Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-353-2014.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/353/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, p r o t i žalovanému: Milan Kurila, nar. 30.8.1943, bytom Radatice 109, o zaplatenie 442,14 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 335 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,50% ročne od 13.9.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 9,54 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 25.9.2014 sa domáhal zaplatenia sumy 442,14 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý vyčíslil na sumu 36,13 Eur za obdobie od 13.9.2013 do 18.9.2014 a za ďalšie obdobie teda od 19.9.2014 žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 18,15% ročne zo žalovanej sumy. Nárok uplatnil z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 7.2.2013 s tým, že predstavuje istinu vo výške 241,74 Eur, úrok vo výške 54,14 Eur, zosplatnenú istinu vo výške 93,26 eur, poplatkov za upomienky vo výške 24 a 17 Eur a napokon zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur.
Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená s uznesením podľa § 114 O.s.p. ešte dňa 20.10.2014.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. 4302029907, výpisom čerpania , splátok a úhrad, výzvou k splateniu úveru zo dňa 29.8.2013 s poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 7.2.2013 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 4302029907. Touto zmluvou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 335 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť 8 splátkami po 49,07 Eur počnúc dňom 7.3.2013. Lehota splatnosti bola stanovená na 15.10.2013. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 41,60%, RPMN vo výške 51,6%, priemerná hodnota RPMN 40,6%.
Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaný skutočne čerpal úver vo výške 335 Eur dňa 7.2.2013, žiadnu splátku však neuhradil. Žalobca preto listom zo dňa 29.8.2013 úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 442,14 Eur v lehote 15 dní od odoslania tejto výzva. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že skutočne toto výzvu žalovanému odoslal.
Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení činnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2013 do 9.6.2013).
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
Súd už konštatoval, že v zmluve chýba povinná náležitosť, ktorá je zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu so spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013.
V dôsledku chýbajúcej náležitosti zmluvy nastáva dôsledok, ktorý je upravený v § 11 ods. 1 citovaného zákona, teda poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že
žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 335 Eur a preto súd zaviazal žalovaného len k úhrade tejto sumy a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu, avšak v žalobe neuviedol na základe čoho zmluvnú pokutu uplatňuje. Je nepochybné, že nebola dohodnutá v úverovej zmluve a pokiaľ bola uvedená len úverových zmluvných podmienkach žalobcu súd je toho názoru, že nebola zachovaná písomná forma dohody, ktorá sa vyžaduje v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa názoru súdu pre platné dojednanie zmluvnej pokuty písomnou formou sa vyžaduje jej uzavretie v zmluve, ktorá je podpísaná účastníkmi a nepostačuje jej uvedenie len v obchodných podmienkach. V tejto súvislosti možno poukázať na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR I.US 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednanie technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a u ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti.
Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 13.9.2013, teda 15. deň od odoslania výzvy k zosplatneniu úveru s poukazom na § 565 OZ. K tomuto dňu však výška úrokov z omeškania činila 5,50 % ročne, ako to vyplýva z nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013. Podľa § 3 citovaného vládneho nariadenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c citovaného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
V danom prípade zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol až 14.3.2013 a preto pre výšku úrokov z omeškania nemožno použiť predchádzajúci právny predpis.
Úroky z omeškania vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd teda zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania nad 5,50% ročne.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. žalobca mal vo veci úspech v podiele 68%, neúspech v podiele 32%, preto súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 36%. Žalobca pritom uplatňoval náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 26,50 Eur, z toho 36,% predstavuje 9,54 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.