Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/757/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q., Q. č. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, advokátska kancelária KOVAL & spol., so sídlom Banská Bystrica, Komenského č. 3, proti odporcovi L.. S. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. Q., W. XXXX/X, v konaní zastúpeného JUDr. Lukáčom Kožákom, advokátom, advokátska kancelária Varinský & Kožák, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 13, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Štefanovičova č. 4, Agentúra Banská Bystrica, Námestie Š. Moyzesa č. 9, o zaplatenie 37 214,04 Eur z titulu náhrady škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 08. 2013, č. k. - 242, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol a ktorým rozhodol o trovách konania potvrdzuje.

Odvolanie navrhovateľa proti výroku, ktorým odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 4.917,75 Eur a 1.095,98 Eur odmieta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 4.917,75 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a 1.095,98 Eur z titulu bolestného, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia pôvodnej náhrady škody vo výške 133.203,79 Eur. Navrhovateľ počas konania zobral návrh o zaplatenie 95.989,75 Eur späť, pričom súd v tejto časti konanie zastavil.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dňa 29. 05. 2008 došlo k dopravnej nehode, kedy odporca ako vodič osobného motorového vozidla nedal prednosť oproti idúcemu motocyklu, ktorý viedol navrhovateľ, došlo k zrážke, pri ktorej došlo k ťažkému zraneniu navrhovateľa. Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody pozostávajúcej zo sťaženia spoločenského uplatnenia, bolestného a náhrady ušlej mzdy.

Súd mal za preukázané rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 07. 2009, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 22. 07. 2009, že odporca bol uznaný vinný zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Z rozsudku okrem iného vyplynulo, že navrhovateľ bol liečený

a práceneschopný 224 dní, dychovou skúškou u odporcu nebolo zistené požitie alkoholických nápojov, toto bolo zistené u vodiča motocykla a to 0,51 g/kg.

Navrhovateľ uplatnil svoj nárok s poukazom na § 420 a § 427 Občianskeho zákonníka, pričom tvrdil, že je obmedzený pri vykonávaní bežných úkonov spojených so životom, pred utrpením úrazu aktívne športoval, bicykloval, lyžoval, venoval sa turistike a z týchto činností je vylúčený. Návrh odôvodňoval posudkami o sťažení spoločenského uplatnenia a bolestnom a žiadal priznať hodnotu 1 bodu 12,45 Eur, pričom bolestné bolo ohodnotené 895 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 1180 bodmi. Ďalší nárok predstavovala náhrada ušlej mzdy vo výške 4.034,79 Eur.

Odporca sa bránil tým, že síce bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, avšak poukázal na dané rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol v krvi zistený alkohol, čo rozhodujúcou mierou prispelo k vzniku dopravnej nehody a jej následkom, taktiež zo znaleckého posudku I. W. vyplynulo, že sa pohyboval rýchlosťou vyššou a reagoval oneskorene. Pokiaľ by išiel povolenou rýchlosťou 40 km/h, ku kolíznej situácii by vôbec nedošlo. Taktiež namietal aj výšku uplatneného nároku, pretože pokiaľ sa navrhovateľ domáhal uplatnenia 5 násobku náhrady celkovo vo výške 129.169,- Eur, tento nárok nemá oporu v platných právnych predpisoch, pretože v prípade náhrady za bolesť zákon neumožňuje zvýšenie jeho náhrady a v prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zákon pripúšťa zvýšenie len o 50 %. Pokiaľ ide o náhradu ušlej mzdy, poukázal na to, že výpočet odporuje ustanoveniu § 446 Občianskeho zákonníka.

Na základe argumentácie odporcu navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie 95.989,75 Eur späť, naďalej sa domáhal 50 % zvýšenia týchto nárokov z titulu náhrady škody 33.179,25 Eur a náhrady ušlej mzdy vo výške 4.034,79 Eur.

Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že na výzvu súdu navrhovateľ nepreukázal tvrdenie ohľadom spôsobu výpočtu náhrady škody. Vedľajší účastník potvrdil, že navrhovateľovi vyplatil z titulu poistnej udalosti 4.185,60 Eur ako odškodné za bolestné. Zároveň namietal bodové ohodnotenie bolestného.

Na návrh účastníkov súd vykonal znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že v súvislosti s dopravnou nehodou znalec ohodnotil bolestné v rozsahu 780 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 790 bodov. Zároveň sa znalec vyjadril aj k poškodeniu zdravia pred týmto úrazom, z ktorého vyplynulo, že dňa 27. 03. 2003 utrpel navrhovateľ dôsledkom autonehody zranenia, a to zlomeninu ľavej stehennej kosti a zlomeninu člnkovitej kosti ľavej nohy, čo spôsobilo funkčné obmedzenie ľavej dolnej končatiny. Navrhovateľ 28. 10. 2005 utrpel otvorenú trimaleolárnu zlomeninu pravého členku, pričom toto zranenie zanechalo ťažké trvalé poškodenie členkového kĺbu. Na invalidite navrhovateľa má nepochybne podiel úraz zo dňa 28. 10. 2005. Taktiež poukázal znalec na to, že v dôsledku požitia alkoholu bola zhoršená koncentrácia u navrhovateľa, jeho koordinácia a zhoršené videnie ako aj odhad vzdialenosti, odhad rýchlosti. Pokiaľ išlo o motoriku, reakcie na okolité predmety boli spomalené a reakčný čas bol predĺžený. Súd následne počas konania aj znalca vypočul, ktorý zotrval na svojich záveroch.

V rámci konania odporca vzniesol započítaciu námietku podľa § 580,- Eur, a to pohľadávku vo výške 1.647,42 Eur.

Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 420 ods. 1, 3, § 427 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka a vyhlášku 437/2004 a ustanovenie § 2, § 5 ods. 4, ako aj oznámenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 28/2007 a 186/2008.

Zdôraznil, že dôkaznú povinnosť má navrhovateľ, pričom táto je nutným následkom povinnosti tvrdenia. Mal za preukázané, že došlo k nehode ako aj poškodeniu zdravia, pričom konštatoval splnenie podmienok pre náhradu škody v zmysle § 420 až § 427 Občianskeho zákonníka. Pri priznaní náhrady vychádzal zo znaleckého posudku a v rozsahu uplatnenej náhrady za 1 bod vo výške 12,45 Eur konštatoval, že náhrada za bolestné predstavuje 9.711,- Eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia 9.835,50 Eur. Ohľadom zvýšenia náhrad navrhovateľ žiadnym spôsobom svoje tvrdenie nepreukázal, a preto neuniesol dôkazné bremeno. Preto sa súd prípadným zvýšením takýchto náhrad nezaoberal. Taktiež nepreukázal výšku náhrady ušlej mzdy, pretože výpočet navrhovateľa nie je v súlade

s ustanovením právneho poriadku, ako to má na mysli § 446 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu taktiež návrhu nemohol vyhovieť.

Pri rozhodovaní zobral do úvahy závery znaleckého dokazovania v rámci trestného konania ohľadom zistenia alkoholu u navrhovateľa, neprimeranej rýchlosti, ako aj závery znaleckého dokazovania v tomto konaní ohľadom reakčného času a vplyvu alkoholu na spôsobenú nehodu, čo zohľadnil pri spoluvine navrhovateľa, ktorú posúdil v rozsahu 1/2 vzhľadom na takto zistené okolnosti.

Keďže vedľajší účastník na strane odporcu plnil v rozsahu 4.185,60 Eur, započítal pohľadávku odporcu vo výške 1.647,42 Eur a zohľadnil zavinenie navrhovateľa v rozsahu 1/2, návrhu v tejto časti vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol s tým, že podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Rozsudok žiadal zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f), teda že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Namietal, že súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo nárok krátil práve o 1/2 a nie napríklad o 1/3. Súd svojvoľne bez opory vo vykonanom dokazovaní určil výšku spoluúčasti, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia tejto výšky, preto rozhodnutie v tejto časti pôsobí nepresvedčivo a je absolútne nepreskúmateľné.

Domáhal sa zvýšenia náhrady o 50 %, súd to vyhodnotil spôsobom, že dôvody nepreukázal. Súd však opomenul prihliadnuť na to, že navrhovateľ predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity, ktorá vznikla práve v dôsledku dopravnej nehody. Súd sa s týmto dôkazom nevysporiadal.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že navrhovateľ napadol všetky výroky rozhodnutia. Toto odvolanie považuje za nedôvodné. Nie je mu zrejmé, prečo odvolaním napáda aj prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť mu priznanú sumu, keď navrhovateľovi bolo vyhovené. Potom však v dôsledku odvolania podaného zo strany navrhovateľa tak uvedený výrok nemôže nadobudnúť právoplatnosť, až do rozhodnutia o tomto odvolaní.

Pokiaľ ide o posúdenie miery spoluzavinenia v rozsahu 1/2, nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že by rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo dostatočne odôvodnené, či svojvoľné. Súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru. Ide predovšetkým o to, že navrhovateľ sa ako vodič motocykla pohyboval rýchlosťou vyššou, ako je rýchlosť povolená, na vzniknutú situáciu reagoval oneskorene, a to navyše v dôsledku ovplyvnenia alkoholom.

Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, túto považuje za nedôvodnú. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ svoje tvrdenia ohľadom zvýšenia náhrad za bolestné a sťaženia spoločenského uplatnenia nijakým spôsobom nepreukázal a neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Takýmto dôkazom nie je spomínané potvrdenie o priznaní invalidity zo strany Sociálnej poisťovne. Podľa záveru znaleckého dokazovania mal totiž na posudzovaní invalidity nepochybne podiel aj úraz zo dňa 28. 10. 2005, ktorý v navrhovateľom zdraví zanechal trvalé a vážne poškodenie, pričom podľa názoru znalca obmedzenie mobility navrhovateľa a z toho vyplývajúca invalidita je spôsobená hlavne v dôsledku trvalých následkom vzniknutých pri úraze dňa 28. 10. 2005, čo vyplýva zo str. 14 a 16 znaleckého posudku MUDr. I.. Navyše, v prípade navrhovateľa ide len o čiastočnú invaliditu, nie o invaliditu trvalú.

K odvolaniu sa vyjadril aj vedľajší účastník. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne, pričom navrhovateľ v odvolaní neuvádza skutočnosti, ktoré by neboli predmetom súdneho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. a vo výroku, ktorým bolo navrhovateľovi vyhovené, jeho odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne, preskúmateľné, pričom odvolací súd sa daným rozhodnutím zaoberal v rozsahu daným ustanovením § 212 O. s. p.

Prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, v dôsledku ozrejmenia skutkového stavu nariadil aj znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynuli podstatné závery pre konanie, z ktorých prvostupňový súd aj vychádzal. Správne závery prvostupňový súd vyvodil aj z procesnej činnosti navrhovateľa ohľadom jeho dôkazného bremena na preukázanie tvrdených skutočností. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne túto námietku nezdôvodňuje a z jeho odvolania ani nevyplýva. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov z nich vyvodil správne skutkové zistenia a na ne správne aplikoval príslušné právne normy. Pokiaľ namieta navrhovateľ nesprávne právne posúdenie veci, prvostupňový súd správne aplikoval príslušné právne normy, keď základnou právnou normou bolo ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka a § 427 Občianskeho zákonníka. Správne poukázal aj na jednotlivé ustanovenia zákona č. 437/2004 a oznámenie Ministerstva zdravotníctva ohľadom vydania opatrenia, ktoré ustanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že súd neodôvodňuje, prečo krátil o 1/2, odvolací súd dodáva, že prvostupňový súd túto skutočnosť riadne odôvodnil, a to na str. 8, posledný odsek rozsudku, keď jednoznačne konštatoval, že zobral do úvahy závery, ktoré vyplynuli z dokazovania v rámci konania pred Okresným súd Banská Bystrica pod sp. zn. , a to, že navrhovateľ sa pohyboval rýchlosťou vyššou, ako bola povolená rýchlosť, na vzniknutú situáciu reagoval oneskorene, pretože pokiaľ by sa pohyboval dovolenou rýchlosťou, ku kolíznej situácii by vôbec nedošlo, práve vplyv alkoholu zistený u navrhovateľa spôsobil, že jeho reakčný čas sa znížil, ako aj jeho schopnosť reakcií na okolité podnety, pričom tieto závery vyplynuli zo znaleckého dokazovania vykonaného na základe nariadenia súdu v tomto konaní. Išlo o závažnú skutočnosť, ktorá mala podstatný význam pre vznik dopravnej nehody, pričom keby neexistovali tieto skutočnosti na strane navrhovateľa, nemuselo by dôjsť k jeho zraneniu. Aj keď prvostupňový súd zrejme omylom nesprávne poukázal na ustanovenie § 431 ohľadom spoluúčasti navrhovateľa, odvolací súd na doplnenie uvádza, že v danom prípade ide o § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Úprava dôsledkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu preto, že ju zavinil v zmysle ustanovenia § 420, ako aj na prípady, keď ide o objektívnu zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka.

Je nepochybné, že ku vzniku škody prispel svojím konaním samotný navrhovateľ. Súd v konaní o náhradu škody musí z úradnej moci skúmať existenciu zavinenia poškodeného, teda aj bez ohľadu na prípadnú námietku, či obranu žalovaného v tomto smere. Prvostupňový súd v súlade s tým aj konal a zohľadnil zavinenie poškodeného (navrhovateľa).

Na námietku navrhovateľa, prečo súd bližšie neodôvodnil, prečo spoluvinu určil v rozsahu 1/2, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V zmysle ustanovenia § 136 O. s. p., pokiaľ výšku nárokov možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Vzhľadom na vykonané dôkazy a zistené zavinenie navrhovateľa na škode súd spoluvinu bol oprávnený určiť podľa úvahy, pričom jeho rozhodnutie nie je arbitrárne ani neodôvodnené, pretože dostatočne zohľadnil skutočnosti, ktoré na vznik škody mali vplyv. V zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil. Vzhľadom na zistené skutočnosti a spoluvinu navrhovateľa, keďže na to poukazuje navrhovateľ vo svojom odvolaní, mohol súd rozhodnúť aj tak, že spoluvinu navrhovateľa mohol určiť v rozsahu 70 % vzhľadom na závažnosť zavinení a porušenia právnych noriem, ktorých sa navrhovateľ pri vzniku dopravnej nehody dopustil a ktoré mali podstatný vplyv na vznik škody a poškodenie jeho zdravia. Potom nemožno dať za pravdu navrhovateľovi, že by súd svojvoľne bez opory vo vykonanom dokazovaní túto výšku určil, čo dostatočne v rozhodnutí aj odôvodnil.

Pokiaľ ide o navýšenie náhrady v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom v tomto smere. Naviac, zo znaleckého posudku vyplynulo, že invalidita nie je spôsobená výlučne zavinením odporcu touto nehodou, ale malo na ňu podstatný vplyv poranenie zdravia z nehody zo dňa 28. 10. 2005.

Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že na posúdenie trvalej invalidity má nepochybne podiel aj úraz zo dňa 28. 10. 2005, ktorý zanechal trvalé, vážne poškodenie pravého členkového kĺbu. Invalidita navrhovateľa preto nevznikla v súvislosti len s danou dopravnou nehodou, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. V tomto smere navrhovateľ neprodukoval žiadne iné dôkazy. Prvostupňový súd sa s danými okolnosťami vo svojom rozhodnutí vysporiadal.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti, ktorou bol návrh zamietnutý. Keďže navrhovateľ podal odvolanie aj do výroku, ktorým mu bolo čiastočne vyhovené, odvolací súd musel jeho odvolanie odmietnuť ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, pretože na odvolanie nie je oprávnený ten účastník konania, ktorému bolo vyhovené. Prvý výrok rozsudku nebol napadnutý odporcom, preto súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neskúmal jeho správnosť predovšetkým pokiaľ ide o výpočet priznaného nároku, keďže toto nebolo namietané.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd (§ 224 ods. 4 O. s. p.). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.