Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Nt/92/2014

Uznesenie

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a prísediacich Márie Kramárovej a Ing. Miloslava Lipovského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.3.2015, takto

rozhodol:

Podľa sa návrh odsúdeného JT. X., I.. X.X.XXXX na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Trnava pod:

sp. zn. a ktoré bolo ukončené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.1.2010 sp. zn. , právoplatným dňa 13.2.2010, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , a iné, a ktorým bol odsúdený na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,

zamieta, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa .

odôvodnenie:

V. X. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.1.2010 sp. zn. , právoplatným dňa 13.2.2010, uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , a iné, a bol mu uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený výrok o treste uložený menovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.2007 sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.2.2010.

Odsúdený V. X. podal dňa 5.8.2014 na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava, sp. zn. . V návrhu odsúdený uviedol, že pri ukladaní predmetného trestu bolo zohľadnené ust. . Dňa 28.11.2012 vo veci vedenej pod sp. zn. bolo rozhodnuté, že v v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody„ nie sú v súlade s . Zároveň bolo poukázané na to, že podľa v znení neskorších predpisov ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení . Odsúdený zároveň vo svojej žiadosti poukázal tiež na stanovisko ÚS SR zo dňa 23.01.2013, č. Rup 91/2013-2 vo veci aplikácie nálezu a Vychádzajúc z citovaných ustanovení použitie asperačnej zásady u menovaného malo v zmysle jeho návrhu za následok uloženie neprimerane vysokého trestu.

Okresný súd Trnava na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania, spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. a odpisom registra trestov odsúdeného.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žiadosti. Povolenie obnovy konania žiada ohľadne výroku o treste.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo prijaté stanovisko na zjednotenie aplikácie ust. , v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR navrhuje povoliť obnovu konania.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuť, a to z dôvodu, že nie sú splnené podmienky podľa , to znamená, že uložený trest nie je v zjavnom nepomere s okolnosťami prípadu a pomermi páchateľa. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu je i to, že ide o totožný návrh, ktorý už raz bol súdom zamietnutý, a to uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 4.6.2013 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.9.2013 sp. zn. .

Podľa , ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa , obnova konania v neprospech obvineného je vylúčená, ak a) trestnosť činu zanikla, b) sa na trest vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej republiky, c) obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Podľa , , obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby. V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. z 28.11.2012 bolo rozhodnuté, že v v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s . Podľa ustanovenie slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení .

Z hľadiska rozhodovania je dôležité vziať do úvahy i stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 44/2013, podľa ktorého :

I. Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s , preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v , ale obnovu konania povolí podľa z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov.

III. Ak bolo použité ustanovenie podľa alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. , vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.

Po preskúmaní podaného návrhu súd zistil, že návrh na obnovu konania podal odsúdený, ktorý je na podanie takéhoto návrhu oprávnenou osobou, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je prípustná obnova konania a zároveň nie je obnova konania vylúčená podľa ; sú teda splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného.

Vyššie citované ustanovenie stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium rescindens (obnovovacie konanie) - existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo dôkazu.

Rozhodovanie o návrhu na povolenie konania je však podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania, vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Napriek tomu je v tomto štádiu rozhodovania potrebné, aby súd vyhodnotil nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o treste.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ktorý však môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. ()

Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch (Rt ).

V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí revízny princíp, preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ obnovy konania domáha (R32/1992).

Zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 44/2013 vyplýva, že prostredníctvom neho došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe všeobecných súdov tak, že v prípade rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení , je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení, a z tohto dôvodu všeobecný súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v a obnovu konania musí povoliť podľa z dôvodu uvedeného v Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR v predmetnom stanovisku však ustanovilo aj výnimku z uvedeného právneho názoru založeného na povinnosti všeobecných súdov povoliť obnovu konania len s poukazom na 41b ods. 1 , ktorá sa uplatní v prípade, ak pri ukladaní trestu odňatia slobody pri trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa v znení účinnom do 21. decembra 2012 (tzv. „asperačná zásada“) boli použité ustanovenia alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. e) o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, v takomto prípade nedôjde k aplikácii .

Odsúdenému V. X. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.1.2010 sp. zn. , právoplatným dňa 13.2.2010, podľa s použitím , , , , uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa za uvedený trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od 7 rokov do 15 rokov. Súd v pôvodnom konaní prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, preto v zmysle , bola v zmysle tohto ustanovenia trestná sadzba upravená na 7 rokov až 10 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade ale ukladal trest súhrnný a úhrnný, v zmysle a sa trestná sadzba v konečnom dôsledku upravila na 7 rokov až 15 rokov. V zmysle ustanovenia asperačnej zásady, ktorá po náleze ÚS SR stratila účinnosť, bol súd povinný ukladať trest odňatia slobody nad 11 rokov (nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody). Pri ukladaní trestu v tomto prípade súd ale zároveň aplikoval ustanovenie , a použil teda ustanovenie upravujúce mimoriadne zníženie trestu, a preto súd uložil odsúdenému v pôvodnom konaní trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov. V predmetnej veci teda došlo k právnej situácii, ktorú predpokladá bod III stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 44/2013. Z uvedeného dôvodu nebolo možné pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania mechanicky aplikovať a naopak bolo potrebné uplatniť z neho výnimku, na ktorú sa poukazuje v časti III stanoviska trestnoprávneho kolégia.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. v zmysle neboli splnené, nakoľko aj napriek existencii skutočnosti súdu skôr neznámej (nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. ), táto skutočnosť nemôže odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktorú by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktorú upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Pôvodne uložený trest odňatia slobody nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu a tiež nie je v zrejmom nepomere s účelom trestu. Jedná sa o zákonne uložený a primeraný trest odňatia slobody, a to zohľadňujúc aj ustanovenie .

Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že skutočnosti, ktoré odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania uvádza sú totožné so skutočnosťami v zmysle návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý bol uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 4.6.2013, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.9.2013 podľa zamietnutý, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa .

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania podľa neboli splnené, a preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.