Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-217-2014.pdf
PDF · 103.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/217/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: TALCUM GRUPPO, s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, zast. advokátom Mgr. Františkom Popperom, AK Námestie SNP č. 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/358015/2014/6014 zo dňa 07. augusta 2014, takto
rozhodol:
I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III/ Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9600303/5/1687267/2014/Kabl zo dňa 30.04.2014 podľa § 62 ods. 1 písm. h/ zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok zastavil daňové konanie vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku vo výške 161.461,20 Eur za zdaňovacie obdobie september 2009 zo dňa 04.08.2010 daňového subjektu TALCUM GRUPPO s.r.o. (v procesnom postavení žalobca).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane neeviduje u daňového subjektu preplatok na dani z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu daňové konanie vo veci vrátenia daňového preplatku zastavil v zmysle § 62 ods. 1 písm. h/ Daňového poriadku, podľa ktorého, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak odpadol dôvod konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, namietajúc, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu nesprávne a nezákonné. Uvádzal, že dôvod konania nemohol odpadnúť, lebo podľa správcu dane, keďže neevidoval u daňového subjektu preplatok na DPH, ani nevznikol, rozhodnutie je teda zmätočné a nepreskúmateľné. Uvádzal tiež, že pokiaľ správca dane neeviduje u daňového subjektu daňový preplatok v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (v texte ďalej ZoSDP), resp. § 2 písm. d/ v spojitosti s § 79 Daňového poriadku, tak táto skutočnosť ešte nemusí preukazovať, že daňový preplatok skutočne neexistuje. Rozhodnutie správcu dane považoval za arbitrárne. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf 97/2008 zo dňa 14.05.2009, v zmysle ktorého daňový preplatok je reálne zaplatená suma, ktorej chýba právny titul na jej viazanie v štátnom rozpočte, a že v prípade NO DPH existuje právny titul, ktorým je nárok vyplývajúci z § 79 ods. 1 až 6 zákona o DPH a NO DPH preto nemožno vrátiť formou preplatku na dani a nárok na odpočet DPH vzniká ex lege a nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane. Podľa odvolateľa správca dane úmyselne nevrátil predmetný NO DPH a vedome protiprávne zadržiaval finančné prostriedky daňového subjektu. V súvislosti s tým urgoval
správcu dane, aby bezodkladne do 3 dní vrátil daňovému subjektu predmetný NO DPH a zosúladil svoje konanie vo veci so zákonom vrátane priznania sankčného úroku a úroku za neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov daňového subjektu, resp. oneskoreného vrátenia NO DPH. Žiadal zohľadniť rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf 36/2012 zo dňa 18.04.2013 v nadväznosti na rozsudok KS BB č.k. 23S/89/2011-39 zo dňa 15.02.2012. Taktiež poukázal na právny názor KS BB v konaní vedenom pod sp.zn. 23S/44/2014.
Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č.k. 1100301/1/358015/2014/6014 zo dňa 07.08.2014 rozhodnutie daňového úradu potvrdil. Vychádzal zo skutkového stavu, že správca dane podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. žiadosti žalobcu zo dňa 04.08.2010 o vrátenie daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 nevyhovel rozhodnutím č. 851/230/62895/10/Šim zo dňa 06.08.2010, keď zistil, že ku dňu 06.08.2010 neevidoval u daňového subjektu daňový preplatok na DPH. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Odvolací orgán rozhodnutím č. I/221/188-2418-2011-990395-r zo dňa 10.01.2011 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správca dane v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu požiadal Notársku komoru SR o súčinnosť. V ďalšom konaní zistil, že preplatok na dani za zdaňovacie obdobie september 2009 neevidoval. Vychádzal z predpokladu, že daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ďalším rozhodnutím č. 851/230/51561/11/ Šim zo dňa 13.06.2011 správca dane opätovne nevyhovel žiadosti daňového subjektu o vrátenie daňového preplatku. Daňový subjekt sa odvolal. Odvolací orgán prerušil konanie vo veci odvolania z dôvodu konania o predbežnej otázke vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Následne dňa 18.07.2013 bolo vydané rozhodnutie č. 1100301/1/344055/2013/5003, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. 851/230/51561/11/Šim zo dňa 13.06.2011 a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa 17.09.2013 bol vydaný podnet Daňovým úradom na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania, č. 9600303/5/4229099/2013/Set zo dňa 17.09.2013 zaslané Finančnému riaditeľstvu SR. Dňa 04.04.2014 bolo Daňovému úradu Banská Bystrica doručené oznámenie č. MF/6879/2014-77 zo dňa 26.03.2014 týkajúce sa podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo financií SR podľa § 77 ods. 4 Daňového poriadku oznámilo, že prešetrilo rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Následne Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 62 ods. 1 písm. h/ Daňového poriadku vydal rozhodnutie dňa 30.04.2014 o zastavení daňového konania vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím. Žalovaný v potvrdzujúcom rozhodnutí konštatoval, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie september 2009, o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601402/5/1660467/2014/Žák zo dňa 29.04.2014. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 9601402/5/2481000/2014/Žák zo dňa 04.06.2014, ktorým nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 161.461,20 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 38,80 Eur. Konštatoval, že z uvedeného je zrejmé, že správca dane v daňovom konaní pri určení povinností nepostupoval svojvoľne, ale v rámci konania sa riadil ustanoveniami Daňového poriadku, a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia č. 9600303/5/1687267/2014/Kabl zo dňa 30.04.2014.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/358015/2014/6014 zo dňa 07.08.2014, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1, prvá veta, O.s.p. a uznesením rozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, nakoľko pred vnútroštátnym súdnym orgánom boli daňovým subjektom položené otázky týkajúce sa výkladu aktov EÚ, a to výkladu článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v EÚ. Najmä je potrebné vyložiť na základe predložených prejudiciálnych otázok výklad samotného pojmu „daňový preplatok“, keďže aj rozhodnutie NS SR vo veci 3Sžf/97/2008 zo dňa 14.05.2009 je podľa žalobcu v nesúlade so Smernicou DPH a judikatúrou SD EÚ. Je potrebné eurokonformne posúdiť otázku, či nevratný NO DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 a tiež ostatné odpočty DPH v období október 2009 až apríl 2013, ktoré boli správcom dane zadržiavané nedôvodne a na základe nezmyselnej ignorácie splnomocnení pre R.. N. zo strany daňových orgánov je „daňovým preplatkom“ alebo nie, ako aj to, či postup správcu dane nebol v rozpore so základnou zásadou DPH, t.j. so zásadou neutrality DPH. Tiež je potrebné posúdiť, či v prípade, ak daňová kontrola bola začatá po štyroch rokoch
zadržiavania NO DPH v rozpore s vnútroštátnou úpravou, je správca dane oprávnený nevrátiť NO DPH a zadržiavať ho ešte aj počas daňového konania (vychádzajúc z daňovej kontroly), keď už o primeranosti doby na jeho vrátenie zrejme nemožno hovoriť, a to ešte so zamietavým postojom k nároku daňového subjektu na úrok z omeškania. Ak by súd dospel k záveru, že takýto postup správcu dane je súladný so zákonom, a to Daňovým poriadkom, zákonom o správe daní a zákonom o DPH, žiadal súd, by sa zaoberal otázkou, či takýto zákon je potom v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 a existujúcou judikatúrou SD EÚ. Vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu žalobca uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti: l. Správca dane, žalovaný (aj NS SR) pochybili, ak posudzujú existenciu daňového preplatku len ako reálnu platbu dane, ktorá prevyšuje splatnú daň. Daňový poriadok nerozlišuje dôvod vzniku daňového preplatku. Z § 61 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov vyplývalo, že daňový preplatok ako pojem je protiváhou pojmu daňový nedoplatok, ktorého dôvody vzniku môžu byť tiež rôzne a nemusia vyplývať len len z reálnej neplatby daňovej povinnosti DS. To, že daňový poriadok obdobnú právnu úpravu neobsahuje, podľa žalobcu nie je podstatné. 2. NO DPH za zdaňovacie obdobie september 2009, ktorý bol daňovým subjektom uplatnený podaním príslušného daňového priznania DPH sa nemohol „len tak stratiť“, čo dokazuje aj tá skutočnosť, že rovnaká situácia s daňovými priznaniami k DPH bola aj u zdaňovacích období október 2009 až apríl 2010 (aj ďalších do apríl 2013) a tieto nadmerné odpočty boli správcom dane daňovému subjektu vrátené so splatnosťou 18.05.2013 (NO DPH boli použité na úhrady daňových nedoplatkov DS, ktoré mu vznikli zlúčením s inými DS dňa 03.08.2012), bez rozhodnutia, i keď so značným oneskorením. Predmetné NO DPH boli zadržiavané neoprávnene a správca dane odmieta nárok DS na úrok z omeškania, čo podľa žalobcu nemožno posudzovať inak, len ako svojvoľný, nesprávny, nezákonný postup správcu dane. 3. Nevrátenie NO DPH (preplatku) za zdaňovacie obdobie september 2009 je taktiež svojvoľným, nesprávnym a nezákonným postupom správcu dane, čo samotný správca dane potvrdil svojim postupom pri ostatných neoprávnene zadržiavaných NO DPH za zdaňovacie obdobia nielen október 2009 až apríl 2010, ktoré boli predmetom pôvodnej žiadosti o vrátenie NO DPH, t.j. preplatkov ešte zo dňa 04.08.2010, ale aj za ďalšie obdobia, a to máj 2010 až apríl 2013. 4. Správca dane takýmto postupom porušil § 3 ods. 9 Daňového poriadku, nakoľko u skutkovo zhodných prípadov vznikli neodôvodnené rozdiely. Už list správcu dane pre orgány činné v trestnom konaní zo dňa 16.08.2013 je jasným dôkazom, že správca dane zadržiaval NO DPH aj u žalobcu neoprávnene, úmyselne, t.j. nezákonne a táto situácia trvá dodnes. Správca dane sám potvrdil, že na celkovej situácii nič nemení skutočnosť, že u NO DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 začal dňa 27.09.2013 daňovú kontrolu. Táto skutočnosť je z pohľadu povinnosti správcu dane vrátiť NO DPH v zákonnej lehote, ktorá uplynula dňa 25.12.2009, právne irelevantná a keď správca dane z titulu priebehu daňového konania (odvolanie proti rozhodnutiu, vydaného na základe daňovej kontroly) NO DPH doteraz nevrátil, opäť koná svojvoľne, nesprávne a nezákonne (a contrario § 79 ods. 1 DP). Správca dane mal NO DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 vrátiť tak, ako aj ostatné, t.j. mohol ho použiť aj na úhradu daňových nedoplatkov, ktoré doposiaľ eviduje u žalobcu. Správca dane takto nekonal a úrok z omeškania z tohto dôvodu rastie každým dňom.
Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 12.11.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Nad rámec argumentácie odôvodnenia rozhodnutia napadnutého žalobou poukázal na to, že podľa názoru Ministerstva financií SR, uvedeného v oznámení, že rozhodnutie preskúmavané mimo odvolacieho konania, a to rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/344055/2013/5003 zo dňa 18.07.2013 bolo vydané v súlade so zákonom a nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie s tým, že rozhodnutia FR SR nie sú nezákonné, nakoľko zaväzujú správcu dane vo veci ďalej konať v intenciách rozsudkov súdov. Ak správca dane neeviduje daňový preplatok, konanie zastaví, keďže odpadol dôvod konania. Na základe uvedeného a preskúmaní skutočnosti o stave účtu daňového subjektu správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie predchádzajúce žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorým konanie zastavil vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku za zdaňovacie obdobie september 2009. Žalovaný potvrdil rozhodnutie daňového úradu. Konštatoval, že u žalobcu bola vykonaná a ukončená riadna kontrola DPH za zdaňovacie obdobie september 2009. Rozhodnutím zo dňa 04.06.2014 správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 161.461,20 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 38,80 Eur. Uplatnenie § 79 ods. 3 DP, tak ako to požaduje žalobca, je v tomto prípade vylúčené z dôvodu dikcie zákona, ktorý hovorí, že ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 Eur. Rovnako správca dane zaplatí
daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. V danom prípade nadmerný odpočet oneskorene vyplatený nebol. V doplnení vyjadrenia k žalobe v časti návrhu na prerušenie konania z dôvodu potreby položenia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ žalovaný konštatoval, že dôvody na prerušenie konania uvádzané žalobcom nie sú takými dôvodmi, ktoré by mali viesť k prerušeniu konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Daňové orgány pri zastavení daňového konania vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku vychádzali zo zrejmých skutočností a v súlade so zákonnou normou.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 250g O.s.p.. Súd pokračoval v konaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 250g ods. 2 O.s.p., § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný v odvolacom konaní vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu, pričom žalobné námietky boli podané v širšom rozsahu, žalovaný na ne reagoval v písomne podanom stanovisku.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/358015/2014/6014 zo dňa 07.08.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
- Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/1687267/2014/Kabl zo dňa 30.04.2014 o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku za zdaňovacie obdobie september 2009 vo výške 161.461,20 Eur.
Z administratívneho spisu, ako aj vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalobca (pôvodne TALCUM s.r.o.) podal dňa 28.10.2009 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2009, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 161.461,20 Eur. Daňové priznanie bolo podpísané R.. R. N., ako splnomocneným zástupcom. Správca dane mal za to, že splnomocneným zástupcom daňového subjektu je W.. J. B., v dôsledku čoho vyzval daňový subjekt na odstránenie pochybností v podanom daňovom priznaní.
O tom, že daňové priznanie podala oprávnená osoba, sa stalo skutočnosťou pre správcu dane známou z právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/89/2011-39 zo dňa 15.02.2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/36/2012 zo dňa 18.04.2013, ktoré sa stali právoplatnými dňa 20.05.2013.
Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601402/5/1660467/2014/ Žák zo dňa 29.04.2014. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 9601402/5/2481000/2014/Žák zo dňa 04.06.2014, ktorým nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 161.461,20 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 38,80 Eur. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Správca dane zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku za september 2009 vo výške 161.461,20 Eur na dani z pridanej hodnoty po tom, čo dospel k záveru, že u daňového subjektu neeviduje daňový preplatok.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že suma vo výške 161.461,20 Eur je nadmerným odpočtom na základe podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2009, ktorý nebol vrátený v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu z dôvodu neodstránenia nedostatkov v podanom daňovom priznaní. V tom čase správca dane neakceptoval daňové priznanie ako podané oprávnenou osobou, majúc za to, že ho podala neoprávnená osoba. Zákon č. 222/2004 Z.z. (ani Daňový poriadok) neupravuje povinnosť podať žiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je povinný vrátiť nadmerný odpočet v zákonom stanovených lehotách bez žiadosti.
V zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH; ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
Je potrebné rozlišovať medzi daňovým preplatkom a nadmerným odpočtom, pričom tieto nie je možné zamieňať. Na vrátenie nadmerného odpočtu nie je potrebné podať žiadosť o vrátenie daňového preplatku, ale vyplýva to priamo zo zákona o DPH. Súd pritom poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp.zn. 3Sžf/97/2008 zo dňa 14.05.2009.
Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie daňového úradu v spojení s rozhodnutím žalovaného o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku, je v súlade so zákonom, plne zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu veci v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V zásade, správca dane nemal inú možnosť, ako zastaviť konanie, na základe výsledkov daňovej kontroly, z ktorých vyplynulo, že žalobca nemá nárok na uplatnený nadmerný odpočet a zároveň bolo preukázané, že u žalobcu správca dane neeviduje žiadny daňový preplatok. Súd považoval za irelevantné pre posúdenie správnosti záveru o zastavení konania posudzovať správnosť postupu správcu dane a žalovaného v predchádzajúcom období. Napadnutým rozhodnutím žalovaného nebol žalobca ukrátený na žiadnych svojich právach.
Z dôvodov vyššie uvedených súd zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Súd zamietol ako nedôvodný aj návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Urobil tak v rámci rozhodnutia vo veci samej, majúc za to, že ak súd dospel k záveru, že nie je dôvod prerušiť konanie v súvislosti s požiadavkou žalobcu, aby bola súdom predložená prejudiciálna otázka Súdnemu dvoru Európskej únie s prihliadnutím na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p.), nebolo potrebné čakať na právoplatnosť rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania.
Možnosť predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie prichádza do úvahy v zmysle relevantnej rozhodovacej činnosti až vtedy, pokiaľ vnútroštátny súd sa nevie s otázkou prípadného rozporu vnútroštátnej právnej úpravy s úniijnou úpravou sám vysporiadať. Súd má za to, že v predmetnej veci nie je daný rozpor zákona o DPH so Smernicou DPH. Prejudiciálne konanie nie je prípustné v prípade, ak niektorá otázka už bola riešená pred Súdnym dvorom. Súdny dvor podáva výklad sekundárneho práva a nie je určený na to, aby posudzoval ad hoc každú špecifickú otázku. Súdny dvor nie je oprávnený vydávať predbežné nálezy v otázkach platnosti primárneho práva Európskej únie, platnosti alebo výkladu iného práva, ako práva únie a vnútroštátneho práva členských štátov. Preto z prejudiciálneho konania je vylúčené vnútroštátne právo členských štátov. Súdny dvor ES nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s komunitárnym právom. Základná úloha Súdneho dvora ES spočíva v povinnosti podať po vecnej stránke právnu odpoveď na otázku platnosti práva Európskej únie alebo výkladu práva Európskej únie. Úlohou vnútroštátneho súdu je identifikovať v konaní, ktoré pred ním prebieha, nejasné otázky práva Európskej únie a tieto oznámiť Súdnemu dvoru ES spolu so skutkovým a právnym stavom veci tak, aby mohol poskytnúť odpoveď na otázku podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej. Účelom koncentrácie rozhodovania na Súdnom dvore ES je zabezpečiť, aby právo Európskej únie bolo
na vnútroštátnych súdoch jednotne vykladané a aplikované a zároveň zabrániť, aby sa v členskom štáte vytvorila národná judikatúra, ktorá nie je v súlade s normami práva Európskej únie. Predložiť predbežnú otázku je možné z dôvodu zabezpečenia jednoty aplikačnej praxe pri riešení sporných otázok všeobecnej povahy, avšak pri zachovaní nezávislosti rozhodovania v konkrétnej veci. Predbežná otázka sa preto nekladie z hľadiska vyriešenia konkrétneho sporu, čo patrí do kompetencie súdu členskej krajiny, ale na zabezpečenie jednotného výkladu komunitárneho práva. Pokiaľ by predložil súd Súdnemu dvoru ES otázku, formulácia predbežnej otázky je mimoriadne dôležitá a musí ísť o problematiku hraníc aplikovateľnosti komunitárneho práva a zároveň musí ísť o nóvum z toho pohľadu, že takto položená otázka ešte nebola zo strany súdneho dvora ES zodpovedaná. Zároveň je povinnosťou vnútroštátneho súdu preukázať, v čom je posúdenie nastolenej otázky podstatné pre jeho konkrétne rozhodnutie vo veci.
Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že tvrdené dôvody na prerušenie konania uvádzané žalobcom nie sú takými dôvodmi, ktoré by mali viesť k prerušeniu konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Daňové orgány pri zastavení daňového konania vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku vychádzali zo zrejmých skutočností a v súlade so zákonnou normou. Súd má za to, že na vyriešenie konkrétnej veci plne postačuje právna úprava obsiahnutá v zákone o DPH, ako aj v Daňovom poriadku, ktorá je plne súladná so Smernicou DPH.
Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti I. a II. výroku rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Proti III. výroku rozhodnutia (o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p.).