Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/141/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, proti žalovanej: Mgr. J. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom S. I. XXXX/XX, T., o neúčinnosť darovacej zmluvy, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. -25 zo dňa 30. decembra 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že

žalovanej sa z a k a z u j e nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Trnava, obec T., katastrálne územie T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ako pozemok č. 2099/1, parcela registra „C“, o výmere 221 m2, vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok č. 2099/2, parcela registra „C“, o výmere 184 m2, vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok č. 2100, parcela registra „C“, o výmere 168 m2, vedený ako záhrady a stavbu so súpisným číslom XXXX - rozostavaný rodinný dom, postavený na pozemku parcelné číslo 2099/1, odplatne a bezodplatne scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť alebo zriadiť k nim predkupné právo alebo vecné bremeno.

Nariadené predbežné opatrenie trvá do právoplatnosti skončenia veci Okresného súdu v Trnave pod sp. zn .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 12.12.2014 domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi Ing. T. F. ako darcom a žalovanou ako obdarovaným v znení jej neskorších dodatkov, podľa ktorej predmetom darovania boli nehnuteľnosti špecifikované vo výroku tohto uznesenia, je voči žalobkyni právne neúčinná. Žalobkyňa sa zároveň s podanou žalobou domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej predmetné nehnuteľnosti odplatne a bezodplatne scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť, zriadiť k nim predkupné právo, či vecné bremeno. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že súdom judikovaná pohľadávka žalobkyne voči Ing. T. F. (priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2013 - 1943 z 22.04.2014, právoplatným 18.06.2014) nebola doteraz vymožená, Ing. T. F. ju odmieta dobrovoľne uhradiť, pričom predmetné nehnuteľnosti previedol na jemu blízku osobu - žalovanú s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne napriek tomu, že mal voči žalobkyni nevysporiadané záväzky. Žalobkyňa mala dôvodné obavy a podozrenie, že by žalovaná mohla uvedené nehnuteľnosti previesť na tretie osoby, čím by jej bolo znemožnené domôcť sa svojho súdom priznaného práva. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanej žalobe ako aj z pripojených listinných dokladov nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania navrhovaným spôsobom. Je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla titulom darovacej zmluvy, pričom žalobkyňa sa domáha vo veci samej určenia neúčinnosti predmetného právneho úkonu voči nej, nakoľko sa podľa žalobkyne jej dlžník týmto právnym úkonom snažil dosiahnuť ukrátenie uspokojenia judikovanej pohľadávky žalobkyne. Zo skutočností tvrdených a preukazovaných žalobkyňou však nevyplývajú žiadne dôvody domnievať sa, že žalovaná má v úmysle s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, že by robila akékoľvek úkony smerujúce k zbaveniu sa týchto nehnuteľností alebo ich zaťaženiu. Žalobkyňa žiadnym listinným dôkazom neosvedčila, že žalovaná robí kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, t. j. mieni nehnuteľnosti odplatne a bezodplatne scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť, zriadiť k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam predkupné právo, vecné bremeno. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne o existencii podozrenia, že by žalovaná mohla uvedené nehnuteľnosti previesť na tretie osoby nebolo dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila reálnu hrozbu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, súd prvého stupňa uviedol, že nebol je splnený predpoklad pre vydanie predbežného opatrenia spočívajúci v reálnej a bezprostrednej hrozbe zabránenia uspokojenia pohľadávky žalobkyne v zmysle (ďalej len „“).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že preukázala, že má voči Ing. T. F. pohľadávku priznanú exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2013-1943, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.06.2014 a vykonateľnosť 21.06.2014, a podľa ktorého bol menovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni (spolu s ostatnými žalovanými) 776.344,01 eur a náhradu trov konania 27.979,20 eur. Nakoľko si dlžník nesplnil dobrovoľne svoj záväzok, žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekučného konania žalobkyňa zistila, že dlžník (Ing. T. F.) previedol nehnuteľnosti špecifikované vo výroku tohto uznesenia darovacou zmluvou zo 16.01.2013 v znení dodatku z 10.10.2013 na manželku - žalovanú, a to bezprostredne po obdržaní výzvy žalobkyne z 03.10.2013 a podaní žaloby na rozhodcovský súd 25.11.2013. Ak by predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na tretiu osobu, žaloba vo veci samej (o neúčinnosť darovacej zmluvy) by stratila opodstatnenie, pretože by sa zmenil právny stav a žaloba voči žalovanej by musela byť zamietnutá. Rovnako zaťaženie nehnuteľností záložnými právami by sťažilo uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 24.11.2010, v ktorom zaujal rovnaký právny názor. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že je potrebné vziať do úvahy aj výšku pohľadávky, ktorá je značná a skutočnosť, že vzhľadom na správu exekútora o vymáhaní pohľadávky v exekučnom konaní nie je predpoklad, nie je predpoklad úspešného vymoženia pohľadávky. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd žalovanej zakáže predmetné nehnuteľnosti odplatne a bezodplatne scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť alebo zriadiť k nim predkupné právo alebo vecné bremeno.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie podľa ust. , ani na jeho zrušenie podľa ust.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha žalobou tzv. odporovateľnosti právneho úkonu, teda aby súd učil, že právny úkon - darovacia zmluva zo 16.01.2013 v znení dodatku č. 1 z 10.10.2013, na základe ktorej mal dlžník žalobkyne - Ing. T. F. ako darca previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto uznesenia (pozemky a stavba rozostavaného domu) jeho manželke ako obdarovanej, je voči žalobkyni právne neúčinný. Z kópie rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2013-1943 z 22.04.2014 vyplýva, že žalobkyni bola priznaná pohľadávka voči žalovaným v 1. až 3. rade, kde žalovaným v 2. rade bol Ing. T. F. v sume 776.344,01 eur a náhrada trov konania 27.979,20 eur. Podľa vyznačenej doložky, rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.06.2014 a vykonateľnosť 21.06.2014. Žalobkyňa súdu spolu so žalobou predložila kópiu výzvy adresovanej Ing. T. F. na zaplatenie 563.983,92 eur, ako pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 2636/2007 z 10.12.2007, na základe ktorej poskytla žalobkyňa dlžníkovi úver 1.000.000 eur, pričom menovaný Ing. T. F. vystupoval ako ručiteľ uvedeného záväzku dlžníka. Výzva na zaplatenie je datovaná k 03.10.2013. Zo správy o stave exekučného konania, ktorú predložila žalobkyňa súdu spolu so žalobou z 08.12.2014 vyplýva, že v exekučnej veci vedenej proti Ing. T. F. ako povinnému v 2. rade, sp. zn. EX 463/2014, súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko zistil, že povinný v 2. rade nie je vlastníkom nehnuteľného majetku, bankové účty povinných sú neaktívne, resp. s nízkym zostatkom, a preto výkon exekúcie takýmito spôsobmi považuje za neúspešný. Povinnému v 2. rade bolo blokované motorové vozidlo do poradia (r. evidencie 1997) a vydaním príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, bol blokovaný príjem povinného v 2. rade (a v 3. rade), ale tento výkon exekúcie je zdĺhavý a nerentabilný. Súdny exekútor zároveň neevidoval žiadne úhrady dlhu zo strany povinných. Žalobkyňa tiež predložila výpis z obchodného vestníka z 13.06.2014, z ktorého vyplýva, že voči povinnému v 1. rade (vo vyššie uvedenej exekúcii - spoločnosť LC Trading s.r.o.) bolo začaté konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie.

Podľa ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia až 77 sa použijú primerane.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. V týchto otázkach sa teda odvolací súd stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa.

Z povahy predbežného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle cit. vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov (zničenie veci). Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) aj z dôvodu, že veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. judikoval, že ak žalobca osvedčí voči žalovanému splatnú pohľadávku v značnej výške, ktorá ešte aj plynulo narastá, pričom žalovaný je insolventný, je namieste nariadiť zákaz scudzenia nehnuteľnosti patriacej žalovanému bez ohľadu na to, že na tejto nehnuteľnosti viazne záložné právo. Na druhej strane podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998) okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

V prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených dôkazov vyplýva, že by mohli byť splnené podmienky odporovateľnosti namietaného právneho úkonu - darovacej zmluvy zo 16.01.2013 v znení dodatku č. 1 z 10.10.2013, ktorú uzavrel Ing. T. F. ako darca so žalovanou ako jeho manželkou, vyplývajúce z cit. . Žalobkyňa predložením kópie rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2013-1943 z 22.04.2014 totiž preukázala existenciu exekučného titulu, a teda vymáhateľnej (a v tomto prípade i vykonateľnej) pohľadávky voči Ing. T. F.. Žalobkyňa podala žalobu vo veci samej 12.12.2014, teda v lehote troch rokov od uskutočnenia právneho úkonu, ktorým mala byť podľa jej tvrdení ako veriteľ ukrátená, pričom právny úkon urobil dlžník so svojou manželkou ako osobou jemu blízkou. Či je žalobkyňa skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovanie v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia predbežného opatrenia však možno uzavrieť, že žalobkyňa pravdepodobnosť tohto práva osvedčila.

Druhou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníka konania. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uzavrel, že žalobkyňa takúto nutnosť nepreukázala, pretože žiadnym listinným dôkazom neosvedčila, že žalovaná robí kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami alebo k ich zaťaženiu. Samotné tvrdenie žalobkyne o možnosti žalovanej nehnuteľnosti previesť nebolo pre osvedčenie nutnosti dočasnej úpravy pomerov postačujúce. S týmto záverom súdu prvého stupňa, ktorý bol podstatou námietok žalobkyne uvedených v odvolaní, sa však odvolací súd nestotožnil.

Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaná nadobudla predmetné úkony na základe právneho úkonu, ktorý uskutočnila s dlžníkom žalobkyne (darovacia zmluva). Žalobkyňa sa dovoláva vo veci samej odporovateľnosti uvedeného právneho úkonu, čo v prípade úspechu predpokladá, že žalovaná poznala úmysel dlžníka žalobkyne (manžela žalovanej) predmetným úkonom ukrátiť žalobkyňu a napriek tomu tento právny úkon urobila. Žalovaná teda konala tak, že toto konanie odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy jej pomerov, účelom ktorej je poskytnutie ochrany tvrdeného práva žalobkyne, pretože do práv žalobkyne bolo v prípade preukázania neúčinnosti právneho úkonu, ktorého sa zúčastnila žalovaná už zasiahnuté. Zároveň, ak by žalovaná s predmetnými nehnuteľnosťami nakladala, konanie vo veci samej by sa stalo bezpredmetným, čo odôvodňuje rovnako nariadenie predbežného opatrenia, ktorého cieľom je umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Ak súd uvádza, že žalovaná nevykonala žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, odvolací súd uvádza, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovanej, predbežné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobkyne) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu predbežného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Odvolací súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením predbežného opatrenia. Na jednej strane ide o (tvrdené) právo žalobkyne (pohľadávku) na zaplatenie vysokej sumy finančných prostriedkov (cca 800.000 eur), ktorých uspokojenie iným spôsobom ako exekúciou predmetných nehnuteľností sa javí ako značne sťažené (ak nie nemožné) a na druhej strane je vlastnícke právo žalovanej, ktoré nadobudla na základe právneho úkonu, ktorého účinnosť voči žalobkyni je vo veci samej namietaná. Ak žalovaná nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jej vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovanú. Ak naopak žalovaná má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na vydanie predbežného opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie predbežného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých zo strany žalovanej je reálny (účasť žalovanej na odporovateľnom úkone odôvodňuje predpoklad hrozby ďalšieho zásahu), keď na druhej strane žalovaná nebude neprimerane obmedzená na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobkyne.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zmenil tak, že žalobkyňou navrhované predbežné opatrenie nariadil.

Odvolací súd zároveň vzhľadom na žiadosť žalobkyne o náhradu trov konania uvedenú v odvolaní poukazuje na a , v zmysle ktorých účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov, pričom o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhodne na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z cit. ust. a contrario vyplýva, že sa v predbežnom opatrení o náhrade trov konania nerozhoduje (okrem predbežného opatrenia podľa o rodine; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.09.2010).

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.