Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/86/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2022 prejednal odvolanie obžalovanej

D. I.

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom B. XXX,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 14. júna 2022 a takto jednohlasne

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovanej zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 14. júna 2022 bola obžalovaná D. I. uznaná vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, spáchaného na tom skutkovom základe, že ako zamestnankyňa spoločnosti E. v období od dňa 01.03.2021 do dňa 02.08.2021 zobrala postupne na viackrát z pokladne na D. G. - M., so sídlom G. - M. XXX, finančnú hotovosť 21.000,- €, ktorú minula pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenej spoločnosti E. D., a. s., so sídlom D. cesta 9, R. R., B.: XX XXX XXX škodu v celkovej sume 21.000,- €.

Bola za to odsúdená podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., § 38 odsek 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa okresný súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti E.., B.: XX XXX XXX škodu 21.000 Eur.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho vo svoj prospech vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom napadla odvolaním obžalovaná. V písomných dôvodoch uviedla, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými obhajobnými námietkami, ktoré zazneli na hlavných pojednávaniach vrátane záverečnej reči. Okresný súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým dospel na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov. Prostriedky trestného práva by mali byť iba krajným prostriedkom na riešenia sporov tam, kde civilnoprávne nástroje zlyhávajú. V danom prípade išlo zjavne o súkromnoprávny spor, ale okresný súd materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. žiadnym spôsobom nevyhodnocoval. Okrem závažnosti skutku neboli naplnené všetky pojmové znaky stíhanej skutkovej podstaty prečinu sprenevery. Bez pochybností je potrebné preukázať prisvojenie cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobenie škody v konkrétnej výške. Nič z toho však v konaní pred súdom nevyšlo najavo. Na odsúdenie nepostačuje skonštatovanie, že obžalovaná si

zobrala postupne na viackrát z pokladne finančnú hotovosť, ktorú minula pre vlastnú potrebu, ale vyžaduje sa preukázanie úmyselného odňatia peňazí z dispozície vlastníka bez jeho súhlasu a s úmyslom nakladať s nimi ako s vlastnými. K samotnej sume 21.000 Eur obžalovaná uviedla, že okresný súd bezvýhradne akceptoval listinné dôkazy, ktoré zaobstarali zamestnanci poškodenej pošty v deň kontroly. Ak by aj tieto listiny neboli vyhotovené za zvláštnych okolností, tak konkretizujú iba 500 Eur (údajne na domácnosť) a 2.000 Eur (údajne na stavbu garáže). Obžalovaná nikdy nepopierala porušenie pracovných povinností, ktoré mohli viesť ku vzniku schodku. Bola si vedomá, že účtovne niečo nesedí, ale namiesto nahlásenia kompetentným, to tlačila pred sebou. O tejto skutočnosti vypovedala konzistentne od začiatku vyšetrovania. Súd prvého stupňa neuveril týmto tvrdeniam obžalovanej, avšak výpovede zamestnancov poškodeného vnímal bezvýhradne ako pravdivé. Okresný súd dôvodil, že obžalovaná sa snažila svoje konanie premyslene zakryť, resp. zmariť kontrolu finančného hospodárenia, keď mala na 02.08.2021 objednaný prídel peňazí v rovnakej hodnote a v rovnakej nominálnej skladbe, ako bolo v pokladni chýbajúcich 21.000 Eur. Takýto záver však vôbec nemohol vyplynúť z dokazovania, pretože kontrola na deň 02.08.2021 nebola ohlásená, čo potvrdzuje aj svedkyňa Ing. K., ktorá potvrdila, že o dátume kontroly na pobočke nikto vopred nevie. Objednanie rovnakej nominálnej skladby bankoviek nie je žiadne premyslené krytie trestnej činnosti, pretože to bola práve obžalovaná, ktorá do systému nahlasovala, aké hodnoty bankoviek sa majú nachádzať v trezore, takže pri tlačení problému pred sebou, požiadala o dodanie bankoviek v identickom zložení, aké pôvodne sama nahlásila do systému. V neposlednom rade je tiež potrebné upriamiť pozornosť na okolnosti, ktoré sprevádzali vznik účtovnej chyby, a ktoré súd nechal bez povšimnutia, hoci dokresľujú celkovú situáciu na pošte v G.-M. v inkriminovanom období. Išlo o covidové obdobie, bol nedostatok zamestnancov, obžalovaná bola nielen vedúcou pošty, ale robila aj doručovateľku, tiež bola PN, robili sa nadčasy (aj nepreplácané) atď. Toto všetko dokresľuje mizerné pracovné podmienky, pri ktorých môže ľahko dôjsť k nedostatkom aj v oblasti platobnej disciplíny. Súd prvého stupňa takisto nevenoval pozornosť skutočnosti, že iniciovanie trestného stíhania stojí na netransparentnom výstupe z interného systému pošty, ktorého fungovanie nevedel nikto popísať, vrátane prokurátora či zástupkyne pošty. Z hľadiska vyhodnocovania listinných dôkazov okresný súd na jednej strane neakceptoval ako dôvodné zaoberať sa nesúladom dohody o uznaní záväzku na náhradu škody a spôsobe úhrady škody so , pretože nejde o pracovnoprávny spor. Na druhej strane však vychádzal zo zápisnice o podaní vysvetlenia, v ktorej sa mala priznať vina. Obžalovaná nikdy nespochybnila, že vlastnoručne podpísala všetky listiny, predložené jej zamestnávateľom, ale došlo k tomu za veľmi pozoruhodných okolností, čo okresný súd takisto nevyhodnotil. Obžalovaná bola niekoľko hodín držaná proti svojej vôli v miestnosti bez jedla s minimom vody, kde na ňu tlačil nie jeden inšpektor, ale hneď niekoľko z nich, ktorých sa bojí každá obyčajná poštárka. Trpí vysokým krvným tlakom, spísala dokumenty v tiesni vytvorenej hierarchicky vyššie postavenými osobami. Nemohla sa ani len s nikým poradiť, či už svojim právnikom, členom odborového orgánu pôsobiaceho u zamestnávateľa alebo aspoň s manželom. Svedok I. dokonca vypovedal, že jej pomáhal, čo má uviesť do týchto listín. Iba ťažko tak možno hovoriť o slobodnej vôli. Navyše, ako aj vyplýva zo správy psychológa, tak pod vplyvom stresu a psychickej záťaže, vzhľadom na osobnostné nastavenie obžalovanej, môže konať unáhlene, prvoplánovo a nedokáže objektívne v časovom strese vyhodnotiť komplexne najmä zložitú situáciu. Je nevyhnutné zdôrazniť, že 30 rokov odvádzala dobrú prácu, zamestnanie mala rada, nikdy jej nebolo vyčítané porušenie pracovnej disciplíny, pracovné úlohy plnila riadne a skoro sa vypracovala do pozície vedúcej zamestnankyne. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj možnosť aplikovania , keď sa odvoláva na nedokázanie ťaživých finančných pomerov obžalovanej a jej rodiny. Takúto hranicu zákon nepozná, hovorí iba o odôvodnených prípadoch. A medzi odôvodnené prípady môže v dnešnej dobe patriť aj bežná ekonomická situácia nižšej strednej triedy. Obžalovaná preukázala vlastný zárobok na úrovni 700 Eur a približne toľko zarába aj jej manžel, ktorého výplatná páska je priložená. So zreteľom na to je u obžalovanej dôvodné rozhodnúť o náhrade škody v splátkach, najmä ak na druhej strane stojí poškodený s miliónovými tržbami. V závere obžalovaná navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadril prokurátor. Uviedol, že odvolanie obžalovanej je nedôvodné a napadnutý rozsudok je správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Jej obhajobné tvrdenia sú účelové, najmä keď argumentuje tým, že len nenahlásila chýbajúce financie a dokumenty spísala pod nátlakom. Neexistuje žiadny vysvetliteľný dôvod, pre aký by nenahlásila údajné manko len ten, že ho sama spôsobila. Navyše peniaze chýbali opakovane a dlh sa tým pádom zvyšoval. Ďalším nepriamym dôkazom o úmyselnom prisvojení si peňazí obžalovanou je aj objednávanie hotovosti v rovnakých nominálnych hodnotách a počtoch bankoviek, ktoré v trezore chýbali. Svedkyňa Ing. Q. K. vylúčila

akýkoľvek nátlak pri spisovaní listín s obžalovanou po tom, ako sa priznala, že chýbajúce peniaze, si vzala ona. Rovnako nátlak vylúčil aj svedok H. I.. V závere prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila aj poškodená spoločnosť E. D., a. s. Nestotožnila sa s dôvodmi odvolania obžalovanej. Uviedla, že obžalovaná naplnila svojim konaním všetky znaky objektívnej stránky žalovaného trestného činu. Prisvojila si cudzie peniaze, ktoré jej ako vedúcej pošty boli zverené a použila ich pre vlastnú potrebu na pokrytie výdavkov domácnosti. Skutku sa dopustila úmyselne a ako trestne zodpovedná osoba. Poškodená spoločnosť nezdieľa názor obžalovanej, že v danom prípade je možné vzhliadnuť závažnosť jej konania ako nepatrnú. Obžalovaná spôsobila škodu vo väčšom rozsahu, blízko hranici značnej škody v zmysle . Poškodená spoločnosť má 100% majetkovú účasť Slovenskej republiky, a najmä preto jej kontrolné orgány sú povinné dbať na oznamovanie a odhaľovanie trestnej činnosti aj v radoch jej zamestnancov. Všetky dôkazy, svedčiace proti obžalovanej okresný súd správne, logicky a dôkladne vyhodnotil. Z výpovedí svedkov B.. Q. K. a Ing. H. I., ktorí vypovedali pod prísahou jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná sa ku skutku pred nimi sama priznala, uviedla, že sumu 21.000 Eur vzala a minula pre vlastnú potrebu. Uvedené skutočnosti obžalovaná dobrovoľne spísala a vyhlásenie podpísala. Zo žiadneho dôkazu nevyplynul nátlak zamestnancov poškodeného na obžalovanú. Rovnako i jej ďalšie obhajobné tvrdenia boli vyvrátené v konaní vykonanými dôkazmi. V závere poškodená spoločnosť navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie obžalovanej v celom rozsahu zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaná na dôvodoch svojho odvolania zotrvala.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

V procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Senát odvolacieho súdu dospel po preskúmaní veci k názoru, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci ohľadom viny všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil v súlade s ustanovením Zároveň správne ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a skutkové zistenia správne právne kvalifikoval. Súd prvého stupňa každý jednotlivý v konaní produkovaný dôkaz podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil a svoje právne úvahy logicky vysvetlil. O vierohodnosti usvedčujúcich dôkazov nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti.

Obžalovaná namietala hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa. Jej obhajobné tvrdenia spočívali v tom, že sa skutku kladenému jej za vinu nedopustila, a len zanedbala povinnosť ohlásiť nadriadeným schodok vo výške 21.000 Eur, ktorý zistila na pošte, kde pracovala vo funkcii vedúcej. Po tom, ako počas kontroly došlo k odhaleniu chýbajúcich financií bola donútená podpísať priznanie, že schodok spôsobila sama tým, že peniaze si vzala a použila ich pre vlastnú potrebu. Uvedené tvrdenia obžalovanej však okrem jej vlastnej výpovede nevyplynuli zo žiadneho v konaní produkovaného dôkazu. Práve naopak, všetky zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že peniaze, ktoré mala zverené ako jediná zodpovedná osoba s najvyššou vedúcou funkciou na pošte v obci G. - M. si postupne brala pre vlastnú potrebu. Takto pred sebou „tlačila“ niekoľkotisícový dlh až do okamihu, kedy jej trestná činnosť bola odhalená. O uvedenom bezpochyby svedčí jej vlastné konanie, keď objednala ďalšie bankovky rovnakých nominálnych hodnotách a počtoch ako boli tie chýbajúce. Snažila sa ich potom doplniť ešte pred začiatkom kontroly, aby spreneveru kryla, čo sa jej však nepodarilo.

Je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade neznámou osobou spôsobeného manka v takej vysokej sume, uvedené obžalovaná neoznámila svojmu zamestnávateľovi. Najmä ak bola vo vedúcej funkcii a viac ako 30 rokov zamestnankyňou E. D., a. s. Preto celkom iste mala vedomosť o svojej zodpovednosti a prísnych opatreniach zamestnávateľa, týkajúcich sa vzniknutých škôd na majetku.

Rovnako správne okresný súd postupoval, keď vyhodnotil obžalovanej tvrdenie o nátlaku pod ťarchou, ktorého sa mala svojmu zamestnávateľovi priznať, za nepravdivé a účelové. Žiadny z vypočutých svedkov nepotvrdil, ani len nenaznačil akúkoľvek formu nátlaku na obžalovanú. Je logické, že ak bola vykonanou kontrolou zistená taká závažná skutočnosť, akou je chýbajúcich 21.000 Eur, že sa kontrolórka dopytovala vedúcej pošty k dôvodu, pre ktorý sa tak malo stať. Následne po priznaní sa obžalovanej k trestnej činnosti bola povinná kontrolórka postupovať v zmysle platných inštrukcií zamestnávateľa.

Odvolací súd nevyhodnotil ani ďalšie námietky obžalovanej voči napadnutému rozsudku za dôvodné. V danej veci sa nemohlo postupovať len podľa predpisov civilného práva, keďže boli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 231 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Navyše nešlo len o základnú skutkovú podstatu tohto trestného činu, ale o kvalifikovanú, t. j. ešte závažnejší spôsob spáchania trestného činu, keďže bola spôsobená väčšia škoda.

Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005> (základnej skutkovej podstaty) trestného činu sprenevery sa dopustí ten trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú. Podľa § 130 ods. 3 Tr. zák. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005> zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy o oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Podľa § 130 ods. 4 Tr. zák. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005> prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.

Po subjektívnej stránke sa pri trestnom čine sprenevery vyžaduje úmysel, ktorý spravidla nevznikne hneď po zverení veci, ale až neskôr. V posudzovanom prípade teda súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu vyjadreného v znení skutkovej vety prijal správny záver, že obžalovaná si úmyselne prisvojila finančné prostriedky v hodnote 21.000 Eur (teda ich odňala z dispozície vlastníka bez jeho súhlasu v úmysle nakladať s nimi ako s vlastnými), ktoré jej ako vedúcej pošty boli zverené a spôsobila tým na cudzom majetku väčšiu škodu, čím naplnila všetky pojmové znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005>

Dôkazy produkované v tomto konaní, či už vo forme svedeckých výpovedí svedkov, alebo listinné dôkazy dávali ucelenú, logickú a ničím nenarušenú reťaz dôkazov, smerujúcu k jedinému záveru a tým je záver o vine obžalovanej. Odvolací súd preto v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie viny obžalovanej uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu.

Odvolací súd sa stotožnil aj s uloženým druhom trestu a jeho výmerou. Trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov aj odvolací súd považuje za adekvátny spáchanému skutku, jeho závažnosti, následkom, ako aj osobe obžalovanej, ktorá doposiaľ viedla bezúhonný život. Je preto možné konštatovať, že trest bol uložený v súlade so zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Pokiaľ ide o výrok o škode, tento bol obžalovanou napadnutý z toho dôvodu, že súd prvého stupňa jej neumožnil splácať spôsobenú škodu v splátkach s poukazom na jej aktuálny príjem. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že nezistil žiadne ťaživé finančné pomery obžalovanej. Odvolací súd s poukazom aj na vyjadrenia obžalovanej prednesené na verejnom zasadnutí nezistil v jej prípade odôvodnené okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnúť o postupnom splácaní spôsobenej škody. Obžalovaná aj jej manžel sú riadne zamestnaní, v spoločnej domácnosti žijú s dospelým synom, ktorý pracuje a majú tiež vo vlastníctve hnuteľný aj nehnuteľný majetok.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.