Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-240-2014.pdf
PDF · 77.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/240/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : Getfin s. r. o. so sídlom Bezručova 1191/3 Trenčín, zast. Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom L. Novomeského 2667/4 Trenčín, proti žalovaným : v 1. rade G. B. D.. XX.XX.XXXX, N. U. Y. XXX/X C. - W., v 2. rade V. D. D.. XX.XX.XXXX, N. A. X C. - Č., o zaplatenie 173, 73 eur, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej 05.03.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalované na zaplatenie 173, 73 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel celkovej výšky úveru s dohodnutým navýšením a vykonaných úhrad. Tvrdil, že na účet žalobcu od exekútora bola poukázaná len suma 369 eur, preto sa žalobca domáha zvyšnej dlžnej čiastky.
Žalované v 1. a 2. rade neuznávali pohľadávku žalobcu čo do výšky a základu. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že dlh splatila v takej výške, v akej bol vymáhaný v exekučnom konaní, o čom predložila potvrdenie. Sumu zaslala n a účet exekútora a preto sa má žalobca domáhať svojich nárokov od neho.
Pretože neboli splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu ( §172 a nasl. O. s. p. ), súd nariadil vo veci pojednávanie.
Súd konal v neprítomnosti žalovanej v 2. rade, ktorá vzala termín pojednávania na vedomie a zriekla sa písomného predvolania a neúčasť ktorej ospravedlnila žalovaná v 1. rade.
Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :
Právny predchodca žalobcu Financreal s. r. o. so žalovanou uzavreli dňa 15.10.2007 zmluvu o úvere číslo XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1. rade úver vo výške 497, 80 eur ( 15. 000 Sk ) a žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 3 mesačných splátkach po 205, 30 eur, spolu 615, 91 eur. Žalovaná v 2. rade je spoludlžníčkou na poskytnutom úvere.
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu z 13.05.2008 spisová zn. SR 03838/08 boli žalované zaviazané zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 635, 82 eur ( 19. 155 Sk ), úrok z omeškania 15 % ročne zo sumy 615, 91 eur ( 18. 555 Sk ), zmluvnú pokutu 0, 3 % denne zo sumy 205, 30 eur ( 6185 Sk ) a trovy konania 144, 78 eur. Na návrh oprávneného sa dňa 18.06.2008 začalo exekučné konanie na vymoženie sumy prisúdenej v rozhodcovskom konaní. Okresný súd Levice uznesením 20.10.2011
č. k. 11Er/416/2008 - 18 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra z 31.01.2013 č. k. 8CoE/142/2012
- 41 exekúciu zastavil pre neprijateľné podmienky dojednané v úverovej zmluve, exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie 27, 37 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.03.2013.
Žalovaná v 1. rade dňa 16.09.2008 previedla zo svojho účtu na účet exekútora sumu 638, 98 eur z titulu úhrady pohľadávky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Právny vzťah založený úverovou zmluvou treba bezpodmienečne považovať za občianskoprávny a spravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a aj ďalšími predpismi o ochrane spotrebiteľa ( Smernica Rady č. 93/13/EHS ). Preto sa s poukazom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že úverovú zmluvu, ktorú účastníci uzavreli treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka s použitím zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady č. 93/13/EHS v neprospech spotrebiteľa a zmluvné postavenie spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím stanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zák. č. 102/2014 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že na základe úverovej zmluvy uzavretej 15.10.2007 mala žalovaná v troch mesačných splátkach vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky, prvá splátka bola splatná 23.11.2007, a tak posledná 23.01.2008. Žalovaná v priebehu exekučného konania dňa 16.09.2008 na účet exekútora z titulu uhradenia exekučne vymáhanej pohľadávky zaplatila sumu 638, 98 eur ( 19. 250 Sk ). V exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, vzhľadom však na neprijateľné podmienky dohodnuté v úverovej zmluve sa stal rozhodcovský rozsudok nulitným ( paaktom ), ktorý nie je možné vykonať a z toho dôvodu súd zastavil exekučné
konanie. Podľa názoru súdu premlčacia doba počas exekučného konania v danom prípade nespočívala ( § 112 Občianskeho zákonníka ), ale plynula ďalej, keďže exekučný titul bol v rozpore so zákonom, a nemožno pohľadávku považovať ani za priznanú na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý je nulitným aktom.
Súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Predovšetkým žalovaná v 1. rade uhradila žalobcovi 638, 98 eur platbou na účet exekútora. V období plnenia ešte exekučné konanie prebiehalo, preto žalovaná ako povinná plnila oprávnenej osobe exekútorovi, ktorý exekúciu vykonával. Okrem toho, keď žalobca tvrdí, že mu nebola zaplatená pohľadávka v plnej výške, ako mu patrí v zmysle dohodnutých podmienok v úverovej zmluve, je treba považovať zostatok nároku žalobcu za premlčaný. Na obdobie, kedy si žalobca vymáhal pohľadávku na základe rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní nemožno vzťahovať spočívanie premlčacej doby, keď rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nie je v súlade so zákonom. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny 173, 73 eur a úrokov z omeškania od 09.01.2008 a zmluvnej pokuty 15 % ročne z dlžnej sumy. Žalobca zosplatnil úver písomne 31.12.2007 dňom 07.01.2008, a tak svoj nárok si mohol uplatniť najneskoršie 07.01.2011. Žaloba bola podaná 05.03.2014 po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Keďže je základ nároku premlčaný, nemôže sa žalobca domáhať ani zaplatenia zmluvnej pokuty.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalované mali v konaní plný úspech, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach dňa 18.03.2015