Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/365/2010

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti povinnému H.. U. Y., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX L. II, právne zast. E.. A. F., advokátka, Y. XX/XX, XXX XX F. IV, A.: XX XXX XXX, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. nepriznáva trovy exekúcie.

III. Súd priznáva povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia povinnej v exekučnom konaní.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, sp. zn. EP 80144/10 zo dňa 01.04.2010. Okresný súd Michalovce následne v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.09.2021 povinná prostredníctvom právneho zástupcu žiadala súd o zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia je neprípustná z dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, keďže exekučným titulom vo vzťahu k pôvodnému povinnému má byť rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci spotrebiteľskej zmluvy, keďže nebohý brat povinnej (pôvodný povinný) nebol nikdy podnikateľským subjektom, a preto nemohol vo veci konať inak ako v postavení spotrebiteľa. Povinná nemá najmenšie pochybnosti o tom, že sa nemohlo jednať o platne uzavretú rozhodcovskú doložku (prípadne zmluvu) ale nesporne šlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol nebohý jej brat žiadnym spôsobom ovplyvniť. Praktickým dôsledkom tak uzavretej rozhodcovskej zmluvy (či doložky) je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, že oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, ako tomu bolo aj tejto veci. Keďže povinná nemá najmenšie pochybnosti o tom, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pôvodný povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť meniť jej ustanovenia, preto nemohlo dôjsť k uzavretiu platnej dohody o príslušnosti rozhodcovského súdu, a to pre rozpor s , ktorá neplatnosť je neplatnosťou absolútnou. Charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ust. . Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom povinnej a oprávneným (prípadne jeho právnym predchodcom) jednoznačne spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy určite boli tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný rovnako nemohol ovplyvniť, nakoľko boli nepochybne pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Na základe vyššie uvedeného navrhuje povinná zastavenie exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a taktiež aby súd priznal povinnej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

3. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 29.09.2021. Vo vyjadrení uvádza, že právoplatným a vykonateľným rozhodnutím - Rozsudok č. k. EP 80144/10, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. dňa 01.04.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 31.05.2010 a vykonateľným dňa 04.06.2010, bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Exekučné konanie začalo na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 03.08.2010 voči povinnému Slavomír J., r.č.XXXXXX/ XXXX, Y. XX, XXX XX H.. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 07.02.2011.V zmysle , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov „Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa “ Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie začalo dňa 03.08.2010, súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a doručoval predmetné upovedomenie povinnému R. J., v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. V zmysle Exekučného poriadku „Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.“ Okresný súd Michalovce vydal uznesenie č. -21 zo dňa 12.01.2021, ktorým súd rozhodol, že exekučné konanie pokračuje s dedičom po povinnom neb. R. J., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktorý bude v konaní vystupovať ako novoustanovený povinný: H.. U. Y., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, L. - K.. Uznesenie OS Michalovce č. -21 zo dňa 12.01.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2021. Nakoľko k prechodu práv a povinnosti došlo v priebehu exekučného konania súdny exekútor postupoval v zmysle ust. Exekučného poriadku. V tomto prípade máme za to, že exekútor nie je povinný znovu doručovať upovedomenie o začatí exekúcie novému subjektu konania. Máme zato, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Podľa Z.

z. o rozhodcovskom konaní „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Povinný svojím vlastnoručným podpisom vyjadrili súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky, nakoľko všeobecné obchodné podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa uzatvorením rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Predmetné ustanovenie treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica Rady 93/13/EHS“). Podľa odseku 1 písm. q) Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory neupravené právnymi ustanoveniam výhradne arbitrážou. V predmetnej právnej veci riešil spor arbitrážou (rozhodcovským konaním) oprávnený a nie povinný. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu neupraveného právnym ustanoveniam. Podľa konštatovaného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. L., M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.).Zároveň si Vám dovoľujem dať do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 26.09.2011 „Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.“ Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami , s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, ani s ustanoveniami Smernice Rady 93/13 EHS. Pričom táto už bola predmetom skúmania Okresného súdu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Povinný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. K predmetnej veci uvádzame, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie a žiadame námietky povinného v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

8. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore s verejným poriadkom exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 57 odseku 1 písm. l/ Exekučného poriadku. Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

13. Podľa o ochrane spotrebiteľov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

14. Podľa o ochrane spotrebiteľov, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

15. Podľa o ochrane spotrebiteľov, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

16. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonaním exekúcie vymoženia príslušenstva pohľadávky na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP 80144/10 zo dňa 01.4.2010, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o.. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádzala v bode 9. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia pôžičky, ktoré sú súčasťou Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.10.2005, ktorú uzavrel oprávnený a pôvodný povinný, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky zo strany oprávneného ako veriteľa. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu uzavretého medzi oprávneným a povinným ako dodávateľa v zmysle definície podľa a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa

, súd túto úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.

17. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa , sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

20. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

24. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

25. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

26. Podľa prílohy Smernice Rady 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

27. Uvedená rozhodcovská doložka v bode 9. je súdom posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní na vopred určenom rozhodcovskom súde a v končenom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah Zmluvy o úvere (ďalej len ,,Zmluva“), súčasťou ktorej sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka) bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah Zmluvy, čo je v podmienkach právne štátu neprijateľné a čo má podľa a za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

28. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predvolil v Zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

29. Predmetnú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) je vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

30. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9.2.2012, sp. zn. konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. , v ktorom konštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

31. Súd teda pri posudzovaní exekučného titulu v súlade s § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice Rady 93/13/ EHS ako aj a s ustanoveniami pre ochranu spotrebiteľov, teda jej výkon je v rozpore s verejným poriadkom a z týchto dôvodov súd exekúciu v súlade s Exekučného poriadku zastavil.

32. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

33. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

34. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

35. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva, nakoľko ich náhradu nepožadoval.

36. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa . Súd priznal povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia povinnej v exekučnom konaní.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

3./ Proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).