Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14S-118-2022.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/118/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r. o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101937405/2022 zo dňa 08.07.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/118/2022.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 22.09.2022, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 22.09.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101937405/2022 zo dňa 08.07.2022, ktorým žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102552068/2022 zo dňa 13.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.980,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018.
Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že doručením napadnutého rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie daňového úradu, ktoré je zároveň vykonateľné a daňový úrad je oprávnený si od žalobcu vynútiť splnenie uloženej povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2018 vo výške 2.980,- Eur, a to aj formou exekúcie. Okrem kontrolovaného zdaňovacieho obdobia daňový úrad vyrubil žalobcovi dodatočný rozdiel dane aj za ďalších 24 zdaňovacích období. Kumulatívne predstavuje vyrubený rozdiel dane za tieto zdaňovacie obdobia sumu vo výške 176.030,- Eur. V prípade, ak daňový úrad začne na podklade rozhodnutia daňového úradu jeho výkon, vznikne žalobcovi závažná ujma na jeho majetku. Táto ujma je reálna, keďže žiadne ustanovenie zákona nebráni rozhodnutie daňového úradu vykonať, napr. prostredníctvom súdnej exekúcie. Vzhľadom na výšku vyrubenej dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, resp. súhrnnú výšku vyrubenej dane za súvisiace zdaňovacie obdobia (t. j. 176.030,- Eur), jej bezprostredné vymáhanie, bude mať bezpochyby negatívny až likvidačný dopad na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, ohrozí existenciu zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi žalobcu a zároveň bude mať priamy negatívny dopad na zamestnancov žalobcu. Žalobca sa momentálne nachádza vo finančnej kondícii, v ktorej nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu vyrubenej dane, navyše pri súčasnom platení ostatných splatných záväzkov. Žalobca bohužiaľ ani v blízkom období neočakáva, že sa mu finančné zdroje v obdobnej výške podarí získať. K 31.08.2022 mal žalobca disponibilný zostatok na svojom hlavnom podnikateľskom
účte vedenom v peňažnom ústave A. B., C. vo výške – 113.334,46 Eur, pričom žalobca sa počas prevažnej časti tohto roka 2022 nachádzal vo výraznom debete. Akákoľvek iba teoretická snaha o jednorazovú úhradu predmetnej dane (ktorá by nevyhnutne musela zahŕňať nútený odpredaj majetku v dostatočnej hodnote) by bezpodmienečne viedla k nemožnosti žalobcu vysporiadať svoje ostatné splatné finančné záväzky voči zamestnancom a zmluvným partnerom (vrátane nemožnosti riadne si plniť povinnosti vyplývajúce z bankového financovania a leasingov) a zároveň logicky k obmedzeniu až likvidácii podnikateľskej činnosti žalobcu. Porušenie povinností z existujúcich zmluvných vzťahov žalobcu by okrem dohodnutých zmluvných pokút a zákonnej zodpovednosti za škodu za porušenie záväzkov ďalej viedlo ku zosplatneniu úverov a leasingových dojednaní, čo by malo pre podnikateľskú činnosť žalobcu likvidačné následky. U žalobcu došlo za prvý polrok tohto roka navyše k znateľnému poklesu príjmov oproti druhému polroku 2021 (takmer o 50 % pri porovnateľných nákladoch), pričom vzhľadom na pretrvávajúcu negatívnu situáciu na trhu, na ktorom pôsobí žalobca, bude prepad tržieb s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej pokračovať. Ak by v nasledujúcom období prišli na bankový účet žalobcu finančné prostriedky z výkonu podnikateľskej činnosti, ktoré by boli postihnuté núteným výkonom rozhodnutie daňového úradu, žalobca by v žiadnom prípade nebol schopný uhrádzať svoje existujúce záväzky z uzatvorených zmlúv so svojimi dodávateľmi. Vykonaním napadnutého rozhodnutia by tak hrozilo reálne riziko, že žalobca sa stane neschopným splácať svoje záväzky viacerým existujúcim veriteľom, a teda riziko platobnej neschopnosti a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Okrem uvedeného je žalobca zamestnávateľom, ktorý ku dňu podania tejto správnej žaloby zamestnáva 9 zamestnancov a využíva služby 2 externých subjektov (služby riadenia projektov a účtovno-mzdového poradenstva), ktoré sú nevyhnutné na riadny výkon jeho podnikateľskej činnosti. Celkové mesačné mzdové náklady na zamestnancov boli v mesiaci august 2022 vo výške: celková cena práce 19.456,14 Eur + náklady na stravné vo výške 607,50 Eur. Celkové náklady na externých pracovníkov boli v mesiaci august 2022 vo výške 5.555,83 Eur bez DPH. Žalobca musel s účinnosťou ku dňu 31.07.2022 prepustiť zamestnankyňu pracujúcu na pozícii marketingového manažéra a k 31.08.2022 zamestnanca pracujúceho na pozícii senior technik, a to z dôvodu preukázateľnej absencie finančných prostriedkov na plnohodnotné pokrytie mzdových nákladov týchto bývalých zamestnancov. V prípade bezprostredného výkonu rozhodnutia daňového úradu nebude mať žalobca žiadne prostriedky na úhradu miezd a odmien týchto pracovníkov a rovnako si nebude schopný splniť ani svoje daňovo-odvodové povinnosti vyplývajúce z pozície zamestnávateľa. V dôsledku toho existuje reálne riziko ďalších sankcií nielen zo strany daňového úradu, ale aj príslušného inšpektorátu práce v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Nepriaznivé sociálne dopady výkonu rozhodnutia daňového úradu na zamestnancov žalobcu sú v tomto prípade zjavné. Žalobca poukázal tiež na uloženú pokutu podľa § 155 Daňového poriadku a súvisiace implikácie. Daňový úrad predčasne a značne neefektívne už pred podaním tejto žaloby začal voči žalobcovi na podklade napadnutého rozhodnutia sankčné konanie v súlade s § 155 Daňového poriadku. Žalobcovi teda hrozí ďalšia závažná ujma na jeho majetku. Táto ujma je rovnako reálna, keďže žiadne ustanovenie zákona nezabráni príslušné sankčne rozhodnutia daňového úradu vykonať, napríklad prostredníctvom súdnej exekúcie. Kumulatívna výška uloženej pokuty (za kontrolované zdaňovacie obdobie a ďalších 24 zdaňovacích období) pritom predstavuje sumu 28.763,30 Eur. Podľa žalobcu priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom, ani prejavom vôle svojvôle súdu a je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu. V tomto prípade prichádza do úvahy primárne ochrana fiškálnych záujmov štátu ako verejný záujem, ktorý by mal byť pomerovaný so záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadnym spôsobom nepoškodil štátny rozpočet a berúc na vedomie celkovú výšku určeného rozdielu dane, je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu (a odvodene jeho veriteľov a zamestnancov) musí v právnom štáte prevážiť. Z uvedených dôvodov sa žalobca domnieva, že sú dané dôvody na zabezpečenie materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe, keďže akýmkoľvek výkonom rozhodnutí správcu dane hrozí žalobcovi a odvodene jeho veriteľom a zamestnancom riziko závažnej finančnej a sociálnej ujmy.
Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2022 a navrhol nepriznať podanej správnej žalobe odkladný účinok.
Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018)
Správny súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter. Ide o hrozbu značnej finančnej ujmy, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto správny súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).