Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/156/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľky: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Štefana Bucha, advokát so sídlom L., XXX XX S., proti odporcovi: Úrad prace, sociálnych veci a rodiny Žilina, Hurbanova 16, 010 01 Žilina, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 05.09.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozhodol, že odporca je povinný v konaní č. C/2009/08465/Hu.XI o nároku na príspevok podľa rozhodnúť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Navrhovateľka uviedla, že v priebehu roka 2007 sa obrátila na odporcu so žiadosťou o príspevok nárokovateľný podľa Žiadosť bola prijatá až o niekoľko mesiacov z dôvodu, že odporca ju odmietol prijať a nápravy sa musela domáhať cestou prokurátorského upozornenia. Následne odporca žiadosť zamietol. Z toho dôvodu sa domáhala nápravy súdnou cestou, pričom Krajský súd v Žiline rozhodnutie o zamietnutí príspevku zrušil. Odporca sa proti rozsudku odvolal, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok potvrdil. Súd konštatoval, že pokiaľ je jediná dedička, odporcovi nebráni vyplácať príspevok aj napriek tomu, že nie je na LV vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti po poručiteľke.

Navrhovateľka poukázala na prieťahy odporcu pri vybavovaní jej žiadosti, pričom ona vždy poskytla odporcovi maximálnu mieru súčinnosti a sama zabezpečila množstvo úradných potvrdení, avšak odporca konanie prerušil. Napr. predloženie potvrdenia Mesta Žilina ako správcu miestnych daní, ktoré osobne v originály doručila odporcovi listom zo dňa 7. novembra 2011 (prezenčná pečiatka odporcu na predmetnom podaní). V uvedenom potvrdení správca dane dopodrobna špecifikuje dôvod, prečo nevyrubil daň z nehnuteľnosti. Napriek tomu sa odporca obrátil opäť v priebehu roka 2014 na Mesto Žilina s otázkou, prečo jej nebola vyrubená daň. Vo vyjadrení správcu dane zo dňa 07. novembra 2011 však správca dane jasne konštatuje, že daň vyrubí až po zapísaní dedičského konania do katastra. Poznamenala, že odporca mal v tom čase vedomosť, že dedičské konanie nie je právoplatne skončené, a teda nie je čo zapisovať do katastra.

Ďalej odporcovi predložila aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , ktorý ako odvolací súd zrušil rozhodnutie dedičského súdu a vec vrátil na nové prejednanie okrem iného aj z dôvodu, že bytová nehnuteľnosť nebola zaradená do masy dedičstva a je nutné ju do masy zaradiť. Napriek tomu odporca sa opakovane dopytoval u súdneho komisára, či bytová nehnuteľnosť je radená do masy dedičstva. Odhliadnuc od toho, že súdny komisár je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v

Žiline a bolo už preukázané jeho pochybenie v procese zisťovania okruhu dedičstva, odporca sa dopytuje na to, čo je zrejmé z právoplatného a voči všetkým záväzného rozhodnutia. Okresný súd Žilina odporcovi potvrdil, že bytová nehnuteľnosť patrí do masy dedičstva. Od vydania tohto potvrdenia (6. februára 2014) do dnešného dňa t. j. 29. júla 2014, čiže po 173 dňoch, nie je vo veci rozhodnuté. Navrhovateľka zdôraznila účel konania o dávke, v ktorom je nutné riešiť ťaživú situáciu ohrozujúcu základné životné potreby neodkladne. Postup odporcu považuje za nemorálny, popierajúci účel sociálnej pomoci, kde sociálnu otázku je nutné riešiť obratom, inak je ohrozený život a zdravie ohrozeného subjektu.

Dňa 28. mája 2014 podala sťažnosť, ktorou sa domáhala odstránenia zbytočných prieťahov a ktorá bola vybavená zo strany odporcu upovedomením zo dňa 22. júla 2014, doručeným 28. júla 2014. Z obsahu oznámenia vyplýva, že si odporca ako podklad pre vybavenie sťažnosti z vlastného podnetu zabezpečil právnu analýzu u súkromnej advokátskej spoločnosti, podľa ktorej odporcovi odporúčajú konanie prerušiť až do právoplatnosti dedičského konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky už otázku preukazovania nadobudnutia nehnuteľnosti iba listom vlastníctva počas prebiehajúceho dedičského konania vyriešil rozhodnutím , v ktorom dopodrobna odôvodnil právny názor, že dokazovanie vlastníctva iba listom vlastníctva je nesprávne. Z tohto dôvodu považuje právnu analýzu za zbytočný úkon odporujúci požiadavke hospodárneho a efektívneho postupu správneho orgánu. Naviac, v právnej analýze sú úvahy v rovine, ktorá odporuje právoplatnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . Odporca si zobral za vlastnú takú právnu úvahu, ktorá odporuje právoplatnému súdnemu rozhodnutiu (právnemu názoru odvolacieho súdu) a v právnej analýze sa de facto nanovo otvára problém, či konanie prerušiť alebo neprerušiť pri súbežne prebiehajúcom dedičskom konaní. Kým Najvyšší súd Slovenskej republiky právne ustálil, že ak do úvahy pripadá iba jeden dedič, domová nehnuteľnosť bola v čase smrti vo vlastníctve poručiteľky a patrí do masy dedičstva, nedošlo k postupu podľa , odporcovi nič nebráni v konaní o príspevok na bývanie meritórne rozhodnúť a príspevok vyplácať aj keď nie je dedičské konanie právoplatne skončené, odporca si osvojil iný právny výklad. Odporca akceptoval právnu analýzu, ktorá popiera právny názor Najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, ktorého právny názor je okamihom právoplatnosti rozhodnutia záväzný pre všetkých.

Odporca podľa navrhovateľky robí všetko pre to, aby príspevok nevyplácal, neustále hľadá nové príležitosti na prerušenie konania, pričom príspevok nežiada vyplácať vopred, ale iba v tom rozsahu, ktorý patrí za obdobie, keď bytovú nehnuteľnosť užívala a taktiež financovala. Musí hradiť energie, poistky, nevyhnutné opravy, čistiace prostriedky, vodné a stočné. Príspevok za mesiac júl 2014

- necelých 60 € skutočne potrebuje, pretože jej vznikajú náklady spojené s bývaním - užívaním nehnuteľnosti a ňou uhradené poplatky nedostane späť ani keby nehnuteľnosť napokon nezdedila.

Vzhľadom na uvedené považuje postup odporcu za priečiaci sa požiadavke na rýchle vybavenie veci bez prieťahov. Keďže v správnom konaní boli naplnené predpoklady, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí definoval ako predpoklad na vyplatenie príspevku na bývanie aj počas dedičského konania, odporcovi nič nebráni vo veci uplatneného príspevku podľa rozhodnúť a príspevok priznať a vyplatiť.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie navrhovateľky ako návrh zmysle proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ďalej v konaní postupoval podľa ust. a nasl. , t.j. podľa štvrtej hlavy piatej časti - Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Navrhovateľka v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 14.10.2014 podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že návrh podala v súlade s , ods. 2 a . Odporca aj naďalej porušuje ústavné práva navrhovateľky, ktoré má zaručené v , ods. 2 . Ďalej poukázala na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2009, sp. zn. bol právoplatný v roku 2009 a správny orgán vo veci príspevku na bývanie doposiaľ nerozhodol, čo považuje za neprofesionálne a zrejme za účelové konanie odporcu. Odporca sa nemôže opierať iba o list vlastníctva, že navrhovateľka nie je na ňom uvedená ako spoluvlastníčka domu č. XX. v S. na Ul. W., pretože uvedený problém vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky. Záverom si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia.

Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 13.10.2014 uviedol, že rozhodnutím č. C/2009/08465/Hu. XI zo dňa 24.11.2009 bolo prerušené konanie o príspevok na bývanie do doby právoplatného ukončenia dedičského konania a doloženia dokladov o úhrade nákladov spojených s bývaním. Navrhovateľka nesplnila podmienky pre priznanie príspevku na bývanie z dôvodu nedoloženia:

- konečného výsledku právoplatného nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti

- list vlastníctva

- dokladu o zaplatení nákladov spojených s bývaním.

Správny orgán musí pred vydaním rozhodnutia vo veci samej zistiť skutkový stav, aby bolo preukázané, že tvrdenia účastníčky konania týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú má zdediť po svojej matke, sú pravdivé a zakladajú právny nárok na príspevok na bývanie podľa o pomoci v hmotnej núdzi. Nakoľko do dnešného dňa nebolo ukončené dedičské konanie, nebolo vydané osvedčenie o dedičstve, čo je možné dokladovať potvrdením Okresného súdu Žilina, dedičské oddelenie zo dňa 03.06.2014, z tohto dôvodu nebol navrhovateľke priznaný príspevok na bývanie. Napriek tomu, že 1/4 nehnuteľnosti - dom so súp. č. 648, zapísaný na LV č. XX, v k. ú. S. po poručiteľke L. F. na parc. č. KNC 1682 o výmere 332 m2 bude radená do aktív dedičstva, potvrdenie nie je dostačujúce pre priznanie príspevku na bývanie.

Odporca zdôraznil, že všetky dožiadania boli zasielané príslušným orgánom za účelom pokračovať v konaní o zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi navrhovateľky. Keďže tieto doklady nie sú úplné, odporca trvá na prerušení konania do vydania právoplatného rozhodnutia súdu v dedičskom konaní - listu vlastníctva a následne rozhodne o priznaní, resp. nepriznaní príspevku na bývanie.

Navrhovateľka v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 12.11.2014 podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že vyjadrenie odporcu nie je v súlade s právnym názorom, ktorý je uvedený na piatej strane rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2009, sp. zn. , ako aj s právnym názorom Krajského súdu v Žiline, ktorý je uvedený v jeho rozsudku zo dňa 11.03.2008, sp. zn. -30. Odporca bol v povinný rešpektovať právne názory v nich vyslovené. Krajský súd vyslovil názor, že pokiaľ by žalobkyňa bola skutočne jedinou vlastníčkou, boli by splnené podmienky nielen na prerušenie konania z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky, ale mohli by splnené podmienky pre priznanie príspevku na bývanie.

Krajský súd posúdil navrhovateľkou tvrdenú nečinnosť odporcu v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( a nasl. ) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Prostredníctvom ustanovenia poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného <aspi:// module='ASPI'&link='%2523Cl48'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné.

Z posledná veta vyplýva, že podmienkou toho, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať je 1) dôvodnosť návrhu a 2) prípustnosť návrhu.

Dôvodnosť návrhu: Nečinnosť ako nezákonný, negatívny jav správneho orgánu nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípade, že zákon neukladá orgánom verejnej správny konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s etikou či morálkou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Súd pri ukladaní povinnosti správnemu orgánu niečo konať a rozhodnúť sa pri otázke dôvodnosti návrhu musí zaoberať aj tým, z akého dôvodu bol správny orgán nečinný - zákon vyžaduje, že sa musí jednať o vážny dôvod. Teda súd nerozhoduje o vyslovení povinnosti správnemu orgánu povinnosť konať pri zistení akejkoľvek nečinnosti, ale musí vziať do úvahy stupeň závažnosti skutočností, pre ktoré správny orgán nekonal. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.

Prípustnosť návrhu: Návrh je prípustný až vtedy, keď navrhovateľ vyčerpá všetky právne prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis, t.j. pokúsi sa tvrdenú nezákonnú nečinnosť správneho orgánu odstrániť najprv inou, než súdnou cestou. Správny súd musí splnenie podmienky vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu rešpektujúc účel konania podľa až , ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej osoby alebo právnickej osoby dotknutej nečinnosťou správneho orgánu naplnenie uvedeného účelu aj bez ingerencie zo strany súdnej moci. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu.

V predmetnej veci je súd toho názoru, že zo strany navrhovateľky boli splnené podmienky prípustnosti návrhu - navrhovateľka podala sťažnosť, ktorú odporca vyhodnotil oznámením zo dňa 22.07.2014 ako neopodstatnenú.

Z obsahu spisu mal tunajší súd za preukázané, že rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2009, sp. zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu č. -30 zo dňa 11.03.2008, nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2009. Odporca rozhodnutím č. C/2009/08465/Hu. XI zo dňa 24.11.2009 prerušil konanie o príspevku na bývanie do doby právoplatného ukončenia dedičského konania a doloženia dokladov o úhrade nákladov.

Vedenie adm. konania je plne v dispozícii správneho orgánu a súd v zásade nevstupuje do prebiehajúceho konania, čo sa odráža napr. v tom, že v konaní podľa II. hlavy, V. časti súd nepreskúmava rozhodnutia procesnej a predbežnej povahy, akými sú aj rozhodnutia o prerušení konania. Podľa krajského súdu je však súd oprávnený a zároveň povinný v záujme dôslednej ochrany subjektívnych verejných práv posúdiť dôvody prerušenia administratívneho konania a ich trvanie v rámci

konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy a vyhodnotiť, či prerušenie konania nie je účelové a v prípade, že tomu tak je, uložiť orgánu povinnosť konať a rozhodnúť.

V tomto smere poukazuje krajský súd na nesprávnu interpretáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR navrhovateľkou. Podľa nej v tomto rozsudku bol vyslovený záväzný právny názor, že ak do úvahy pripadá iba jeden dedič, domová nehnuteľnosť bola v čase smrti vo vlastníctve poručiteľky a patrí do masy dedičstva, pričom nedošlo k postupu podľa , odporca má v konaní o príspevok na bývanie meritórne rozhodnúť a príspevok vyplácať, aj keď nie je dedičské konanie právoplatne skončené. Podľa krajského súdu takýto záver nie je možné z rozsudku Najvyššieho súdu SR uzavrieť. V zásade sa Najvyšší súd SR v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového krajského súdu v rozsudku č. k. -30 zo dňa 11.03.2008, viz. piata strana rozsudku: „Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu...“, a preto treba vychádzať predovšetkým z právneho názoru vysloveného v prvostupňovom rozhodnutí. V tomto krajský súd uviedol, že: „V danom prípade sa súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľky, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, keď týmito skutkovými tvrdeniami navrhovateľky sa v dostatočnej miere nezaoberal. Pokiaľ by správny orgán zistil, že skutočne navrhovateľka je jedinou dedičkou po poručiteľke - matke, ktorá bola ku dňu smrti vlastníčkou rodinného domu alebo bytovej jednotky, nezanechala závet a nie sú v okruhu dedičov aj iní dedičia, resp. nie sú prihlásení veritelia so svojimi pohľadávkami, ktorí si uplatňujú nárok na dedičstvo, bol povinný správny orgán vyhodnotiť tieto skutkové zistenia a pokiaľ by dospel k záveru, že skutočne je reálny predpoklad toho, že navrhovateľka s najväčšou pravdepodobnosťou sa stane preberateľkou celého dedičstva po svojej matke a matka je vlastníčkou bytu alebo rodinného domu, mal v danom prípade konanie v súlade s ust. Správneho poriadku prerušiť až do právoplatného skončenia konania vo veci dedičstva matky navrhovateľky. (...)V danom prípade, pokiaľ by dospel správny orgán na základe zisteného skutkového stavu veci, k takým skutkovým zisteniam, že navrhovateľka je jedinou dedičkou po nebohej matke, ktorá ku dňu smrti vlastnila bytovú jednotku alebo dom, poručiteľ nezanechal závet, neprichádzajú do úvahy ďalší dedičia, nie sú prihlásené pohľadávky veriteľov, ktorí si uplatňujú nárok na dedičstvo po matke navrhovateľky, mohol vo veci meritórne rozhodnúť, pokiaľ boli splnení ďalšie zákonné podmienky a rozhodnúť vo vzťahu k žiadosti navrhovateľky pozitívne. (...) Pokiaľ skutočne by zo zisteného skutkového stavu vychádzalo, že navrhovateľka je jedinou do úvahy prichádzajúcou dedičkou svojej matky, matka ku dňu smrti vlastnila nehnuteľnosť (či už byt alebo rodinný dom), nie sú prihlásené do dedičského konania pohľadávky veriteľov, ktoré by boli použité a boli uspokojené z dedičstva, tak v danom prípade, podľa názoru krajského súdu, by boli naplnené podmienky nielen na prerušenie konania z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky, ale mohli byť splnené aj podmienky pre rozhodnutie vo veci samej, teda priznania príspevku navrhovateľke na bývanie, pokiaľ by spĺňala navrhovateľka ust. , je tu zákonný priestor, aby správny orgán meritórne rozhodol ( ) a správny orgán má zákonné prostriedky neprávom priznané dávky vo vzťahu k navrhovateľke si v budúcnosti uplatniť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd vyslovil, že za určitých predpokladov - ktoré uviedla aj navrhovateľka v návrhu proti nečinnosti - by boli naplnené podmienky nielen na prerušenie konania, ale mohli by byť splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej - „je tu zákonný priestor, aby správny orgán meritórne rozhodol“. Uvedené podľa názoru krajského súdu neznamená zaviazanie odporcu právnym názorom, že je povinný meritórne rozhodnúť, ale že môže meritórne rozhodnúť. Pokiaľ sa žalovaný (v tomto konaní odporca) rozhodol konanie prerušiť, jeho nečinnosť má zákonný podklad - rozhodnutie o prerušení konania, a to odôvodňuje záver, že odporca je nečinný z vážneho dôvodu. Zároveň má krajský súd na to, že prerušenie konania nie je účelové a spôsobujúce prieťahy v konaní. Zákonný priestor na meritórne rozhodnutie v zmysle uvedených rozsudkov tu je vtedy, ak nie sú žiadne pochybnosti, že v dedičskom konaní bude potvrdené nadobudnutie dedičstva osobou v hmotnej núdzi, pričom ako vyplýva z oznámenia o vybavení sťažnosti, odporca zistil, že notár v predchádzajúcom priebehu dedičského konania poukazoval na spornosť vlastníckeho práva k spomínanej nehnuteľnosti a o otázke vlastníctva si v zásade nemôže správny orgán urobiť záver sám. V danom prípade vystupuje do popredia etický rozmer problému, sociálna pomoc osobe v hmotnej núdzi, navrhovateľka však neuviedla, prečo dedičské konanie nebolo doteraz ukončené ani po rozhodnutí krajského súdu v dedičskej veci sp. zn. zo dňa 30.11.2011, pričom navrhovateľka sa prezentuje ako jediná do úvahy pripadajúca dedička, čo podľa názoru krajského súdu nasvedčuje tomu, že tu nie je zákonný priestor na meritórne rozhodnutie o príspevku a rozhodnutie o prerušení konania má svoje opodstatnenie.

S poukazom na uvedené senát krajského súdu návrh proti nečinnosti podľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta práva O.s.p, podľa ktorého ak žalobca mal v konaní celkom alebo sčasti úspech, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Keďže navrhovateľka nebola v konaní úspešná, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.