Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2260-2011.pdf
PDF · 75.31 KB
No categories available
2Er/2260/2011
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného UniCredit Bank Slovakia a. s., Šancová 1/ A, Bratislava, IČO: 00 681 709, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti povinným 1) ECOINVEST, spol. s r. o., Blhovce 290, IČO: 36 056 146 a 2) F. Y., V.. X. X. XXXX, I. S.. XXXX/XX, K., Š. N. T. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským so sídlom v Bratislave, Moskovská 18 pod sp. zn. EX 2769/11 o vymoženie 29.431,98 eura s príslušenstvom o návrhu povinnej 2) na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Návrh povinnej 2) na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený požiadal dňa 22. 9. 2011 súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o vykonanie exekúcie proti povinným 1) a 2) o vymoženie sumy 29.431,98 eura s príslušenstvom na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 6. 2011, č. k. 16Zm/8/2011. Súdny exekútor bol dňa 11. 1. 2012 poverený vykonaním exekúcie.
Povinná 2) podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) exekučného poriadku. Tvrdila, že je nemajetná, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Poukazovala na povinnosť súdu zastaviť exekúciu, ak zistí, že majetok povinného nepostačuje na čo i len čiastočné vymoženie nároku oprávneného, respektíve na uspokojenie nároku exekútora na náhradu trov exekúcie. V tomto smere sú relevantné majetkové pomery povinného v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie a nemožno prihliadať na prípadnú budúcu zmenu majetkových pomerov. Z týchto dôvodov žiadala exekúciu vedenú voči jej osobe zastaviť. Vo svojom podaní poukázala aj na to, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii je fiktívna, nakoľko už bola čiastočne uhradená.
V rámci odvolania proti skoršiemu rozhodnutiu tunajšieho súdu povinná predložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci o tom, že od 1. 10. 2013 sa považuje za občana v hmotnej núdzi. Predložila aj výpis zo svojho účtu, ktorý je blokovaný iným súdnym exekútorom od 20. 8. 2011, na ktorom sa nachádza suma nižšia než 1.022,96 eura, pričom tieto finančné prostriedky nepatria jej osobe.
Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že povinná 2) vo svojom podaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by sa dotýkali dôvodov na zastavenie exekúcie. Povinná nemôže namietať skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. K nemajetnosti povinnej 2) uviedol, že dôvod na zastavenie exekúcie musí byť podložený výsledkami šetrenia súdneho exekútora.
Súdny exekútor sa k veci vyjadril tak, že samotné konštatovanie povinnej o jej nemajetnosti nemôže byť podkladom pre zastavenie exekúcie. Majetkové pomery povinnej 2) doposiaľ neboli komplexne preverené. Existuje predpoklad, že pohľadávka oprávneného môže byť uspokojená aspoň čiastočne, nakoľko povinná 2) sama uvádza, že na jej bankovom účte sa nachádzajú finančné prostriedky podliehajúce exekúcii. Súdny exekútor zastáva názor, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je
potrebné prihliadnuť na možnosť nadobudnutia majetku povinnou 2) v budúcnosti a z tohto dôvodu je potrebné favorizovať záujem oprávneného na pokračovaní v exekúcii. Zastavením exekúcie by mohol povinný stratiť poradie pri vymáhaní pohľadávky a mohlo by dôjsť aj k premlčaniu jeho judikovaného nároku.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. 8. 2014, č. k. 1CoE/125/2014-115 zrušil skoršie rozhodnutie tunajšieho súdu o návrhu povinnej 2) na zastavenie exekúcie. Mal za to, že skutkový stav nebol dostatočne zistený a rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. Poukázal na povinnosť prvostupňového súdu uložiť súdnemu exekútorovi, aby zistenie o nedostatku majetku povinnej 2) podložil príslušným šetrením.
V intenciách uznesenia odvolacieho súdu bol súdny exekútor tunajším súdom vyzvaný, aby komplexne prešetril majetkové pomery povinnej 2). Podaním z 15. 12. 2014 súdny exekútor v podstate zopakoval svoje skoršie stanovisko (viď vyššie). Na opakovanú výzvu súdu, ktorou mu bola na vykonanie šetrenia určená lehota jedného mesiaca od doručenia výzvy, súdny exekútor doposiaľ nereagoval. Výzva bola súdnemu exekútorovi doručená elektronickou poštou dňa 9. 2. 2015 a poštou dňa 13. 2. 2015.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak je preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť speňažený za účelom uspokojenia čo i len trov exekúcie. S povinnou 2) je potrebné súhlasiť v tom, že v tomto smere sú rozhodujúce majetkové pomery existujúce v čase rozhodovania súdu v návrhu na zastavenie exekúcie (§ 154 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p.). Ak by súd mal zohľadniť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetkové hodnoty, ktoré by bolo možné následne speňažiť, dôvod na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia zákona by nebol aplikovateľný nikdy.
Súdny exekútor v lehote určenej súdom nepredložil výsledky šetrenia o existencii majetku postihnuteľného exekúciou. Súd preto nepovažuje za preukázané, že povinná 2) disponuje inými majetkovými hodnotami, speňažením ktorých by bolo možné vymôcť nárok oprávneného, resp. čo i len trovy exekúcie.
Povinná dôvod na zastavenie exekúcie preukazuje rozhodnutím príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že sa považuje za osobu v hmotnej núdzi. Samotná táto skutočnosť však nevylučuje, že povinná 2) disponuje majetkovými hodnotami, ktoré by podliehali exekúcii. Z ňou predloženého výpisu z účtu vyplýva, že na jej účte sa nachádza suma 1.022,96 eura. Tvrdenie povinnej 2), že ide o finančné prostriedky inej osoby, nie je z hľadiska prebiehajúcej exekúcie relevantné. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bolo právo, ktoré nepripúšťa exekúciu, uplatnené treťou osobou (domnelým vlastníkom finančných prostriedkov) voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinná svoje tvrdenie, že finančné prostriedky na účte sú blokované súdnym exekútorom konajúcim v rámci inej exekúcie, nepodložila dôkazom. Z predloženého výpisu z účtu táto skutočnosť nevyplýva. Účastníci konania sú pritom povinní predložiť alebo aspoň označiť na podporu svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ povinná 2) svoje tvrdenie v tomto smere nepodložila, súd v tomto smere nevykonal dokazovanie z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti nejde o abdikáciu na snahu o dosiahnutie spravodlivosti, ako to uvádzala povinná v minulosti vo svojich podaniach, ale naopak, ide o premietnutie základných zásad občianskeho súdneho procesu, najmä zásad rovnosti účastníkov a kontradiktórnosti konania (§ 18 O. s. p., § 120 ods. 1 tretia veta O. s. p.). Účastníci konania znášajú zodpovednosť za výsledok sporu v tom, že určujú okruh skutkových tvrdení rozhodujúcich z pohľadu konečného rozhodnutia, ako aj dôkazné prostriedky, ktorými hodlajú preukázať pravdivosť takýchto tvrdení. Na dôvažok sa žiada poznamenať, že blokovaním prostriedkov na účte tieto neprestávajú byť vlastníctvom povinnej 2), nakoľko k prevodu prostriedkov dochádza len na základe exekučného príkazu (príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - porovnaj
s ustanoveniami § 95 ods. 1, § 96 ods. 1, 3 Exekučného poriadku). Súdu neprislúcha odhadovať, či v prípadnej súbežnej exekúcii voči povinnej 2) dôjde k vydaniu exekučného príkazu. V zmysle takto zisteného skutkového stavu ostáva súdu konštatovať, že jedinou majetkovou hodnotou, ktorú je možné reálne postihnúť exekúciou, sa v súčasnosti javia byť prostriedky povinnej 2) na jej bankovom účte (samozrejme okrem sumy 99,58 eura, ktorá nepodlieha exekúcii v zmysle § 104 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže ide o nezanedbateľnú peňažnú sumu, nemožno odhliadnuť od možnosti vykonania exekúcie týmto spôsobom. Podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie sú naplnené, preto súd návrh povinnej 2) ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ povinná 2) poukazuje na "fiktívny" charakter nároku oprávneného, súd poukazuje na to, že v exekučnom konaní nie je oprávnený posudzovať meritórnu správnosť právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V exekúcii možno prihliadnuť len na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: "Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)." Exekučný súd v zmysle uvedeného nie je oprávnený skúmať, či je predložený exekučný titul meritórne správny alebo nie, vrátane skúmania otázky, či oprávnenému skutočne vznikol nárok na zaplatenie peňažného nároku a v akej výške. Zánik nároku splnením môže byť v exekučnom konaní relevantný len vtedy, ak bol nárok čo i len čiastočne uspokojený po vydaní exekučného titulu. Nakoľko povinná 2) čiastočný zánik nároku nepreukázala, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie ani podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, na podpísanom súde, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).