Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., D. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, so sídlom v Rožňave, Špitálska 3, IČO: 00 151 866, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. zo dňa 22. augusta 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. -420 zo dňa 22. augusta 2022 vo výroku II. o zastavení konania o náhradu majetkovej ujmy.

V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e .

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom výrokom I. žalobu o vyslovenie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a neplatnosti služobnej zmluvy zo dňa 24.1.2017 zamietol. Výrokom II. zastavil konanie o náhradu majetkovej ujmy. Výrokom III. nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v jeho neprospech, vyslovenia neplatnosti služobnej zmluvy zo dňa 24.1.2017, uzavretej medzi Ministerstvom vnútra SR a E. F. a náhrady majetkovej ujmy v peniazoch vo výške funkčného platu odo dňa výpovede až do právoplatného rozhodnutia súdneho sporu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, v ktorej časti žalobca počas konania zobral žalobu späť a nárok na priznanie náhrady majetkovej ujmy v peniazoch nebol ďalej predmetom konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, keď počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti uzavrel služobnú zmluvu dňa 24.1.2017 s E. F., ktorá obsadila jeho štátnozamestnanecké miesto, ktoré nebolo voľné.

3. Súd vec právne posúdil podľa o organizácii miestnej štátnej správy a dospel k záveru, že v prebiehajúcom antidiskriminačnom spore Okresný úrad Rožňava nie je pasívne legitimovaný. Konštatoval, že žalobca bol z funkcie odvolaný služobným úradom, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, a nie žalovaný, a výpoveď zo služobného pomeru bola daná žalobcovi tiež Ministerstvom vnútra SR. Za nedôvodné považoval aj námietky žalobcu ohľadne preobsadenia jeho miesta G. E. F., nakoľko so žalobcom bol ukončený pracovný pomer k 31.5.2017 a G. E. F. bola zmenou obsahu služobnej zmluvy ustanovená do funkcie až od 1.6.2017. Uzavrel, že v prípade splnenia ďalších podmienok by pasívne legitimovaným v spore mohol byť služobný úrad žalobcu, avšak nie Okresný úrad Rožňava, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

4. Na základe späťvzatia žaloby v časti o náhradu majetkovej ujmy súd konanie o tomto nároku podľa ust. a zastavil.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a žalobca pre neúspech v spore nemá právo na ich náhradu, súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil všetky odvolacie dôvody a namietal vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že služobnú zmluvu s E. F. zo dňa 27.1.2017 uzavrel prednosta Okresného úradu Rožňava a rovnako na služobnej zmluve je aj pečiatka Okresného úradu Rožňava. Okresný úrad Rožňava pritom nepožíva právnu spôsobilosť na pracovné a štátnozamestnanecké právne úkony, preto služobná zmluva je neplatná.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je vo výroku II. o zastavení konania o náhradu majetkovej ujmy vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil v zmysle ust. .

9. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca pri svojom výsluchu na súde prvej inštancie dňa 11.11.2019 uviedol, že nežiada rozhodovať o náhrade majetkovej ujmy a v tejto časti berie žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, čo potvrdil aj svojím podpisom na konci zápisnice. Žalobca tak uplatnil svoje právo v zmysle ust. vziať žalobu (v celom rozsahu alebo len čiastočne) späť a v nadväznosti na tento jeho procesný úkon súd nemal inú možnosť, než v zmysle ust. konanie (čiastočne) zastaviť.

10. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie výrokom II. o čiastočnom späťvzatí žaloby v konečnom rozhodnutí vo veci samej, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku II. ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

11. Vecne nesprávne však rozhodol súd prvej inštancie, ak aplikujúc ust. o organizácii miestnej štátnej správy dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, hoci citované zákonné ustanovenie upravuje spôsobilosť žalovaného byť účastníkom súdneho konania.

12. V tu prejednávanej veci (antidiskriminačný spor) žalovaný spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania nemá, čo bolo prekážkou pre to, aby súd vo veci mohol meritórne rozhodnúť.

13. Námietku nedostatku procesnej subjektivity pritom s poukazom na ust. a vznieslo Ministerstvo vnútra SR už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.2.2020 (č.l. 79 spisu).

14. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ).

15. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, odvolací súd musí z úradnej povinnosti prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

16. Nesplnenie procesných podmienok je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle a k týmto procesným podmienkam patrí aj procesná subjektivita sporových strán v čase začatia konania, ktorej nedostatok je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a vedie k zastaveniu konania (, , a ).

17. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ).

18. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví ( ).

19. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť stranou sporu a z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania je rozhodujúci okamih, kedy prišlo k strate procesnej subjektivity.

20. Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu konania.

21. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného práva disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením a táto spôsobilosť jej smrťou zanikne ( ). Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom, t.j. spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného registra (obchodný register, register nadácií, register občianskych združení a pod.). Právnická osoba stráca spôsobilosť na práva a povinnosti svojím zánikom.

22. Právnickými osobami v zmysle sú : a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon a tieto právnické osoby majú v zmysle spôsobilosť mať práva a povinnosti.

23. Ust. stanovuje výnimku z konceptu hmotnoprávnej subjektivity, keď prisudzuje procesnú subjektivitu takému subjektu, ktorý neexistuje podľa hmotného práva (nedisponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti), no napriek tomu disponuje subjektivitou procesnou.

24. V prejednávanom spore ide o prípad, keď žalovaný Okresný úrad Rožňava nie je právnickou osobou v zmysle , čiže nespĺňa definíciu žiadnej z právnických osôb v zmysle - c/ a nie je ani subjektom, o ktorom zákon stanovuje, že je právnickou osobou.

25. Ako totiž vyplýva z ust. o organizácii miestnej štátnej správy, okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Okresný úrad je preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

26. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva postavenie okresného úradu ako samostatného miestneho orgánu štátnej správy, ktorý z hľadiska právnej formy je len preddavkovou organizáciou financovanou z rozpočtu Ministerstva vnútra SR. Okresný úrad nemá postavenie právnickej osoby a zákon preto v ust. § 2 ods. 4 upravuje prípady, kedy okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom. Ide o prípady konania v rozsahu pôsobnosti okresného úradu, pričom za okresný úrad koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec (§ 2 ods. 4 citovaného zákona).

27. Okresný úrad teda nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda neexistuje podľa hmotného práva. Zákon mu však v obmedzenom rozsahu priznáva procesnú subjektivitu a v tomto zákonom stanovenom rozsahu je teda okresný úrad spôsobilý samostatne pred súdom konať, teda vystupovať vo vlastnom mene a vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti.

28. Do pôsobnosti okresného úradu však nepatria štátnozamestnanecké vzťahy, a to ani vo vzťahu k štátnym zamestnancom, pôsobiacim na okresnom úrade, ako to vyplýva z ust. o štátnej službe, v zmysle ktorého služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra SR.

29. Pokiaľ ide o práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30.9.2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia, obvodnom pozemkovom úrade, obvodnom lesnom úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správe katastra, prechádzajú v zmysle , na Ministerstvo vnútra SR.

30. V prejednávanom spore tvrdené porušenie zásady rovnakého zaobchádzania súvisí so štátnozamestnaneckým pomerom žalobcu (k tvrdenej diskriminácii malo dôjsť počas trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru), pričom služobným úradom žalobcu v štátnozamestnaneckom pomere bolo Ministerstvo vnútra SR, a nie Okresný úrad Rožňava, ktorý v súvislosti s tvrdeným porušením zásady rovnakého zaobchádzania predstavoval iba pracovisko, na ktorom žalobca v rozhodnej dobe vykonával predmetný štátnozamestnanecký pomer a ktorý mal súčasne iba postavenie organizačného útvaru služobného úradu.

31. o organizácii miestnej štátnej správy a ani iný osobitný zákon ( ) nepriznáva okresným úradom postavenie služobného úradu, a teda ani pôsobnosť v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov, preto okresný úrad nemá v zmysle spôsobilosť byť účastníkom konania v tu prejednávanej veci, kde predmetom sporu je porušenie zásady rovnakého zaobchádzania počas štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Zákon teda žalovanému procesnú subjektivitu pre tento prípad nepriznáva a na nedostatok tejto procesnej podmienky musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania.

32. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľnou vadou konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania v ktoromkoľvek jeho štádiu.

33. Odvolací súd uzaviera, že predmet sporu nepatrí do rozsahu pôsobnosti okresného úradu, žalovaný preto nemá v spore procesnú subjektivitu, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na základe čoho súd prvej inštancie mal konanie zastaviť a nemohol vo veci meritórne rozhodnúť.

34. Keďže žalovaný nemal už v čase začatia konania procesnú subjektivitu, ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania zrušil v zmysle ust. a konanie zastavil podľa ust. .

35. Odvolací súd odkazuje aj na iné rozhodnutie v spore totožných sporových strán a s totožným predmetom konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. a následne na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. a v tomto rozhodnutí Krajský súd v Košiciach dňa 12. decembra 2022 stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku procesnej subjektivity Okresného úradu Rožňava v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (antidiskriminačné spory).

36. Ani v tu prejednávanej veci nemá odvolací súd dôvod odchýliť sa od vyššie vysloveného záveru iného senátu odvolacieho súdu, hoci týmto názorom nie je viazaný.

37. Na záver ešte odvolací súd uvádza, že žalovaný od počiatku sporu, t.j. už pri svojom prvom úkone (vyjadrenie k žalobe) namietal nedostatok procesnej subjektivity s poukazom na ust. a a na tejto námietke zotrval počas celého konania, vyjadrenie bolo doručené aj žalobcovi, teda mal možnosť vyjadriť sa k tejto procesnej obrane a k aplikácii týchto zákonných ustanovení, na čo však žiadnym spôsobom počas celého konania nereflektoval a zotrval na podanej žalobe voči subjektu bez právnej subjektivity.

38. Nedostatok procesnej subjektivity žalovaný namietal opakovane aj vo vyjadrení k odvolaniu opäť s poukazom na ust. a v spojení s ust. , toto vyjadrenie bolo žalobcovi doručené, opätovne teda mal možnosť vyjadriť sa k aplikácii týchto zákonných ustanovení, a preto odvolací súd osobitne nevyzýval strany sporu v zmysle , aby sa vyjadrili k aplikácii ust. a (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 25.2.2021).

39. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. .

40. Žalobca zavinil zastavenie konania jednak tým, že čiastočne zobral žalobu späť, a jednak tým, že ako stranu sporu označil žalovaného bez procesnej subjektivity, a preto nemá nárok na náhradu trov konania.

Žalovanému bez procesnej subjektivity trovy konania nemohli vzniknúť (keďže žalovaný nemá procesnú spôsobilosť a ani spôsobilosť na práva a povinnosti, je vylúčené, aby vo vzťahu medzi ním a žalobcom vznikli akékoľvek práva a povinnosti tiež procesnej povahy, medzi ktoré patrí aj povinnosť nahradiť trovy konania a jej zodpovedajúce právo), preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).