníctvo. Žalovaní k vyjadreniu pripojili fotografie Nehnuteľností.
5. Žalobcovia v replike uviedli, že žalobcovia v rodinnom dome súp.č. XXXX bývajú, pokiaľ sa tam niekedy nezdržiavajú, je to len preto, aby sa vyhli správaniu žalovaných. Žalovaní bránia žalobcom v plnohodnotnom užívaní Pozemku XXXX/X. Nie je pravda, že žalobcovia si pri oplotení svojho pozemku p.č. XXXX oplotili i časť Pozemku XXXX/X, tiež nie je pravda, že si žalobcovia postavili schodisko na Pozemku XXXX/X bez súhlasu žalovaných. Nie je dôvod, aby súd podielové spoluvlastníctvo strán nevyporiadal. Rovnako nie je dôvod, aby súd priznal náhradu trov konania žalovaným. Navrhovaný spôsob rozdelenia Pozemku XXXX/X zodpovedá účelnému využitiu veci. Prístup do stavby označenej ako garáž autom ani v súčasnosti žalovaní nemajú a ani stavbu takto nevyužívajú, ak v minulosti takýto prístup mali, bolo to iba preto, že protiprávne prechádzali cez parcelu č. XXXX, ktorá nie je v ich vlastníctve a nie je ani predmetom vyporiadania v tomto spore. Tvrdenie žalovaných, že k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných by nebolo možné sa dopraviť sanitným vozidlom, vozidlom požiarnej techniky či invalidným vozíkom, považujú žalovaní za zavádzajúce, k vyporiadavaným nehnuteľnostiam im zostane z verejnej komunikácie prístup prostredníctvom ponechanej spoločnej časti
Pozemku XXXX/X. Žalobcovia navrhli, aby súd vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby
- súdneho znalca z odboru geodézia a kartografia (príp. nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca) a navrhol najoptimálnejší spôsob rozdelenia Nehnuteľností a zároveň určil všeobecnú hodnotu Nehnuteľností pred rozdelením a všeobecnú hodnotu jednotlivých častí vytvorených navrhovaným delením.
6. Žalovaní v duplike uviedli, že stavba na Pozemku XXXX/X je na liste vlastníctva zapísaná ako „garáž“, pričom uvedenú stavbu by za účelom parkovania ich motorového vozidla využívali (prístupom po Pozemku XXXX/X, tak ak tomu bolo v minulosti, nie po pozemku p.č. XXXX), pokiaľ by im v užívaní stavby žalobcovia nebránili svojvoľným oplotením pozemku p.č. XXXX vo väčšej výmere, akú v skutočnosti vlastnia. Žalovaní nesúhlasia s návrhom žalobcov na rozdelenie Pozemku XXXX/X, ako je uvedené v žalobe. V takom prípade by sa žalovaní nedostali k svojim nehnuteľnostiam ani len invalidným vozíkom.
7. Súd dňa 21.01.2020 uskutočnil ohliadku Nehnuteľností a zhotovil fotodokumentáciu Nehnuteľností.
8. Na pojednávaní dňa 24.01.2020 žalobcovia uviedli, že vzájomné spory strán sporu sú riešené privolávaním polície. Žalobcovia navrhli žalovaným rôzne riešenia mimosúdneho riešenia veci, žalovaní vždy iba oznámili, že s návrhom nesúhlasia, vlastný návrh neprezentovali. Žalobcovia navrhujú vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako je uvedené v žalobe. Nenamietajú voči návrhu žalovaným na vyporiadanie Pozemku XXXX/X. Pozemok XXXX/X je reálne deliteľný, v návrhu ponechali ako spoločnú časť novovytvorenú parcelu č. XXXX/X, ktorá zabezpečuje prístup žalovaných k verejnej komunikácii. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že sa zmení a zníži využiteľnosť Pozemku XXXX/X po navrhovanom rozdelení, podľa konštantnej judikatúry (OZ NS ČR 22Cdo/3533/2007) aj keď oproti predchádzajúcemu stavu dôjde k určitému zúženiu možnosti užívať nehnuteľnosť na určený účel, ide stále o reálne deliteľnú vec. Argumentácia žalovaných, že žalobcami navrhnutým riešením sa zúži možnosť vchádzať cez Pozemok XXXX/X ku garáži tak, že k nej neprejdú autom, je účelová, lebo aj za súčasného stavu sa bez toho, že by prechádzali cez inú nehnuteľnosť, patriacu len žalobcom, ku garáži nie je možné dostať.
9. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že navrhujú, aby Pozemok XXXX/X bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva žalovaného 2 a žalovaného 3 (každému o veľkosti podielu 1) s povinnosťou zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely žalobcom, Pozemok XXXX/X, na ktorom je schodisko, patriace k rodinnému domu súp. č. XXXX navrhujú prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1 v podiele 1/2, žalovaného 2 v podiele 1 a žalovaného 3 v podiele 1 s povinnosťou zaplatiť náhradu žalobcom. Pokiaľ ide Pozemok XXXX/X, v tejto časti žalovaní žiadajú aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že návrh žalobcov, v tejto časti nezohľadňuje kritérium účelného využitia veci. Žalovaní mali záujem po podaní žaloby sa so žalobcami mimosúdne dohodnúť tak, že by predmetom dohody bol aj predaj pozemku p.č. XXXX. V rámci mimosúdnych rokovaní sa žalovaní dozvedeli, že žalobcovia svoj návrh zmenili a nežiadajú 70,00 eur za m2 ale 200,00 eur za m2. Z tohto dôvodu k uzavretiu mimosúdnej dohody neprišlo.
10. Žalobca 1 na pojednávaní uviedol, že garáž staval jeho brat v r. 1988-1990, ale neskolaudoval to, skolaudovala to dodatočne jeho švagriná v r. 2011.
11. Žalobkyňa 2 na pojednávaní uviedla, že v rodinnom dome susediacom s Nehnuteľnosťami nebýva, jej manžel tam má prechodný pobyt. Žalovaná 1 im ponúkla odkúpiť si ich nehnuteľnosti. V realitke sa síce ocitol ich dom v predaji, nemá záujem ho predať. Realitka im navrhla, že lepšie je to predať ako celok. Žalovaná chcela sústavne 75 000,00 eur, žalobcovia mali klesať na 45 000,00 eur. Mala záujem odkúpiť ich dom za 65 000,00 eur, to bola hodnota ohodnotená domu s garážou po smrti švagra. Navrhla, že predá svoj byt v činžiaku, a odkúpi ich dom, ale oni nesúhlasili. Mali záujemcov o kúpu oboch domov za cenu 120 000,00 eur spolu. Žalovaná 1 s nimi nekomunikovala. Sú ochotní odkúpiť garáž. Žalovaná 1 na pojednávaní uviedla, že žalobca pred garážou rozbil betón a spravil si tam záhradku, že to je jeho. Keď chceli predať dom, tak si to dala vytýčiť. Ohodnotili jej dom na 75 000,00 eur. V prvom rade som sa pýtala žalobcov, či to chcú oni. Povedali, že im dajú max. 60 000,00 eur, to bolo málo. Dcéra potom chcela odkúpiť ich dom, ale pýtali veľa. Veľkú bránu zamkli na zámok. Stále robili prieky, aby sa nedostala do garáže, tak sa aj prestala používať. Dom zatepľovali, zobrali zo spoločného priestoru 18-20 cm. Žalovaná 2 opísala na pojednávaní spory medzi stranami a zlé vzťahy strán. Žalovaná 3 uviedla, že za života otca mali povolený vjazd do garáže, nikdy ich neosočili, že tam chodia. Auto chodilo do garáže
dlhé roky, otec mal 2 autá, keď podnikal so žalobcom. Garáž bola vystavaná na to, aby aj slúžila ako garáž. Ich schodisko nebolo zateplené, to zobralo 20 cm z priestoru, bolo to prejazdné. Kovový plôtik existoval aj v čase života otca, na ňom sa nič nezmenilo. Drevený plôtik pribudol neskôr. Na otázku, či sa po zateplení dá prejsť autom ku garáži, keby tam nebol drevený plot uviedla, že už to neskúšali, nakoľko tam bolo dlho lešenie, potom tam pribúdali pred garáž hranoly, sudy, plot. Všetko to patrilo žalobcom. Tak potom už do garáže nejazdili. Otec žalovanej 2 podnikal spolu so žalobcom 1, autá boli vo dvore, aby nič nezmizlo, vyrábali kamenné deky na hroby. Dažďový zvod na garáži je cca 1 rok. Už nemá záujem predať nehnuteľnosti.
12. Žalovaná 1 a žalovaná 2 uviedli, že nevlastnia motorové vozidlo. Žalovaná 3 uviedla, že vlastní 2 motorové vozidlá. Teraz do garáže motorovým vozidlom nevchádzajú. Žalovaní uviedli, že majú za to, že cena Nehnuteľností uvádzaná žalobcami 70,00 eur/m2 je primeraná, a preto nenavrhujú o tejto otázke vykonať znalecké dokazovanie. Strany na pojednávaní predložili originál GP1, návrh na vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy zo dňa 31.03.2008, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 05.05.2010, stavebné povolenie, potvrdenie Mesta Q. zo dňa 22.01.2020, návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, kolaudačné rozhodnutie, vytyčovací náčrt, protokol o vytýčení vlastníckych hraníc, ponuku k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
13. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 19.03.2020 žiadali o odvolanie zákonnej sudkyne (pozn. súdu: ktorá bola následne zmenená dňa 11.06.2020 dodatkom k rozvrhu práce na rok 2020) z procesu, keďže na ohliadke Nehnuteľností si zákonná sudkyňa tykala s právnym zástupcom žalovaných, žalobcovia majú za to, že sudkyňa je zaujatá, čo bolo vidieť na pojednávaní dňa 24.01.2020, nadržuje jednej strane a nerieši vysporiadanie spoločného dvora, keď rieši odpredaj inej parcely. Zákonná sudkyňa v úradnom zázname uviedla, že s právnym zástupcom žalovaných si netyká, súd na podanie neprihliadal, keď námietka nebola podaná v lehote 7 dní podľa § 53 ods. 1 CSP.
14. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 27.07.2020 doručili súdu zameranie skutkového stavu objektovej sústavy a konštrukcii a schémy nehnuteľností a uviedol, že v zmysle predmetného zamerania je zrejmé, že žalovaní by garáž mohli užívať za účelom parkovania ich osobných motorových vozidiel len tak, že by prechádzali po parcele č. XXXX, ktorá patrí žalobcom a prístup len po Pozemku XXXX/ X by im k takémuto užívaniu nestačil.
15. Na pojednávaní dňa 04.12.2020 žalobcovia uviedli, že navrhovaný spôsob rozdelenia je účelný. Alternatívne navrhujú horizontálne rozdelenie spoločných pozemkov so zriadením vecného bremena. Trvajú na odbornom vyjadrení resp. znaleckom posudku. Žalovaní uviedli, že navrhovaný spôsob rozdelenia nie je účelný. S horizontálnym rozdelením nesúhlasia, prístup k nehnuteľnostiam žalovaných by bol možný iba cez cudzí pozemok a takáto nehnuteľnosť by bola nepredajná. Žalobkyňa 2 uviedla, že nesúhlasí s tým, aby autá jazdili do dvora, aby tam žalovaní umývali auto, keď štartujú auto vo dvore, výfukové plyny idú do jej okna. Žalobcovia uviedli, že v prípade, ak by nebol vysporiadaný Pozemok XXXX/X, nesúhlasí s tým, aby boli samostatne vysporiadané Nehnuteľnosti - Pozemok XXXX/X a XXXX/ X. Cena 70,- eur / m2 už nie je aktuálna, požadujú vyššiu cenu. Navrhujú znalecký posudok na určenie hodnoty Nehnuteľností.
16. Žalovaní podaním doručeným súdu dňa 15.12.2020 uviedli, že stavba garáže bola realizovaná v roku 1988 na mieste pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá už predtým bola využívaná ako garáž, nakoľko súrodenci T. R. (nebohý) a žalobca 1 vykonávali podnikateľskú činnosť, s ktorou súviselo aj používanie osobných motorových vozidiel parkovaných aj v tejto stavbe. Užívanie garáže i spoločného dvora bolo bezproblémové do okamihu smrti ich matky, po ktorej v dedičskom konaní sa stali vlastníkmi nehnuteľností a podielového spoluvlastníctva spoločného dvora žalobcovia. Žalobcovia nevyužívajú nehnuteľnosť na trvalé bývanie tak, ako žalobkyňa 1. Pozemok záhrada bola žalobcami svojvoľne predĺžená s preukázateľným úmyslom znemožniť žalovaným vjazd cez spoločný dvor a užívanie garáže. Prístavba schodiska k nehnuteľnosti žalovanej 1 bola realizovaná už v čase výstavby garáže, s čím v tom čase žalobca 1 nenamietal. Naopak žalovaní namietali voči stavebným úpravám žalobcov, hoci svojimi stavebnými zásahmi (zatepľovaním, prestavbou schodiska), hoci tým zmenšili výmerovú plochu spoločného dvora. Žalobcovia znemožňovali užívanie spoločného dvora a garáže. Návrh žalobcov odporuje dobrým mravom, výrazným spôsobom znevýhodňuje žalovaných. Žalovaní pripojili historické fotografie Nehnuteľností.
17. Súd na návrh žalobcov uznesením zo dňa 08.02.2021 ustanovil v konaní znalca z odboru stavebníctvo K.. C. T., za účelom zodpovedania nasledovných otázok: 1. či je Pozemok XXXX/X reálne deliteľný v zmysle GP1, 2. či by pri rozdelení spoločného dvora boli dodržané podmienky stanovené právnymi predpismi, 3. ak rozdelenie spoločného dvora nie je reálne možné, nebolo v súlade s technickými požiadavkami alebo nie je účelné, či existuje iná alternatíva rozdelnia spoločného dvora, ktorá by bola účelná a v súlade s technickými normami.
18. Znalec vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 11.05.2021, v ktorom uviedol, že podľa záverov GP1 je viditeľná snaha maximálne možného obmedzenia plôch spoločne užívaného Pozemku XXXX/X. Z pôvodnej výmery Pozemku XXXX/X - 158 m2, by po realizácii predmetnej deľby zostala spoločne využívaná plocha na úrovni 60m2. Snaha o minimalizáciu rozsahu spoločnej parcely však naráža na potrebu zabezpečenia dostatočného rozsahu a šírky prístupových resp. komunikačných plôch pre prístup a užívanie stavieb prístupných spoločným dvorom. Kritickou časťou predmetného návrhu je stanovená šírka novovzniknutej parcely XXXX/X, kde GP1 uvádza šírku pozemku od verejného priestranstva okolia R. ulice do vnútra pozemku až po úroveň konca rodinného domu súp. č. XXXX na úrovni 1200 mm. Pri predpoklade vytvorenia plotovej konštrukcie po prípadnom rozdelení od novovytvorenej parcely č. XXXX/X ide o nedostatočnú šírku zabezpečenia bezpečného a účelného užívania stavieb vo vnútri pozemku, hlavne rodinného domu súp. č. XXXX. Možnosti bezpečného a účelného využitia je potrebné zabezpečiť resp. zachovať pre exploatáciu aj v budúcnosti každodobým vlastníkom. V budúcnosti nie je možné vylúčiť užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, čo vyvoláva potrebu dodržať minimálne charakteristiky komunikácii resp. prístupových chodníkov. Odstavec 1.4 Všeobecných technických požiadaviek na stavby uvádza, že minimálna šírka chodníku musí byť na úrovni 1300 mm, čo už je hodnota pozemku presahujúca šírku pozemku podľa návrhu reálnej deľby. K posúdeniu šírky prístupovej komunikácie možno primerane použiť aj znenie požiarno-bezpečnostných predpisov. Objekty prístupné v rámci spoločného dvora spĺňajú kritériá vyhlášky MV SR, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. U rodinného domu môže byť prístupová komunikácia pre zásah požiarnej techniky ukončená maximálne 50 m od objektu. Šírka nechránenej únikovej cesty (Pozemok XXXX/X od domu súp. č. XXXX po ulicu možno čiastočne považovať za únikovú komunikáciu) je pri evakuácii osôb neschopných samostatného pohybu potreba na úrovni trojnásobku šírky únikového pruhu čo je 3 x 0,55 m, čiže 1,65 m. Do úvahy treba vziať aj počas exploatácie stavieb potrebu ich stavebných úprav, kde šírka spoločného pozemku by neumožnila prípadne výrazne sťažila prístup malých stavebných mechanizmov alebo aj napr. vozíka s materiálom. Ďalším rozporuplným miestom je šírka spoločného pozemku medzi objektom murovanej garáže a novovytvoreným pozemkom parc. č. XXXX/X. Šírka nie je v GP1 taxatívne vyznačená, ale podľa mierky ide o údaj niekde na úrovni 1,0 m. V minulosti grafickou simuláciou bolo preukázané, že bez použitia rohu pozemku p.č. XXXX (už oplotený) nie je možný alebo je možný iba veľmi nebezpečný prístup osobným motorovým vozidlom z ulice ku garáži. Aj keď vylúčime možnosť garážovania osobného motorového vozidla v garáži, garáž je z právneho hľadiska legálnou stavbou s možnosťou aj inej formy využitia napr. ako sklad a vyhradená šírka pozemku podľa GP1 neumožňuje ani úplné otvorenie dvojkrídlových vrát, ktorých každé krídlo má šírku 1200 mm. Z hľadiska aspoň obmedzených možností využitia stavby garáže je potrebné vytvoriť dostatočne veľký manipulatívny priestor pred ňou. Pokiaľ by zostala požiadavka riešenia spoločného dvora je možné uvažovať so zmenšením odčleňovaných plôch od spoločného dvora, aby boli zabezpečené vyššie posudzované parametre. Možnosť takéhoto riešenia je graficky vyznačená v rámci schémy, ktorá je súčasťou prílohovej časti posudku. V závere znalec uviedol, že na základe údajov a zistení uvedených v časti posudok nie je Pozemok XXXX/X podľa zamerania GP1 reálne deliteľný pri zachovaní alebo dodržaní podmienok stanovených právnymi predpismi resp. zachovania účelnosti využitia posudzovaného pozemku a jeho vplyvu jeho pomocou prístupných nehnuteľností. Použitá varianta reálnej deľby pozemku by mala zachovať v súčasnosti maximálne možnú prechodnú šírku čím budú dodržané všetky zistené základné podmienky vyplývajúce z posudzovaných predpisov.
19. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 02.07.2021 navrhli zmenu žaloby tak, že sa domáhajú zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k Nehnuteľnostiam a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že Pozemok XXXX/X a Pozemok XXXX/X sa prikazujú do podielového spoluvlastníctva žalovaných (žalovaný 1 o veľkosti podielu 4/10, žalovaný 2 o veľkosti podielu 3/10 a žalovaný 3 o veľkosti podielu 3/10), novovzniknutý pozemok XXXX/X o výmere 104 m2, odčlenený z Pozemku XXXX/X podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 08.06.2021 vyhotoviteľom Y. R. - J. (ďalej len „GP2“) sa prikazuje do podielového spoluvlastníctva strán sporu
(žalobca 1 o veľkosti podielu 7/20, žalobca 2 o veľkosti podielu 3/20, žalovaný 1 o veľkosti podielu 4/20, žalovaný 2 o veľkosti podielu 3/20 a žalovaný 3 o veľkosti podielu 3/20), novovzniknuté pozemky p.č. XXXX/X o výmere 25 m2, p.č. XXXX/X0 o výmere 6 m2 a p.č. XXXX/X1 o výmere 23 m2, odčlenené z Pozemku XXXX/X podľa GP2 sa prikazujú do podielového spoluvlastníctva žalobcov (žalobca 1 o veľkosti podielu 7/10, žalobca 2 o veľkosti podielu 3/10). Žalobcovia pripojili GP2. Súd zmenu žaloby navrhovanú žalobcami pripustil uznesením na pojednávaní dňa 16.05.2022.
20. K návrhu žalobcov na zmenu žaloby sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že návrh žalobcov nie je v súlade s vyjadrením súdneho znalca. Nie je rešpektovaná šírka nechránenej únikovej cesty, v prípade deľby Pozemku XXXX/X by tiež nebolo možné prejsť po novovytvorenom pozemku p.č. XXXX/X ani osobným motorovým vozidlom, tobôž stavebnými mechanizmami v prípade stavebných úprav vykonávaných na rodinnom dome vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní poukázali tiež na listinu „Prešetrenie zápisu v katastri nehnuteľností“ vydanú dňa 30.12.2020 katastrálnym odborom Okresného úradu Q. (ďalej len „OÚ HC“), z ktorej vyplýva, že katastrálny úrad vykonal pri ZMVM chybný zápis parcely reg. CKN č. XXXX, keď do listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. nezapísal T. R.a ako podielového spoluvlastníka uvedenej parcely. Z toho dôvodu sa žalovaní budú domáhať samostatnou žalobou určenia vlastníckeho práva k pozemku p.č. XXXX. K vyjadreniu žalovaní pripojili listinu vydanú OÚ Q. dňa 30.12.2020 označenú ako Prešetrenie zápisu v katastri nehnuteľností - oznámenie.
21. Žalobcovia sa vyjadrili k podaniu žalovaného a uviedli, že navrhnutá zmena žaloby na základe GP2 je v súlade s vyjadreniami a závermi znalca v konaní. K listine „Prešetrenie zápisu v katastri nehnuteľností“ žalobcovia uviedli, že skutočnosti uvedené v predloženej listine nepovažujú za preukázané a správne. Pokiaľ nebude v súdnom konaní rozhodnuté inak, považujú aktuálne údaje zapísané v katastri nehnuteľností za platné a záväzné.
22. Žalovaní navrhli v konaní vypočuť súdneho znalca a uviedli, že podali na OÚ HC návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte ohľadne chybného zápisu pozemku p.č. XXXX. OÚ Q. v oznámení nesprávne konštatuje, že nesprávny zápis nie je možné riešiť opravou podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, nakoľko nehnuteľnosti (pozemok p.č. XXXX) sú predmetom tohto súdneho konania. Žalovaní následne doručili súdu Rozhodnutie OÚ Q. zo dňa 18.03.2022 a uviedli, že rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
23. Na pojednávaní dňa 16.05.2022 súd vypočul znalca K.. C. T., ktorý uviedol, že variant rozdelenia, na ktorý poukázal v znaleckom posudku je schéma, ktorá je prílohou znaleckého posudku. V zmysle tohto variantu vstupná šírka pozemku, ktorý by zostal v podielovom spoluvlastníctve pri styku s verejným priestranstvom by bola 1,8 m. Limitná šírka, ktorá bola určená na nezabezpečený únik na verejnú komunikáciu je 1,65 m, vstupná šírka pozemku podľa GP2 je na dolnej hranici, je však vhodné zachovať čo najväčší možný priestor medzi východnou stranou vstupu žalovaných do domu a západnou hranicou pozemku p.č. XXXX - podľa zamerania by to malo byť 1,8 m. Šírku vozíkov na stavebný materiál presne určiť nevie, analogicky je to možné určiť podľa šírky bežného motorového vozidla v rozmedzí 1,5-1,6 m, so spätnými zrkadlami je to +15 cm na každej strane. Cúvanie s vozíkom je komplikovanejšie už za súčasného stavu. Efektívna šírka je 1,8 m. Za stavu, ktorý navrhli žalobcovia - šírka vstupu 1,69 m, by vo väčšine prípadov nebolo možné ísť k nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných motorovým vozidlom a vozíkom a následne sa vrátiť. Znalec je toho názoru, že by sa mala zachovať šírka v maximálnej možnej miere. Môže to byť aj cca 1,9 m, presne by to musel zamerať geodet. GP2 spĺňa minimálne kritériá uvedené v znaleckom posudku, avšak líši sa od záverov v tom, že je potrebné zachovať maximálnu možnú šírku. Keď je to zúžené, nevylučuje to možnosť užívania ostatných pozemkov a stavieb, ale obmedzuje možnosť prístupu. V súčasnosti je možné parkovanie vozidiel na spoločnom pozemku. Už je problematické dostať sa ku garáži. Autá by mohli parkovať za sebou. Norma na počet parkovacích miest je určená stavebným úradom pre novostavby, je to cca 2-3 parkovacie miesta k jednej bytovej jednotke. Znalec odporúča zachovať doporučenú šírku pozemku, pri tej by bolo možné parkovať na pozemku. Pri šírke pozemku navrhovanej žalobcami 1,69 m by parkovanie pravdepodobne nebolo možné, podľa toho, aké hranice by boli vytvorené. Ak by to boli pevné múry, parkovať sa nebude dať. V súčasnosti nie je prístup autom ku garáži, efektívna šírka v rohu je nedostačujúca na vjazd do garáže z dôvodu rohu plotu záhradky. Z technického hľadiska nie je potrebné mať možnosť príjazdu autom k drobnej stavbe, ako je garáž, to je už právny problém. Ak by išlo o novostavbu, táto by nebola povolená bez plnohodnotného príjazdu. Vzhľadom na to, že je to existujúci objekt, už to nemá s technickými podmienkami nič spoločné. Ak sa neviete ku stavbe dostať po vlastnom pozemku, môže súd zriadiť takúto možnosť, to sú už právne
záležitosti, nie technické. Manipulačný priestor pred garážou je tak malý, že by bolo potrebné vykonať x-úkonov, aby bolo možné dostať sa autom do garáže. S väčším autom si to nevie predstaviť, s malým je to teoreticky možné. Ak by bol spoločný pozemok v zmysle návrhu žalobcov, autom do garáže by nebolo možné sa dostať, ani zaparkovať vozidlo vo dvore a z tohto vozidla vystúpiť. Parkovanie by bolo možné, ak by hranice neboli osadené pevnými plotmi.
24. Žalobcovia právom záverečnej reči uviedli, že si dali vypracovať GP2, ktorý v maximálnej možnej miere vychádzal zo znalcom navrhnutého spôsobu deľby predmetného pozemku. Majú za to, že pri takomto rozdelení spoločného dvora bude dodržané jeho ďalšie účelné užívanie a účelné užívanie všetkých priľahlých nehnuteľností. Takýmto spôsobom nebude vylúčená žiadna možnosť zo spôsobu užívania týchto nehnuteľností žalovanými. Takéto riešenie je i v súlade s príslušnou legislatívou a výrazným spôsobom prispeje k obmedzeniu susedských sporov medzi stranami sporu, ktoré z dôvodu spoločného užívania nehnuteľností vznikali. Žalovaní právom záverečnej reči uviedli, že navrhujú žalobu v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k Pozemku XXXX/X zamietnuť. V časti, v ktorej žalobcovia navrhujú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k Pozemku XXXX/X a XXXX/X žiadajú, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných s povinnosťou vyplatiť žalobcov v sume 70,00 eur/m2 tak, ako to navrhli žalobcovia v žalobe. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXXX/ X nie je účelné. Za súčasného stavu sa žalobcovia vedia dostať do garáže, za stavu, ktorý by vznikol v prípade, ak by súd vyhovel žalobe, by nebol možný prístup žalobcov do garáže a zanikli by parkovacie miesta pred nehnuteľnosťami.
25. Právny zástupca žalovaných právom záverečnej reči uviedol, že navrhuje žalobu v časti, v ktorej žalobcovia navrhujú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parc. č. XXXX/X zamietnuť. V časti, v ktorej žalobcovia navrhujú podielové spoluvlastníctvo k parc. č. XXXX/X a XXXX/X žiada, aby súd toto spoluvlastníctvo zrušil a tieto parcely prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných s povinnosťou vyplatiť žalobcov v sume 70,00 eur za m2 tak, ako to navrhli žalobcovia v žalobe. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchu súdneho znalca vyplýva, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXXX/X nie je účelné. Z dokazovania vyplynulo, že za súčasného stavu sa žalobcovia vedia dostať do garáže, keď za stavu, ktorý by vznikol na základe rozhodnutia súdu, ktorým by súd vyhovel žalobe, by nebol možný prístup žalobcov do garáže a zanikli by parkovacie miesta pred nehnuteľnosťami. Ďalej žiadal, aby súd priznal žalovaným náhradu trov konania.
26. Súd vyzval strany sporu, aby doplnili skutkové tvrdenia k ďalším možnostiam vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXXX/X, ak vec nie je reálne deliteľná, t. j. najmä aby uviedli, či majú záujem o prikázanie spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva.
27. K uvedenému právny zástupca žalobcu uviedol, že konštatovaný záver súdu o reálnej nedeliteľnosti pozemku parc. č. XXXX/X považujú žalobcovia za nesprávny. Otázku reálnej deliteľnosti predmetnej parcely považoval súd za otázku odbornú, na zodpovedanie ktorej bol do konania prizvaný znalec - K.. C. T.. Znalec vyhotovil znalecký posudok č. XXX/XXXX, v závere ktorého znalec uviedol „Použiteľná varianta reálnej deľby pozemku by mala zachovať v súčasnosti maximálne možnú prechodnú šírku čím budú dodržané všetky zistené základné podmienky vyplývajúce z posudzovaných právnych predpisov“. Zároveň znalec ako prílohu znaleckého posudku vypracoval schému variantnej možnosti deľby pozemku. Na základe uvedenej variantnej schémy si dali žalobcovia vypracovať geometrický plán (GP č. 53/2021) a v súlade s týmto plánom potom navrhli zmenu žaloby, ktorú súd uznesením na súdnom pojednávaní dňa 16.05.2022 pripustil. Na tomto pojednávaní z výsluchu znalca vyplynulo, že prechodová šírka pri vstupe na pozemok podľa GP č. XX/XXXX je len 1,69 m, pričom mala byť zachovaná maximálna šírka, aká je teraz v danom mieste. Na základe uvedeného vyjadrenia žalobcovia opätovne oslovili geodeta, aby uvedené vzdialenosti opätovne premeral a bolo zistené, že existujúca maximálna prechodová šírka v najužšej časti je 1,85m (od zateplenia rodinného domu po hranicu protiľahlého pozemku). Na základe uvedených zistení geodet vypracoval nový geometrický plán č. XX/ XXXX zo dňa 15.08.2022, v ktorom je táto maximálna efektívna šírka 1,85m v celej prechodovej časti zachovaná. S prihliadnutím na záver znaleckého posudku majú žalobcovia za to, že pozemok parc. č. XXXX/X je reálne deliteľný, a jeho rozdelenie je účelné a efektívne. Žalobcovia preto v súlade s ustanovenia § 139 CSP menia podanú žalobu v rozsahu celého žalobného petitu v súlade vypracovaným GP č. XX/XXXX. S prihliadnutím na výzvu konajúceho súdu majú žalobcovia záujem o prikázanie spoločnej parcely č. XXXX/X do ich podielového spoluvlastníctva s výškou spoluvlastníckeho podielu
žalobcu v 1. rade 7/10 a žalobcu v 2. rade 3/10. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je však súd viazaný postupom, akým môže rozhodnúť o vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva k veci. Ak je vec reálne deliteľná, je povinný rozhodnúť o vyporiadaní rozdelením veci, a nie prikázaním celej veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Navyše v danej veci prikázaním celej parcely č. XXXX/X žalobcom, resp. žalovaným by bola odňatá možnosť ďalšieho užívania priľahlých nehnuteľností. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe vecné bremeno môže súd zriadiť výlučne pri reálnom rozdelení veci, nie pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci jednej strane. V danej veci pre neustále vznikajúce spory strán sporu ako susedov, ktoré podstatným spôsobom narúšajú pokojné užívanie spoločných nehnuteľností a nemožnosť vyriešiť vec mimosúdne má za to, že jediný možný, zákonný a účelný spôsob riešenia veci je reálne rozdelenie parcely č. XXXX/X v zmysle záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX a v súlade s GP č. XX/XXXX. Sporové strany nie je možné nútiť, aby ďalej zotrvali v spoluvlastníckom vzťahu. V prípade nutnosti je možné spôsob užívania rozdelenej parcely v rámci rozhodovania veci korigovať zriadením vecného bremena rozhodnutím súdu. S návrhom protistrany, a to zachovanie celistvosti parcely č. XXXX/X spoločný dvor a prikázanie parc. č . XXXX/X a č. XXXX/X za odplatu žalovaným, nesúhlasí. Takýto spôsob vôbec nerieši vzniknutý sporný stav užívania spoločnej parcely č. XXXX/X. Prikázanie parc. č . XXXX/X a č. XXXX/X do vlastníctva žalovaným navrhli výlučne ako protihodnotu za novovzniknuté parcely č. XXXX/X2, XXXX/X3 a XXXX/X4, ktoré navrhujú prikázať žalobcom. So samotným prikázaním parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X do vlastníctva žalovaným bez účelného rozdelenia parc. č. XXXX/X nesúhlasia, nakoľko toto nepredstavuje komplexný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán, ktoré je predmetom sporu.
28. Právna zástupkyňa žalovaných k výzve súdu a k vyjadreniu žalobcov uviedla, že všetky návrhy žalobcov týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXXX/ X sú návrhmi, ktorými by výrazne došlo k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalovaných. Žalovaní zdôrazňujú, že usporiadanie nehnuteľností - t.j. rodinného domu súp. č. XXXX a rodinného domu súp. č. XXXX v kat. úz. Q. (ku ktorým sa dá dostať výlučne po nehnuteľnostiach, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán) bolo v minulosti riešené spôsobom, ktorý je dôvodom pre použitie ustanovenia § 142 ods. 2 OZ pri rozhodovaní súdu o žalobnom návrhu. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. Žalobcovia navrhujú podielové spoluvlastníctvo k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zrušiť a vyporiadať tak, že pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X súd prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných, a pozemok parc.č. XXXX/X navrhujú vyporiadať rozdelením tejto nehnuteľnosti na štyri nové parcely s tým, že tri z týchto parciel budú prikázané do ich podielového spoluvlastníctva, a najväčšia z týchto parciel - pozemok parc.č. XXXX/X o výmere 106 m2 naďalej ostane v podielovom spoluvlastníctve všetkých sporových strán, čoho následkom môžu byť ďalšie súdne konania iniciované žalobcami, ktorí sú a budú nespokojní s akýmkoľvek stavom. Návrhom žalobcov by sa teda vôbec nevyriešili susedské spory medzi žalobcami a žalovanými, naproti tomu by došlo k jednoznačnému nepomeru medzi kvalitou výkonu vlastníckeho práva žalobcov a žalovaných. 72 ročná žalovaná 1 má trvalé bydlisko v rodinnom dome súp. č. XXXX a na tomto mieste žije desaťročia. Dennodenne viackrát prechádza cez pozemok parc. č. XXXX/X, aby sa dostala k svojmu obydliu, rada by v kľude vo svojom dome dožila. Zúženie pozemku parc. č. XXXX/X z terajších 337 cm na 185 cm (a to na takmer 20 metrovom úseku) sa môže výrazne nepriaznivo podpísať pod jej duševné zdravie. Nielen žalovaná 1 si totiž uvedomuje, že zúžením pozemku na navrhovanú šírku by sa úplne zabránilo prístupu osobným motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, čím by tieto nehnuteľnosti markantne utrpeli na svojej hodnote. Žalobcovia nielenže nemajú trvalé bydlisko v rodinnom dome súp. č. XXXX, ale ani v tejto nehnuteľnosti nebývajú, takmer ju neužívajú, napriek tomu sa bez konkrétneho zmysluplného dôvodu (okrem toho, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu) snažia o nadobudnutie tých častí spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú nevyhnutné pre úplne bežný výkon vlastníckeho práva žalovaných (najmä žalovanej 1). Nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 2 a 3 zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. ako „garáž“, bola postavená v súlade so stavebným povolením, bola riadne skolaudovaná a taktiež bola roky ako garáž užívaná, a to až do doby, kedy sa žalobcovia svojvoľne rozhodli žalovaným v jej užívaní aktívne brániť. V prílohe vyjadrenia poslali aktuálne fotografie z ktorých je podľa žalovaných zrejmé, že nie je možné a už vôbec nie bezpečné, aby sa žalovaní ku svojej nehnuteľnosti, ktorá bola na tento účel postavená a skolaudovaná, dostali autom v prípade, ak súd vyhovie žalobnému návrhu. Ak by došlo k oploteniu novovytvorených pozemkov parc. č. XXXX/X2, XXXX/X3 a XXXX/X4 zo strany žalobcov (čo je viac ako pravdepodobné), vstup žalovaných s aj menším, či užším autom by bol životu nebezpečný, nakoľko z auta by sa nedalo vystúpiť. Ak by súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo k pozemku parc.č. XXXX/
X je potrebné zrušiť a vyporiadať jeho prikázaním do vlastníctva jednej zo sporových strán, žalovaní majú záujem o prikázanie spoločnej nehnuteľnosti do ich vlastníctva (podielového spoluvlastníctva žalovaných).
29. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že žalovaní uvádzajú, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom im bude znemožnený vjazd do garáže, čo zrejme považujú za hlavný dôvod, prečo by súd nemal návrhu vyhovieť. Pre účely parkovania auta však žalovaní garáž nepoužívajú dlhé roky a autom sa taktiež mnoho rokov do dvora nejazdí. Už súčasný stav na dvore je taký, že bez prejazdu resp. zasahovania do parcely č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcov vjazd autom do garáže nie je dobre možný, a preto sa aj autom dlhé roky do dvora nechodí. Oplotenie záhrady (parcely č. XXXX) totiž nie je umiestnené na hranici s parc. č. XXXX/X, ale niekoľko centimetrov do vnútra samotnej parcely č. XXXX na úkor nášho vlastníctva, teda aj vozidlo, ktorého fotografiu priložili žalovaní k vyjadreniu, v mieste státia už zasahovalo do parcely č. XXXX. Šírka daného vozidla (zrejme Mazda 6) je 1840 mm, teda 184 cm bez spätných, pričom efektívna prechodová šírka od domu po hranicu pozemku parc. č. XXXX je len 185 cm a očividne podľa fotografie bol vedľa auta ponechaný väčší priestor ako 1 cm, ktorý na bezproblémový prejazd nestačí. Odkazovanie na obmedzenie možnosti vjazdu vozidlom do dvora považujú len za účelovú snahu žalovaných, ako sa pokúšajú zabrániť zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva. Nie je to skutočným zákonným dôvodom nemožnosti spôsobu rozdelenia pozemku, ktorý by mohol súd zohľadniť. Súčasné usporiadanie vzťahov totiž žalovaným napriek problému s autom veľmi vyhovuje, nakoľko spoločné pozemky (XXXX/X a XXXX/X) užívajú nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu bez poskytovania protiplnenia žalobcom. Konanie žalovaných považujeme za špekulatívne aj s poukazom na údajnú markantnú stratu hodnoty nehnuteľností po rozdelení parc. č. XXXX/X, ktorú žalovaní uvádzajú vo vyjadrení. So stratou hodnoty vplyvom rozdelenia spoločných parciel sa vôbec nestotožňujú. Majú za to, že toto vyjadrenie žalovaných môže naznačovať snahu žalovaných o budúci predaj (speňaženie) ich nehnuteľností a ich podielov na spoločných nehnuteľnostiach. Žalobcovia majú záujem nehnuteľnosti si ponechať. Aj napriek tomu, že v súčasnosti poskytli ich rodinný dom do užívania dcére a sami tam nebývajú, neplánujú nehnuteľnosti predávať, práve naopak, v minulosti sa aj snažili o odkúpenie nehnuteľností a ich spoluvlastníckych podielov od žalovaných, ale k dohode nedošlo. S návrhom protistrany, a to zachovanie celistvosti parcely č. XXXX/X vo výmere 158 m2 a prikázanie parc. č . XXXX/ X a č. XXXX/X za odplatu žalovaným, nesúhlasia. Takýto spôsob vôbec nerieši vzniknutý sporný stav užívania nehnuteľností v spoluvlastníctve strán sporu. Prikázanie parc. č . XXXX/X a č. XXXX/X do vlastníctva žalovaným navrhli výlučne ako protihodnotu za novovzniknuté parcely č. XXXX/X2, XXXX/ X3 a XXXX/X4, ktoré navrhujeme prikázať do vlastníctva nám. Samotné prikázanie parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X do vlastníctva žalovaným bez účelného rozdelenia parc. č. XXXX/X namietajú a nesúhlasia s ním, nakoľko toto nepredstavuje komplexný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré je predmetom sporu. Aj keď pozemok, ktorý tvorí predmet spoluvlastníctva je administratívne rozdelený na 3 parcely (s parc.č .XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X) máme za to, že s prihliadnutím na ich priestorové usporiadanie a okolnosti danej veci je nutné rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k týmto parcelám ako jednému súboru pozemkov.
30. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXXX/X by došlo k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalovaných. Nemôže byť predsa účelné, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorým dôjde k úplnému znemožneniu užívania nehnuteľnosti - garáže, legálne postavenej a skolaudovanej na účely parkovania osobného motorového vozidla, a to iba preto, aby žalovaní mali pred svojim rodinným domom pás pozemku o šírke 1,52 m, pričom do dnešného dňa neuviedli, za akým účelom tento pás pozemku navrhujú prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Návrh žalobcov týkajúci sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedenému pozemku nezohľadňuje kritérium účelného využitia veci. Z hľadiska účelného využitia sporného pozemku parc. č. XXXX/X, s prihliadnutím na jeho umiestnenie a najmä šírku sú žalobcovia na jednej strane a žalovaní na druhej strane v rovnakej miere odkázaní na jeho užívanie. Žalovaní preto žiadajú súd, aby pri hodnotení intenzity záujmov žalobcov a žalovaných účelne využívať sporný pozemok zohľadnil predovšetkým to, že pre obe strany má pozemok rovnaký význam, a to pre zachovanie prístupu na svoje nehnuteľnosti. Momentálne by bolo možné sa po pozemku parc. č. XXXX/X do garáže dostať, pokiaľ by si žalobcovia svojvoľne a nelegálne nevytvárali na spoločnom pozemku pred garážou umelé zábrany, pre ktoré garáž užívať nemožno. V prílohe tohto vyjadrenia predložili fotografie preukazujúce tieto tvrdenia žalovaných. Žalovaní opakovane uvádzajú, že vyhovením žaloby by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva, čím
by došlo k porušeniu ich Ústavou SR zaručeného práva vykonávať vlastnícke právo k nehnuteľnosti postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X.
31. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami v konaní, opísanými vyššie, znaleckým posudkom, výsluchom znalca, ako aj celým obsahom spisového materiálu.
32. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
33. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
34. Podľa § 142 OZ (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. (3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
35. Podľa § 121 ods. 1 OZ Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
36. Podľa § 47 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“) Stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie;
37. Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
38. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.
39. Podľa § 86 ods. 1 Stavebného zákona Vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
40. Podľa § 98 ods. 2 písm. e),f) Stavebného zákona Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave.
41. Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky 532/2002 Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby.
42. Podľa § 4 ods. 4. Vyhlášky 532/2002 Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.
43. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Vyhlášky 532/2002 (1) Stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. (2) Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.
44. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 Vyhlášky 532/2002 (1) Stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby. Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný prístup i odchod a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu. (2) Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. (3) Odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme.
45. Podľa § 45 ods. 1, 2, 4 Vyhlášky 532/2002 (1) Rodinný dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. (2) Rodinný dom má mať vymedzený priestor na ukladanie odpadu z domácnosti. Ak nemožno takýto priestor situovať v dome, treba vymedziť priestor na nádobu na odpad z domácnosti na pozemku rodinného domu. (4) Na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo slúži na podnikanie.
46. Podľa § 51 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (ďalej len „Vyhláška 94/2004) Úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.
47. Podľa § 68 ods. 2 Vyhlášky 94/2004 Najmenšia šírka nechránenej únikovej cesty je jeden únikový pruh; únikový pruh je priestor únikovej cesty so šírkou 0,55 m.
48. Podľa § 69 ods. 7 Vyhlášky 94/2004 Šírka únikovej cesty, ktorá je určená na evakuáciu osôb neschopných samostatného pohybu, nesmie byť menšia ako tri únikové pruhy.
49. Podľa § 232 ods. 3 CSP Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
50. Súd mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku ktorým sa navrhuje, a to žalobca 1 v podiele 7/20 k celku, žalobca 2 v podiele 3/20 k celku, žalovaný 1 v podiele 4/20 k celku, žalovaný 2 v podiele 3/20 k celku, žalovaný 3 v podiele 3/20 k celku.
51. Z výpisov z listov vlastníctva mal súd za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, v k.ú. Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parcela registra „C“, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X a rodinného domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti susedia s nehnuteľnosťami.
52. Z výpisov z listov vlastníctva mal súd za preukázané Žalované sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v k.ú. Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXXX a rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti susedia s
Nehnuteľnosťami. Žalovaní 2 a 3 sú naviac podielovými spoluvlastníkmi garáže evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, postavenej na Pozemku XXXX/X.
53. Z vykonaného znaleckého dokazovania má súd za preukázané , že pozemok XXXX/X nie je podľa zamerania GP1 reálne deliteľný pri zachovaní alebo dodržaní podmienok stanovených právnymi predpismi, resp. zachovania účelnosti využitia posudzovaného pozemku a jeho vplyvu jeho pomocou prístupných nehnuteľností.
54. Ustanovenie § 142 OZ upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Podieloví spoluvlastníci nadobúdajú postavenie nerozlučných procesných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 OZ, čoho následkom je i to, že ak podá odvolanie čo len jeden zo spoluvlastníkov, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť ani voči ostatným spoluvlastníkom. Takisto sa žiada upozorniť na skutočnosť, že z procesného hľadiska sú výrok rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navzájom viazané, a teda nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý nenadobudol. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom.
55. Ak teda súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového vyjadrenia § 142 OZ vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný nasledovným záväzným poradím: (1) Rozdelenie veci. (2) Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. (3) Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné okolnosti prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom súhrne, súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom nie je pre rozhodnutie súdu rozhodujúca.
56. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Posúdenie deliteľnosti veci môže byť náročné najmä v prípade nehnuteľnosti. V prípade pozemku je potrebné zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v zákone č. 180/1995 Z. z. . Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je ďalej nutné brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Takisto treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Najčastejšie sú na reálnu deľbu vhodné nezastavané pozemky. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým z preferovaných spôsobov ? prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník
veci má záujem stať sa vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania predpokladá majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi. Prikázanie veci tretej osobe nie je možné.
57. Prikázanie veci môže mať v zásade trojitú formu. Celá vec je prikázaná do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, čo je pravdepodobne najčastejší spôsob prikázania veci. Druhým spôsobom je prikázanie celej veci viacerým z doterajších spoluvlastníkov. Vec sa teda neprikazuje do výlučného vlastníctva, ale znova sa vytvára podielové spoluvlastníctvo, no veľkosť spoluvlastníckych podielov je novokonštituovaná. Tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do podielového spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je však vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu, nemusí to byť však pravidlo. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Rozdielne bude treba hodnotiť využitie pozemku, ktorý je určený na poľnohospodárske využitie za stavu, že len niektorý zo spoluvlastníkov sa takémuto využitiu venuje alebo v prípade, ak ide o rodinný dom, a v dome dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci apod. Pod násilným správaním zákon myslí akúkoľvek formu fyzického alebo psychického násilia, ktoré smeruje voči ostatným spoluvlastníkom.
58. Pokiaľ ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, prichádza do úvahy tretia možnosť, t. j. že súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Vlastníkom veci sa v dôsledku uvedeného stane tretia osoba. V prípade zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa podielov dochádza k zániku spoluvlastníctva až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci. Do toho okamihu môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi podielmi napriek tomu, že už bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci vzniká len exekučný titul a samotný predaj sa uskutočňuje spôsobom predpokladaným ustanoveniami § 189 a nasl. EP. Návrh na exekúciu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a exekútor postupuje podľa ustanovení o predaji hnuteľných alebo nehnuteľných vecí. Ak sa vec nepodarí predať a súd exekúciu zastaví, zostávajú zachované všetky doterajšie spoluvlastnícke vzťahy.
59. Zákon ustanovuje možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a návrh tak zamietnuť) z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, zákon výslovne túto možnosť uvádza len pri oboch ďalších spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno návrh zamietnuť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody, ktoré je možné považovať za hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené ani demonštratívne, zákon tak poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné osobitného zreteľa. Častým dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek odporcu spojený s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho života a má k nej citovú väzbu. Pokiaľ sa práve konanie takéhoto spoluvlastníka je dôvodom nezhôd medzi spoluvlastníkmi, vysoký vek nebude dôvodom na zamietnutie návrhu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania, ale aj ich rodinných príslušníkov, sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. Za dôvod hodný osobitného zreteľa sa považuje aj skutočnosť, že v dotknutej nehnuteľnosti má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov. Obyčajný záujem ostatných spoluvlastníkov na zotrvaní podielového spoluvlastníctva, či malá závažnosť rozporov medzi spoluvlastníkmi, naopak, nie sú dôvodmi na zamietnutie návrhu. V každom prípade musí ísť o okolnosti,
ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s iným subjektom. Zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva netvorí prekážku res iudicata, v prípade pominutia dôvodu, pre ktorý bol návrh zamietnutý, možno podať nový návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva.
60. Posudzujú sa okrem iného hľadiská územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia, polohy pozemkov, ich tvaru a celkovej plochy. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné, súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Ak zachovanie prístupu vyžaduje stavebnú úpravu, ku ktorej treba stanovisko stavebného úradu, súd si ho vyžiada (NS ČR 22 Cdo 1259/2003).
61. Súd pri rozhodovaní v predmetnej veci pristupoval samostatne ku každej parcele ako samostatnej nehnuteľnosti, pričom skúmal dôvody, možnosti a aplikáciu ustanovení o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva u každej parcely osobitne. Súd nevzhliadol žiadny relevantný dôvod, a ani taký dôvod nebol tvrdený, prečo by mal všetky tri parcely posudzovať ako súbor vecí. Podľa názoru súdu každá nehnuteľnosť s parcelným číslom má v tomto konaní samostatné využitie a účel.
62. Ohľadom parcely XXXX/X o výmere 158m2, súd po zvážení všetkých skutočností, ktoré boli v konaní tvrdené a preukázané, alebo v konaní vyšli najavo, pri hodnotení dôkazov jednotlivo avšak vo vzájomnej súvislosti rozhodol tak, že návrh na vyporiadanie tejto nehnuteľnosti - pozemku zamietol. K prvému spôsobu vyporiadania (rozdelenie veci) súd uvádza, pridržujúc sa záverov obsiahnutých v znaleckom posudku, že nehnuteľnosť nie je reálne nedeliteľná pri zachovaní alebo dodržaní podmienok stanovených právnymi predpismi, resp. zachovania účelnosti využitia posudzovaného pozemku a jeho vplyvu na využitie susediacich nehnuteľností. Žalobcovia však tento záver považujú za nesprávny a navrhli rozdelenie pozemku s tým, že prechodová šírka by bola 1,85 m na úseku dlhom bezmála 20 m, pričom pri tomto rozdelení nehnuteľnosti vyvstala časť pozemku (o výmere 106m2), ktorá by naďalej spadala do režimu podielového spoluvlastníctva strán sporu. Po posúdení tohto návrhu súd konštatuje, že takýto spôsob vyporiadania spoluvlastníctva by bol neúčelný a neprimerane by obmedzoval žalovaných v užívaní priľahlých nehnuteľností, najmä garáže, ktorá je riadnou, zákonne postavenou a skolaudovanou stavbou. Zamedzenie prejazdu, alebo podstatné sťaženie prejazdu (ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu znalca, alebo pri postavení oplotenia, ktoré obe strany nevylúčili) považuje súd za neúmerný zásah do vlastníckeho práva v zmysle práva užívania veci (ius utendi) - susediacich pozemkov a garáže. Navyše, takéto riešenie nepredstavuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale len zmenšenie objektu podielového spoluvlastníctva, s tým, že situácia zostane vo všetkých oblastiach bezo zmeny, s výnimkou, že sa znemožní žalovaným v značnej miere riadne užívať okolité nehnuteľnosti. Rozdelenie nehnuteľnosti tak podľa názoru súdu nie je možné v zmysle záveru znaleckého posudku, a nie je účelné, nakoľko sa nedosiahne stav, aby mohli bývalí spoluvlastníci plnohodnotne užívať svoje pozemky a priľahlé nehnuteľnosti, pričom by naďalej zostali viazaní spoluvlastníckym vzťahom k pozemku o výmere 106 m2. Súd sa vo svojich úvahách opieral aj o Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2379/2007: Soud rozhodující v řízení zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví o reálném rozdělení určitého pozemku by neměl přistupovat k takové variantě rozdělení, jejímž důsledkem by byla bez dalšího ztráta dosavadního přístupu k jiné nemovitosti v zachovaném vlastnictví (i spoluvlastnictví) některého z účastníků. A takisto aj o Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2977/2010: Pro otázku samotného rozdělení či nerozdělení věci není v řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví podstatná úvaha ve směru, který ze spoluvlastníků by věc účelněji využil, pokud by nedošlo k jejímu rozdělení, resp. jaká je velikost spoluvlastnických podílů jednotlivých podílových spoluvlastníků. Platí však, že při úvaze o tom, zda je rozdělení věci dobře možné, se zohledňují i skutečnosti podřaditelné pod účelné využití věci (např. aby rozdělením nevznikly dvě samostatné, nicméně nefunkční věci) nebo pod velikost spoluvlastnických podílů (např. tam, kde by poměr rozdělených věcí výrazně neodpovídal velikosti spoluvlastnických podílů). Ostatně i Ústavní soud České republiky ve svém usnesení, sp. zn. IV. ÚS 1232/07, vyložil, že při úvaze o splnění podmínek pro rozdělení věci je nutno zvažovat i zásadu účelnosti využití nově vzniklých věcí a okolnost, aby jednotlivé vzniklé věci mohly plnit své funkční určení. Súd posudzoval v poradí druhú variantu vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci. Po zvážení okolností prípadu a najmä polohou vyporiadavanej nehnuteľnosti, nebolo možné prikázať niektorej zo sporových strán (samostatne, alebo združene) predmetný pozemok, hoci aj strany vyjadrili, že o prikázanie veci majú záujem. Prikázaním veci (nehnuteľnosti) ktorejkoľvek zo sporových strán by nevyhnutne vznikla situácia,
že druhá sporová strana by mala úplne zamedzený prístup k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve. Predmetná nehnuteľnosť XXXX/X predstavuje jedinú prístupovú cestu. Zjednodušene, jedná sa o vchod, spoločný dvor sporových strán, odkiaľ sa prichádza, resp. vchádza k susediacim nehnuteľnostiam. K možnosti zriadiť vecné bremeno súd uvádza, že zákon umožňuje pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj zriadenie vecného bremena. Táto možnosť prichádza do úvahy len pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Súd však má za dokázané, že pozemok nie je reálne deliteľný, preto nie je možné ani uvažovať o zriadení vecného bremena. Ohľadom predaja spoločnej veci súd uzavrel, že v tomto smere nie je splnená zákonná podmienka vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 posledná veta OZ, a to ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Strany sporu majú záujem využívať susediace nehnuteľnosti a tým pádom chcú naďalej vlastniť aj túto nehnuteľnosť, čo by jedinú cestu k svojim nehnuteľnostiam. O túto nehnuteľnosť javia záujem všetci podieloví spoluvlastníci. Žalobcovia nechcú vec predať, nakoľko v súbore tejto nehnuteľnosti a susedných nehnuteľností žije dcéra žalobcov a žalovaní pre to, lebo tam celý svoj život býva ich matka a mieni tam dožiť. Nakoľko nebolo možné nehnuteľnosť s parc. č. XXXX/X vyporiadať niektorým zo spôsobov uvedeným v zákone, súd pristúpil k skúmaniu možnosti zamietnutia žaloby v tejto časti. Ak súd vyššie uviedol, zákon dáva možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V tomto konkrétnom prípade, za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súd vysoký vek žalovanej 1 (72 rokov) a skutočnosť, že v nehnuteľnosti žije takmer celý život, plánuje v nej dožiť a má tam trvalý pobyt. Súd prihliadol aj na rodinného príslušníka žalobcov, ktorý v susediacej nehnuteľnosti žije a taktiež aj na žalobcov, ktorí tam v čase letných mesiacov v roku chodia a pracujú v záhrade. Najväčšmi však súd zohľadnil určujúcu skutočnosť, a síce, že strany sporu sú od existencie tohto pozemku, v takom stave a výmere v akom v čase rozhodovania súdu je, závislé s prihliadnutím na využiteľnosť predmetného pozemku a susediace nehnuteľnosti. Sú tak závislé aj od zotrvania v podielovom spoluvlastníctve (spoluvlastníctvo k pozemku o výmere 106 m2 bolo aj zároveň návrh žalobcov). Je pravdou, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, avšak nad týmto záujmom prevažuje v tomto prípade záujem každého jedného spoluvlastníka zotrvať v spoluvlastníctve, kvôli prístupu k susediacim nehnuteľnostiam. Z týchto všetkých dôvodov súd pristúpil k tomu, že návrh vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k pozemku s parc. č. XXXX/X zamietol. Súd však uvádza, že zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva netvorí prekážku res iudicata, v prípade pominutia dôvodu, pre ktorý bol návrh zamietnutý, možno podať nový návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva.
63. K násilnému správaniu sporových strán uvádza, že v konaní boli tvrdené rôzne skutočnosti ohľadom sťaženého spolunažívania sporových strán v dôsledku vykonávania si schválností a iných nepríjemností, avšak súd tieto skutočnosti nevyhodnotil v takej intenzite, ktorá by sa rovnala až fyzickému či psychickému násiliu.
64. Ohľadom nehnuteľnosti s parcelným číslom XXXX/X o výmere 52 m2 súd uvádza, že navrhnutý spôsob vyporiadania, aký predložili vo svojom návrhu žalobcovia akceptovali žalovaní v celom rozsahu spolu aj s navrhovanou cenou 70 eur za m2. Tieto skutočnosti považoval súd za nesporné. Neskorší návrh žalovanej strany o ustanovenia znalca za účelom ocenenia nehnuteľností súd nepripustil vzhľadom na nespornosť sumy 70 eur za m2 a teda nehospodárnosť a neúčelnosť znaleckého dokazovania. Súd preto rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zrušil a vyporiadal tak, že nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného 2 a žalovaného 3(nakoľko žalované 2 a 3 sú vlastníčkami garáže v pomere 1 k celku), každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a uložil povinnosť žalovanému 2 a žalovanému 3 vyplatiť náhradu v sume 70 eur /m2 žalobcovi 1, žalobcovi 2 a žalovanému 1 podľa veľkosti podielov. Žalovaná 2 uhradí žalobcovi 1: (26 m2 x 70 eur/ m2) x 7/20 = 637,00 eur. Žalovaná 2 uhradí žalobkyni 2: (26 m2 x 70 eur/m2) x 3/20= 273,00 eura. Žalovaná 2 uhradí žalovanej 1: (26 m2 x 70 eur/m2) x 4/20 = 364,00 eur. Žalovaná 3 uhradí uhradí žalobcovi 1: (26 m2 x 70 eur/m2) x 7/20= 637,00 eur). Žalovaná 3 uhradí žalobkyni 2: (26 m2 x 70 eur/ m2) x 3/20= 273,00 eura. Žalovaná 3 uhradí žalovanej 1: (26 m2 x 70 eur/m2) x 4/20 = 364,00 eur.
65. Ohľadom nehnuteľnosti s parcelným číslom XXXX/X o výmere 6 m2 súd uvádza, že rovnako spôsob vyporiadania navrhli žalobcovia, ktorý predložili už v žalobe. Žalovaní tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva akceptovali a súhlasili aj s navrhovanou cenou 70 eur/m2. Takisto, neskorší návrh žalovanej strany o ustanovenia znalca za účelom ocenenia nehnuteľností súd nepripustil vzhľadom na nespornosť sumy 70 eur za m2 a teda nehospodárnosť a neúčelnosť znaleckého dokazovania. Súd preto podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal tak, že nehnuteľnosť prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalovaných, a to žalovaného 1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku (3 m2), žalovaného 2 o veľkosti podielu 1 k celku (1,5 m2) a žalovaného 3 o veľkosti podielu 1 k celku (1,50 m2) a uložil povinnosť žalovanému 1, žalovanému 2 a žalovanému 3 vyplatiť náhradu v sume 70 eur / m2 žalobcovi 1, žalobcovi 2 podľa veľkosti podielov. Žalovaná 1 žalobcovi 1 uhradí: (3 m2 x 70eur/m2) x 7/20 =73,50 eura. Žalovaná 1 uhradí žalobkyni 2: (3 m2 x 70 eur/m2) x 3/20= 31,50 eura. Žalovaná 2 uhradí žalobcovi 1: (1,5 m2 x 70 eur/m2) x 7/20= 36,75 eura. Žalovaná 2 uhradí žalobkyni 2: (1,5 m2 x 70 eur/m2) x 3/20= 15,75 eura. Žalovaná 3 uhradí žalobcovi 1: (1,5 m2 x 70 eur/m2) x 7/20= 36,75 eura. Žalovaná 2 uhradí žalobkyni 2: (1,5 m2 x 70 eur/m2) x 3/20= 15,75 eura.
66. Námietku, resp. nesúhlas žalobcov s vysporiadaním len dvoch z troch nehnuteľností, že prikázanie parciel XXXX/X a XXXX/X ponúkli žalovaným ako protihodnotu je v tomto prípade bez právnej relevancie. Podaním žaloby na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa všetci účastníci súdneho konania (strany sporu ako podieloví spoluvlastníci) podrobujú dikcii zákona ohľadom možností vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ustanoveniami a poradím spôsobov pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva je súd viazaný. Súd tu poukazuje aj na bod 58 tohto rozhodnutia, že nebol uvádzaný žiadny relevantný dôvod, prečo by mal súd všetky tri parcely posudzovať ako súbor vecí. Podľa názoru súdu každá nehnuteľnosť s parcelným číslom má v tomto konaní samostatné využitie a účel.
67. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
69. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
70. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
71. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
72. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania, a to pri aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Tým, že súd nie je viazaný procesnými návrhmi strán konania, ako má vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo, potom nemožno konštatovať, že na strane tej-ktorej strany konania došlo k úspechu alebo neúspechu, pretože súd postupuje z úradnej moci v súlade s kogentným ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na procesné návrhy strán konania, akým spôsobom žiadajú vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo. Okrem toho neúspech v konaní, resp. úspech v konaní nie je daný ani z toho dôvodu, že žalované získali nehnuteľnosti do vlastníctva prikázaním, tak ako navrhovali žalobcovia a v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá. Teda nie je možné hovoriť ani o jednoznačnom úspechu, ani o jednoznačnom neúspechu sporných strán, a preto aplikácia § 255 ods. 2 CSP je objektívna a správna. Súd vzhľadom na použitie ustanovenia § 255 ods. 2 CSP rozhodnutia, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania upustil od aplikácie ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).