Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-259-2004.pdf
PDF · 212.37 KB
No categories available
14C/259/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: O. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. XX, D. D., právne zastúpená: JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Zvolen, Nám. SNP 70/36, proti žalovanej: K. H. A. T., miesto podnikania R., D. 3, X.: XX XXX XXX, zastúpená Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 29, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 58 491,- eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Oliverom Kolenčíkom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6.384,44 eura a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.029,42 eura od 01.01.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 433,- eur na účet Okresného súdu Nitra do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania štátu vo výške 338,59 eura na účet Okresného súdu Nitra do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania štátu v sume 1946,09 eura znáša štát.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 29.10.2004, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, domáhala voči žalovanej a W. I. (v žalobe označenom ako žalovaný v 2. rade), aby jej spoločne a nerozdielne nahradili škodu vo výške 1.291.810,- Sk a trovy konania. V žalobe uviedla, že dňa 31.10.2002 na Párovskej ulici v R. W. I., ako vodič, pri dopravnej nehode motorovým vozidlom značky Škoda Felícia Combi EČ NR - 868 BV, jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Róbert I. bol za tento trestný čin ublíženia na zdraví právoplatne odsúdený. Ďalej v žalobe uviedla, že si uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka a voči vodičovi nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Uplatnila si náhradu majetkovej škody v celkovej výške 53.290,- Sk, ktorá pozostávala z nákladov na liečenie 6.981,- Sk (2.100,- Sk za hospitalizácie, 240,- Sk poplatky za ambulantné vyšetrenie, 651,- Sk cestové súvisiace s liečbou a 910,- Sk cestovné na rehabilitácie, 3.080,- Sk lieky), vecnej škody 7.599,- Sk (zničené, poškodené a stratené veci), poštovné 393,- Sk , kopírovanie dokladov súvisiacich s liečením 113,- Sk, strata na zárobku počas práceneschopnosti 31.436,- Sk, strata na provízii 6.768,- Sk. Ďalej si žalobkyňa uplatnila náhradu za bolesť 46.920,- Sk za 782 bodov a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ako i mimoriadne zvýšenie na 30-násobok sťaženia spoločenského uplatnenia 1.191.600,- Sk za 662 bodov. Celkom si uplatnila náhradu škody vo výške 1.291.810,- Sk.
Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2003 uviedla, že dňa 31.10.2002 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola zranená žalobkyňa. Motorové vozidlo značky Škoda F. EČ NR XXX BO, ktorého majiteľom bol W. D. a prevádzkovateľom žalovaná, viedol jej vtedajší zamestnanec W. I. a bolo používané na výkon taxislužby. Navrhla, aby do konania vstúpil vedľajší účastník, a to Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., nakoľko vozidlo bolo poistené a škodu bude hradiť poisťovňa. K uplatnenému nároku poukázala na to, že niektoré nároky by poisťovňa plnila aj bez súdneho sporu, na základe žiadosti žalobkyne, pri ostatných nárokoch je potrebné preukázať príčinnú súvislosť a pri mimoriadnom zvýšení je potrebné vykonať znalecké dokazovanie.
Súd uznesením zo dňa 01.04.2008 č.k. 14C/259/2004-94 pribral do konania Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Súd uznesením zo dňa 08.06.2007 č.k. 14C/259/2004-460 konanie voči Róbertovi Szorátovi zastavil.
Súd uznesením zo dňa 12.07.2007 č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.313.474,- Sk.
Súd uznesením zo dňa 04.09.2007 č.k. 14C/259/2004-469 konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 117.827,- Sk zastavil.
Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní predniesla návrh v súlade s jeho písomným vyhotovením a uviedla, že žiada, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu, ktorá pozostáva z majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy.
Právna zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 15.12.2004.
Poverená zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na pojednávaní uviedla, že dopravná nehoda bola nahlásená a eviduje ju ako poistnú udalosť pod číslom 0292020096.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom RY. ako účastníka konania v procesnom postavení žalovaného v 2. rade (v žalobe označeného ako Róbert I.) a výsluchom svedka X.. J. Q.-D..
Súd uznesením zo dňa 16.03.2008 č.k. 14C/259/2004-166 ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia a chirurgia a uložil mu povinnosť vypracovať písomný znalecký posudok.
Súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 17.12.2008 č.k.14C/259/2004-543 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 4.530,- Sk zastavil, zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.391,30 Sk, vo zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.03.2009 č.k. 25Co/11/2009-619 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa - okrem časti, ktorou bolo zastavené konanie o sumu 4.530 Sk a časti, ktorou bolo vyhovené žalobnému návrhu o sumu 15.391.30 Sk zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyvodil plnú zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu poškodením zdravia žalobkyne. Správne súd prvého stupňa ustálil, že poškodená žalobkyňa sa nijakým spôsobom nepodieľala na nehode svojou vinou a nijaké zavinenie z jej strany teda nebolo. Najskôr je preto treba vyriešiť základné obodovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia objektívne a až potom sa možno zaoberať zvýšením podľa § 6 a následne mimoriadnym zvýšením podľa § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení platnom do 01.01.2004. Preto súd prvého stupňa v ďalšom konaní ustáli základné bodové ohodnotenie prostredníctvom znalca MUDr. Chomču. Je potrebné, aby vysvetlil svoj posudok, vysporiadal sa so všetkými námietkami účastníkov i s predloženým písomným znaleckým posudkom. Bude tiež cenné zistenie terajšieho zdravotného stavu žalobkyne, najmä z aspektu tvrdeného sťaženia spoločenského uplatnenia, opätovne súd rozhodne o nárokoch žalobkyne. Naviac, žalobkyňa sa v priebehu sporu vydala a očakávala narodenie dieťaťa.
Bude aj podstatným priebeh tehotenstva prípadné zdravotné ťažkosti a následne pôrod, vzhľadom na zlomeninu bedrovej a lonovej kosti vpravo s rozostupmi spojenia lonových kostí.
Právny zástupca v ďalšom konaní na pojednávaní uviedol, že znalec MUDr. Chomča by mal byť odborníkom na cievnu chirurgiu a nie odborníkom v oblasti traumatológie. Premetom poškodenia zdravia navrhovateľky boli také poškodenia, ktoré si vyžadovali konzultáciu z odborníkom v oblasti psychológie, psychiatrie a gynekológie. Poukázal na skutočnosť navrhovateľka rodila v roku 8.4.2009, pričom pôrod prebehol sekciou teda cisárskym rezom, čo tiež bolo determinované poškodeným zdravia po úraze navrhovateľky a to najmä defektom na panvovom prstenci a operačnými výkonmi v oblasti brušnej dutiny, čo jej znemožnilo rodiť prirodzenou cestou.
Žalobkyňa v ďalšom konaní na pojednávaní v roku 2010 uviedla, že po operáciách brala až 40 druhov liekov, a keď si prečítala posudok Dr. Chomču, tieto lieky tam uvedené neboli. Aj v súčasnosti brala možno až 20 druhov liekov, ktoré boli potrebné v dôsledku jej zdravotných problémov . Zdravotné problémy sa týkajú chrbtice a panvy. Bolieva ju od krčnej chrbtice až po spodok a podľa vyjadrenia lekárky tieto boli spojené s porušením statiky chrbtice a defektom panvy po úraze. V súčasnosti navštevuje ortopedického a neurologického lekára. V súčasnosti žije u rodičov ktorý ju odbremeňujú od domácich prác, jej stačí aj malé prechladnutie, prievan alebo nejaká mierna záťaž, aby sa jej bolesti chrbtice zopakovali. Mala (má) tiež problémy pri močení nakoľko veľmi často pociťuje impulz na močenie a pokiaľ nemôže okamžite použiť toaletu stáva sa jej, že dôjde aj k úniku moču. V súčasnosti má predpísané aj ortopedické pomôcky a to ortopedickú vložku do ľavej topánky, ortézu na ľavé koleno, v súvislosti s chronickou instabilitou kolena a hypotrofii svalstva driekovú ortézu, a vankúš na sedenie, ktorý jej pomáha k tomu, aby prípadné bolesti chrbtice boli lepšie uvoľňované. V súčasnosti má odporučenie na operáciu kolena. Pred úrazom viedla aktívny spôsob života precvičovala aerobic, čo už teraz vykonávať nemôže, mala aj vedľajšie príjmy ale s touto činnosťou musela skončiť. Po úraze sa jej vyskytli aj psychické problémy, ale tieto boli naposledy od januára do júna 2010 v dôsledku rodinných problémov. Pred tým šoférovala, v súčasnosti však nešoféruje, nakoľko má obavy zo sedenia vo vozidle. Rovnako má stále obavy prejsť cez cestu. Žalobkyňa v roku 2013 uviedla, že od roku 2010, kedy sa vrátila späť do Nitry rieši svoje psychické problémy. Najprv navštívila v nemocnici MUDr. Čecha, ktorý ju odporučil k MUDr. Križanovej psychiatričke, ktorá jej predpísala lieky a tiež odporučila psychologickú terapiu. Odvtedy navštevuje psychologičku PhDr. Pisárovú, s ktorou nacvičuje psychologickú terapiu.
Súd uznesením na pojednávaní pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 45 913,73 eura.
Svedok MUDr. C. K. na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok č.6/2009 vypracoval na základe požiadavky žalobkyne. Čo sa týka rozostupu lonových kostí, ohodnotenie bolestného zvýšil na dvojnásobok, pretože súbeh dôvodov by sa mal týkať len infekcie rany alebo vzniku iných komplikácií v súvislosti s liečením tohto konkrétneho poranenia, ale súbeh dôvodov sa týka aj iných poranení, čo v prípade navrhovateľky bolo napríklad prasknutie močového mechúra a nutnosť dvoch ďalších operácií (osteosyntéza žliabkovou dlahou a následná operácia - jej vyberanie). Čo sa týka bodového ohodnotenia poranenia bodovaných položkou 111D a 111G možné tieto poranenia hodnotiť aj tak, ako ich hodnotil znalec. Je to len otázka prístupu konkrétneho lekára. Čo sa týka otrasu mozgu hodnotenie položky uviedol správne, nakoľko navrhovatelia podľa zdravotnej dokumentácie stratila vedomie na takú dlhú dobu, že išlo o otras mozgu 2. stupňa. Čo sa týka položky podľa prepúšťacej správy žalobkyňa utrpela roztrhnutie kríženého kolenné kléru. Čo sa týka položky č. 89 pokiaľ žalobkyňa mala drenáž z brušnej dutiny po tomto zákroku neznamená to, že došlo k otvoreniu brušnej dutiny. Súhlasil so znalcom, že bodové ohodnotenie položky je 11,25 bodu, nakoľko operácia zlomeniny lakťovej kosti je hodnotená samostatne. Čo sa týka položky č. 162, podľa názoru znalca bola táto rana hlboká, nakoľko išlo o vybratie kovovej platne z kolena, to znamená, že pri operácii bolo nutné dostať sa až na kosť, čo je možné považovať za hlbokú ranu, preto na tomto bodovom hodnotení zotrval. čo sa týka položky č.2, bodové posúdenie je na úvahe každého lekára. On dal bodového hodnotenie v hornej hranici, nakoľko sa jednalo o ranu na tvári, pričom navrhovatelia je žena, rana bola umiestnená nad okom, čo sa týka položky č.253, pri vypracovaní posudku mal k dispozícii lekársky nález psychiatra aj psychológa a tieto nálezy boli asi mesiac staré, preto z tohto nálezu aj vychádzal a uvedenú poruchu hodnotil. Čo sa týka položky č.314, túto hodnotil 50 bodmi a na tomto závere zotrval. V dôsledku roztrhnutia močového mechúra sa u navrhovateľky môže vyskytovať porucha močenia, ktorá sa prejavuje častejším močením, rovnako aj operácie lonovej kosti mohli spôsobiť poruchu nervových štruktúr, ktoré môžu určitým spôsobom
limitovať funkčnosť močového mechúra. Zo svojej odbornej činnosti vedel, že pri takýchto poraneniach bývajú takého problémy a preto je tento problém aj u žalobkyne a preto nepovažoval za vhodné vyšetrenie u urológa. Hodnotil aktuálny stav žalobkyne a je pravdou, že v čase keď bola v 7. mesiaci gravidity, ktorá u nej tiež mohla spôsobiť poruchu močenia. Porucha močenia mohla byť spôsobená aj v dôsledku zmenšia objemu močového mechúra alebo v dôsledku deformity panvy, čo mohlo spôsobiť deformitu močového mechúra.
Vedľajší účastník na strane žalovanej a žalobkyňa navrhli vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, vzhľadom na odstup času, rozpornosť posudkov a nové listiny predložené do spisu.
Súd uznesením č.k. 14C/259/2004-786 zo dňa 18.01.2012 ustanovil znalca Prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc, na podanie znaleckého posudku.
Uznesením zo dňa 07.06.2011 č.l. 14C/259/2004-740 konanie v časti 119,40 eura zastavil a uložil povinnosť navrhovateľke nahradiť trovy konania.
Zo znaleckého posudku Prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc (č.l. 822) vyplýva, že po nehode bola žalobkyňa prevezená do Fakultnej nemocnice v Nitre, bola prijatá ako urgentný stav na ARO (anestéziologické resuscitačné oddelenie). Tu bol stav vyhodnotený ako polytrauma. Pacientka utrpela otras mozgu, zlomeninu lakťovej kosti v pravo s dislokáciou, zlomeninu bedrovej a lonovej kosti, zlomeninu čelovej kosti v pravo, rozostúp lonových kostí, roztrhnutie močového mechúra, tržné rany v oblasti stehna vpravo a spánkovej oblasti vpravo, okoloočnicovú krvnú podliatinu vpravo, krvnú podliatinu ľavého predkolenia, úplne prerušenie predného skríženého väzu ľavého kolenného kĺbu a porušenie vnútorného bočného väzu kolena. Najzávažnejším poranením ktoré utrpela bola ruptúra močového mechúra s únikom moču do brušnej dutiny, zlomenina panvy a otras mozgu. Tieto zranenia ju bezprostredne ohrozovali na živote. Po úraze bola vykonaná 01.11.2002 sutúra močového mechúra pre ruptúru, ošetrenie a sutúra viacerých povrchových tržných rán, osteosyntéza ossis pubis, navŕtaná extenzia na pravú dolnú končatinu - závažie 6 kg, 6 týždňov od úrazu bola prepustená do domácej starostlivosti a bola odkázaná na pomoc rodinných príslušníkov - hygiena, príprava jedla, nakupovanie, pohyb s doprovodom asi 3 mesiace. Ďalšia operácia pre pseudoarthrosis ulnae I. 07.01.2003 osteosynthesis, spongioplastica, ferula gypsea. Vo februári a v marci absolvovala dve operácie ľavého kolena, najprv artroskopiu, potom plastiku skríženého väzu. V roku 2005 extrakciu skrutiek z ľavého kolena. Znalec konštatoval, že sa v zdravotnej dokumentácii objavovali ďalšie informácie ktoré malí vplyv na záver znaleckého posudku. Aj od obdobia vykonania znaleckého posudku sú k dispozícií nové zdravotné záznamy, z nich najdôležitejšie uviedol v znaleckom posudku. Nakoľko predpokladal, že znalec psychiater určí bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia viac ako najvyššia položka hodnotenia pohybového aparátu tak podľa vyhlášky č. 32/1965 krátil všetky položky na polovicu s tým, že k výslednej sume bodového ohodnotenia bude plné ohodnotenie psychiatrom plus hodnotenie pohybového aparátu ako uviedol v znaleckom posudku. Znalec ohodnotil bolestné 788,75 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotou vo výške 575 bodov. Ďalej zo znaleckého posudku vyplývalo, že žalobkyňa utrpela pri polytraume a následnej liečbe bolesťami, ktoré sa dajú vyjadriť podľa vizuálnej analógovej škály nasledovne: pri zlomenine panvy a ruptúre močového mechúra stupňom bolesti 8 z desať bodovej škály bolestivosti, pri úraze ľavého kolena, poškodení mäkkých častí kolena a následnej liečbe (opakované operácie, rehabilitácie) stupňom bolestivosti 6, pri zlomenine pravej lakťovej kosti a operácii, extrakcii osteosyntetického materiálu a rehabilitácii stupňom bolestivosti 4. Znalec v ďalšom uviedol, že následkom polytraumy sa zdravotný stav žalobkyne oproti stavu pred nehodou výrazne zhoršil. Zranenia zanechali trvalé následky v zmysle anatomických deformít (deformita panvy a panvového kruhu s poruchou statiky, poruchy funkcie kolena, zníženie pohybových aktivít) a duševných porúch v zmysle fobických prejavov. Tieto ťažkosti podľa zdravotnej dokumentácie pred dopravnou nehodou nemala. Pani Angela Marková bola po dopravnej nehode odkázaná na pomoc druhej osoby, počas hospitalizácie bola výlučne odkázaná na pomoc zdravotníckeho personálu i v základných životných a hygienických. Žalobkyňa bola obmedzená na obvyklom spôsobe života i po prepustení z Traumatologického oddelenia dňa 12.12.2002 to je po 6 týždňoch od úrazu. V domácej liečbe bola odkázaná na pomoc rodinných príslušníkov v hygienických potrebách, pri príprave jedla, pri nakupovaní, pohyb len s doprovodom asi 3 mesiace. V súčasnosti, 10 rokov po úraze, trpí bolesťami hlavy hlavne pri zmene polohy, prudšom otočení hlavou, máva bolesti krčnej chrbtice, bedrovej chrbtice, bolestí pravej polovice tváre, bolesti ľavého kolena pri chôdzi, bolesti krížov, krížovej kosti a kostrče i pri sedení. Musí nosiť ortopedické pomôcky, nepravidelne užívať analgetika a 2 - 3 x do roka absolvuje
ambulantnú rehabilitačnú liečbu. Pani Angela Markova má po úraze také anatomické zmeny na tele (porušenie panvového kruhu poruchou statiky, zošikmenie panvy, kompenzačnú skoliózu, ktoré jej budú spôsobovať bolesti hlavy, krčnej a driekovej chrbtice, krížovej kosti, kývavosť ľavého kolenného kĺbu, bolesti ľavého kolena,. Tieto bolesti sa budú stupňovať vekom s opotrebovaním pohybového aparátu a nastupovaním degeneratívnych zmien na pohybovom aparáte. Po úraze, ktorý utrpela Angela Markova pri dopravnej nehode dňa 31.10.2002 jej zostali trvalé následky anatomické a funkčné; porušenie panvového kruhu s poruchou statiky chrbtice, funkčným skrátením končatiny, skolióza, deformácia krížovej kosti, ankylóza SI zhybu, deformácia a dislokácia os pubis, lonovej kosti vpravo, porušenie mäkkých tkanív ľavého kolenného kĺbu, zníženie svalového tonusu pravej časti tváre s následnou deformáciou tváre, jazva v oblasti tváre, početné jazvy na tele, poruchy močenia. Trvalé následky psychické; fobicko - úzkostná porucha na reaktívnej báze. Trvalé následky ako sú uvedené v súdnom spise a tak ako ich uvádza pani O. znalec akceptoval. Následky obmedzujú poškodenú v športovej činnosti - cvičila aerobic ako cvičiteľka, túto činnosť musela po úraze zanechať, zo športov môže robiť iba plávanie a bicyklovanie, iné športy nie ani rekreačne. Pani O. K. rodila následkom úrazu cisárskym rezom.
Znalec N.. C. v posudku konštatoval, že v dobe, keď bol vypracovaný MUDr. P.- znalecký posudok číslo 7/2006 (13.08.2006) zdravotný stav pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia nebol ustálený vo všetkých položkách hodnotenia. V dobe, keď bol vypracovaný MUDr. K. znalecký posudok číslo 6/2009 (31.01.2009) doba ustálenia bola už splnená vo všetkých položkách. Následky jednotlivých zranení hodnotil komplexne vo vzájomnom ovplyvňovaní, preto dobu ustálenie zdravotného stavu po úraze určil do obdobia vykonania znaleckého posudku 6/2009 - 31.1.2009.
Vedľajší účastník na strane žalovanej, ku ktorého námietkam sa pripojila žalovaná, vo vyjadrení k znaleckému posudku N.. K.. C. uviedol, že v odpovedi na otázku č. 1 vyjadriť, čí je liečba navrhovateľky ukončená a odkedy je možné zdravotný stav považovať za ustálený, považuje za nedostatočnú a nezodpovedanú. Pri bolestnom znalec uvádza bodové hodnotenie spolu 788,75 bodov, čo je však základné bodové hodnotenie vrátane zvýšenia 3 položiek znalcom v zmysle Zásad pre hodnotenie ods. 6 písm.a-c) vyhl. Ak treba dostať základný počet bodov, je potrebné odpočítať body za zvýšenie znalcom v hodnote 152,50 bodov. Základný počet bodov stanovený znalcom pre bolestné tak bude 636,25 bodov. Z položiek bolestného mal výhrady k pol. 87 pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa 22,5 bodov, pol. 223 b) otras mozgu stredného stupňa 45 bodov, pol. 232 b) poranenie dôležitého periférneho nervu s prerušením periférnych vlákien. Nesúhlasil s pol. 256 traumatické postihnutie trojklanného nervu 50 bodov, pol. 257 b) poškodenie obličaja sprevádzané funkčnými poruchami ľahkého stupňa u ženy 50 hodov, pol. 314a) porucha močenia následkom poranenia močových orgánov ľahká 50 bodov, pol 321a) porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie DK u žien do 45 rokov 200 bodov, pol.395b) kývavosť kolenného kĺbu s potrebou ortopedického podporného prístroja 150 bodov. V odpovedi na otázku 5 sa mal znalec vyjadriť k tomu, či priebeh a dĺžka liečby zranení boli obzvlášť bolestivými a boli spojené s útrapami a komplikáciami, ktoré pri obdobných zraneniach nie sú bežné v porovnaní s liečbou a následkami týchto zranení u iných pacientov. Znalec síce uvádza, že dĺžka liečby, druh liečby, komplikácie, hodnotenie doby ustálenia zdravotného stavu odpovedajú závažností polytramy, ale opäť v zásade túto otázku nezodpovedal. Z jeho vyjadrenia nie je zrejmé, či sa liečba navrhovateľky nejakým zásadným spôsobom líšila od liečebných procesov v obdobných prípadoch.
Znalec v písomnom doplnení posudku a k námietkam žalovanej a vedľajšieho účastníka uviedol, že u pacientky bolo jedno veľké zranenie počas jedného úrazového mechanizmus. Ľudský organizmus musíme chápať ako celok. Všetky časti ľudského tela medzi sebou súvisia. Trval na závere ako je uvedené v znaleckom posudku.
Znalkyňa MUDr. Katarína W. v znaleckom posudku č 36/2013 (č.l.967) uvidela, že žalobkyňa sa podrobuje psychiatrickej liečbe od roku 2004 až doposiaľ. Liečba je realizovaná ambulantnou formou, nikdy nebola na psychiatrii hospitalizovaná a podľa zdravotnej dokumentácie nebola z dôvodu duševného ochorenia PN. Celý priebeh jej doterajšej psychiatrickej liečby je podrobne popísaný v rozbore, tiež sú tam uvedené lieky ktoré doposiaľ užívala. V súčasnej dobe /v čase znaleckého vyšetrenia/ menovaná užíva Escitil v dávke 10 mg pro die. Liečba navrhovateľky z psychiatrického hľadiska nie je ukončená, naďalej sa podrobuje ambulantnej psychiatrickej liečbe a užíva antidepresíva. Navrhovateľka trpí ochorením, ktoré sa prejavuje špecifickou fóbiou /strach z prechádzania cez cestu/ a táto je v priamej súvislosti s jej úrazom pri dopravnej nehode. Iné faktory, akým bol napr. aj
rozvod, zhoršujú celkový psychický komfort navrhovateľky a vtedy sú jej fóbie intenzívnejšie. Znalkyňa konštatovala, že iné faktory pôsobia len na intenzitu, nie na vznik samotnej fóbie. Navrhovateľka trpí psychickými následkami, ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 31. 10.2002, následky ktorej zmenili jej kvalitu života tak závažne, že jej prináleží priznanie sťaženého spoločenského uplatnenia. Niektoré psychické následky sú trvalé /astenizácia osobnosti po traume/, niektoré sú liečbou ovplyvniteľné a vyliečiteľné /úzkostné - fobické príznaky/. Bodové ohodnotenie stanovila v položke č. 252- vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy na 300 bodov. Ďalej v posudku uviedla, že žalobkyňa bola /a dodnes je/ vedená v psychiatrickej ambulancii v Nitre pod diagnózou úzkostne-fobická porucha. Touto poruchou trpí aj v čase znaleckého vyšetrenia i keď vďaka trvalej psychiatrickej liečbe je v súčasnej dobe v uspokojivej remisii. Dokáže riadne pracovať a starať sa o svojho syna. Nedokáže však mnoho iných činností, ktoré robila pre úrazom: v kontraste s obdobím pred úrazom je úzkostná, ľahko unaviteľná, s evidentným poklesom energetickej úrovne; má znížená frustračnú toleranciu na záťaž /situačný nárast fobickej symptomatiky/ - to znamená, že osobnostne astenizovala, je frustrovaná v pohybe, nemôže sa venovať predošlým záľubám /aktívny šport/, nemôže plnohodnotne existovať vo svojej pôvodnej roli; máva pocity dyskomfortu, ktoré sa viažu na jej pretrvávajúce zdravotné problémy, čo v nej evokuje aj obavy o vlastný zdravotný stav v budúcnosti. Doposiaľ užívala antidepresíva: trazodon /Trittico/, paroxetin /Paretin/ a escitalopram /Miraclide, Escitil/. Jedná sa o antidepresíva s účinkom na serotonín /trazodon je serotonínový antagonista a SSRl spätne vychytávajú serotonín/, ktoré sú indikované práve na úzkostné a fóbické stavy a na ľahšie depresie, sú vhodné do ambulantnej starostlivosti. Užívanie týchto antidepresív v prípade žalobkyne je efektívne, zlepšujú jej stav. Niektoré psychické následky sú však už trvalé /astenizácia osobnosti/. V doplnení uviedla, že psychický stav u človeka sa nedá oddeliť od telesného, navzájom súvisia, a ovplyvňujú sa. Pocit telesného dyskomfortu navodzuje dyskomfort duševný.
Na pojednávaní v roku 2014 žalobkyňa uviedla, že stále pracuje na mestskom úrade. Pracuje tam od r. 2012, už má pracovný pomer na dobu neurčitú. Na úrade pracuje v štandardnej výmere 8 hodín denne. V práci pracujem jednak sedí a jednak chodí aj do terénu autami so šoférom. V práci sa toleruje, že vykonáva uvoľňujúce činnosti - sedenie v kresle. Vôbec nešoféruje. Od úrazu nikdy nešoférovala, pretože má blok. Pokiaľ je ako spolujazdkyňa v aute, tak to vážne to nevníma ako v prípade, že by mala šoférovať. Nedá sa presne špecifikovať kedy sa objaví strach z dopravnej prevádzky, ale je to v zásade vždy, keď ide o zhustenú premávku alebo keď ju niečo rozruší. Naposledy to bolo minulý týždeň, keď išla do práce. Ako spolujazdkyňa ešte za čias spolužitia s jej bývalým manželom dostala strach ako spolujazdkyňa, keď išlo oproti nim auto s vyššou rýchlosťou. Od r. 2002 nebicyklovala. Od r. 1997 mala vodičský preukaz. Do r. 2000 v zásade auto nepoužívala ani v súkromí, s tým, že po r. 2000 používala auto služobne párkrát do týždňa. Služobné auto využívala na výjazdy za rodičmi do okolia Šurian. Služobné auto používala na dochádzku z a do práce v rámci mesta. Žalobkyňa ďalej v sede uviedla, že väčšinou pri vysávaní si založí ortézu a vysáva na etapy. Po nehode bývala s rodičmi a títo riešili veci týkajúce sa starostlivosť o domácnosť, od r. 2012 býva sama. V čase, keď bývala s rodičmi som pomáhala drobnými činnosťami pri varení alebo utieraní prachu. Bola na 6 operáciách, pričom mala ísť na operáciu kolena v r. 2010, avšak v dôsledku choroby doktora, na operáciu nešla a následne sa o operáciu už nezaujímala. V tom čase jej bolo aj vysvetľované, že prípadná operácia nemusí priniesť želaný efekt. Má problémy dlhodobejšie stáť. Pokiaľ ide o jej subjektívny pocit, viac je to v dôsledku úrazu panvy, ako kolena. Naposledy bola v divadle v Nitre niekedy na jar r.2014 s kamarátkou S. -je to jej kolegyňa v práci, kedy však po prvom dejstve predstavenia musela žalobkyňa odísť, pretože ju začala bolieť chrbtica, krížová časť panvy. Ešte bola asi počas 2-och rokov 4x v bábkovom divadle s dieťaťom, uvedené predstavenia trvajú 45 minút. Dňa 23.09.2014 bola u K.. J. - psychiatričky, na pravidelnú kontrolu. V zásade chodí každý mesiac tejto doktorke na kontroly. Lieky berie pravidelne Miraclid a Paretýn a ešte chodí neurologičke, ku ktorej chodí podľa stavu zásob liekov a ktorá mi predpisuje lieky Tramal, Aflanyi a Aulin. Asi na jeseň r. 2010 kedy sa vrátila do Nitry začala užívať psychiatrické lieky pravidelne až dodnes. V rozvodovom čase si robila výčitky. Nevedela o možnosti odobrania vodičského preukazu, navyše jej bolo odporúčané, aby sa práve situáciám, z ktorých má strach nevyhýbala ale aby sa im vystavovala. Pre ňu je auto nepríjemná vec, nie je to jej priateľ. V roku 1999 po žiadosti jej vtedajšieho šéfa odšoférovala auto z Trenčína a predtým tiež nešoférovala. Venuje sa hlavne dieťaťu, veľmi málo sa stretáva s priateľkami, možno 1x za pol roka a mám psa, ktorého chodí venčiť, ale tiež jej otec. Pokiaľ ide o moje veci, ktoré som mala pri nehode, tieto boli odovzdané jej rodičom. Následne veci mala dostať od rodičov, ale tí jej ich nedali asi z dôvodu, že ju nechceli s nimi traumatizovať. Nepamätám si presne, či jej bola vrátená retiazka, tá retiazka, na ktorej bol prívesok, bola zlatá. Vôbec si nepamätá čo bolo s tou retiazkou, ak ju vôbec dostala, následne jej rodičia kúpili novú. Momentálne na pojednávaní
nemala žiadnu ortopedickú pomôcku na sebe. Dnes si dala Paretin, Escitil a Condrosulf Escitil a Paretin sú antidepresíva a Condrosulf je výživa kĺbov.
V listinnom dôkaze - znaleckom posudku č. 1/2015 MUDr. S. N.. PhD zo dňa 21.02.2015, tento uviedol, že bola robená arthroskopia, kde boli potvrdené diagnózy lezie LCA a LCL. Následne bola robená plastika LCA. Následne 25.2.2005 bola robená extrakcia skrutiek po plastike LCA. Napriek tomu žiadateľka stále pociťovala neistotu, preskakovanie, bolesti v ľavom kolene. Pri magnetickej rezonancii dňa 15.6.2010 zistená ruptúra medialného menisku ľavého kolena. Funkcia ľavého kolena je porušená, dochádza k blokádam vzhľadom na laxicitu LCA a ruptúru mediálneho menisku. Lezia medialného menisku sa dá odstrániť podľa nálezu na magnetickej rezonancii len parciálnou meniscetomiou, laxicita LCA sa dá čiastočne odstrániť dôslednou rehabilitáciou. Vyžaduje to však intenzívnu a dlhodobú rehabilitáciu. Aj prípadnou operačnou liečbou by sa stav upravil len čiastočne. Ľavé koleno už nikdy nebude stabilné na 100%, a stav po parciálnej meniscetómii navodí skorší nástup degeneratívnych zmien v zmysle zvýšenej námahy a zaťaženia chrupavky.
Svedkyňa S.. I. J. (kolegyňa žalobkyne na MsÚ Nitra) na pojednávaní v roku 2015 uviedla, že jej žalobkyňa hovorila, že v r. 2002 (hovorila jej to asi v r. 2013) ju zrazilo auto, utrpela úraz a mala ujmu na zdraví. Bola liečená a čo ona vie, máva problémy a používa ortopedické pomôcky. Nestretávajú sa veľmi často, naposledy v zime 2014. Bola u žalobkyne za účelom kúpy psa, predtým už len v divadle. Nikdy navrhovateľka nejakým spôsobom nezveličovala jej zdravotný stav, nemala pocit, že by nejako preháňala. Pokiaľ ide o konkrétne vnímanie, podľa svedkyne, žalobkyňa používa vložky do topánok, má problémy s obuvou, dlho nevydrží sedieť, musí sa neustále polohovať a premiestňovať. Pokiaľ ide o otázku času, vzhľadom na spomenuté divadelné predstavenie prvé dejstvo trvalo asi do hodiny. Neregistruje, že by navrhovateľka musela chodiť častejšie na WC. V súvislosti s týmto konkrétnym prípadom nemá vedomosť, že by bola na PN. Čo ona vie, vo svojom súkromí sa venuje najmä svojmu synovi. Navrhovateľka je skôr umelecky založená, fotografuje svojho syna a realizuje maľby. Pokiaľ ide o spomínaného psa, tohto si zaobstarala asi z rodinných dôvodov, pretože má len syna.
Žalobkyňa v roku 2015 na pojednávaní uviedla, že v tomto čase momentálne nenavštevuje rehabilitácie, pretože bývajú nárazové zlepšenia a potom nejaký čas je dobre, podľa odporúčaní lekára si má masírovať koleno. Nerobí jej problém si masírovať toto koleno. Okrem jej práce na meste nikde inde nemusí súvislé sedieť, nech je to už kdekoľvek.
Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými v spise, vykonaním ďalšieho znaleckého dokazovania, a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.
Dňa 31.10.2002 na Párovskej ulici v Nitre bola žalobkyňa, ako chodkyňa pri prechádzaní cez vozovku zachytená prednou časťou vozidla značky Škoda Felícia Combi EČ NR 868 BV, ktoré viedol W., vtedajší zamestnanec žalovanej, a ako účastníčka tejto dopravnej nehody utrpela zranenia.
Róbert Szorád bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 19.03.2003 č.k. 2T 43/03-198 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví.
Majiteľom vozidla značky Škoda Felícia Combi EČ NR 868 BV (predtým NR 621 BO) bol od 24.10.2001 W. Prevádzkovateľom uvedeného motorového vozidla bola žalovaná, na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi W. D., ako prenajímateľom a žalovanou, ako nájomcom.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka (účinného dňa 31.10.2002), náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.
Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (zrušenej 01.08.2004), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (zrušenej 01.08.2004), sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (zrušenej 01.08.2004), pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (zrušenej 01.08.2004), suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (zrušenej 01.08.2004), výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Podľa § 7 ods. 2, 3 cit. vyhl., Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov a pripojeným spisom tunajšieho súdu spisová značka 2T/43/2003 mal súd za preukázané, že dňa 31.10.2002 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola žalobkyňa, ako chodkyňa zranená vozidlom, ktoré viedol Róbert I.. Z dohody o vykonaní práce mal súd za preukázané, že Róbert I. bol od XX.XX.XXXX zamestnancom žalovanej. Z technického preukazu motorového vozidla (č.l. 333) a z nájomnej zmluvy (č.l. 239) mal súd za preukázané, že prevádzkovateľom vozidla značky Škoda Felícia Combi EČ NR XXX BV je žalovaná, ako osoba, ktorá mala právnu a faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
U. sa žalobou (po zmenách) domáhala voči žalovanej náhrady škody vo výške 58 491,- eur, z toho náhrada majetkovej škody vo výške 536,74 eura, a nemajetková ujma v sume 57 954,25 eura, ktorá
pozostáva z bolestného v sume 202.730,- Sk (6 729,40 eura) a zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1.543.200,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 606,58 eura od 01.01.2012 do zaplatenia (suma 1 606,58 eura pozostáva zo súm: 536,74 eur (majetková ujma ), 382,73 eur (rozdiel medzi základným bolestným 47.800,- Sk a doteraz vyplatenou náhradou za bolestné 36.270,- Sk) a 687,11 eur (rozdiel medzi základným sťažením spoločenského uplatnenia 52.500,- Sk a doteraz vyplatenou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia).
Súd v ďalšom konaní po doplnení dokazovania, zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne čo do základu nároku a je dôvodná v časti, čo do výšky uplatnenej sumy. Dôvodnosť žaloby je daná zodpovednosťou žalovanej, ako prevádzkovateľa motorového vozidla, za škodu, spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, v súvislosti s tým, že uvedené vozidlo bolo dňa 31.10.2002 na verejnej komunikácii a v pohybe, pričom došlo k vzniku škody na strane žalobkyne, a príčinnou súvislosťou medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a škodou.
V tejto súvislosti súd podľa § 441 Občianskeho zákonníka, berúc v úvahu záväzný právny názor odvolacieho súdu skúmal, či v danom prípade zavinenie žalobkyne nebolo jednou z príčin vzniku škody. Pripojeným spisom tunajšieho súdu spisová značka 2T/43/2003 mal súd za preukázané, že u žalobkyne bolo skúškou na alkohol v krvi zistené priemerne 0,15 promile alkoholu, čo je také množstvo, ktorá podľa záveru súdu nemohlo spôsobiť nedostatočnú reakciu žalobkyne, najmä vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nevykonávala žiadnu činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život a zdravie ľudí. Súd vykonal výsluch Ing. Kamila Lacko-Bartoša, ktorý bol v trestnom konaní ustanovený znalcom a jeho úlohou bolo okrem iného určiť príčiny dopravnej nehody. Svedok potvrdil, že spôsob chôdze žalobkyne bol v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody vzhľadom na vyššiu rýchlosť vozidla, pričom táto rýchlosť bola od 79,9 km/h do 86,1 km/h. Pokiaľ by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou podľa obmedzenia v obci, teda 60 km/h, žalobkyňa by bezpečne prešla cez vozovku. Svedok tiež potvrdil, že žalobkyňa mala v čase nehody na sebe kontrastný odev. K otázke možnosti zabránenia nehode sa svedok vyjadril tak, že žalobkyňa mala možnosť zabrániť dopravnej nehode, nakoľko videla prichádzajúce vozidlo, ale neodhadla jeho rýchlosť. K tomu svedok vyslovil odborný názor, že ťažko sa posudzuje rýchlosť vozidla, ktoré prichádza priamo po ceste. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že jedinou príčinou dopravnej nehody dňa 31.10.2002 bola prekročená povolená rýchlosť vozidla v obci a nie je dané zavinenie žalobkyne na tejto dopravnej nehode a tým aj na vzniku škody, preto nie sú splnené podmienky na aplikáciu § 441 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o majetkovú škodu, predmetom ďalšieho posudzovania je zostatok nákladov spojených s cestovným na liečbu vo výške 21,- Sk (t.j. 0,69 eura; pôvodne uplatnená suma 651 Sk- priznaná suma 630,- Sk), zostatok nákladov spojených s liekmi vo výške 213,20 Sk (t.j. 7,07 eura; pôvodne uplatnená suma 3 080 Sk - priznaná suma 2866,80 Sk), poštovné vo výške 393,- Sk (t.j. 13,04 eura), kopírovanie dokladov vo výške 113,-Sk (t.j. 3,75 eura), zostatok vecnej škody na zlatom prívesku vo výške 1 500,- Sk (t.j. 49,79 eura; pôvodne uplatnená vecná škoda 7599,-Sk- priznaná 6 099,- Sk), zostatok škody spočívajúcej v strate na zárobku- provízii vo výške 3656,- Sk (t.j. 121,35 eura, resp. 2878,-Sk) (pôvodne uplatnená 6768,- Sk (správne po výpočte 6004,- Sk) - priznané 3 112,- Sk, t.j. 103,29 eura).
Súd, zohľadňujúc skorší rozsudok v časti, v ktorej sa stal právoplatným konštatuje, že bol skorším rozsudkom priznaný nárok nárok žalobkyne titulom vecnej škody spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 31.10.2002 vo výške 68.935,80 Sk, z toho ktorý pozostával z nákladov na liečenie 6.746,80 Sk (2.100,- Sk za hospitalizácie, 240,- Sk poplatky za ambulantné vyšetrenie, 630,- Sk cestové súvisiace s liečbou a 910,- Sk cestovné na rehabilitácie, 2.866,80 Sk lieky), vecnej škody 6.099,- Sk zničené a poškodené veci (rifľové nohavice 1.300,- Sk, športový sveter 600,- Sk, pulóver 600,- Sk, športová obuv 1.200,- Sk, podprsenka 599,- Sk, nohavičky 300,- Sk, športový vak 1.500,- Sk), straty na zárobku počas práceneschopnosti 52.200,- Sk a straty na provízii 3.890,- Sk (6746,80 + 6099 + 52200 + 3890 = 68935,80). Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník zaplatil žalovanej po podaní návrhu časť uplatneného nároku na náhradu škody v sume 54.287,- Sk a konanie bolo v tejto časti zastavené, súd skorším rozsudkom priznal nárok žalobkyne v sume 14.648,80 Sk (68935,80 - 54287 = 14648,80), pričom nárok v tejto časti pozostával z nákladov na liečenie 1.861,80 Sk, vecnej škody 1.569,- Sk, straty na zárobku počas práceneschopnosti 10.440,- Sk, strata na provízii 778,- Sk (1861,80 + 1569 + 10440 + 778 = 14648,80).
Vo zvyšku majetkovej škody súd žalobu, ako nedôvodnú, zamietol. Súd nepovažoval návrh za dôvodný v časti nepreukázaných nákladov na liečenie (213,20), zvyšku časti straty na provízii uplatnenej v sume 3 565,- Sk (t.j. 118.33 eura; 6.768,- Sk- priznaná suma 3112,- Sk) ako násobok počtu mesiacov 19 a priemernej mesačnej provízie 316,- Sk (čo ale presne je 6.004,- Sk nie pôvodne uplatnených 6.768,- Sk), keď stratu na provízii považoval za dôvodnú vo výške 10,60 Sk za 367 dní práceneschopnosti, vecnú škodu za stratu zlatého prívesku v tvare dvoch delfínov (1.500), keď v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa tento prívesok skutočne mala pri dopravnej nehode na sebe, pričom ani neskoršie dokazovanie, kedy žalobkyňa nepreukázala, že prívesok v čase nehody mala. Samotná žalobkyňa potvrdila, že veci pri nehode boli odovzdané jej rodičom, pričom si nepamätala, či jej bol z ich strany odovzdaný prívesok k retiazke a retiazka samotná. Zostatok nákladov spojených s cestovným vo zvyšku vo výške 21,- Sk (0,69 eura), neboli nad všetky pochybnosti preukázané, pričom zo skoršieho rozsudku zostali priznané preukázané náklady vo výške 630,- Sk (t.j. 20,91 eura). Pokiaľ ide o poštovné výdavky (393,- Sk) a náklady na kopírovanie (113,- Sk), keď nemal preukázanú príčinnú súvislosť, pričom nemožno (ani podľa konštrukcie príčina - následok (príčina) -následok) podľa názoru súdu reťazenie príčinných súvislostí neprimerane rozširovať až k takýmto výdavkom.
Žalobkyňa uplatnila po viacerých dispozičných zmenách uplatneného nároku bolestné vo výške 6729,40 eura (202 730,- Sk) a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 51 224,85 eura (1 543 200,- Sk). Súd sa v tejto súvislosti prednostne zaoberal vznesenou námietkou premlčania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom súd mal za to, že uplatnenie námietky premlčania v konaní, v ktorom už boli nároky zo strany žalobkyne uplatnené, hoc aj dispozične menené v dôsledku viacerých znaleckých posudkov, nie je dôvodné, pretože právo na náhradu škody (§ 106 OZ) sa premlčí uplynutím zákonom kvalifikovanej doby, ktorá začína subjektívne plynúť keď sa poškodený dozvie o škode (o jej výške) a kto za ňu zodpovedá. V tomto zmysle sa ďalšími znaleckými posudkami v konaní žalobkyňa dozvedela o škode (o jej výške) preto nemožno hovoriť o premlčaní nárokov, ktoré mala uplatňovať v priebehu neskoršieho konania. Za situácie, že účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania v konaní, ktoré sa vedie od roku 2004, pričom aj vzhľadom na vyššie uvedené ohľadne nadobudnutia vedomosti o výške a konkretizácie (výšky) škody je súd toho názoru, že takto uplatnená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, a výkon práva podľa § 3 OZ (uplatniť námietku premlčania) podľa tohto úkonu primárne hmotnoprávneho charakteru je neplatný podľa § 39 OZ, resp. nepožíva právnu ochranu, pričom posúdenie takéhoto dôsledku na strane žalovaného v konaní podľa názoru nespôsobilo oslabenie princípu právnej istoty účastníkov na strane žalovaného, pretože tento od začiatku konania vedel, že bude zodpovedá za uplatňovanú škodu (bez vedomosti konkrétnej výšky škody) a týmto spôsobom nemohol byť ani neprimerane oslabené subjektívne práva žalovaného resp. vedľajšieho intervenienta. Ak by nebolo možné podľa vyššieho na vznesenú námietku premlčania nazerať súd konštatuje, že premlčacia doba neuplynula pri uplatňovaní nároku žalobkyne na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v konaní, pretože tak ako súd uvedie nižšie uplatnené dispozičné nároky žalobkyňou boli uplatnené v čase pred uplynutím premlčacej doby počítanej od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne.
Pokiaľ ide o ustaľovanie a zisťovanie výšky bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, prihliadajúc na záväzný názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení z roku 2009 a zmenu dostupných dokladov (dôkazných prostriedkov) súd konštatuje, že v priebehu konania bolo vykonaných viacero znaleckých posudkov súdom ustanovenými znalcami a predložených viacero listinných dôkazných prostriedkov (znalecké posudky a odborné vyjadrenia), ktoré boli zo strany účastníkov podrobené značnej kritike, pričom z takéhoto postupu rezultovala potreba (navrhnutá a akceptovaná účastníkmi konania) vykonania znaleckého dokazovania pribratými znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia a odvetvie psychiatria. V zásade možno konštatovať, že vzhľadom na polytraumu a jej komplexné dôsledky, ktoré žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, realizované znaleckými posudkami znalcov z rôznych odborností. Naposledy realizované znalecké posudky súdom ustanovených znalcov boli znalecké posudky Prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka CSc. a MUDr. Kataríny Romsauerovej. Súd v zmysle § 132 OSP prihliadol na všetky relevantné dôkazy jednotlivo a vo svojom súhrne, pričom z časového hľadiska pri zisťovaní bodového ohodnotenia nárokov primárne vychádzal z posledne uvedených posudkov z dôvodu ich sumarizačného charakteru, v dôsledku dostupnosti predchádzajúcich posudkov znalcov, ustáleného zdravotného stavu žalobkyne v čase ich realizácie a diferenciácie odbornosti, toho ktorého znalca, pre tú ktorú oblasť potrebnú na zhodnotenie. Nové poznatky a sumarizačný charakter posudku Prof. Vojtaššáka vyplýva aj z jeho konštatovania na str. 41, pričom nové informácie a zdravotné
záznamy týkajúce sa stavu žalobkyne museli mať vplyv na záver znaleckého posudku. Vedľajší účastník, okrem kritiky smerujúcej voči niektorým ohodnoteniam položiek znalca Prof. Vojtaššáka bez bližšej argumentácie uviedol, že nesúhlasí s ohodnotením pol 223 b/ - otras mozgu stredného stupňa. Ak je poukazované na prepúšťaciu správu ARO oddelenia (na str. 17 znal. posudku), z uvedenej podľa názoru súdu možno len jednoznačne ustáliť, že žalovaná si na úraz nepamätala, a to pri spisovaní správy (nejaký) čas po úraze, čo však v žiadnom prípade nevylučuje záver znalca o strednom stupni otrasu mozgu. Taktiež konštatovanie v správe, že podľa svedkov v bezvedomí nebola, môže byť zistením, že svedkovia (nejaký) čas po nehode nevideli žalobkyňu v bezvedomí, neznamená to však, že v bezvedomí (predtým) nebola. Súd uvádza, že hodnotenie tak ako bolo uvedené znalcom, podľa názoru súdu, zodpovedá záveru znalca, že v dokumentácii súdne spisu klasifikácia otrasu mozgu nie jednoznačne popisovaná. Vzhľadom na obrovskej násilie ktoré bolo vyvinuté pri úraze na telo pacientky a na 2 zlomeniny tvárových kostí a úrazy mäkkých časti hlavy hodnotil otras mozgu, ako otras mozgu stredného stupňa. Pokiaľ ide o vedľajším účastníkom kritizovanú hodnotenú položku - č. 232b/ - poranenie dôležitého periférneho nervu s porušením periférnych vlákien znalec k hodnoteniu tejto položky vychádzal z neurologického vyšetrenia, ktoré uvedené poškodenia potvrdilo a súd k takémuto hodnoteniu prihliadol. Pokiaľ ide o hodnotenie položiek č. 256- traumatické postihnutie trojklanného nervu a pol. č. 257b/ - poškodenie obličaja sprevádzané funkčnými poruchami ľahkého stupňa u ženy - znalec v reakcii na pripomienky vedľajšieho účastníka konštatoval, že vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, pričom vychádzaj aj s predpokladu, že pri zlomenine os zygomatícum došlo k poškodeniu nervus trigeminus. Znalecké zistenia na mieste a v čase vyšetrenia sa hodnotia vo svojej komplexnosti a bodové hodnotenie jednotlivých položiek, hodnotí znalec svojou odbornou a vedomostnou dispozíciou uplatňujúc "latku", ktorú si pri hodnotení jednotlivých poranení určí. V prípade izolácie hodnotení jednotlivých zranení viacerými znalcami dochádza k oslabeniu komplexnosti hodnotenia zdravotného stavu objektu skúmania, preto je podľa názoru súdu, za situácie absencie neudržateľných znaleckých zistení, potrebné vychádzať zo zistení jedného znalca. Pri položke č. 314a/
- porucha močenia následkom poranenia močových orgánov vedľajší účastník konštatoval absenciu jej predchádzajúceho hodnotenia iných znalcov. Znalec Prof. Vojtaššák poruchu močenia jednoznačne potvrdil jej dokumentovaním kontrastnom RTG vyšetrení, pričom uviedol, že žalobkyňa je okrem toho aj po sutúre močového mechúra, ktorý bol poškodenie pri úraze z čoho podľa názoru súdu vyplýva aj potreba jej hodnotenia tak ako uviedol znalec. Pokiaľ ide o položku porušenia súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie DK u ženy, sám vedľajší účastník vo svojom vyjadrení akceptuje hodnotenie na dolnej hranici 150b, pričom zároveň uviedol, že poukázaním na prepúšťaciu správu z traumatologického oddelenia z 26.02.2005 nebola táto položka dokumentovaná, pričom až v roku 2008 bola CT vyšetrením preukázaná porucha súvislosti panvového prstenca. Z uvedeného vyplýva, že ustálením zdravotného stavu po roku 2008 a následne v roku 2009 bolo možné príslušným vyšetrením uvedené porušenie identifikovať, preto nebolo hodnotenie znalca Vojtaššáka k uvedenej položke vážnym spôsobom spochybnené. Bodové hodnotenie znalca vyplýva z jeho prístupu a na základe dokumentácie, preto sa súd k nemu priklonil. Uvedené hodnotenie, pokiaľ ide o hodnotenie po doznení poranení žalobkyne, možno konštatovať k pol. č. 395b/ - kývavosť kolenného kĺbu, pretože znalec vychádzal z aktuálneho zdravotného stavu a tak stanovil bodové hodnotenie tejto položky. Z konania nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili neexistenciu príčinnej súvislosti nehody - úrazu
- a poškodenia kolenného kĺbu kývavosťou. Podľa názoru súdu uvedené znalecké posudky (Prof. Vojtaššáka a MUDr. Romsauerovej) spĺňajú kvalitu komplexnosti prístupu popísanej problematiky, nielen z teoretického hľadiska, ale dostatočným spôsobom sa vysporiadali aj zo stavom žalobkyne aktuálnym, ale tiež so skorším stavom zisteným zo zdravotných dokladov.
Znalec akceptoval, teda ustálil a súd mal za preukázané, že žalobkyňa máva bolesti hlavy, pri zmene počasia, pri fyzickej záťaži, pri prudkom otočení hlavy, pri športe, ťažšej práci, bolesti v pravom sánkovom kĺbe, pri žuvacích pohyboch, zvýšená citlivosť až pocity bolesti v pravej polovici tváre. Deformita pravej polovice tváre (následkom neurogénnej hypotrofie svalstva a zníženého turgoru tvárového svalstva) jazva nad pravým očným viečkom, bolesti krčnej chrbtice pri fyzickej záťaži s vystreľovaním bolesti do pravej hornej končatiny hlavne pri elevácii pravej hornej končatiny, bolesti v oblasti lakťa pri ohýbaní v lakťovom kĺbe pri dvíhaní bremien, jazva na pravom predlaktí, zníženie svalovej sily pravej hornej končatiny a pravej ruky, jazva v podbrušku po operáciách, bolestí v krížoch pri dlhšom sedení, musí často meniť polohu pri sedení a posed striedať s postojom, denne musí požívať vankúš na sedenie pre bolesti v oblasti krížovej kosti a kostrče. Znalec tiež akceptoval a súd mal za preukázané častejšie a imperatívne močenie žalobkyne (pri pocite na močenie musí okamžite vyhľadať toaletu inak jej hrozí pomočenie), je viac náchylná na zápaly močového mechúra, bolesti v ľavom kolene, pri zmene počasia
aj pri fyzickej záťaži, niekedy i pri bežnej chôdzi, pri chôdzi dole schodmi máva pocit nestability pravého kolena, musí nosiť ortézu často i pri bežnej chôdzi, jazvy na ľavom predkolení a kolene. Ide o súbor následkov ktoré znižujú funkčný stav pohybového aparátu a ďalšie funkčné poruchy.
Znalec Prof. Vojtaššák ustálil bodové ohodnotenie bolestného celkovo počtom bodov 788,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 575 bodov a plné bodové ohodnotenie, ktoré určí znalec z odboru psychiatria.
Súd mal zo znaleckého posudku Prof. Vojtaššáka ďalej za preukázané, že ustálenie zdravotného stavu žalobkyňe bolo v období vykonania znaleckého posudku MUDr. Majerníka (31.01.2009). Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že komplexnosť polytraumy a jej následkov je tak, ako naznačil Prof. Vojtaššák, potrebné podľa názoru súdu vyhodnocovať vo svojom súhrne, pretože izolovanie jednotlivých poranení a ich ustálenie by nebolo "ustálením zdravotného stavu" osoby, ale len "ustálením konkrétneho poranenia", ktoré by za situácie mnohosti poranení, ku ktorým prišla osoba pri jednom úrazovom deji za ktorý zodpovedá povinná osoba, nebolo ustaľovanie v zmysle § 9 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ustálením zdravotného stavu je podľa názoru súdu také "upokojenie a zhojenie" poranení osoby, ktoré možno očakávať od možností ľudského tela, za podpory lekárskej starostlivosti, ktoré v porovnaní so stavom pred poranením (v čase pred úrazovým dejom) síce nemožno v zásade navrátiť do pôvodného stavu, ale možno konštatovať, že je to v poradí ďalší komplexne najlepší zdravotný stav poranenej osoby v porovnaní so stavom pred úrazovým dejom. V situácii polytraumy je ďalším komplexne najlepším zdravotným stavom stav po ustálení zdravotného stavu osoby ako celku. Ustálenie zdravotného stavu je podľa názoru súdu tiež "medzníkom" kedy možno uspokojivo diferencovať bolesť alebo trvalé následky spojené s bolesťou, ktoré vyúsťujú do sťaženia spoločenského uplatnenia.
Zo znaleckého posudku MUDr. Kataríny Romsauerovej (č.l.967) mal súd za preukázané, že žalobkyňa v kontraste s obdobím pred úrazom je úzkostná s poklesom energetickej úrovne, má zníženú frustračnú toleranciu na záťaž (situačný nárast fóbickej symptomatiky) - to znamená, že osobnostne astenizovala. Je frustrovaná v pohybe, nemôže sa venovať predošlým záľubám /aktívny šport/, nemôže plnohodnotne existovať vo svojej pôvodnej roli; žalobkyňa máva pocity dyskomfortu, ktoré sa viažu na jej pretrvávajúce zdravotné problémy, čo v nej evokuje aj obavy o vlastný zdravotný stav v budúcnosti. V dôsledku zmien, ktoré sú v kauzálnom vzťahu s následkami úrazu, došlo k významnej zmene kvality jej života. A tým došlo k zmene jej spoločenského uplatnenia. Liečba z psychiatrického hľadiska nie je ukončená, naďalej sa podrobuje ambulantnej psychiatrickej liečbe a užíva antidepresíva. Žalobkyňa trpí ochorením, ktoré sa prejavuje špecifickou fóbiou (strach: prechádzania cez cestu) a táto je v priamej súvislosti s jej úrazom pri dopravnej nehode. Iné faktory, akým bol napr. aj rozvod, zhoršujú celkový psychický komfort a vtedy sú jej fóbie intenzívnejšie. Iné faktory pôsobia len na intenzitu, nie na vznik samotnej fóbie. Niektoré psychické následky sú trvalé /astenizácia osobnosti po traume/, niektoré sú liečbou ovplyvniteľné a vyliečiteľné / úzkostné -fóbické príznaky/. Bodové ohodnotenie znalkyňa stanovila v položke č. 252- vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy na 300 bodov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečení alebo odstraňovaní jeho následkov. Ide teda o bolesť, ktorú postihnutý cíti pri samotnom úraze a o bolesť, ktorá je spôsobená liečením tohto úrazu. Náhradou za bolesť sa nehodnotí následná bolesť, ktorá sa hodnotí pri sťažení spoločenského uplatnenia. Hodnotenie môže lekár v odôvodnených prípadoch zvýšiť až o polovicu.
Súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom Prof. Vojtaššáka považoval za preukázaný nárok žalobkyne titulom bolestného vo výške 788,75 základných bodov a ustálil výšku náhrady za bolesť v sume (788,75x60) =47 325,- Sk (t.j. 1570,90 eura). Súd vychádzal zo základného bodového ohodnotenia znalca prof. Vojtaššáka, pričom má za to, že základným bodovým ohodnotením je ohodnotenie, ktoré znalec vykoná aj v rámci zásad pre hodnotenie odškodnenia pre bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa bodov I. a II. prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. Ide o základné bodové ohodnotenie pre súd, pričom od základného bodového ohodnotenia určeného v lekárskom posudku sa posudzuje aj zvýšenie podľa podľa § 6 ods. 2, alebo mimoriadne zvýšenie podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl., ktoré vykonáva súd. Vyššie uvedená výsledná základná suma bolestného po odpočítaní čiastočného plnenia vo výške 1228,58 eura je vo výške 342,32 eura. Ak by súd vychádzal zo základného počtu bodov tak ako navrhol vedľajší účastník na strane odporcu vo výške 636,25b (bez zvýšenie podľa zásad-
prílohy vyhlášky), potom by hodnota bolestného bola vo výške 38 175,- Sk t.j. 1267,17 eura (636,25 x 60=38 175).
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje vtedy, keď poškodenie zdravia zanechá u poškodeného preukázateľne nepriaznivé následky pre jeho ďalší život a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Ide o následky trvalého charakteru, ktoré poškodenému sťažujú jeho starostlivosť o domácnosť, stravovanie, osobnú hygienu, obliekanie, ako aj jeho uplatnenie v spoločenskom živote, ktoré mu sťažujú alebo znemožňujú zaoberať sa určitou činnosťou, či už v pracovnom alebo kultúrnom živote. Výška náhrady závisí od lekárskeho ohodnotenia, ktoré tvorí základ pre posúdenie výšky poskytnutej náhrady. Predpokladom mimoriadneho zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením spoločenského uplatnenia a prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti a závisí od predpokladov, ktoré mal poškodený na ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, ktoré sú teraz obmedzené alebo stratené. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa ďalej v živote, v spoločnosti a v povolaní.
Súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania považoval za preukázaný základný nárok žalobkyne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 925 základných bodov. Vyčíslenie SSÚ vychádza z krátenia položky bodového hodnotenia MUDr. Romsuerovej (? z 300), a z plného najvyššieho bodového ohodnotenia položky 321. vo výške 400 bodov znalca prof. Vojtaššáka, t.j. 925bodov, pretože pri hodnotení znalec Vojtaššák, predpokladajúc najvyššie bodové ohodnotenie položky znalkyňou psychiatričkou, krátil aj svoju najvyššie ohodnotenú položku podľa zásad hodnotenia). Uvedeným bodovým ohodnotením pri hodnote 60,- Sk za bod, súd ustálil výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 55 500,- Sk (925 x 60 = 55 500). Vzhľadom na už vyplatenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 31.800,- Sk, zostatkom nároku na základnú sumu sťaženia spoločenského uplatnenia je suma vo výške 23 700,- Sk (t.j. 786,69 eura).
Ustálená súdna prax považuje za východisko úvah v tomto smere skutočnosť, že už základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 vyhlášky) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach v rôznych smeroch. Primerané zvýšenie podľa ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Dopadá na prípady, kedy konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred zranením a po ňom umožňujú záver, že základné odškodnenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla ku zvlášť ťažkým následkom, ktoré sú charakterizované ako také následky, ktoré podstatne obmedzujú alebo významne menia alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote a to s ohľadom na vek poškodeného a jeho predpokladané uplatnenie v živote.
Súd sa osobitne zaoberal zvýšením podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb, pričom dospel k záveru, že je na mieste primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o koeficient 1,5 násobok, teda nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia je vo výške 55 500x1,5=83 250,- Sk, rešpektujúc § 7 ods. 2 vyhlášky, čo po odčítaní čiastočného plnenia vo výške 31 800,- Sk, je zostatok nároku vo výške 51 450,- Sk (t.j. 1 707,82 eura). Uvedené zvýšenie súd opiera o skutočnosť, že v čase dopravnej nehody bola žalobkyňa pomerne mladá žena, ktorá mala pred sebou celý produktívny život, pričom zo znaleckého posudku MUDr. Romsauerovej z roku 2013 mal súd za preukázané, že v kontraste s obdobím pred úrazom bola úzkostná, s poklesom energetickej úrovne; mala znížená frustračnú toleranciu na záťaž (situačný nárast fobickej symptomatiky) - to znamená, že osobnostne astenizovala. Bola (je) frustrovaná v pohybe, nemôže sa venovať predošlým záľubám /aktívny šport/, nemôže plnohodnotne existovať vo svojej pôvodnej roli; máva pocity dyskomfortu, ktoré sa viažu na jej pretrvávajúce zdravotné problémy, čo v nej evokuje aj obavy o vlastný zdravotný stav v budúcnosti. V dôsledku zmien, ktoré sú v kauzálnom vzťahu s následkami úrazu, došlo k významnej zmene kvality jej života. A tým došlo k zmene jej spoločenského uplatnenia.
Postup podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky (t.j. zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit uvedený v § 7 ods. 2, ktorý prináleží len súdu, potom prichádza do úvahy, len vo výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy ani zvýšené bodové ohodnotenie podľa § 6 ods. 2 vyhlášky dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú v dôsledku poškodenia zdravia trvalo obmedzené, alebo celkom stratené. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Súd bez toho, aby priamo prihliadal na skutočnosti uvedené nižšie konštatuje, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala zaplatenia jej nárokov žalobou podanou v roku 2004, pričom súd pôvodne rozhodoval o jej nároku čiastočne v roku 2008. Tiež konštatuje, že po podaní žaloby (po dvoch rokoch) bol zákonodarcom prijatý zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorým sa zrušila vyhl. č. 32/1965 Zb. Podľa § 5 ods. 2 cit zákona je určená hodnota jedného bodu sumou vo výške 2% z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku v ktorom vznikol nárok na náhradu. Bodové hodnotenia jednotlivých poškodení zdravia pri bolestnom sú v zákone č. 437/2004 Z.z. totožné, resp. pri niektorých v tomto konaní dotknutých položkách vyššie, napr. roztrhnutie močového mechúra s operáciou podľa starej vyhlášky počtom bodov 60, podľa nového zákona bodov 100 , otras mozgu stredného stupňa podľa starej vyhlášky počtom bodov 40-60, podľa nového zákona 50-80 bodov, poranenie dôležitého periférneho nervu s prerušením vodivých vlákien poľa vyhlášky 65 bodov, podľa zákona 85 bodov. Pokiaľ ide o porovnanie položiek sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sú relevantné pre toto konania súd uvedený rozdiel konštatuje u položiek: vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy podľa starej vyhlášky v rozpätí 100-600, podľa nového zákona v rozpätí 130-780, porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín u žien do 45 rokov podľa starej vyhlášky vo výške 300-650, podľa nového zákona v rozmedzí 300-850. Hodnota bodu podľa starej vyhlášky bola vo výške 60,- Sk, a hodnota bodu v čase dopravnej nehody bola približne vo výške 233,- Sk za jeden bod (priemerná mzda za rok 2001 vo výške 11693,-Sk, z toho 2% je 233,86 Sk).
Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd sa priklonil k súdnej praxi, ktorá ustálila, že okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa.
Súd k mimoriadnemu zvýšeniu hodnoty náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uvádza, že každá ľudská bytosť, ktorá sa rodí s určitou fyzickou a psychickou dispozíciou, je predurčená na svoje individuálne vývinové štádia života. Subjektívne prežívaná kvalita života je tým najdôležitejším merítkom každého jednotlivca. Odškodňovanie pretrpených bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia je podľa názoru súdu spoločenským v základe vyjadrením fundamentom vyrovnania ujmy, ktorá nastala u poškodeného. Každá fyzická bolesť, ktorá je osobe spôsobená vplýva na bolesť psychickú a každá psychická bolesť má iste vplyv na fyzickú pohodu jednotlivca, prípadne má vplyv na "hojenie" fyzickej bolesti. Podľa názoru súdu každý jednotlivec má na podnety okolia, udalosti a stavy rôzny prah citlivosti a tolerancie. Je potrebné si uvedomiť, že v čase nehody a nasledujúce obdobie života žalobkyne bolo poznačené poškodením jej fyzického ale aj duševného zdravia. Nemožno prehliadnuť psychickú bolesť, ktorú musela prežívať žalobkyňa ako žena v čase kedy si plánovala založiť rodinu. Na mieste boli otázky spojené so založením rodiny, spojené s budúcim partnerom, s možnosťou riadneho a nekomplikovaného pôrodu, tieto otázky boli určite nielen bolestnými, ale zanechali a predstavovali u žalobkyne aj sťaženie jej uplatnenia v spoločnosti, pretože jej znížená psychická pohoda bezpochyby zasiahla aj jej sebavedomie pri uplatňovaní sa v spoločnosti, čo ju s mierou primeranou súdom ustáleného zvýšenia (podľa § 7 ods. 3 vyhl.) zasiahlo na zníženej možnosti sa uplatniť v spoločnosti. Iste, ďalší priebeh jej anamnézy čiastočne odstránili pochybnosti o absolútnom spoločenskom vylúčení, pretože si našla partnera a mala s ním dieťa. Pôrod prebehol primerane
podmienkam následku úrazu, týkajúcom sa porušenia panvy, avšak indikácie potreby cisárkeho rezu (sekcie) a jeho realizácia v dôsledku následkov nehody zasiahli spôsobom, ktoré by inak nemuseli byť a na takúto indikáciu je potrebné nahliadať ako na mimoriadnu okolnosť týkajúcu sa zdravia žalobkyne. Sťaženie spoločenského uplatnenia v kontúrach mimoriadnosti súd vidí aj v záveroch znalca Prof. Vojtaššáka, podľa záverov ktorého prihliadnuc na obdobie pred pôrodom a na obdobie po pôrode týkajúce sa jej nielen psychickej pohody, ale tiež funkčných zmien jej zdravotného stavu, ktoré bolo poznačené predmetnou nehodou. Tak ako konštatoval znalec následkom polytraumy sa zdravotný stav žalobkyne oproti stavu pred nehodou výrazne zhoršil. Zranenia zanechali trvalé následky v zmysle anatomických deformít (deformíta panvy a panvového kruhu s poruchou statiky, poruchy funkcie kolena, zníženie pohybových aktivít) a duševných porúch v zmysle fobických prejavov, čo potvrdila znalkyňa MUDr. Romsauerová, ktoré síce, na rozdiel ad prehĺbenej (trvalej) astenizácie žalobkyne, nie je stav bezpodmienečne trvalý, avšak aj tento doposiaľ trvá.
Súd má z vykonaného dokazovania, zo znaleckého posudku znalca prof. Vojtaššáka za to, že po predmetnej nehode žalobkyňa zažívala bolesti spojené s polytraumou, ktorú utrpela, pričom znalec škálovým vyjadrením konštatoval, že trpela bolesťami, ktoré sa dajú vyjadriť podľa vizuálnej analógovej škály nasledovne: pri zlomenine panvy a ruptúre močového mechúra stupňom bolesti 8 z desať bodovej škály bolestivosti, pri úraze ľavého kolena, poškodení mäkkých častí kolena a následnej liečbe (opakované operácie, rehabilitácie) stupňom bolestivosti 6, pri zlomenine pravej lakťovej kosti a operácii, extrakcii osteosyntetického materiálu a rehabilitácii stupňom bolestivosti 4. Znalec uviedol, že uvedené bolesti boli primerané, avšak podľa názoru súdu uvedené nemení nič na tom, že prežité fyzické útrapy žalobkyne, znásobené každodenným sledovaním svojho zdravotného stavu, ktoré nemohlo nemať vplyv na jej psychickú bolesť, ktoré zvlášť u ženy (vo všeobecnosti citlivejšej na vlastnú estetiku tela), nemohli zostať nepovšimnuté. Zo znaleckého posudku znalca Vojtaššáka súd zistil, že aj v roku 2015 zostali trvalé následky anatomické a funkčné: porušenie panvového kruhu s poruchou statiky chrbtice, funkčným skrátením končatiny, skolióza, deformácia krížovej kosti, deformácia a dislokácia os pubis. tonusu časti tváre (pravej) s následnou deformáciou tváre, jazva v oblasti tváre, početné jazvy na tele, poruchy močenia. Tieto anatomické a funkčné zmeny sú trvalé. Prognóza týchto trvalých následkov je vekom sa postupne zhoršujúca klinická symptomatológia a predčasne opotrebovanie pohybového aparátu. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľka používa vložky do topánok, má problémy s obuvou, dlho nevydrží sedieť, do dnes prebieha medikametózna liečba, neustále je treba polohovať a premiestňovať sa. Uvedený stav trvá aj v roku 2015, čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne p. Kulichovej, ktorá je síce kolegyňou žalobkyne na spoločnom pracovisku, avšak intenzita, akou sa so svedkyňou poznajú, neznížila hodnovernosť svedkyne. Súd mal z vykonaného dokazovania, zo znaleckého posudku MUDr. Romsauerovej za preukázané, že žalobkyňa (aj v roku 2015) trpí ochorením, ktoré sa prejavuje špecifickou fóbiou /strach z prechádzania cez cestu/ a táto je v priamej súvislosti s jej úrazom pri dopravnej nehode. Trpí psychickými následkami, ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, následky ktorej zmenili jej kvalitu života. Niektoré psychické následky sú trvalé / astenizácia osobnosti po traume/, niektoré sú liečbou ovplyvniteľné a vyliečiteľné /úzkostné - fobické príznaky/.
Žalobkyňa bola pred dopravnou nehodou mladou ženou, ktorá nemohla tušiť, že v deň dopravnej udalosti sa zmení jej život v každej oblasti. Dopravnou nehodou jej boli spôsobené priame bolesti súvisiace s polytraoumou, ktorú utrpela, ale taktiež bolesti spôsobené liečením úrazov. Žalobkyňa v dôsledku nehody bola operovaná celkovo 6 krát, pričom každá z operácii so sebou priniesla opakované bolesti obojého rázu. Súd pri hodnotení mimoriadneho zvýšenia bolestného uvádza, že bolesti typické pre to ktoré poranenie žalobkyne vyjadrené základným ohodnotením nemohlo primeraným a spravodlivým spôsobom vyjadriť ujmu, ktorú bolo možné v uvedenej bolesti vidieť.
Je pravdou, že žalobkyňa nie je úplne diskvalifikovaná zo života a ani jej obmedzenie nie je na úrovni absolútne spoločensky vylučujúcich závažných následkov spôsobených zásahom do telesnej integrity (fyzickej a psychickej). Napokon dôkazom toho je skutočnosť, že po nehode a prvotnom zotavení si našla partnera, s ktorým mala dieťa. Dnes je riadne zamestnaná na mestskom úrade a nemá žiadne úľavy v práci, v ktorej sa na jej obmedzenia nenazerá ako na obmedzenia vylučujúce ju z tohto zamestnania. Uvedené by sa však možno nedalo konštatovať o inom zamestnaní, v ktorom sa väčšmi vyžaduje sústredená a nepretržitá koncentrácia. Nemožno tvrdiť, či na základe útrap bolestí a trvalých následkoch fyzického rázu (časté močenie, nutnosť meniť polohy pri sedení, potreba nosenia ortopedických pomôcok, potreba upravenej obuvi) alebo psychického rázu (astenizácia osoby), alebo
tiež ešte v roku 2015 pretrvávajúce špecifické fobické stavy spojené s dopravou, nemali vplyv na "iný" možno priaznivejší život bez zdravotných komplikácii, alebo tiež nebudú mať vplyv na kvalitu života po nasledujúce roky života osoby s tým, že aj konštatovanie znalca o progresii bolesti stupňované vekom spojené s opotrebovaním pohybového aparátu a nastupovaním degenerativnych zmien na pohybovom aparáte, mimoriadnosti prípadu nasvedčujú. Zostáva faktom, že následky obmedzujú poškodenú v športovej činnosti - cvičila aerobic ako cvičiteľka, túto činnosť musela po úraze zanechať, zo športov môže robiť iba plávanie a bicyklovanie, iné športy nie ani rekreačne. Obmedzenie v rodinnom živote
- nemôže vykonávať fyzicky náročnejšie domáce práce ako ručné pranie, vešanie záclon, prenášanie ťažších bremien, nosenie nákupov bez toho aby to nemalo vplýva na jej pohodu, ktorú mohla mať bez úrazových následkov. Obmedzenie v spoločenskom živote- nemôže navštevovať divadlo, koncerty, tanečné spoločenská akcie pretože neobsedí na jednom mieste dlhšiu dobu. Nemôže tancovať pre bolesti krížov.
Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania usúdi, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. nie je postačujúce na vyjadrenie miery sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného a že primeranú mieru odškodnenia nevyjadruje ani (až dvojnásobné) zvýšenie zodpovedajúce § 6 ods. 2 tejto vyhlášky, má viacero možností, ako vyjadriť výšku odškodnenia, ktorú považuje za primeranú. Ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., má možnosť postupovať nielen tak, že I. výšku primeraného odškodnenia vyjadrí v nadväznosti na matematický výpočet vyplývajúci z výsledkov posúdenia predpokladov pre odškodnenie podľa § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. určitým číselným ukazovateľom (násobkom. percentom, zlomkom), ale aj tak (vyhláška č. 32/1965 Zb. to nevylučuje), že II. výšku primeraného odškodnenia vyjadrí celkom nezávisle od výpočtov v zmysle § 6 ods. 1 alebo 2 y § konkrétnej výšky ním priznávaného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd zvolí. ale to, či ním určená (výsledná) suma odškodnenia je primeranou náhradou za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (t.j. či zodpovedá skutkovým zisteniam sudu o rozsahu negatívnych dopadov na zdravie poškodeného a o miere sťaženia jeho spoločenského uplatnenia) (Uznesenie NSSR sp.zn. 3Cdo/64/2008 z 27.07.2009).
Žalobkyňa si uplatnila nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady škody týkajúcej sa bolestného vo výške 6 729,40 eura, pričom vo svojich podaniach neuvádzala aký násobok základnej hodnoty bolestného žiada priznať, čo ani nemusela. Zvýšenie bolestného žalobkyňa žiadala pôvodne podaním zo dňa 01.02.2011 (č.l.719), pričom poukazovala na konkrétne okolnosti prípadu. Súd vzhľadom na vyššie uvedenú mimoriadnosť (§ 7 ods. 3) ustálil zvýšenie bolestného na dvojnásobok základnej hodnoty bolestného (788,75b x 60 Sk x2=94 650 Sk, t.j. 3 141,80 eura). Ak by sa mal súd prikloniť k základnému počtu bodov bolestného tak, ako uviedol vedľajší účastník na strane žalovaného (teda bez zvýšenia podľa príl. A. zásad čl. I ods. 6 a 7 vyhlášky), potom by súd konštatoval, že pre mimoriadnosť prípadu je na mieste priznať náhradu za bolesť vo výške 3 141,80 eura, čo je 2,47 násobok základnej sumy bolestného a táto je primerane a spravodlivo vyjadrená suma na náhradu. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia súd ustálil mimoriadne zvýšenie na trojnásobok základnej hodnoty SSÚ (925b x 60 Sk x3= 166 500,- Sk, t.j. 5 526,78 eura).
Keďže prišlo zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovanej k čiastočnému plneniu vo výške 36 270,- Sk (1203,94 eura)+ 24,65 eura (doplatok na základe rozsudku), celkovo 1228,59 eura pre bolestné, a sumy 17 400,- Sk (577,57 eura)+ 14 400 Sk (477,99 eura), celkovo 1055,56 eura pre SSÚ, potom na základe vyššie uvedeného mala žalobkyňa nárok na priznanie sumy 6384,44 eura (3141,80+5526,78-1228,59-1055,56=6384,44).
Súd tiež skúmal, či v danej veci sú podmienky na zníženie náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Zníženie náhrady škody podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy len z dôvodov osobitného zreteľa. Súd prihliadol na výšku celkového odškodnenia, ako aj na skutočnosť, že na účely povinnej zodpovednej osoby - žalovanej, je povolaný plniť vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom ide o subjekt podnikateľský na účel poistenia a poistných vzťahov zriadený, preto uvedená skutočnosť vo vzťahu primárne zaviazanej osobe - žalovanej podľa názoru súdu neodôvodňuje moderovať výšku náhrady škody.
Vo zvyšku uplatneného nároku vo výške 52 106,56 eura súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1606,58 eura od 01.01.2012 do zaplatenia, pričom suma 1606,58 eura pozostávala zo sumy 536,74 eura (majetková ujma), 382,73 eura (rozdiel medzi základným bolestným 52 500,- Sk a vyplatenou sumou 36 270,- Sk, t.j. 382,73 eura), a sumy 687,11 eura (rozdiel medzi základným sťažením spol. uplatnenia 52 500,- Sk a vyplatenou sumou 1055,57 eura). Pokiaľ ide o tú časť uplatneného úroku z omeškania, ktorý sa týka majetkovej ujmy, konkrétne sumy, ktorú súd v tomto rozsudku zamietol, žalobkyňa nemá nárok na úroky z omeškania z tejto sumy, pretože chýba úspech v základe nároku -v istine, preto návrh v časti úrokov z omeškania v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o zvyšok nároku na úroky z omeškania (z rozdielov zaplatených častí bolestného a SSÚ) žalobkyňa, sa o dôvode pre existenciu nároku na úroky z omeškania, kto je povinný ich zaplatiť a najmä ich výšku mohla dozvedieť podaním znaleckého posudku Prof. Vojtaššáka, resp. MUDr. Romsauerovej, z ktorých zistila výšku nároku a teda aj výšku rozdielu medzi tým na aké sumy základného bolestného a základného sťaženia spoločenského uplatnenia mala nárok a aké jej boli vyplatené, preto ak uvedené posudky boli podané v roku 2012, resp. 2013, potom uplatnenie týchto úrokov rozšírením návrhu v novembri 2013 (č.l.999) je uplatnením nároku pred jeho premlčaním, s tým že výška nároku 9% je daná kurzom ECB od 14.12.2011 vo výške 1% a 8 percentuálnych bodov od 01.01.2012 podľa § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z. účinnej v rozhodnom čase.
O zaplatení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca a zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok za návrh zo súčtu priznaného nároku skorším rozsudkom (15 391,30 Sk, t.j. 510,89 eura) a týmto rozhodnutím podľa položky 1 písm. a) sadzobníka platného v čase začatia konania vo výške 344,50 eura. Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku osobne oslobodená.
Súd tiež podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to z dôvodu rozsiahlosti veci a žiadosti účastníkov.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovami štátu v tomto konaní sú trovy znaleckého dokazovania, ktoré štát platil v celkovej výške 2 487,82 eura. Trovy platil štát boli platené na základe uznesení, ktorými súd priznal odmeny znalcom (č.l.231, 296, 727, 887, 912, 994, 1020), pričom tieto platil z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd zaviazal žalovanú na úhradu trov štátu v sume 293,32 eura, nakoľko neúspech žalovanej bol 11,79 % (pôvodne priznaná suma+ týmto rozsudkom priznaná suma k celkovo žalovanej sume). Neúspech žalobkyne bol 88,21%, čomu zodpovedá suma 2194,50 eura, teda žalobkyňa by bola povinná znášať trovy štátu v takejto sume, ale nakoľko bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, súd rozhodol, že v tejto časti znáša trovy konania štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 OSP) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. ( § 205 ods. 3 OSP)
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na exekúciu.