Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6S/2/2022

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: Ľ. R., N.. XX.XX.XXXX, A. S. X/X, XXX XX B. R., právne zastúpeného JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Popradská 82, 010 11 Košice, IČO: 47 254 980, proti žalovaným: X/ M. T., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX/XX, XXX XX B. R., X/ V. M. K. B. R., S. XX/X, XXX XX B. R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2022 žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 2/ ako orgánu príslušnému podľa o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnosť zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu a poslancov obce B. R. do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XX B. XX/XXXX vo veci samej, eventuálne uloží žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa prevzatia osvedčenia o zvolení za starostu v obci B. R. a zdržať sa zloženia sľubu novozvoleného starostu podľa a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XX B. XX/XXXX vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že bol kandidátom politickej strany SMER

- sociálna demokracia a SNS - Slovenská národná strana na funkciu starostu v obci B. R., vo voľbách konaných dňa 29.10.2022 na hlasovacom lístku s poradovým číslom X, v ktorých sa na starostu obce umiestnil na druhom mieste s počtom hlasov XXX. Celkový počet osôb zapísaných v zozname voličov bolo XXX. Vo voľbách starostu obce svoj platný hlas odovzdalo XXX voličov, pričom on získal XXX platných hlasov a teda spĺňa podmienku 10 % platných hlasov voličov v zmysle Žalovaný 1/ ako kandidát politických strán Hlas - sociálna demokracia, SME RODINA, na funkciu starostu na hlasovacom lístku s poradovým č. X vyhral voľby s počtom hlasov XXX. Žalobou zo dňa 7.11.2022 napadol neústavnosť, nezákonnosť volieb starostu a ich výsledku vo volebnom obvode obce B. R., ktorý je jeden volebný obvod a jeden volebný okrsok. Dôvodom volebnej žaloby je podľa neho porušenie: a) pravidiel volebnej kampane (ovplyvňovanie obyvateľov obce počas hlasovania) a b) pravidiel týkajúcich sa prítomnosti osôb vo volebnej miestnosti pri voľbách (vylúčenie všetkých osôb s výnimkou dcéry zvoleného kandidáta, ktorá v tom čase aj kandidovala na funkciu poslanca) vo volebnom okrsku č.X., volebnom obvode B. R.. Rozdiel v počte hlasov medzi ním a zvoleným víťazom, žalovaným 1/, je len 7 hlasov pri celkovom počte XXX voličov (XXX vydaných obálok). Namietané porušenia zákona sú podľa neho takej intenzity pri posudzovaní miery ich váhy, v kontexte tak nízkeho rozdielu hlasov pri tomto počte voličov, že vo svojom súhrne (bez ďalšieho) reálne spochybňujú dosiahnutý výsledok volieb (potenciálna kauzalita napr. PL. ÚS. 89/2011). Zároveň poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. z 14. mája 2008

(Neprípustnosť rodinného príbuzného ako kandidáta na poslanca v pozícii pozorovateľa), sp. zn. z z 27. januára 2010 (Navrhnutý pozorovateľ ako dozor nad zákonnosťou sčítavania hlasov) a z 11. februára 2015 (Striedanie ako jedna z foriem zabezpečenia pozorovateľov pri obmedzenej kapacite).

3. K prvému dôvodu týkajúcemu sa „porušenia pravidiel volebnej kampane“ uviedol, že pokiaľ ide o ovplyvňovanie voličov, svedkovia V. R. P. V. R. videli, že kandidát na poslanca F. (rovnaká politická strana ako žalovaný 1/) púšťal pred seba voličov, ktorým diktoval čísla kandidátov, ktorých majú voliť za poslancov a za starostu. Počas priebehu volieb sa k hlasovaniu dostavili aj osoby, ktoré vyhlasovali, že nie sú schopné upraviť hlasovací lístok a z toho dôvodu, žiadajú o úpravu hlasovacích lístkov jednou zástupkyňou - ich osobnou asistentkou M. Č.. Tieto osoby sa nepreukázali preukazom ZŤP+S, ale keďže nie je v kompetencii volebnej komisie skúmať zdravotný stav voliča, bola M. Č. v zmysle zákona poučená zo strany predsedu komisie priamo vo volebnej miestnosti o spôsobe úpravy hlasovacieho lístka a o trestno-právnych následkoch prípadných volebných deliktov. Pani Č. následne hlasovala za ďalšie osoby. Q.N. C. bol svedkom ako M. Č. chodila za “plentu“ s ľuďmi. Odvolila s jednou osobou, potom vyšla von a za ruku viedla ďalšiu osobu. Podpísali sa a išli opäť za “plentu” a takto sa to opakovalo niekoľkokrát. Predseda volebnej komisie bol zároveň svedkom, že si osoby účastné na hlasovaní vymieňali medzi sebou jeden a ten istý mobilný telefón, avšak keďže išlo o osobné vlastníctvo, nemohol zasiahnuť. Zároveň si predseda volebnej komisie všimol, že niektorí hlasujúci mali na ruke, resp. na predlaktí napísané volebné čísla osôb, ktoré majú voliť, pričom sa jednoznačne opakovalo č. X.

4. K druhému dôvodu týkajúcemu sa „prítomnosti vo volebnej miestnosti“ uviedol, že v čase okolo obeda, požiadala p. T. T., dcéra žalovaného 1/ (pod por. číslom XX a bola zvolená za poslankyňu do obecného zastupiteľstva), o stretnutie s predsedom volebnej komisie s cieľom zaistiť si účasť pri sčítavaní hlasov ako iná osoba podľa § 27 ods. 3 zákona o voľbách, ktorý jej oznámil, že eviduje niekoľko žiadostí iných osôb a že rozhodnutie o pripustení pozorovateľov, bude komisiou vykonané vo večerných hodinách. O prítomnosť pri sčítavaní hlasov ústne požiadali aj ďalší kandidáti na poslancov Ľ. R. V.. a P. S., pričom všetky žiadosti súhrnne tvorilo približne 10 ľudí (8 písomných a 2 žiadosti ústne). Vzhľadom na kapacitu volebnej miestnosti bolo prijaté uznesenie volebnej komisie a predsedu volebnej komisie vo forme operatívnej zápisnice z priebehu volieb, že vylučujú v zmysle § 27 ods. 3 zákona o voľbách iné osoby z účasti pri pozorovaní sčítavania volieb z kapacitných dôvodov, ktorý postup bol vopred konzultovaný s členmi Okresnej volebnej komisie K.. Po ukončení hlasovania sa p. T. a ďalšia nestotožnená osoba, ktorá sa nepredstavila, dožadovali účasti na priebehu sčítavania hlasov, ktorých predseda volebnej komisie oboznámil s prijatou operatívnou zápisnicou zo zasadnutia volebnej komisie o nemožnosti účasti z kapacitných dôvodov. Nestotožnená osoba bránila v uzavretiu volebnej miestnosti a kandidát na poslanca p. F. odmietal opustiť priestor volebnej miestnosti aj napriek výzvam predsedu volebnej komisie. Napokon sa volebnú miestnosť aj za prítomnosti polície podarilo uzatvoriť približne v čase 20.45 hod. Následne sa opätovne domáhala p. R. T. vstupu do budovy s mobilným telefónom, kde mala na linke nestotožnenú osobu vystupujúcu ako zamestnankyňu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá predsedovi volebnej komisie nariaďovala, aby umožnil účasť T.. T. a ďalšej nestotožnenej osobe pri sčítavaní hlasov. Z dôvodu napätej situácie zabezpečil predseda volebnej komisie na mieste prítomnosť Okresnej volebnej komisie K.. Medzitým mu zavolala nestotožnená osoba, ktorá sa predstavila ako p. E. z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a slovne zaútočila na neho s tým, že nemá právomoc nevpustiť ľudí na sčítavanie, nedala mu priestor na vysvetlenie situácie a vyvíjala ďalší psychický tlak na neho, aby vstup p. T. umožnil, pretože Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo usmernenie pre prítomnosť osôb v miestnosti a rozhodnutie komisie bolo prijaté v rozpore s týmto usmernením. Členovia Okresnej volebnej komisie K. potvrdili postup predsedu volebnej komisie, ale v kontexte pokročilého času (21:30) ho vyzvali, aby umožnil vstup aspoň kandidátke na poslankyňu, čím by dosiahol kompromis. Potom ako sa Ľ. R. ml. a P. S. dozvedeli, že pani T. bola pripustená ako pozorovateľ opätovne žiadali ústne aj písomne pripustenie ku komisii, ktorá však ich žiadosti nevyhovela.

5. K samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že z citovaných ustanovení nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky a volebnej legislatívy ( ) je zrejmé, že funkcia “pozorovateľa“ má významné postavenie pri zachovávaní transparentnosti a demokracie volieb. Je cieľom ako zákonodarcu tak aj ústavného súdu zabezpečenie fungovania tohto inštitútu v čo najväčšej miere. Ak to okolnosti neumožňujú (kapacita volebnej miestnosti) je potrebné zabezpečiť aspoň striedanie pozorovateľov. Je z ústavnoprávneho hľadiska neprípustné, aby sa vo funkcii pozorovateľa objavila osoba, ktorá kandidovala na funkciu poslanca

a popritom bola aj rodinným príslušníkom víťaza volieb. Súčasne, aby sa táto možnosť neposkytla iným osobám, ktoré o túto pozíciu “nezávislého pozorovateľa” žiadali. V tomto prípade takýto postup zachovaný nebol. Podľa neho potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje skutkový stav, nim predložené dôkazy a 90 dňová lehota Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o podanej správnej žalobe, ktoré sú spolu so závažnosťou porušenia volebnej legislatívy dostatočným dôvodom na nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Podľa zákona o obecnom zriadení starosta zvoláva ustanovujúce zastupiteľstvo v lehote 30 dní od výsledku volieb a na ňom sa odovzdávajú osvedčenia o zvolení, v dôsledku čoho sa do funkcie môžu dostať osoby, ktoré boli nezákonným spôsobom zvolené a budú následne vykonávať hmotnoprávne a procesnoprávne úkony, z ktorých obci vzniknú záväzky. Navyše podľa neho v prípade rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré zmení výsledky volieb, resp. ktoré vyhlási voľby za neplatné vzniknú obci potenciálne škody ako aj administratívnoprávne problémy súvisiace s odstraňovaním nezákonných aktov zo strany obce, a práve na časový úsek 90 dní je potrebné dočasne upraviť pomery. Je preto potrebné poskytnúť ochranu pasívneho volebného práva žalobcu (t. j. ochrana Čl. 30 ods. 4, Čl. 69 ods. 3 a , a o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ako aj ochranu slobodných rovných demokratických volieb s tajným hlasovaním podľa. Čl. 30 ods. 1 a 2 , o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda ochranu tohto verejného záujmu na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov a bol zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štát (napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ).

6. Žalobca ako dôkazy k nariadeniu neodkladného opatrenia označil a predložil správnu žalobu, zápisnicu miestnej volebnej komisie z 30.10.2022, čestné vyhlásenie žalobcu, čestné vyhlásenie V. R. P. J.. V. R., čestné vyhlásenie J.. V. R., čestné vyhlásenie J.. Q. C., čestné vyhlásenie Q.. V.. W. F., R..V.., čestné vyhlásenie P. S., operatívnu zápisnicu Miestnej volebnej komisie v B. R. zo dňa 29.10.2022 a emailovú žiadosť žalobcu o účasť pri sčítavaní hlasov.

7. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa v účinnom znení (ďalej len ,P") ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia

prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

15. Vzhľadom k tomu, že ide o podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v tzv. správnych veciach, v ktorých o podaných žalobách rozhoduje Najvyšší správny súdu Slovenskej republiky podľa . Z. z. , súd považoval za potrebné sa najprv vyporiadať so skutočnosťou, či má právomoc na vydanie neodkladného opatrenia.

16. Tu súd dáva do pozornosti, že vo veci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia Krajský súd v Bratislave predložil podaním z 13. mája 2022 vec v súlade s kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,Kompetenčný senát") z dôvodu, že podľa jeho posúdenia predmetná vec nepatrí do správneho súdnictva. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie nie je možné aplikovať na správne súdne konanie. Kompetenčný senát vo svojich predošlých rozhodnutiach už niekoľkokrát vyslovil záver, že konania, v ktorých sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia, nie je možné prejednať v rámci správneho súdnictva. Uvedené platí bez ohľadu na charakter právnych vzťahov, ktoré sú predmetom daných konaní. Je to z dôvodu, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorý je možné využiť len v konaniach podľa .

17. upravujúci konanie v správnom súdnictve alebo po novom správne súdne konanie je skutočne celkom novým procesným kódexom, v podstate prvým svojho druhu na území Slovenskej republiky. Je to samostatný právny predpis upravujúci správne súdne konanie plnohodnotne a komplexne. Práve špecifická povaha správneho súdneho konania primárne realizujúceho právne normy verejného práva sa odzrkadlila v tom, že vo svojich všeobecných ustanoveniach zavádza a upravuje všetky procesné inštitúty a mechanizmy, ktoré sú typické pre správne súdne konanie (napr. osoba zúčastnená na konaní, zainteresovaná verejnosť, doručovanie do cudziny, odmietnutie žaloby, uspokojenie žalobcu) vrátane tej procesnej úpravy, ktorá pôvodne bola obsiahnutá v mimo jej piatej časti upravujúcej správne súdnictvo (napr. podanie, žaloba, lehoty, poriadkové a iné opatrenia súdu, vylúčenie sudcov, skúmanie podmienok konania, dokazovanie, rozhodnutia vo veci samej a pod.). Súčasne boli do prenesené všetky výnimky, ktoré boli predtým súčasťou osobitných zákonov (napr. zákona o pobyte cudzincov, zákona o prokuratúre, zákona o združovaní, zákona o zhromažďovaní a pod). Jedinými výnimkami, ktoré sa týkajú správneho súdnictva a naďalej zostali upravené v osobitných predpisoch sú úpravy týkajúce sa lehôt na podanie správnej žaloby a nastúpenia odkladného účinku správnej žaloby zo zákona. Napriek uvedenému bolo nevyhnutné pripustiť aj subsidiárne aplikovanie ako všeobecného procesného predpisu. Táto subsidiarita vo všeobecnosti dopadá však iba na tie otázky, ktoré nie sú v civilnom sporovom konaní a správnom súdnom konaní rozdielne chápané, pričom sa podporne aplikuje na správne súdne konanie, len ak určitú procesnú otázku alebo mechanizmus neupravuje sám. Navyše sa subsidiarita týka len všeobecných ustanovení a konania v prvej inštancii. To znamená, že ani v rámci subsidiarity sa na správne súdne konanie nebudú aplikovať napr. neodkladné opatrenia upravené v tretej časti alebo opravné prostriedky obsiahnuté v štvrtej časti .

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. zo dňa 21.04.2022, vo veci nariadenia neodkladného opatrenia vyslovil, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu, pričom v odôvodnení uznesenia uviedol, cit.: „...správny súd podľa ani podľa nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani o inom podobnom procesnom prostriedku ochrany. 13. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa . To však samo o sebe neznamená, že ak sú splnené podmienky a 325 ods. 1 , súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a , ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z a 337 možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie ,,žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadit len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou ( ) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie

o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý bude o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovať.“

19. Z uvedeného je možné uzavrieť, že žalobca správne označil súd, ktorý má právomoc na vydanie neodkladného opatrenia a zároveň podľa príslušnosti správne podal žalobu na Okresný súd K.. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

20. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

21. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

22. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právny vzťahov.

23. Žalobca musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem, čiže musí osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalovaného. Relevantnosť právneho záujmu je dôležitá práve kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní medzi stranami nemôže brať do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. V podanom neodkladnom opatrení žiada žalobca ako neúspešný kandidát na starostu obce B. R., aby sa miestna volebná komisia zdržala vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce B. R. do rozhodnutia o podanej správnej žalobe alebo aby bola uložená povinnosť zdržať sa zloženia sľubu starostovi obce B.Á. R. do právoplatného rozhodnutia o podanej správnej žalobe z dôvodu porušenia pravidiel volebnej kampane a pravidiel týkajúcich sa prítomnosti osôb vo volebnej miestnosti. Z podaného neodkladného opatrenia a správnej žaloby k nemu pripojenej mal súd za to, že žalobca ako

neúspešný kandidát na starostu obce v súlade s preukázal existenciu právneho vzťahu, t. j. vzťahu upraveného právom medzi stranami.

24. Zo Štatistického úradu Slovenskej republiky súd zistil, že v obci B. R. pre voľby do orgánov samosprávy obce konaných dňa 29.10.2022 bolo zapísaných 751 voličov, pričom žalobca ako kandidát na starostu obce získal 224 hlasov (46,09 %), a teda bol oprávnený na podanie správnej žaloby a rovnako aj neodkladného opatrenia v súlade s .

25. V podanom návrhu žalobca tvrdil, že neodkladné opatrenie navrhuje nariadiť z dôvodu neodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na skutkový stav (nim opísané porušenie pravidiel volebnej kampane a pravidiel týkajúcich sa prítomnosti osôb vo volebnej miestnosti), nim predložené dôkazy a 90 dňovú lehotu Najvyššieho správneho súdu SR na rozhodnutie o podanej správnej žalobe, ktorá bola doručená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 09.11.2022, ktoré sú spolu so závažnosťou porušenia volebnej legislatívy dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej z dôvodu, že podľa zákona o obecnom zriadení starosta zvoláva ustanovujúce zastupiteľstvo v lehote 30 dní od výsledku volieb a na ňom sa odovzdávajú osvedčenia o zvolení, v dôsledku čoho sa do funkcie môžu dostať osoby, ktoré boli nezákonným spôsobom zvolené a budú následne vykonávať hmotnoprávne a procesnoprávne úkony, z ktorých obci vzniknú záväzky a v prípade, ak Najvyšší správny súd SR zmení výsledky volieb, resp. vyhlási voľby za neplatné, vzniknú obci potenciálne škody, ako aj administratívnoprávne problémy súvisiace s odstraňovaním nezákonných aktov zo strany obce. A napokon aj z dôvodu ochrany pasívneho volebného práva a slobodných rovných demokratických volieb s tajným hlasovaním, aby bol zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu.

26. Podľa názoru súdu žalobca v podanom neodkladnom opatrení neuviedol žiadne skutočností odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani žiadne nepredvídateľné následky, t. j. netvrdil a ani neosvedčil okolnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ku dňu vydania neodkladného opatrenia nedošlo k odovzdaniu osvedčenia o zvolení za starostu obec žalovanému 1/, čo mal súd preukázané z oznamov na stránke obce B. R., podľa ktorých ustanovujúce obecné zastupiteľstvo obce B. R. zvolané na deň 28.11.2022 sa nekoná zo zdravotných dôvodov, s tým, že, cit.: „Opätovné ustanovujúce zasadnutie bude zvolané v súlade so zákonom.“ Súd k žalobcom navrhovanému neodkladnému opatreniu uvádza, že osvedčenie o zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva alebo starostu obce nie je deklaratórnym správnym aktom, ale iba dôkazným prostriedkom o skutočnosti, že na mandát poslanca alebo starostu bol zvolený konkrétny kandidát. Osvedčenie má najmä evidenčnú či potvrdzujúcu povahu a miestna volebná komisia ním dáva zo svojej mocenskej pozície verejne najavo, že na mandát poslanca obecného zastupiteľstva alebo starostu nastúpi zvolený kandidát. Uverejnenie celkových výsledkov volieb do samosprávy obcí podľa o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má konštitutívny charakter, tzn. na základe dosiahnutých výsledkov volieb vzniká úspešnému kandidátovi subjektívne právo na obsadenie mandátu poslanca obecného zastupiteľstva alebo starostu obce a na jeho pokojný výkon. Bolo by bez právneho významu prijať neodkladné opatrenie o zdržaní sa vydania osvedčenia o zvolení, keďže na výkon mandátu poslanca obecného zastupiteľstva alebo funkcie starostu by uvedené neodkladné opatrenie podľa názoru súdu nemalo vplyv.

27. K alternatívnemu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd uvádza, že v prípade vyhovenia návrhu by súd zasiahol do oprávnení poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce vyplývajúcich najmä zo o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tým aj do práva na pokojný výkon mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce vyplývajúceho z . Súd v tomto smere rešpektujúc prezumpciu ústavnosti a zákonnosti volieb v spojení s právom na pokojný výkon mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce na základe uskutočnených volieb nevyhovel ani tomuto alternatívnemu návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, a preto ho zamietol. (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. )

28. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu poukázal na činnosť Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí č. k. -42 zo 6. júna 2006 uviedol, že „je vo verejnom záujme, aby v každej dobe zastávala verejnú funkciu osoba, ktorá do nej bola zvolená alebo ináč ustanovená v súlade s právnou

úpravou volieb alebo iného ustanovenia do tejto funkcie. Na základe údajov uvedených sťažovateľmi a dôkazov, ktoré predložili alebo navrhli, existujú dôvodné obavy, že vo voľbách boli porušené a zákon v rozsahu a spôsobom znamenajúcim pochybnosti a spochybnenie volieb a ich výsledku. Verejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorého mandát vznikol v zákonných a ústavných, teda rozumne nespochybniteľných voľbách, v danom prípade prevažuje nad prípadným zásahom do práv kandidáta P. M. spočívajúcim v tom, že dočasne nebude vykonávať funkciu starostu.”, a taktiež pokiaľ poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. , k tomuto súd uvádza, že ústavný súd v rozhodnutiach konštatoval viaceré porušenia zákona, ktoré zasiahli podstatnú časť volebného procesu, čím došlo k závažnému porušeniu zákona o voľbách spôsobilým podstatným spôsobom ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl, ako aj samotný výsledok (prekážka práva byť volený v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, porušenia práva zinscenované protikandidátmi za účelom vyhlásiť voľby za neplatné, ak v nich uspeje niekto iný). Súd je však toho názoru, že žalobca v podanom návrhu neuviedol také tvrdenia nezákonnosti a neústavnosti priebehu volieb, ktoré by mali odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia, pričom všetky tieto dôvody budú vyžadovať vykonanie dokazovania v meritórnom konaní o podanej správnej žalobe. Navyše všeobecné konštatovanie, že by mohla byť obci spôsobená škoda ako aj administratívnoprávne problémy súvisiace s odstraňovaním nezákonných aktov zo strany obce, neodôvodňuje naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia.

29. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobca neosvedčil podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia. Je výlučne vecou žalobcu navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená ( ) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Žalobca neuviedol v návrhu skutočnosti osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán práve ním navrhovaným spôsobom, ktorým je súd viazaný a osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo v danom prípade nebráni konaniu o jeho návrhu a teda nie je dôvodom na odmietnutie návrhu, ale bráni vyhoveniu návrhu. Súdu preto neostávalo nič iné, len o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v celom rozsahu ho zamietnuť.

30. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s , keď žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní, avšak podľa obsahu spisu im žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane- žalovaným žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu.

Poučenie:

Pr Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Kežmarok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.