Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/188/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: L.. R. T., O.. XX.X.XXXX, V. L., B. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, so sídlom v Rožňave, Špitálska 3, IČO: 00 151 866, v konaní o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 2. septembra 2021 č. k. -173

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým uznesením konanie zastavil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v jeho neprospech a v prospech osoby G. V. a tiež ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 50.000 Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, keď mal za to, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, keď konal v jeho neprospech tým, že na jeho neuprázdnené štátnozamestnanecké miesto bola prijatá iná osoba a súčasne, že došlo k neplatnému skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru.

2. Vec právne posúdil podľa , až 3, , a , a s následným zhodnotením, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere so služobným úradom - Ministerstvom vnútra SR, keď táto skutočnosť vyplýva z listiny - služobnej zmluvy uzavretej medzi služobným úradom, Ministerstvom vnútra SR - Okresným úradom Rožňava a štátnym zamestnancom G. V. zo dňa 24.1.2017, tiež z listín - Prekážka na strane služobného úradu zo dňa 20.3.2017, záznamu z pohovoru so štátnym zamestnancom L.. R. T. zo dňa 20.3.2017, z obsahu žaloby žalobcu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pôvodne evidovanej pod sp. zn. na Okresnom súde Košice II. Z obsahu žaloby o určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu vyplýva, že žalobca označil za žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako služobný úrad a Okresný úrad Rožňava uviedol ako organizačný útvar služobného úradu, teda žalobca je si vedomý, že jeho služobným úradom bolo Ministerstvo vnútra SR. Okresný úrad Rožňava je preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nie je právnickou osobou a procesnú subjektivitu má iba v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej v ZoOMŠS. S poukazom na a uviedol, že procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku konania, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania a ktorá musí existovať na to, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť, pričom neexistencia procesnej subjektivity strany sporu tvorí neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú súd konanie zastaví.

3. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že služobným úradom žalovaného bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, proti ktorému žaloba nesmeruje a žalobcom označený žalovaný Okresný úrad Rožňava v antidiskriminačnom spore nemá procesnú subjektivitu, nakoľko predmet tohto sporu nepatrí do rozsahu pôsobnosti okresného úradu a preto konanie podľa zastavil. Výrok o náhrade trov konania oprel o , keď z obsahu spisu nevyplýva, aby na strane žalovaného vznikli trovy konania, preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom jeho rozsahu, ktoré odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky z dôvodu, že žalovaný požíva a má pasívnu vecnú legitimáciu a procesnú spôsobilosť v prejednávanom antidiskriminačnom spore, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že žalovaný podľa uznesenia súdu nie je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to takú, že žalovaný podľa uznesenia súdu nie je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí a súd žalobcovi vydaním uznesenia znemožnil a zmaril právo navrhovať a predkladať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že je nevyhnutné a potrebné rozlišovať pasívnu vecnú legitimáciu a procesnú spôsobilosť v prejednávanom spore, ktorú má a požíva okrem služobného úradu a zamestnávateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky aj žalovaný ako organizačný útvar služobného úradu a zamestnávateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a je súčasne nevyhnutné a potrebné rozlišovať pasívnu vecnú legitimáciu a procesnú spôsobilosť v prejednávanom antidiskriminačnom spore, ktoré nesúvisí s pracovno-štátnozamestnaneckým sporom, v ktorom nemá a nepožíva žalovaný organizačný útvar služobného útvaru a zamestnávateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Okresný úrad Rožňava a ktorú má a požíva výlučne služobný úrad a zamestnávateľ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Skutkový stav zistený súdom, ktorý dospel k záveru, že služobným úradom žalovaného bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, proti ktorému žaloba nesmeruje, keď označený žalovaný Okresný úrad Rožňava v antidiskriminačnom spore nemá procesnú subjektivitu, nakoľko predmet sporu nepatrí do rozsahu jeho pôsobností, neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a tiež procesného útoku, ktoré v dôsledku zastavenia konania nemohli byť uplatnené a ani neboli, na základe čoho súd a osoba B. nevyžadovali od žalovaného, aby si splnil podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona stanovenú právnu povinnosť preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Mal tiež za to, že súd a ani osoba B.Á. nekonali ako nestranný a nezávislý orgán a nestranná a nezávislá osoba, ale konali v plnej súčinnosti so žalovaným. Okrem toho mal za to, že odôvodnenie rozsudku súdu a tiež samotný rozsudok súdu je zmätočný a nepreskúmateľný. Táto nepreskúmateľnosť a zmätočnosť je zrejmá z nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ktorý odňal, poškodil, porušil a zrušil jeho základné práva a slobody zaručené a chránené Dohovorom o ochrane ľudských práva základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie, Listinou a , ktorých znenie tiež v odvolaní uviedol (článok 6, 13, 14, 17, 18, 53 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, článok 1, 15, 17, 20, 21, 27, 28, 30, 31, 41, 47, 48, 51, 52, 53, 54 Charty základných práv Európskej únie, , , , článok 1, 2, 3, 4, 10, 11, 26, 28, 36, 37, 38, 40 Listiny základných práv a slobôd, článok 1, 2, 7, 12, 13, 19, 20, 32, 35, 36, 37, 46, 47, 48, 50, 141, 142, 144, 148, 154c ). Mal za to, že v spore označený žalovaný má čiastočnú procesnú právnu spôsobilosť konať pred súdom v právnej oblasti pracovných právnych vzťahov a v právnej oblasti štátnozamestnaneckých právnych vzťahov a vecnú legitimáciu v uvedenej oblasti právnych vzťahov z dôvodu, že podľa článku 36 ods. 1 písm. b) a článku 36 ods. 1 písm. g) zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon im zabezpečuje najmä ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní a zákon im zabezpečuje najmä ochranu práva na kolektívne vyjednávanie, ktoré je právne záväzné aj pre žalovaného a prednostu žalovaného V.. Neboli splnené procesné podmienky na verejné vyhlásenie uznesenia z dôvodu, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. je predmetom civilného sporového právneho konania evidentne protiprávne úmyselné konanie porušujúce zásadu rovnakého zaobchádzania a každý je povinný dodržiavať túto zásadu v oblasti pracovnoprávnych a obdobných

právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní, to znamená aj uvedené entity, čiže žalovaný, osoba V., aj osoba X.. Okrem toho súd a sudkyňa porušili a konali v rozpore so zásadou iura novit curia, ktorá prezumuje skutočnosť, že súd a osoba sudkyne F.C. musí poznať, aj reálne pozná právo, však z doterajšieho konania súdu vyplýva a je zrejmá skutočnosť, že súd nepozná právo. Z uvedených dôvodov rozhodoval nesprávne obsadený súd a teda sudkyňa konala ako osoba, ktorá právo nepozná a rozhodovala ako nesprávne obsadený súd, pretože súd v právnom štáte musí byť obsadený osobou sudcu, ktorý právo pozná a osoba B. takouto sudcu nie je. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil funkčne, kauzálne, miestne a vecne príslušnému všeobecnému súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože odvolanie žalobcu nie je dôvodné a prvoinštančný súd zastavenie konania v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil. Poukázal na , pokiaľ ide o jeho odseky 1 a 2, ku ktorému uviedol, že obdobným pracovným vzťahom je štátnozamestnanecký pomer medzi služobným úradom ako zamestnávateľom a štátnym zamestnancom. K tomu dal tiež do pozornosti o štátnej službe v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí o tom, že služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra SR. Na základe uvedeného v danom prípade žalovaným subjektom v individuálnom pracovnom spore, ktorým sa rozumie podľa aj spor vyplývajúci zo zásady rovnakého zaobchádza, je Ministerstvo vnútra SR. Tvrdenie žalobcu v odvolaní je nielen absolútne nelogické, ale nemá ani oporu v právnych predpisoch a navyše žalobca nevyjadril, aký by mal byť vzťah medzi Ministerstvom vnútra SR a okresným úradom v antidiskriminačnom spore, pokiaľ tvrdí, že oba tieto subjekty majú pasívnu vecnú legitimáciu a procesnú spôsobilosť v antidiskriminačnom spore. stanovuje, že procesnú subjektivitu môže mať nielen ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, ale aj ten komu ju priznáva zákon. Okresný úrad môže byť stranou sporu podľa v súdnom konaní iba v rozsahu svojej pôsobnosti (cestná doprava, pozemné komunikácie, kataster nehnuteľností, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľovníctvo, pozemkové úpravy, starostlivosť o životné prostredie ...). Podľa práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia, obvodnom pozemkovom úrade, obvodnom lesnom úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravy a pozemné komunikácie a správe katastra, prechádzajú na ministerstvo. upravuje, v akých veciach môže byť okresný úrad stranou sporu, pričom antidiskriminačný spor ako súčasť individuálneho pracovnoprávneho sporu medzi nich nepatrí a preto súd rozhodol vo veci správne, pokiaľ konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku konania. Na doplnenie uviedol, že v obdobnej veci spor medzi totožnými stranami vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , bolo uznesením zo dňa 29.1.2021 identicky rozhodnuté (ktoré rozhodnutie súčasne v prílohe pripojil).

6. Odvolateľ k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ho považuje za právne nesprávne, pretože žalovaný nekonal a nepostupoval v zmysle znenia citovaných článkov, resp. ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Charty základných práv Európskej únie, Listiny základných práv a slobôd, a tiež ustanovení antidiskriminačného zákona. Mal za to, že vyjadrenie žalovaného: „antidiskriminačný spor ako súčasť individuálneho pracovnoprávneho sporu medzi nich nepatrí“ nemá oporu v zákone, je svojvoľné a právne neodôvodnené. Preto trval na podanom odvolaní v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd vyjadrenie žalovaného odmietol a sankcionoval neplatnosťou.

7. Žalovaný vo svojom nasledujúcom podaní uviedol, že odvolateľ vo svojej reakcii na jeho vyjadrenie k odvolaniu neuvádza nič nové, iba opakovane uvádza skutkové tvrdenia, ktoré už uviedol tiež v odvolaní, pričom mal za to, že žalobca síce formálne podal odvolanie, avšak v podanom odvolaní sa takmer vôbec nevyjadruje k dôvodom zastavenia konania. Zotrval na stanovisku, aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

9. Odvolateľ v odvolaní podľa obsahu uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , , , a , ktoré podľa názoru odvolacieho súdu neboli naplnené.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa nasledovné.

11. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, s ktorou súvisí uplatnený odvolací dôvod podľa , odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

12. Súdna prax sa ustálila aj v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný. Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie, v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Súdna prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať iba prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy, ak ide právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby. Vždy však bude závisieť od povahy rozhodnutia (či ide o rozsudok alebo o uznesenie) a tiež od toho, či sa uznesením rozhoduje vo veci samej.

13. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie je dostatočne zrozumiteľné a určité a zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z , keďže v prejednávanom prípade predmetom odvolacieho prieskumu bolo zastavujúce uznesenie, teda rozhodnutie vo forme uznesenia, ktorým navyše nebolo rozhodnuté vo veci samej. Napadnuté uznesenie obsahuje relevantné skutočnosti, pre ktoré súd vyslovil nedostatok procesnej spôsobilosti žalovaného a tiež príslušné zákonné ustanovenia, o ktoré súd oprel záver o existencii neodstrániteľnej procesnej podmienky konania a o potrebe z toho dôvodu konanie zastaviť. Rozhodnutie súdu preto nie je možné považovať za nepreskúmateľné.

14. Pokiaľ odvolateľ mal za to, že súd a ani osoba Hvastová nekonali ako nestranný a nezávislý orgán a nestranná a nezávislá osoba, ale konali v plnej súčinnosti so žalovaným, uvedené súvisí s odvolacím dôvodom podľa . Odvolací súd posudzoval opodstatnenosť tohto žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

15. Účelom ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1/ k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia v spore (o

vzťah tejto povahy ide napr. vtedy, keď sudca je stranou sporu, keď má osobný záujem na určitom výsledku sporu, ale tiež vtedy, keď sudca verejne, napr. prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť, alebo keď získal informácie o spore inak, než dokazovaním na pojednávaní a vnímaním všetkého, čo vyšlo počas procesu najavo, teda získal o spore poznatky neprocesným spôsobom, napr. bol s vecou oboznámený niektorou zo strán sporu ešte pred začatím civilného procesu, alebo bol svedkom skutočnosti, ktorá sa vo veci stala predmetom dokazovania), 2/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu), 3/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/. Rozhodujúce pritom nie je subjektívne stanovisko sporovej strany (žalovaného), ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

16. V danom spore existencia niektorej z okolností relevantných z vyššie uvedených hľadísk nebola zistená. Odvolateľom namietané nezakladá vzťah sudcu k prejednávanej veci a ani k stranám sporu (príbuzenský alebo osobný vzťah). Preto nemohlo ísť ani o nesprávne obsadený súd, tak ako uvedené odvolateľ dával nesprávne do súvisu. Navyše požiadavka správneho obsadenia súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom, t.j. sudcom, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce, čo ale v konaní nebolo spochybnené.

17. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam, odvolací súd uvádza nasledovné.

18. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému nárokov v súvislosti s tvrdeným porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

19. Relevantným bolo skutkové tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dňa 20.3.2017 bezprostredne po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, mu žalovaný doručil písomnosť označenú ako prekážka na strane služobného úradu, v ktorej mu oznámil okrem iného, že služobný úrad mu nebude prideľovať prácu podľa doterajšieho opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta, a preto nie je dôvod, aby sa žalobca od 20.3.2017 zdržiaval na pracovisku a že personálny pohovor, týkajúci sa ukončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, sa uskutoční dňa 20.3.2017.

20. Tvrdené porušenie zásady rovnakého zaobchádzania tak súvisí zo štátnozamestnaneckým pomerom, ktorý v zmysle predstavuje individuálny pracovnoprávny spor. Pokiaľ súčasne platí , podľa ktorého „Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom“, správny je potom následný záver súdu o tom, že predmetný spor (predmetné konanie) je individuálnym pracovnoprávnym sporom.

21. Uvedené zhodnotenie bolo následne relevantným pre zhodnotenie, či žalovaný tak, ako bol žalobcom označený v predmetnom konaní, je procesne spôsobilým subjektom, pretože okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom výlučne v rozsahu svojej pôsobnosti ( o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

22. Okresnému úradu nepatrí do rozsahu pôsobnosti oblasť štátnozamestnaneckých vzťahov, a to ani vo vzťahu k štátnym zamestnancom pôsobiacim na konkrétnom úrade, pretože uvedené vyplýva z a napokon z tak, ako uvedené správne konštatoval vo svojom napadnutom rozhodnutí tiež súd.

23. Z o štátnej službe v znení neskorších zmien a predpisov vyplýva, že služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, ktorým je o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len antidiskriminačný zákon).

24. Súd v prejednávanej veci správne ustálil, že služobným úradom žalobcu v štátnozamestnaneckom pomere bolo Ministerstvo vnútra SR a nie Okresný úrad Rožňava, ktorý v súvislosti s tvrdeným porušením zásady rovnakého zaobchádzania predstavoval iba pracovisko, na ktorom žalobca v rozhodnej dobe vykonával predmetný štátnozamestnanecký pomer a ktorý mal súčasne iba postavenie organizačného útvaru služobného úradu.

25. Pokiaľ podľa § 4 ods. 1 Zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôsobnosť okresných úradov stanovuje tento zákon a osobitné zákony za súčasného konštatovania, že tak, ako tento osobitný zákon a tak, ako ani žiaden iný osobitný zákon nepriznáva okresným úradom postavenie služobného úradu, a teda ani rozsah pôsobnosti v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov, správny je potom záver súdu o tom, že Okresný úrad Rožňava nemá procesnú subjektivitu podľa , ktorá predstavuje procesnú podmienku konania, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania a ktorá musí existovať na to, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť, keď súčasne neexistencia procesnej subjektivity strany sporu tvorí neodstrániteľný procesný nedostatok konania majúci za následok zastavenie konania podľa .

26. Správny je preto záver súdu o tom, že nakoľko predmet sporu nepatrí do rozsahu pôsobnosti okresného úradu, žalovaný nemá v spore procesnú subjektivitu, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na základe čoho súd konanie podľa zastavil.

27. Zastavením konania pre neodstrániteľný procesný nedostatok konania nebol legitímny dôvod na to, aby sa súd zaoberal podanou žalobu z hľadiska jej opodstatnenosti, teda, aby o.i. skúmal, či bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, aby súd vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie tvrdeného porušenia, a aby vyžadoval od žalovaného preukázanie, že k tvrdenému porušeniu nedošlo, čím neboli naplnené tie odvolacie námietky, ktorými odvolateľ mal za to, že:

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú neopodstatnené odvolacie námietky žalobcu spochybňujúce správnosť napadnutého výroku o zastavení konania, z ktorého dôvodu odvolací súd uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa , vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).