Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/94/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Vitalij Franko, Slovenská 3257/69, Prešov 080 01, v konaní právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89, proti žalovanému: PKB Invest s.r.o., Jilemnického 3579/4, Prešov 080 01, IČO: 36 461 733, v konaní právne zastúpený PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 10.800 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie 337,39 EUR z a s t a v u j e .

Žalobu z a mi e t a .

Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 11.137,39 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.800 EUR od 14.02.2020 do zaplatenia, na základe výzvy upomínacieho súdu žalobca upravil návrh a žiadal zaplatenie istiny vo výške 10.800 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.800 EUR od 14.02.2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 337,39 EUR.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe splnomocnenia prevzal právne zastúpenie žalovaného za účelom poskytovania právnych služieb. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 31.10.2017 dohodu o odmene advokáta za poskytovanie právnych služieb. Na základe uvedeného splnomocnenia vykonával niekoľko úkonov v mene žalovaného. Žalovanému boli na základe predmetnej dohody vystavované a zasielané faktúry na úhradu dohodnutej mesačnej čiastky. Následne dňa 29.07.2019 došlo k ukončeniu právneho zastúpenia. Žalovaný bol predžalobnou výzvou zo dňa 31.01.2020, vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 10.800 EUR, pričom k úhrade nedošlo z toho dôvodu bol žalobca nútený podať žalobu.

3. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy a to: predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 31.01.2020 s kópiou doručenky, dohodu o odmene zo dňa 31.10.2017 faktúry č. 201803, 2018015, 2018027, 2018040, 2018052, 2018062, 2018063, 2018082, 2018090, 2019057.

4. Dodatočne žalobca predložil splnomocnenie zo dňa 26.10.2017 (č. l. sp. 23).

5. Okresný súd Banskej Bystrici v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.800 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.800 EUR od 14.02.2020 v lehote do pätnástich dní alebo v tej istej lehote podať odpor.

6. Odpor žalovaného:

7. Žalovaný podaním doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 06.10.2020 podal proti platobnému rozkazu odpor. V odpore žalovaný uviedol, že je pravdou, že splnomocnil žalobcu na právne zastúpenie za účelom poskytovania právnych služieb a dňa 31.10.2017, uzatvorili dohodu o odmene advokáta. Jednalo sa o právne zastúpenie v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. vo veci žalobcu SCHOTT s.r.o., Bardejov proti žalovanému PKB Invest s.r.o. o zaplatenie 18.280,68 EUR s príslušenstvom.

8. Žalovaný poukázal na to, že informoval žalobcu o stave veci pred nariadeným pojednávaním a požiadal ho o dôkladné oboznámenie sa so súdnym spisom a urýchlené spracovanie vyjadrenia žalovaného k veci a jeho zaslanie žalovanému na odsúhlasenie a následné odoslanie súdu. Z dôvodu práceneschopnosti sudcu, ktorý danú právnu vec pojednával bolo odročené na neurčito a v tej dobe žalovaný, nemohol predpokladať, že práceneschopnosť sudcu bude dlhodobá a ďalšie pojednávanie vo veci bude nariadené až 12.12.2019. Uviedol, že žalobca klame, ak tvrdí, že vykonával niekoľko právnych úkonov, pretože doposiaľ pre žalovaného nevykonal žiadny právny úkon ani žiadne právne poradenstvo. Dňa 12.01.2018 doručil žalobca žalovanému faktúru č. 201721 na sumu 1800 EUR za poskytnutie právnych služieb za mesiac október, november, december 2017. Žalovaný po obdŕžaní faktúry žiadal žalobcu o vysvetlenie o aké právne služby ide, keďže doposiaľ od žalobcu neobdŕžal žiadne spracovanie „vyjadrenia za žalovaného k veci“. Žalobca mu v telefonickom rozhovore povedal, že na to má ešte čas. V januári 2018 žalovaný osobne navštívil Okresný súd Prešov a zistil, že žalobca sa v uvedenom období neoboznámil so spisom, po čom inicioval so žalobcom osobné stretnutie, na ktorom bolo dohodnuté, že žalobca ako právny zástupca sa v čo najkratšom čase oboznámi so súdnym spisom a spracuje vyjadrenie žalovaného vo veci a žalovaný uhradí žalobcovi faktúru č. 201721 v sume 1800 EUR. Na tomto stretnutí sa dohodli, že žalobca nebude žalovanému fakturovať poskytovanie právnych služieb do vytýčenia nového súdneho termínu pojednávania, keď poskytovanie právnych služieb reálne nevykonával. Ako dôkazy na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil faktúru žalobcu č. 201721, výpis z účtu žalovaného o úhrade faktúr č. 201721. Následne uviedol, že ani po tomto stretnutí žalobca v prospech žalovaného nevykonal žiadny právny úkon, ani právne poradenstvo, ani sa neoboznámil so súdnym spisom. V mesiaci jún 2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že nemá záujem o jeho právne služby a odstupuje od dohody. Po tomto stretnutí ešte boli doručované žalovanému faktúry za právne služby, čo žalobca vysvetľoval, že zabudol dať ekonómke pokyn, aby prestala vystavovať faktúry. Faktúry boli žalovanému riadne doručené má ich zaevidované v svojom účtovníctve a predložil dôkaz saldokonto žalovaného. Uviedol, že obdŕžal od žalobcu ešte 5 faktúr hodnote 3000 EUR. V mesiaci september 2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že z dôvodu jeho pasivity vo veci, už nemá záujem o jeho služby a odstupuje od dohody, kde sa žalobca vyjadril, že s tým nesúhlasí a žiadal odstupné 5000 EUR, s čím zase nesúhlasil žalovaný a v záujme bezproblémového ukončenia obchodného vzťahu ponúkol žalobcovi, že mu uhradí faktúry, ktoré má evidované vo výške 3000 EUR s touto ponukou žalobca nesúhlasil. Dňa 05.02.2020 žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na predžalobnú výzvu, v ktorej mu oznámil, že voči žalobcovi eviduje pohľadávky vo výške 3000 EUR a tieto je ochotný po vzájomnom odsúhlasení okamžite uhradiť a poukázal na odpoveď na predžalobnú výzvu a poštovú doručenku. Žalovaný ďalej uviedol, že nárok žalobcu považuje za protiprávny a v rozpore s dobrými mravmi, pretože aj napriek existencii dohody o odmene advokáta žalobca nevykonal pre žalovaného žiadny právny úkon ani mu neposkytol žiadne právne poradenstvo.

9. Vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného:

10. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore považuje za nepreukázané a, že ich sporuje. Uviedol, že na Okresnom súde Prešov prebiehalo pod sp. zn. súdne konanie v právnej veci žalobcu SCHOTT s.r.o. a žalovaným PKB Invest s.r.o. o zaplatenie 18.820,68 EUR s príslušenstvom, kde ho žalovaný (aj v tomto konaní v postavení žalovaného) splnomocnil dňa 26.10.2017 na právne zastupovanie ako advokáta t.j. žalobcu v tejto právnej veci a poukázal na splnomocnenie zo dňa 26.10.2017.

11. Následne 31.10.2017 bola uzatvorená dohoda o odmene s tým, že v zmysle čl. 1 dohody o odmene zo dňa 31.10.2017 bolo dojednané „predmetom tejto dohody je poskytovanie právnych služieb spoločnosti PKB Invest s.r.o., Jilemnického 4, vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov, sp. zn. “. V zmysle čl. II dohody o odmene bolo dohodnuté „advokát a klient sa dohodli na odmene za poskytovanie právnej pomoci uvedenej v bode I. tejto dohody, ktorá predstavuje mesačnú čiastku 600 EUR vrátane 20 % DPH“.

12. Žalobca mal za to, že s poukazom na uvedené je zrejmé, že žalobca, ako advokát a žalovaný, ako klient sa dohodli na paušálnej odmene vo výške 600 EUR vrátane 20 % DPH za každý mesiac poskytovanie právnych služieb súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Následne žalobca poukázal na ustanovenie , a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Poukázal na to, že je zrejmé, že žalobca, ako advokát a žalovaný, ako klient sa dohodli na paušálnej odmene za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období podľa vyhlášky č. , pričom týmto určitým časovým obdobím bolo obdobie súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Dohodnutá bola paušálna odmena vo výške 600 EUR vrátane DPH bez ohľadu na výsledok na dĺžku trvania súdneho konania a na počet úkonov právnej služby, resp. bez ohľadu na vykonanie a/ nevykonanie úkonov právnej služby. Poukázal na to, že zmyslom paušálnej odmeny za poskytovanie právnych služieb je skutočnosť, že advokát má nárok na odmenu počas určitého obdobia, bez ohľadu na to, či sa právne služby v danom konkrétnom mesiaci poskytujú klientovi alebo neposkytujú. Žalobca poukázal na to, že podľa dôvodovej správy k a vyhlášky č. paušálna odmena je určená na poskytovanie právnych služieb, počas dlhšieho obdobia, nie za hodiny, ako je tomu v prípade hodinovej odmeny. Ide najmä o poskytovanie právnych služieb v časovom období vymedzenom počtom dní, týždňov, mesiacov, alebo rokov. Nič nebráni klientovi, aby požiadal o poskytovanie právnych služieb na neurčité obdobie. Uvedená dohoda sa stane súčasťou zmluvy o poskytovaní právnych služieb, nakoľko ide o veľké časové úseky, je potrebné riešiť aj situáciu, keď advokát nemôže naďalej právnu pomoc poskytovať (napríklad z dôvodu pozastavenia činnosti, dlhodobej choroby, vyčiarknutia zo zoznamu advokátov a podobne). Uvedený prípad rieši ustanovenie , ktoré je založené na pomernom princípe.

13. Žalobca poukázal na to, že prevzal právne zastúpenie v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. dňa 26.10.2017 na základe udeleného plnomocenstva a oznámil to konajúcemu súdu a poukázal na oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 03.11.2017. Tiež poukázal na to, že ako advokát oznámil konajúcemu súdu aj ukončenie právneho zastúpenia žalovaného, ako klienta a to podaním doručeným súdu dňa 30.07.2019, označeným, ako oznámenie o ukončení právneho zastúpenia. Z tohto oznámenia zo dňa 29.07.2019 vyplýva, že ku dňu 31.07.2019 žalobca, ako advokát ukončil právne zastúpenie žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. a predložil oznámenie o ukončení právneho zastúpenia zo dňa 29.07.2019.

14. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že má nárok na dohodnutú paušálnu odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške 600 EUR vrátane 20 % DPH za každý mesiac za obdobie od 26.10.2017 do 31.07.2019. Vo vzťahu k tomu, že žalovaný poukazoval na to, že v mesiaci jún 2018 oznámil žalobcovi, že už nemá záujem o jeho právne služby a odstupuje od dohody, pričom po tomto stretnutí ešte žalovaný sporadicky vystavoval faktúry za právne služby, čo žalobca vysvetľoval tým, že zabudol dať ekonómke pokyn, aby prestala vystavovať faktúry, považuje žalobca za tvrdenia nepreukázané. Uviedol, že k žiadnemu písomnému odstúpeniu alebo vypovedaniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb alebo dohody o odmene zo strany žalovaného nedošlo a to ani do dnešného dňa.

15. Uviedol, že právne zastúpenie, ako aj dohodu o odmene ukončil žalobca ku dňu 31.07.2019 a uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 10 800 EUR a to z faktúry č. FV201803, splatnej dňa 8.2.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2018015, splatnej dňa 15.3.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2018027, splatnej dňa 15.4.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2018040, splatnej dňa 18.5.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2018052, splatnej dňa 18.7.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2018062, splatnej dňa 18.7.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2018063, splatnej dňa 23.8.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2018082, splatnej dňa 21.9.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2018090, splatnej dňa 18.10.2018 na sumu 600 EUR, z faktúry č. FV2019057, splatnej dňa 8.8.2019 na sumu 5.400 EUR.

16. Súčasne poukázal na to, že vystavoval faktúry pravidelne od 08.02.2018 do 18.10.2018 na sumu 600 EUR, čo zodpovedá mesačnej paušálnej odmene, pričom žalovaný tieto faktúry žalobcovi nevrátil, ako neodôvodnené alebo neoprávnené. Žalovaný tieto faktúry nerozporoval, avšak do dnešného dňa neuhradil a to ani čiastočne a súčasne poukázal na to, že žalovaný dokonca listom zo dňa 05.02.2020 ako reakciu na list žalobcu zo dňa 31.01.2020, ktorým ho žalobca vyzval na zaplatenie pohľadávky vo výške 10 800 EUR oznámil žalobcovi, že faktúry č. 201803, 2018015, 2018040, 2018063, 2018090 je ochotný okamžite uhradiť, čo možno považovať za uznanie záväzku, čo do dôvodu aj výšky k tomu žalobca predložil predžalobnú výzvu zo dňa 31.01.2020 a odpoveď zo dňa 05.02.2020.

17. Žalobca ďalej poukázal na článok III. dohody o odmene zo dňa 31.10.2017, v zmysle, ktorého „túto dohodu o odmene môže vypovedať ktorákoľvek zo zúčastnených strán a to kedykoľvek, pričom pri takomto spôsobe ukončenia zastupovania účinky vypovedania nastávajú okamžite “. S poukazom na to mal žalobca za to, že ak by bol žalovaný nespokojný s poskytovaním právnych služieb žalobcom, alebo by žalobca žiadne právne služby neposkytoval, ako to tvrdí žalovaný určite, by žalovaný v zmysle článku III. vypovedal túto dohodu o odmene, ako aj odvolal plnú moc žalobcovi a tým ukončil právne zastupovanie.

18. Ďalej žalobca upozornil na ďalšiu skutočnosť a to, že faktúru č. 2019057 znejúcu na sumu 5400 EUR, ktorou boli účtované mesiace november 2018, december 2018, január až júl 2019 spolu za 9 mesiacov žalovaný žalobcovi vrátil listom zo dňa 28.10.2019, avšak s odôvodnením, že ak žalobca poskytoval právne služby žalovanému do júla 2019 mali byť fakturované s dátumom dodania 31.07.2019 nie 30.09.2019. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný nenamietal, že by právne služby neboli poskytované alebo, že by neboli poskytované riadne požadoval len prepracovanie tejto faktúry a poukázal a predložil vrátenie faktúry č. 2019057 listom žalovaného zo dňa 28.10.2019. Súčasne žalobca predložil do súdneho spisu kópiu originálu faktúry čí. 2019057 s rukou písaným textom a odporúčaním konateľa žalovaného pre ekonomický úsek žalovaného: „ekonomický úsek -, prosím, posúdiť správnosť fakturácie, a faktúra nespĺňa daňové a účtovné náležitosti, tak ju vrátiť s prípisom dodávateľovi!, ak je fakturácia správna tak ju, prosím, uhradiť! “ 20.10.2019 podpis Bync.

19. Žalobca ďalej uviedol, že po zaslaní opravenej faktúry s dátumom vyhotovenia 31.07.2019, ako to požadoval žalovaný, tento žalobcovi vrátil opäť následne s rukou písaným textom a odporúčaním konateľa žalovaného pre ekonomický úsek žalovaného „Prosím, prekontrolovať. Ak faktúra spĺňa všetky podmienky v súlade so zákonom o účtovníctve, daňovými a ostatnými účtovnými predpismi tak uhradiť! “ 20.11.2019, podpis Bync,“, žalobca teda mal za to, že z uvedeného je opäť zrejmé, že konateľ žalovaného nespochybňoval plnenie, resp. dodanie právnych služieb, len usmernil ekonomický úsek žalovaného skontrolovať daňové a účtovné náležitosti faktúry.

20. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu:

21. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval opäť vyjadrením zo dňa 11.01.2021 a uviedol, že ak žalobca tvrdí, že sa s klientom dohodol na paušálnej odmene za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období, pričom týmto časovým obdobím, podľa jeho vyjadrenia, bolo obdobie súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. s uvedeným tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť a žalovaný má za to, že medzi ním a žalobcom došlo k dohode o paušálnej odmene v zmysle ust. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného poskytnúť mu právne služby v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

22. Poukázal na to, že z toho vyplýva rozpor medzi stranami sporu ohľadne toho, či predmetom dohody bolo právne zastúpenia v určitom časovom období alebo za úplné vybavenie veci. Žalovaný mal za to, že sa so žalobcom dohodol na paušálnej odmene za vybavenie veci, a to konkrétne sporu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Uvedené vyplýva aj z dohody o odmene, v ktorej je predmet dohody špecifikovaný takto, cit.: „Predmetom tejto dohody je poskytovanie právnych služieb spoločnosti PKB invest, s.r.o. A., B. X, vo veci vedenej na OS Prešov, sp. zn. .“ Zo samotného znenia dohody vyplýva, že poskytovanie právnych služieb sa týka zastupovania vo veci a nie poskytovania právnych služieb v časovom období, ako to uvádza žalobca. To, či bola medzi stranami sporu dohodnutá paušálna odmena za určité časové obdobie, podľa ust. § 5 písm. a) vyhlášky,

alebo za vybavenie veci podľa ust. § 5 písm. b) vyhlášky je podstatné z dôvodu následnej aplikácie ust. § 6 vyhlášky, keďže v čase ukončenia právneho zastúpenia nebolo súdne konanie skončené. Podľa názoru žalovaného žalobca sa zaviazal poskytovať pre žalovaného právne služby vo veci vedenej na OS Prešov, sp. zn. a to, do jej právoplatného skončenia. Z dôvodu, že k ukončeniu právneho zastúpenia došlo pred jej právoplatným skončením dňa 31.07.2019 je nutné v tomto spore aplikovať ust. § 6 vyhlášky podľa ktorej platí, že ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny. Uviedol, že žalovaný zaslal žalobcovi dňa 11.12.2020 žiadosť o špecifikáciu vykonanej práce, na ktorú doposiaľ od žalobcu nedostal odpoveď a túto žiadosť pripojil.

23. Poukázal na to, že o pomernom krátení paušálnej odmeny korešponduje s ust. a 574 ods. 4 . Na účely advokátskej praxe je vhodné, aby samotná dohoda o paušálnej odmene obsahovala aspoň základné kritéria na stanovenie rozsahu krátenia odmeny za konkrétnych podmienok. Pri absencii takéhoto dojednania, čo je aj tento prípad, je nevyhnutná priama aplikácia ust. vyhlášky, ktorá z povahy veci vyžaduje individuálny prístup a osobitné posúdenie každého jednotlivého úkonu. Krátenie paušálnej odmeny advokáta sa vykoná na pomernom princípe. Pomerná časť paušálnej odmeny, na ktorú má advokát nárok, sa určí na základe pomeru medzi poskytnutým a pôvodne dohodnutým celkovým rozsahom právnych služieb. Za účelom preukázania rozsahu poskytnutých právnych služieb žalovaný navrhol vykonať dokazovanie pripojením súdneho spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. .

24. Z dôvodu, že žalovaný sa v tomto konaní domáha aplikácie § 6 vyhlášky uviedol, že žalobca v rámci zastupovania žalovaného vykonal tieto úkony: a) oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia (čl. 325 spisu ), ktoré však bolo spojené aj zo žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu na strane právneho zástupcu, t.j. žalobcu v tomto konaní. Žalobca prevzal právne zastúpenie dňa 26.10.2017. Dohoda o zmluvnej odmene bola uzavretá až dňa 31.10.2017, a teda právny úkon uvedený v ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom nemožno považovať za úkon v rámci písomnej dohody o odmene. Žiadosť o odročenie pojednávania taktiež nemožno považovať za úkon vykonaný v prospech žalovaného z dôvodu, že o odročenie žiadal advokát z dôvodu kolízie svojich termínov súdnych pojednávaní a nie na základe pokynu žalovaného. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že v čase prevzatia zastúpenia žalobca už mal vedomosť o tom, že kolízia termínov mu nedovolí zúčastniť sa pojednávania v zastupovanej veci (čl. 326 spisu ), pričom žalovanému uvedenú skutočnosť zamlčal a dokonca mu následne tvrdil, že dôvodom odročenia pojednávania je práceneschopnosť konajúceho sudcu, b) štúdium súdneho spis dňa 28.11.2017 (čl. 335 spisu ). Tento úkon je možné považovať za súčasť úkonu prevzatia veci, avšak z dôvodu, že štúdium spisu žalobca žiadnym spôsobom nezhodnotil, t.j. nespracoval na jeho základe vyjadrenie vo veci, resp. nepredniesol ústny prednes na pojednávaní, je nutné tento úkon považovať za neúčelný a ničotný, c) posledným úkonom žalobcu bolo oznámenie o ukončení právneho zastúpenia zo dňa 29.07.2019. Tento úkon nemožno považovať za úkon vo veci samej vykonaný v prospech žalovaného.

25. Žalovaný uzavrel vo vyjadrení, že z uvedenej špecifikácie vykonaných úkonov vyplýva, že žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. neposkytol žalovanému žiadnu právnu pomoc, nezúčastnil sa žiadneho súdneho pojednávania a vo veci nespracoval žiadne vyjadrenie.

26. Pokiaľ ide pomer medzi poskytnutým a pôvodne dohodnutým celkovým rozsahom právnych služieb žalovaný uviedol, že nasledujúci právny zástupca vykonal vo veci nasledovné úkony: 1) vyjadrenie vo veci samej zo dňa 07.10.2019, 2) účasť na súdnom pojednávaní dňa 12.12.2019, 3) účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 14.01.2020, 4) vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09.06.2020, 5) vyčíslenie trov súdneho konania zo dňa 30.10.2020. Tieto úkony považoval žalovaný za parameter predstavujúci počet úkonov potrebných na vybavenie veci, na ktoré sa žalobca žalovanému zaviazal, avšak ktoré z jeho strany vykonané neboli. Uviedol, že pomer medzi poskytnutým a pôvodne dohodnutým celkovým rozsahom právnych služieb predstavuje: počet účelne vykonaných úkonov zo strany žalobcu, ktorých počet je nula / počet úkonov potrebných na vybavenie veci, t.j. 5 úkonov právnej služby (úkony, ktoré vykonal ďalší právny zástupca žalovaného v konaní). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nevykonal v prospech žalovaného v konaní žiaden úkon a bolo ich potrebné vykonať 5, jeho pomerná časť paušálnej odmeny predstavuje pomer 0:5, čo znamená, že žalobca nemá nárok na žiadnu pomernú časť dohodnutej paušálnej odmeny, keďže ani jedným úkonom sa nepričinil k riadnemu vybaveniu veci.

27. Vo vzťahu k argumentu, že žalovaný mal svoj záväzok uznať v rozsahu 3.000 EUR. Podľa názoru žalovaného list zo dňa 05.02.2020 nepredstavuje uznanie záväzku v zmysle ust. a tam vyjadrená ochota uhradil žalobcovi 3.000 EUR predstavovala ústretový krok žalovaného, ktorým sa snažil spor medzi ním a žalobcom uzavrieť mimosúdne. V prípade, ak by mal súd za to, že sa jedná o uznanie záväzku zo strany žalovaného tak poukázal na to, že uznanie záväzku predstavuje iba vyvrátiteľnú domnienku o existencii nároku. Žalovaný má stále možnosť v súdnom konaní preukázať, že uznaný nárok neexistuje.

28. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle čl. II. Dohody o odmene platí, že cit.: „Advokát a klient sa dohodli na odmene za poskytnutie právnej pomoci uvedenej v bode I. tejto dohody, ktorá predstavuje mesačnú čiastku 600 EUR vrátane 20% DPH“. Taktiež v zmysle ust. § 24 zákona o advokácii platí, že „Advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.“ Z uvedeného ustanovenia dohody o odmene zo dňa 31.10.2017, ako aj z ustanovenia § 24 zákona o advokácii podľa názoru žalovaného vyplýva, že na vznik nároku na odmenu advokáta je potrebné, aby advokát právne služby naozaj poskytol. Nárok na odmenu nevzniká uzavretím dohody o odmene, ale dohodnutým poskytnutím právnych služieb. Ak žalobca právne služby žalovanému neposkytol, nárok v zmysle čl. II. Dohody o odmene mu nepatrí.

29. Následne žalovaný namietal rozpor s poctivým obchodným stykom poukazujúc na to, že žalobcovi má patriť odmena za činnosť spočívajúcu v poskytovaní právnych služieb. Žalobca sa nemôže dožadovať odmeny za činnosť, ktorú vôbec nevykonal. Žalobca sa dožaduje od žalovaného dohodnutého finančného plnenia bez toho, aby splnil svoju časť dohody a žalovanému skutočne právnu pomoc poskytol. Žalobca za celé jeho zastupovanie iba oznámil súdu prevzatie zastúpenia, raz na informačnom centre súdu nahliadol do spisu a následne oznámil ukončenie právneho zastúpenia. Žalovaný poukázal na to, že je vysoko nemorálne za takúto činnosť žalobcu, ktorá pre žalovaného nebola žiadnym prínosom, žiadať úhradu tak vysokej odmeny, aká je predmetom tohto konania. Navyše posledných 9 mesiacov žalobca žalovanému ani len nedoručil mesačné faktúry, ale až po ukončení právneho zastúpenia vystavil faktúru na 5.400 EUR. Takýto postup žalobcu pri fakturácii svojej odmeny iba potvrdzuje tvrdenie žalovaného uvedené v odpore, že sa zo žalobcom na osobnom stretnutí vo februári 2018 dohodli, že až do vytýčenia nového termínu súdneho pojednávania nebude žalobca žalovanému odmenu fakturovať. Zo strany žalobcu ide o také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. V danom prípade ide o výkon práva žalobcu, ktorého primárnym cieľom je obohatiť sa na úkor žalovaného, pričom žalovaný má za to, že iba zamietnutím žaloby dôjde k spravodlivému vyriešeniu veci.

30. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. o advokácii podľa ktorého platí, že Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

31. Žalovaný navrhol súdu prvej inštancie, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov súdneho konania.

32. Vyjadrenie žalobcu:

33. Žalobca sa vo veci vyjadril opätovne podaním zo dňa 15.04.2021 ( č. l. 123) a poukázal na to, že podstata obrany žalovaného vo vyjadrení zo dňa 11.01.2021 spočíva v tom, že žalovaný tvrdí, že medzi ním a žalobcom ako advokátom nedošlo k dohode o paušálnej odmene podľa vyhlášky MS SR č. , ale k dohode o paušálnej odmene podľa citovanej vyhlášky, pričom žalovaný tvrdí, že sa jednalo o paušálnu odmenu za vybavenie veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp.zn. .

34. Žalobca poukázal na to, že z gramatického, ako aj jazykového výkladu je zrejmé, že ide o mesačnú paušálnu odmenu advokáta za právne služby, pričom: 1. predmetom dohody bolo poskytovanie právnych služieb v označenej veci sp.zn. vedenej na OS Prešov, bez ohľadu na výsledok, resp. úspech klienta, 2. dohoda o dobe trvania zmluvy o poskytovaní právnych služieb, resp. o dobe

(čase) poskytovania právnych služieb bola určená práve časom trvania súdneho konania, 3.v zmysle čl. II dohody o odmene bola počas trvania súdneho konania dohodnutá mesačná odmena 600 EUR vrátane DPH za každý mesiac poskytovania právnych služieb, bez ohľadu na počet úkonov právnej služby.

35. Žalobca namietal, že zo žiadneho ustanovenia dohody o odmene nevyplýva, že medzi žalobcom, ako advokátom a žalovaným, ako klientom malo dôjsť k dohode o paušálnej odmene za úplné alebo čiastočné vybavenie veci vedenej na OS Prešov pod sp.zn. . Takáto klauzula by znela úplne odlišne od textácie, že advokát a klient sa dohodli na odmene, ktorá predstavuje mesačnú čiastku 600 EUR vrátane DPH. Takáto klauzula by znela v textácii tak, že advokát a klient sa dohodli na celkovej paušálnej odmene vo výške 600 EUR vrátane DPH za úplné alebo čiastočné vybavenie veci.

36. Poukázal na to, že úmyslom zmluvných strán bolo uzavrieť dohodu o odmene podobe mesačnej paušálnej odmeny 600 EUR vrátane DPH na čas trvania súdneho konania sp.zn. 21Cb/32/213, čomu zodpovedá nielen vôľa zmluvných strán pri uzavretí zmluvy, ale aj skutkový stav po uzavretí zmluvy, kedy žalobca ako advokát pravidelne mesačne fakturoval odmenu 600 EUR s DPH žalovanému ako klientovi a žalovaný ako klient tieto faktúry - mesačnú odmenu 600 EUR s DPH uhrádzal. Žalobcovi patrila odmena 600 EUR s DPH za každý mesiac trvania súdneho sporu. Žalobca poukázala na to, že ako advokát nebol povinný pri pravidelnej mesačnej paušálnej odmene predložiť žalovanému ako klientovi vyúčtovanie po skončení právneho zastupovania, nakoľko sa jedná o pravidelné mesačné poskytovanie právnych služieb a mesačnú paušálnu odmenu bez ohľadu na reálny rozsah poskytnutých právnych služieb.

37. Poukázal na to, že žalovaný sám v bode 7 vyjadrenia priznáva, že dňa 31.10.2017 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá písomná zmluva, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému práve služby v jednom súdnom spore a za to žalovaný mal platiť odmenu 600 EUR mesačne. Ide o nespornú skutočnosť a túto skutkovú okolnosť žalovaný nielen že nepoprel, ale priamo ju priznal. Bez právneho významu je teda poukaz žalovaného v bode 7 vyjadrenia na to, aké úkony žalobca vykonal, resp. či žalobca nejaké úkony právnej služby vykonával a v akom rozsahu.

38. Uviedol, že žalovaný pokiaľ vracal niektoré faktúry, tak ich vracal len z formálneho dôvodu s prípisom: „Ek.úsek - prosím posúdiť správnosť fakturácie, ak faktúra nespĺňa daňové a účtovné náležitosti, tak ju vrátiť s prípisom dodávateľovi! Ak je fakturácia správna, tak ju prosím uhradiť!" 20.10.2019, podpis: Bync.“

39. Žalobca poukázal na to, že žiaden rozpor s poctivým obchodným stykom v danom prípade nenastal. Žalovaný je podnikateľ s veľkým majetkom, jeho tržby v roku 2020 narástli na 1.148 mil. EUR, čo je 95.666 EUR mesačne. Mesačná paušálna odmena advokát 600 EUR s DPH je pri tržbách žalovaného 95.666 EUR mesačne 0,63% mesačných tržieb žalovaného.

40. Tiež poukázal na to, že žalovaný žiaden podnet na SAK na žalobcu pre nespokojnosť s jeho službami alebo vady právnych služieb nepodal, ani si voči žalobcovi neuplatnil žiadnu škodu. Žalovaný mohol kedykoľvek zmluvu o poskytovaní právnych služieb, vrátane dohody o odmene, vypovedať aj bez udania dôvodu, čo však neurobil. Navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%.

41. Prvé rozhodnutie:

42. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu a rozhodol rozsudkom zo dňa 20.04.2021, č.k. – 136, tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu.

43. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol súd druhej inštancie uznesením zo dňa 08.03.2022, č.k. tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie.

44. Odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že na žalobcu ako na advokáta sa vzťahujú osobitné predpisy, ktoré vo viacerých ustanoveniach zdôrazňujú záujem klienta (v danom prípade žalovaného) ako prioritu pri výkone advokátskej činnosti. O to viac sa javí ako nevyhnutné posúdenie predmetu sporu z pohľadu morálky a poctivosti. Pokiaľ súd prvej inštancie pri posúdení

predmetu sporu poukazoval na podnikateľské riziko za prípadné nesprávne rozhodnutie, ktoré v dôsledku uzavretia zmluvy musí žalovaný znášať, absentuje logické vysvetlenie prečo konanie zmluvnej strany počas trvania zmluvy (samotné plnenie, či neplnenie) by nemalo byť podrobené prieskumu z pohľadu morálky a poctivosti.

45. Odvolací súd poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR č. , v zmysle ktorého „ustanovenia žiadneho právneho predpisu nemožno interpretovať a aplikovať izolovane, t. j. bez ohľadu ich organickej väzby na iné ustanovenie toho istého právneho predpisu, prípadne súvisiacich právnych predpisov s osobitným zreteľom na právne zásady a princípy, na ktorých sú tieto právne predpisy založené a z ktorých vychádzajú, rešpektujúc pritom všeobecné ustálené princípy, ktoré musia byť implicitnou súčasťou rozhodovacej činnosti každého orgánu verejnej moci. Táto požiadavka posudzovanej veci platí o to viac, že žiadateľka vo svojom odvolaní výslovne namietala, že výkon práva žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu.“

46. Uviedol, že v kontexte uvedeného nálezu v záujme spravodlivého usporiadania vzťahu medzi stranami sporu bolo žiadúce preskúmať uplatniteľnosť právnej úpravy použitej na daný prípad súdom prvej inštancie v spojení s posudzovaním otázky či poskytovanie právnej ochrany žalobcovi zaručujúce mu finančné plnenie od žalovaného za (neposkytnuté) služby, ktoré tvorili predmet zmluvy o poskytovaní právnych služieb a ktoré už zjavne dlhší čas žalobca neposkytoval zodpovedá zásadám poctivého obchodného styku, resp. dobrým mravom a v širšom kontexte aj zásade spravodlivosti, ktorá tvorí súčasť materiálne chápaného princípu právneho štátu. Z argumentácie ústavného súdu v citovanom náleze vyplýva, že poskytovanie súdnej ochrany účastníkovi súdneho konania v záväzkovo právnom spore nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku.

47. Uviedol, že závery súdu prvej inštancie sú založené na formalistickom posúdení zisteného skutkového stavu bez jeho vyhodnotenia cez prizmu dobrých mravov či poctivého obchodného styku. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu uzavretú medzi stranami sporu ako podnikateľské riziko žalovaného za nesprávne rozhodnutie, a pritom nezohľadnil námietku žalovaného o výkone práva žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom, či s dobrými mravmi, odvolací súd sa s takýmto záverom nestotožnil a považoval ho za predčasný.

48. Poukázal na to, že je nepochybne preukázané, že žalobca nevykonával prácu pre žalovaného počas dlhého časového obdobie, napriek tomu si odmenu vyúčtoval. Žalobca nepoprel, že za obdobie od 31.10.2017 do 31.7.2019 vykonal pre žalovaného len tri úkony, z ktorých ani jeden nesúvisel priamo s meritom veci, za ktorú mal žalovaný poskytovať žalobcovi odmenu. Išlo o procesné úkony nevyhnutné pred začatím zastupovania a žiadosť adresovaná súdu o poskytnutie lehoty na štúdium spisu, žiadosť o odročenie. Vychádzajúc z obsahu dohody mal žalovaný poukazovať žalobcovi mesačne dohodnutý paušál, z čoho vyplýva logicky, že žalobca bol povinný túto odmenu aj mesačne fakturovať. Týmto sa však žalobca riadil len v období od januára do septembra 2018 a za ďalšie žalované obdobie vystavil hromadnú faktúru vo výške 5.400,- eur až 31.7.2019, teda v čase ukončenia zastúpenia.

49. Uviedol, že súd prvej inštancie nedal odpoveď na to či žalobca tak urobil pre nedbanlivosť alebo zámerne a či uveril alebo nie tvrdeniu štatutárneho zástupcu žalovaného o nespokojnosti s prácou žalobcu a jeho snahe ukončiť spoluprácu so žalobcom. Posúdenie správania sa zmluvných strán môže mať podstatný význam pre posúdenie poctivého obchodného styku. Ak totižto takáto komunikácia prebehla a žalobca si bol vedomý výhrad žalovaného, nezjednal nápravu (nevykonal žiaden úkon týkajúci sa súdneho konania - neurgoval súd, nepredložil právne stanovisko) a napriek tomu s odstupom času vyúčtoval paušál hromadnou faktúrou, konal v rozpore s povinnosťou advokáta v zmysle uvedených ustanovení zákona o advokácii, čím porušil aj morálne a etické princípy, na ktorých je výkon advokácie založený. Preto odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako dôvodnú.

50. Pokiaľ ide o to, že súd neaplikoval na súdený prípad v ust. vyhlášky MS SR č. súd druhej inštancie uviedol, že dohoda o odmene uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je veľmi zjednodušenou ormou dohodou v porovnaní so štandardnou zmluvou o poskytovaní právnych služieb. V dohode je viacero nepresností, chýb. V súvislosti s vypovedaním sa hovorí o „trestnej veci“ a je uvedený odkaz na neaktuálny zákon o advokácii, čo môže byť zavádzajúce. Už o tejto skutočnosti svedčia o laxnom prístupe žalobcu ku klientovi - žalovanému. Pozornosti odvolaciemu súdu neušlo, že predmet dohody špecifikovaný ako „poskytnutie právnych služieb vo veci ...“ je veľmi stručný a

vytvára viacero možností výkladu. Svedčí o tom rozdielny výklad dohody žalobcom a žalovaným. Výklad akéhokoľvek právneho úkonu musí byť v súlade s tým čo daným úkonom zmluvné strany sledovali. Z obsahu dohody vyplýva, že žalobca bol splnomocnený výlučne na poskytovanie právnych služieb vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že nezastupoval žalovaného v žiadnom inom súdnom spore a nevykonáva pre neho pravidelne mesačne inú právnu agendu. Je potom otázne, či trvanie dohody bolo vymedzené časovo alebo vecne, teda až do právoplatného skončenia tohto sporu ako to tvrdí žalovaný, alebo bez časového obmedzenia ako to prezentuje žalobca. Práve táto nezhoda je dôvodom pre posúdenie platnosti dohody.

51. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa so žalovaným dohodol na paušálnej odmene za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období ( vyhlášky č. ) a tento čas ohraničil obdobím súdneho konania , tak je otázne prečo za „obdobie súdneho konania“ nepovažoval celé súdne konanie až do právoplatného skončenia a nezohľadnil námietku žalovaného o aplikácii vyhlášky č. Odôvodnenia rozhodnutia v tomto smere postráda logickú súvislosť. Aj túto námietku preto vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú.

52. S poukazom na uvedené uložil súdu prvej inštancie v prvom rade posúdiť či dohoda o odmene z 31.10.2017 je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom pre obe zmluvné strany, teda platným právnym úkonom so všetkými právnymi prostriedkami. Ak ju súd posúdi ako platnú následne posúdi námietku žalovaného o aplikácii vyhlášky č. Len pri závere, že dohoda je platným právnym úkonom, uviedol, že je povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť či samotný výkon práva žalobcu domáhať sa plnenia z dohody je v súlade s poctivým obchodným stykom, resp. s dobrými mravmi. V neposlednom rade je aj zhodnotenie dôvodnosti aplikácie vyhlášky č. .

53. Nasledujúci postup:

54. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie prezentovaného právneho záveru vyzval strany sporu, aby predložili návrhy na realizovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

55. Vyjadrenie žalobcu:

56. Právny zástupca žalobcu na uvedené reagoval podaním zo dňa 18.05.2022, a uviedol že nie je pravdou, že žalobca vystavoval len hromadnú faktúru poukázal na to, že vystavoval mesačné faktúry, pričom žalovanému boli po vystavení doručené. Následne zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvného vzťahu, a to tým, že žalovaný bol prvým, ktorý si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohody o odmene advokáta, a to neplatil mesačne vystavované faktúry, z ktorých musel žalobca odviesť DPH ako platca DPH. Žalovaný nikdy ani osobne ani telefonicky ani písomne, alebo iným spôsobom nevyjadril vôľu, že v konaní právneho zástupcu nesúhlasí, respektíve má výhrady k poskytovaným právnym službám. Uviedol, že žalovaný bol informovaný o stave veci priebežne na základe toho, že žalobca ako právny zástupca súvislosti s výkonom svojho povolania sa pohyboval na konajúcom súde na dennej báze a mal vedomosť o tom, či je zákonný sudca práceneschopný alebo nie. Žalovaný žalobcovi nikdy neposkytol právnu dispozíciu, právny zástupca podal sťažnosť na možné prieťahy v súdnom konaní. Uviedol, že si nie vedomý porušenia akýkoľvek princípov a zákonných ustanovení zákona o advokácii ani porušenia morálnych a etických zásad. Poukázal na to, že zrejme ušlo pozornosti Krajského súdu v Prešove, pri tvrdení, že žalobca nevystavoval mesačné faktúry a vystavil len jednu a uviedol, že návrhu na vydanie platobného rozkazu boli nasledovné faktúry presne špecifikované od mesiaca február 2018 do októbra 2018, ktoré však žalovaný neuhrádzal a žalobca prestal vystavovať mesačné faktúry ako platca DPH a následne vystavil poslednú faktúru č. FV 2019057, ako takzvanú hromadnú faktúr za 9 mesiacov. Pokiaľ ide o polemiku nad morálnosťou konania advokáta ( žalobcu ), uviedol, že bolo by vhodné poznamenať rovnako na morálnosť a zákonnosť konania žalovaného, po doručení vyúčtovania žalobcu, bez predchádzajúcej výzvy a dohody sa dostavil do advokátskej kancelárie žalobcu a ponúkol finančné vyrovnanie vo výške 3000 EUR, na úplné vyrovnanie dlhu za poskytnuté právne služby voči žalobcovi ako advokátovi s poznámkou, že doklad o príjme nepotrebuje. Na základe takéhoto návrhu žalobca odmietol vyrovnanie a požiadal ho, aby odišiel. Uviedol, že k takémuto konaniu zo strany žalovaného došlo dva týždne po ukončení právneho zastúpenia zo strany žalobcu.

57. Vyjadrenie žalovaného:

58. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 21.05.2022 a uviedol, že navrhuje výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného PhDr. Jána Bynca PhD.

59. Opätovné vyjadrenie žalobcu:

60. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril aj podaním zo dňa 05.09.2022 s poukazom na ustanovenia , Zákona o advokácii v znení neskorších právnych predpisov, ustanovenie , vyhl. MS SR č. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a ustanovenie vyhl. č. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a uviedol, že zo zisteného skutkového stavu možno prijať závery, že žalobca a žalovaný uznal zmluvu o poskytnutí právnej pomoci, ktorá je označená ako dohoda o odmene zo dňa 31.10.2017, s tým, že právny úkon sa posudzuje, podľa obsahu a nie podľa označenia. Uviedol, že vychádzajúc z tejto dohody a z vyjadrení účastníkov nie je predmet danej dohody sporný ani účel. Uviedol, že žalobca ako advokát sa zaviazal poskytovať žalovanému na Okresnom súde Prešov v prebiehajúcom konaní vedenom pod sp. zn.21Cb/32/2013 právne služby. Čo žalovaný nepopiera. Uviedol, že sa vzájomne dohodli na odmene za poskytované právne služby a to mesačnú odmenu vo výške 600 EUR. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na podmienkach ukončenia zmluvného vzťahu v bode III. uzavretej dohody. Uviedol, že vychádzajúc z námietok žalovaného tento nespochybňuje uzavretie dohody, pokiaľ boli námietky na platnosť písomne uzavretej dohody s poukazom na jej označenie dohoda o odmene a nie zmluva o poskytnutí právnych služieb uviedol, že bola pripravená a vyhotovená žalobcom ako advokátom. Žalobca danú zmluvu pomenoval ako dohodu a nie zmluvu o právnej pomoci aj napriek tomu, že z obsahu zmluvy je zrejmý jej predmet a podmienky poskytovania právnej služby pre žalovaného ako právnickú osobu – podnikateľa. Žalobca poukázal na ustanovenie a uviedol, že žalovaný nespochybňuje svoje prejavy vôle uzavrieť so žalobcom dohodu o poskytovaní právnych služieb vymedzených v písomnej dohode, ktorú uzavrel so žalobcom za stanovených podmienok. Žalovaný podpísal dohodu ako aj plnomocenstvo pre žalobcu a preto prejavil vôľu prijímať právne služby advokáta a platiť za ne odmenu. Tak možno vyvodiť záver, že úkon je platný. Z vykonaného dokazovania uviedol, že nevyplývajú žiadne dôkazy preukazujúce niektorý z dôvodov pre vyslovenie neplatnosti podľa citovaného ustanovenia. Aj za situácie, že zmluva bola vyhotovená a pripravená žalobcom ako advokátom, nie možné uzavrieť, že označenie danej zmluvy spôsobilo jej neplatnosť v zmysle ustanovenia ( neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom). Daný právny úkon neodporuje zákonu, neobchádza ho a neprieči sa dobrým mravom. Uviedol, že advokát a jeho klient si dohodli predmet zmluvy, odmenu, spôsob ukončenia zmluvy. Daný právny úkon zo dňa 31.10.2017 uviedol, že netrpí vadami, pre ktoré by bol absolútne neplatným právnym úkonom. Výkon práva z daného právneho úkonu uviedol, že nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani samotný obsah tohto úkonu nie je v rozpore s dobrými mravmi, ako to tvrdí žalovaný. Ďalej uviedol, že dohoda o odmene bola špecifikovaná v bode II. zmluvy podľa vyhl. č. . Žalobca na základe dohody o paušálnej odmene uviedol, že opiera vznik svojho záväzku. Výkladom daného zmluvného ustanovenia možno mať za nesporné, že dohoda je určitá, pretože obsahuje dohodu o tom, že suma 600 EUR predstavuje odmenu za určité časové obdobie. V dôsledku tejto špecifikácie uviedol, že správne súd prvej inštancie považoval odmenu za paušál. Uviedol, že žalovaný spochybňuje vykonávanie úkonov a poskytovanie právnych služieb a má za to, že dohodnutá odmena nepatrí žalobcovi spochybňujúc jeho služby. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že nepreukázal tvrdenia žiadnym hodnoverným spôsobom. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Poukázal na to, že pokiaľ žalovaný považoval za nedostatočné služby poskytované žalobcom, nič mu nebránilo odstúpiť v zmysle dohodnutých podmienok uzavretej zmluvy. Uviedol, že preukázal existenciu záväzku na zaplatenie paušálnej odmeny, ktorú žiada od žalovaného. Uviedol, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie predpokladaných náležitosti na vznik dohodnutej ceny za poskytnuté služby. Uviedol, že v dôsledku platnej dohody má žalobca nárok na odmenu dohodnutú, teda na sumu, ktorá sa stala predmetom žaloby.

61. Súd na pojednávaní dňa 15.11.2022 doplnil dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného.

62. Pričom aj z predchádzajúceho vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

63. Z dohody o odmene zo dňa 31.10.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom podľa článku I. bolo preukázané, že predmetom tejto dohody : „... je poskytovanie právnych služieb spoločnosti PKB Invest, s.r.o., Prešov, Jilemnického 4 vo veci vedenej na OS Prešov,sp.zn. : “.

64. Podľa článku II.: „ Advokát klient sa dohodli na odmene za poskytnutie právnej pomoci uvedenej v bode I. tejto dohody, ktorá predstavuje mesačnú čiastku 600 EUR vrátane 20 % DPH.“.

65. Podľa článku III.: „ Túto dohodu o odmene môže vypovedať ktorákoľvek zo zúčastnených strán a to kedykoľvek, pričom pri takomto spôsobe určenia zastupovania účinky vypovedania nastávajú okamžite. Klient môže vypovedať zastupovanie v jeho trestnej veci bez udania dôvodu, pričom účinky vypovedania sa vzťahujú aj na túto dohodu. Advokát môže vypovedať plnomocenstvo klientovi len z dôvodov uvedených v vypovedaním plnomocenstva zaniká aj táto dohoda. “

66. Podľa faktúry č. 201803 s dátumom vyhotovenia dňa 31.01.2018 a dátumom splatnosti 08.02.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac január 2018 sumu 600 EUR.

67. Podľa faktúry č. 2018015 s dátumom vyhotovenia dňa 28.02.2018 a dátumom splatnosti 15.03.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac február 2018 sumu 600 EUR.

68. Podľa faktúry č. 2018027 s dátumom vyhotovenia dňa 29.03.2018 a dátumom splatnosti 15.04.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac marec 2018 sumu 600 EUR.

69. Podľa faktúry č. 2018040 s dátumom vyhotovenia dňa 30.04.2018 a dátumom splatnosti 18.05.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac apríl 2018 sumu 600 EUR.

70. Podľa faktúry č. 2018052 s dátumom vyhotovenia dňa 31.05.2018 a dátumom splatnosti 18.07.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac máj 2018 sumu 600 EUR.

71. Podľa faktúry č. 2018062 s dátumom vyhotovenia dňa 29.06.2018 a dátumom splatnosti 18.07.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac jún 2018 sumu 600 EUR.

72. Podľa faktúry č. 2018063 s dátumom vyhotovenia dňa 31.07.2018 a dátumom splatnosti 23.08.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac júl 2018 sumu 600 EUR.

73. Podľa faktúry č. 2018082 s dátumom vyhotovenia dňa 31.08.2018 a dátumom splatnosti 21.09.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac august 2018 sumu 600 EUR.

74. Podľa faktúry č. 20180 90 s dátumom vyhotovenia dňa 28.09.2018 a dátumom splatnosti 18.10.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval za poskytovanie právnych služieb za mesiac september 2018 sumu 600 EUR.

75. Podľa faktúry č. 2019057 s dátumom vyhotovenia dňa 31.07.2019 a dátumom splatnosti 08.08.2019 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval v zmysle dohody o odmene advokáta zo dňa 31.10.2017 spolu sumu 5400 EUR.

76. Súd vo veci vykonal dokazovanie predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 31.01.2020 v zmysle, ktorej žalobca upozorňoval žalovaného vzhľadom k tomu, že faktúry vedené v jeho účtovníctve,

neboli zaplatené, žiadal zaplatenie sumy 10.800 EUR v lehote desiatich dní od doručenia výzvy. Žalobca tiež preukázal doručenie tejto výzvy žalovanému dňom 03.02.2020 prostredníctvom doručenky.

77. Podľa faktúry č. 2017121 s dátumom vyhotovenia 29.12.2017 a dátumom splatnosti 15.01.2018 žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi fakturoval právne služby za mesiac október november december 2017 vo výške 1800 EUR pričom žalovaný preukázal uhradenie tejto sumy výpisom z banky ( č. listu spisu 44) zo dňa 12.02.2018.

78. Podľa saldokonta žalovaného žalovaný obdržal prepočítaného ku dňu 25.09.2020 od žalovaného 5 faktúr, ktoré boli už žalovaného riadne zaevidované v účtovníctve a išlo o faktúru č. 201712, 201802, 201801, 20180 4, 201807, 201809.

79. Podľa listu doručovaného zo strany žalovaného žalobcovi zo dňa 05.02.2020 (č. listu spisu 45) ako odpoveď na predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky žalovaný už uvádzal, že eviduje neuhradené faktúry advokátskej kancelárie v celkovej výške 3000 EUR, ktoré boli doručené poštou na adresu spoločnosti a išlo o faktúry č. 201803, č.2018015, č. 2018040, č. 2018063, č. 2018090.

80. Súd vykonal dokazovanie faktúrou predloženou zo strany žalobcu č. 019057 ( č. listu spisu 75, pričom ide o číslovanie faktúry totožné ako faktúra na č. listu spisu 28 avšak znenie faktúry nie je totožné), ktorá mala byť vyhotovená dňa 30.09.2019 a dátum jej splatnosti 20.10.2019 predmetom tejto faktúry je uhradenie sumy 5400 EUR – v zmysle dohody o odmene advokáta a za poskytovanie právnych služieb za obdobie november, december 2018 a január, február, marec, apríl, máj, jún, júl 2019.

81. Predmetná faktúra obsahuje rukou písaný text pre ekonomický úsek: „prosím, posúdiť správnosť fakturácie, ak faktúra nespĺňa daňové a účtovné náležitosti keď, tak vrátiť s prípisom dodávateľovi, ak je fakturácia správna, tak ju, prosím, uhradiť “ datovaná dňa 20.10.2019.

82. Z podania – podaním vrátenie faktúry č. 2019057 zo dňa 28.07.2019 ( č. listu spisu 76) mal súd zistené, že žalovaný žalobcovi oznamoval, že mu v prílohe vracia faktúru č. 2019057 za poskytnuté právne služby s odôvodnením, že je potrebné daňový doklad prepracovať, pretože uvedená faktúra je za poskytovanie právnych služieb za mesiac november a december 2018, fakturované až 30.09.2019. Podľa zákona o účtovníctve je povinnosťou dodávateľa vyfakturovať poskytované služby do štrnástich dní od ich vykonania. Faktúra je vystavená s dátumom dodania 30.09.2019 za obdobie roka 2019 končiac júlom, súčasne bolo uvedené pre žalobcu, že ak služby prestal vykonávať v júli 2019 mali byť fakturované s dátumom dodania 31.07.2019 nie 30.09.2019, súčasne bolo uvedené, že žalovaný žiadal o opravu daňového dokladu a jeho opätovné doručenie.

83. Podľa z listinného dôkazu zo dňa 19.07.2019 žalobca žalovanému v prílohe zasiela opravenú faktúru č. 2019057.

84. Žalobca predložil spolu s vyjadrením k odporu žalovaného ďalšiu faktúru rovnako číslovanú 2019057 datovanú dňom 31.07.2019 s dátumom splatnosti 08.08.2019, kde bola fakturovaná suma vo výške 5400 EUR s odkazom, že v zmysle dohody o odmene advokáta zo dňa 31.10.2017 žalobca fakturoval žalovanému poskytovanie právnych služieb. Aj táto faktúra obsahovala rukou písaný text, že žiada štatutárny zástupca žalovaného ekonomický úsek prekontrolovať faktúru s tým, že ak spĺňa podmienky v súlade so zákonom o účtovníctve daňovým my a ostatnými účtovnými predpismi, tak žiada uhradiť, text bol napísaný dňa 22.11.2019.

85. Žalobca tiež predložil sumarizáciu pohľadávky a záväzky s rozpisom úhrad zrejme evidované v účtovníctve žalobcu ku dňu 30.11.2020 v zmysle, ktorého figurujú faktúry celkovej sume 10 800 EUR s počtom 10.

86. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. súd vykonal dokazovanie podaním zo dňa 03.11.2017 (č. l. sp. 325 ) v zmysle, ktorého oznamoval žalobca prevzatie v predmetnej právnej veci právneho zastúpenia spoločnosti PKB Invest, s.r.o., zároveň žiadal o odročenie pojednávania, ktoré bolo vytýčené na 09.11.2017 z dôvodu kolízie termínov, k tomuto podaniu bolo pripojené upovedomenie Krajského súdu v Prešove v trestnej veci, pre ktorú žiadal právny zástupca odročenie pojednávania teda išlo o preukázanie kolízie s inou prejednávanou vecou, ktoré bolo do

advokátskej kancelárie doručené podľa pečiatky dňa 02.10.2017 a súčasne pripojil splnomocnenie zo dňa 26.10.2017.

87. Zo spisu sp.zn. mal súd zistené, že tento vytýčený termín pojednávania na 09.11.2017 bol súdom odročený s odôvodnením, žiadosti právneho zástupcu žalovaného o tomto boli upovedomený právny zástupca žalobcu a ďalšie osoby. Upovedomením zo dňa 06.11.2017 následne bol dňa 06.11.2017 vytýčený nový termín pojednávania na 07.12.2017 na čo p. C. D. E. podaním doručeným súdu dňa 27.11.2017, ktorý mal byť vo veci výsluchnutý ako svedok oznámil, že sa pojednávania nezúčastní z dôvodu účasti na povinnom vzdelávaní znalcov.

88. Zo spisu mal súd ďalej zistené, že dňa 28.11.2017 žalobca vo veci vedenej pod sp. zn. nazrel do súdneho spisu a to v čase od 8,20 hod. do 8,45 hod. Pokiaľ ide o časové súvislosti z uvedeného spisu ďalej vyplynulo, že dňa 06.12.2017 právny zástupca žalobcu (SCHOTT s.r.o.) sa ospravedlnil z pojednávania z dôvodu práceneschopnosti a tiež požiadal o odročenie pojednávania na iný termín pretože sa pojednávania nemôže zúčastniť aj svedok a s poukazom na hospodárnosť konania požiadal o odročenie pojednávania.

89. Pojednávanie bolo odročené na 15.02.2018, ktoré bolo opätovne zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudcu. Následne podľa úradného záznamu zo dňa 22.02.2018 bola vec pridelená na základe použitia pravidiel určovania zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu inému zákonnému sudcovi. Následne dňa 09.04.2018 opätovne bol spis bol vrátený do senátu 21Cb pôvodnému sudcovi s tým, že k ďalšej zmene zákonného sudcu (pre práceneschopnosť) došlo dňa 07.08.2018. Dňa 09.01.2019 bol spis študovať na základe plnomocenstva splnomocnenec žalovaného: Eva Petranová Advokátska kancelária s.r.o. na základe plnomocenstva zo dňa 03.01.2019, pričom splnomocnenie znelo na štúdium spisu právnej veci vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. vrátane vyhotovenia fotokópií a fotografii listín nachádzajúcich sa v súdnom spise.

90. Zo súdneho spisu sp.zn. mal súd zistené, že dňa 19.07.2019 bol žalobca opäť nazrieť do súdneho spisu a to v časovom rozmedzí od 8,35 hod. do 8,40 hod. nato nasledovalo podanie doručené súdu 30.07.2019 o ukončení právneho zastúpenia s poukazom na ustanovenie (ide o zrušený právny predpis predpisom č. účinný od 01.01.2004).

91. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že konateľa žalovaného pozná, boli aj sú v súčasnosti spoločníci v jednej verejnej obchodnej spoločnosti. Poskytoval mu právne služby aj v inej ako tejto veci, ktorá je predmetom sporu. Pokiaľ ide o predmetnú vec s p. F. predchádzajúci právny zástupca pán JUDr. Garaj ukončil právne zastúpenie aj z dôvodu, že rovnako nedostal zaplatené za právne zastupovanie vo veci sp.zn. . Následne, keď bol oslovený od p. F. predložil mu jednoduchú zmluvu. Zmluvu zo dňa 31.10.2017, ktorá neobsahuje žiadne zavádzajúce zmluvné podmienky. Taktiež bol klient poučený aj o odmene. Voči odmene nič nenamietal. Následne bez akýchkoľvek výhrad podpísal túto zmluvu Následne žalobca na základe tejto dohody fakturoval tak, ako bolo dohodnuté. Posielal faktúry. Prvé tri mesiace neboli ani problémy s úhradou odmeny. Následne, čo sa týka komunikácie v podstate situácia bola taká, že raz mesačne informoval p. F. o stave konania, následne problém nastal, keď došlo k práceneschopnosti zákonného sudcu, spis stál. Stretli sa kvôli tomu minimálne 5 krát v sídle spoločnosti. Následne dva alebo trikrát bol p. F. v jeho kancelárii. A. F. nikdy neprejavil vôľu, že by išlo o odmenu za ukončenie tejto veci. Išlo o paušálnu odmenu na mesačnej báze. Uvedené preukazuje to, že fakturoval faktúry, mesačne následne, keďže mu neboli uhrádzané, a bol nútený odvádzať tieto mesačné platby DPH, napriek tomu, že zaplatené nemal, došlo k vyčísleniu v jednej faktúre, kde boli zhrnuté niekoľké mesiace, ako súhrnná faktúra. Potvrdil, že pri fakturácii došlo k chybám v písaní a došlo aj k opravám. K zaplateniu však nedošlo a žalobca uviedol, že počas celého času, mohlo zo strany žalovaného dôjsť k vypovedaniu zmluvy, pričom žalovaný k tomuto kroku nepristúpil, až následne došlo zo strany žalobcu k oznámeniu k ukončeniu právneho zastúpenia, pretože „peniaze sa kopili a spis v podstate stál“. Žalobca však uviedol, že nikdy medzi nimi nebola dohoda, že bude odmena vyplatená pri úspešnom ukončení veci.

92. Ďalej bol vypočutý pán B. F., ktorý uviedol, že v roku 2017 mal vážny úraz. Dovtedajší právny zástupca p. G. urobil listové oznámenie a poštou poslal súdne spisy. Uviedol, že sám mal zdravotné problémy pohyboval sa len o barlách a dostal oznámenie o vytýčení pojednávania 09.11.2017 v súdnom spore o 18.000 EUR s firmou SCHOTT s.r.o., spor sa ťahal 6 až 7 rokov a vedel, že už bude vyhlásené

rozhodnutie, bude iba jedno pojednávanie. Z toho dôvodu nechcel ísť sám na pojednávanie tak sa spojil s p. H., ktorého pozná 15 rokov. Už pri podpísaní tejto zmluvy o právnom zastúpení štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že musel p. H. vedieť, že ho podvedie, nakoľko mal 09.11.2017 kolíziu pojednávaní, čo mu nepovedal. Brali to tak, že vedeli, že to bude iba jedno pojednávanie, že to bude stáť iba tých 600 EUR. Ani vo sne by ho nenapadlo, že bude platiť za zastupovanie rok a pol po 600 EUR. Potom mu bolo oznámené zo strany p. H., že došlo k odročeniu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sudcu. Bral to ako fakt, takto mu to bolo povedané. Následne o tri mesiace p. H. sa ho spýtal, či môže vyfakturovať faktúru v sume 1.800 EUR, nakoľko sa blížil koniec roka. On s tým súhlasil, že dobre a dohodli sa, že vypracuje jedno poriadne vyjadrenie k danej právnej veci a doloží na súd. Keď sa rozprávali po vyfakturovaní faktúr za január a február, povedal mu, že zabudol to vysvetliť účtovníčke a povedal, že povie to účtovníčke, že sa to zruší. On očakával, že príde dobropis na tie faktúry a takýmto spôsobom sa to zaúčtuje. Následne prestali chodiť faktúry a povedal p. H., že chce ukončiť zastupovanie, nakoľko sa v tej veci nič ani nedialo, vedel, že sa so spisom ani neoboznámil. Po tomto ich stretnutí, keď vedeli, že vypovedajú túto zmluvu, prišla faktúra. On ešte za ním aj bol, ponúkol mu sumu 3.000 EUR s tým, že celú túto vec ukončia, nechcel žiadne spory. Následne, keď sa končil už tento spor, mal vážne zdravotné problémy, riešil svoje vlastné existenčné problémy, to znamená, že na celú vec viac- menej neprihliadal, a teda bolo to takto ukončené. Myslel, keď uzatvárali dohodu, že pôjde o jedno pojednávanie a nakoniec to aj tak to bolo, keď následne dokončoval vec nasledujúci právny zástupca, vec bola rozhodnutá na jednom pojednávaní. Uviedol, že mal výhrady k práci žalobcu v zastupovaní pýtal sa žalobcu, či vypracoval vyjadrenie k tej veci a nemal. Potom už otvorene hovoril, že nechce, aby ho ďalej zastupoval. Pokiaľ ide o nepoctivé obchodné konanie zo strany žalobcu, štatutárny zástupca žalovaného je to, že žalobca už pri podpise zmluvy vedel o tom, že má kolíziu pojednávaní a následne teda tri dni po podpise zmluvy aj došlo na jeho žiadosť k odročeniu pojednávania, napriek tomu podpísal zmluvu, prevzal zastúpenie. Bol však v tom čase v časovej tiesni, aj bol chorý.

93. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či poskytol žalovanému akúkoľvek inú právnu pomoc žalobca, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že nijakú.

94. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril štatutárny zástupca žalovaného k zneniu dohody zo dňa 31.10.2017 s tým, že v tejto je uvedené v článku II., že advokát a klient sa dohodli na odmene za poskytnutie právnej pomoci uvedenej v bode I. tejto dohody, ktorá predstavuje mesačnú čiastku 600 EUR vrátane 20 % DPH a s tým, že v článku V. zúčastnené strany uviedli, že tejto dohode porozumeli, odsúhlasili a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali, či tejto dohode porozumel a či mu bola jasná, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že vedel o tom, že v danej právnej veci, keď uzatváral túto dohodu, že bude len jedno pojednávanie, nakoľko mu sám sudca v prejednávanej veci sp.zn. povedal, že bude už len jedno pojednávanie, na ktorom bude rozhodnuté. Z toho dôvodu pri podpise zmluvy s tým počítal, že bude už len jedno pojednávanie. V čase, kedy vypovedal služby právnej pomoci predchádzajúci právny zástupca bol v časovej tiesni, a tiež bol zdravotne na tom zle.

95. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že vzhľadom na uvedené, ako podľa štatutárneho zástupcu žalovaného mala byť odmena žalobcu, tento uviedol - 600 EUR.

96. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ako sa dospelo k sume 600 EUR, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že p. H. to navrhol.

97. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že v zmluve je uvedené, že ide o mesačnú paušálnu čiastku, aby sa štatutárny zástupca žalovaného vyjadril k tomuto, uviedol, že počítalo sa s tým, že 09.11.2017 bude pojednávanie to jedno, vyplatí sa odmena a hotovo.

98. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či počítal štatutárny zástupca žalovaného s tým, že to bude 600 EUR mesačná odmena, uviedol: „Nie, myslel som si, že vec sa skončí “.

99. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo potom došlo k vyplateniu 12.02. sumy 1.800 EUR, štatutárny zástupca žalovaného uviedol: „ No, pretože následne došlo k odročeniu tohto pojednávania. To, že mi pán H. zatajil, že došlo k odročeniu z dôvodov na strane jeho osoby a následne skutočne došlo ku práceneschopnosti zákonného sudcu. Následne ja som teda, keďže pán H. navrhol vyúčtovanie s tým, že takto, aby mal v poriadku tento účtovný rok, súhlasil s tým, že sme sa dohodli, že vypracuje

jedno dobré vyjadrenie do spisu. Ja som žiadal pána H. aj o jedno vyúčtovanie, čo sa týka trov jeho práce, ústne som to žiadal a nedostal som nič, aj písomne“.

100. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či namietal písomne vady poskytnutých právnych služieb, štatutárny zástupca žalovaného uviedol: „Áno, namietal som ústne. Nebol som spokojný s tým, očakával som kedy bude konečne vytýčený termín pojednávania, kedy sudca ukončí PN, v pondelok príde do práce po ukončení práceneschopnosti a kedy nariadi pojednávanie. Ja som pánovi H. dôveroval ako priateľovi a nepočítal som s týmito okolnosťami, že takýmto spôsobom dôjde k fakturácii tejto sumy 600 EUR mesačne. Zamestnávam 150 ľudí a pokiaľ ide o sumu 150 EUR ide o mzdu za 8 hodinový pracovný čas pomocného robotníka na stavbe, ktorý si musí týchto 8 hodín pri miešačke odrobiť. V tomto prípade som nepočítal s tým, že bude vyúčtovanie v tejto sume v podstate za nič. Som teraz už aj presvedčený o tom, že išlo o zavedenie zo strany pána H., ja som skutočne nepočítal s tým, že celá vec takto skončí. Myslel som si, že 09.11. bude rozhodnuté vo veci a tým dôjde k vyplateniu a vec bude ukončená.“

101. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol štatutárny zástupca žalovaného v čom sa mu nepáčila táto zmluva od začiatku, uviedol : „Nepáčila sa mi, nebola ani konkrétne špecifikovaná vec a dá sa povedať, že som sa takto nachytal. Ja som skutočne myslel, že 09.11. táto vec bude ukončená.“

102. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa nepáčila štatutárnemu zástupcovi žalovaného aj odmena 600 EUR a prečo, tento uviedol: „Ja som skutočne nepočítal s tým, že vec bude dlhšie vedená. Bolo počítané s tým, že rozhodnutie 09.11. bude vyhlásené a dôjde k vyplateniu tejto odmeny a vec bude ukončená“ .

103. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril štatutárny zástupca žalovaného, či videl naformulovanú zmluvu, že išlo o dohodu mesačnej čiastky 600 EUR, tento uviedol: „Áno, videl, ja nemôžem povedať, že som nesvojprávny. Opakujem, išlo o to, že takto bola tá zmluva naformulovaná, ale ja som počítal s tým, vedel som o tom, že bude jedno pojednávanie. Takisto sme s najväčším predpokladom mali za to, že vec bude ukončená v prospech našej spoločnosti a nastala tá situácia, že došlo k odvolaniu plnej moci dovtedajšieho právneho zástupcu a nechcel sa mi to jedno pojednávanie sám, nakoľko viem, že nezastúpený môže byť v nevýhode. Išlo o tú dohodu, že bude to jedno pojednávanie, bude rozhodnuté a bude vec skončená.“

104. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril štatutárny zástupca žalovaného, prečo nedošlo, keď boli vyúčtované ďalšie faktúry v období, vracané žalobcovi, štatutárny zástupca žalovaného uviedol: „Išlo o to, že systém je taký, že keď prídu tieto faktúry, tieto sú zapisované do knihy došlých faktúr bez toho, že by ja som ich videl. Ja som sa obrátil na pána H., tento sa vyhovoril, že zabudol povedať ekonómke, že jej to povie a že to vyriešime dobropismi. Ja som nemal vtedy žiadny dôvod nedôverovať pánovi H., teraz to už viem, ale bohužiaľ, vtedy sa mu dôveroval.“

105. Na otázku právneho zástupcu žalobcu s poukazom na článok III., že dohodu o odmene bolo možné vypovedať, prečo nedošlo zo strany žalovaného k vypovedaniu tejto zmluvy, štatutárny zástupca žalovaného uviedol: „ Ja som to niekoľkokrát povedal pánovi H., teda ústne vypovedal túto zmluvu: Pokiaľ ide o to, že nedošlo k písomnému vypovedaniu, ja som v tom čase naozaj bol vo veľmi zlom zdravotnom stave, bol som 12-krát operovaný, následne som mal transfúziu krvi, čo v podstate nedopadlo dobre a mal som zhubné ochorenie. Vtedy v tom čase som trikrát absolvoval chemoterapiu v národnom onkologickom ústave. V tom období som teda riešil svoj vlastný zdravotný stav, svoj život a bolo to v roku 2018, teda moje zdravotné problémy vo februári 2015 som mal úraz a následne sa teda začali riešiť problémy ohľadom môjho zdravia.“

106. Na otázku právneho zástupcu žalobcu po predložení faktúry číslo 2019057 (číslo listu 75) štatutárnemu zástupcovi žalovaného, aby sa vyjadril k písmu, ktoré je uvedené na faktúre v znení začatom: „prosím, posúdiť správnosť fakturácie...“ atď., štatutárny zástupca žalovaného uviedol: „Ja si myslím, že práve v tom období 20.10.2019 som bol hospitalizovaný. Neviem to posúdiť takto, či je to moje písmo a môj podpis, ale som takmer presvedčený, že som v tom čase bol hospitalizovaný.“

107. Na otázku právneho zástupcu žalobcu s poukazom na číslo listu 76, a to vrátenie faktúry číslo 2019057 po nahliadnutí, aby sa vyjadril, či ide o jeho podpis a prečo došlo k vráteniu tejto faktúry

s takýmto textom, štatutárny zástupca žalovaného uvádza: „Toto nie je môj podpis, možno to bola ekonómka alebo riaditeľ.“

108. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

109. Podľa a v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

110. Podľa v znení neskorších právnych predpisov, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

111. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

112. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti

113. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

114. Podľa o advokácii ( ďalej len zákon o advokácii), advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „“) v súlade s , ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

115. Podľa zákona o advokácii, advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi .

116. Podľa , zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

117. Podľa , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

118. Podľa ,, , mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

119. Podľa , , mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár. Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta.

120. Podľa vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len vyhláška ) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho (ďalej len „“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene ( až 14).

121. Podľa vyhlášky pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

122. Podľa vyhlášky, sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

123. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.

124. Podľa § 5 vyhlášky paušálna odmena sa môže dohodnúť a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

125. Podľa vyhlášky ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.

126. Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

127. Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

128. Podľa , pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

129. Podľa , prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

130. Právne zhrnutie:

131. V konaní bol preukázaný vznik a existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvný vzťah sporových strán má najbližšie k ustanoveniam o mandátnej zmluve upravenej v . Odplatnosť je jednou z charakteristických znakov mandátnej zmluvy. V konaní bola preukázaná dohoda o odplate.

132. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako aj nároky z neho plynúce, sú okrem ustanovení o mandátnej zmluve, upravené najmä v Zák. o advokácii a Vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne vyhl., podľa ktorého odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho , ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa požijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene / až 14/.

133. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená osobitná dohoda o odmeňovaní advokáta za poskytnutie právnych služieb, je zrejmé, že žalobcovi ako advokátovi, prináleží voči žalovanému nárok na zaplatenie podľa obsahu dohody, teda mesačne 600 EUR.

134. V konaní bolo tiež preukázané a nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi 3 faktúry, ktorými žalobca fakturoval trovy právneho zastúpenia v zmysle dohody neskôr, od januára 2018 žalovaný faktúry prestal uhrádzať.

135. Súd mal preukázané, že došlo k dohode o poskytovaní paušálnej odmeny za určitý čas a to za obdobie kedy žalobca mal splnomocnenie na zastupovanie žalovaného v konaní. Zo spisu sp.zn. mal súd zistené, že dňa 26.10.2017 teda ešte pred uzatvorením tejto dohody splnomocnil žalovaný na právne zastúpenie žalobcu a následne dňa 31.10.2017 uzavreli dohodu o odmene, dohodli sa na paušálnej odmene podľa ustanovenia § 2 ods. 2 vyhlášky paušálnou sumou a žalobcovi vznikol nárok na odmenu až do momentu kedy oznámil súdu skončenie právneho zastupovania podaním doručeným súdu dňa 30.07.2019.

136. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že znenie dohody je potrebné vykladať tak, že sa so žalobcom dohodol na paušálnej odmene za vybavenie veci, a to konkrétne sporu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , tomu však nezodpovedajú následné okolnosti konania žalovaného, ako účastníka zmluvného vzťahu, ktorý riadne uhrádzal mesačne fakturovanú dohodnutú paušálnu odmenu, aj keď vec v ktorej žalobca zastupoval žalovaného nebola vybavená, na uvedenom fakte nič nezmenila ani výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného.

137. Súd poukazuje na to že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany. Súd nariadi tento dôkazný prostriedok iba vtedy, ak to navrhne strana sporu a na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie ktorých nemožno iným spôsobom. (I.. E.,Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. .Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 740 s.).

138. V danom prípade vzhľadom aj na vyjadrený právny záver súdu druhej inštancie ohľadom posúdenia, či dohoda o odmene zo dňa 31.10.2017 je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom pre obe zmluvné strany, teda platným právnym úkonom súd v tom smere poukazuje opätovne na aplikovateľný právny záver vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR (sp. zn. ): "Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním určiť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, zhoda vôle účastníkov zmluvy má prednosť aj pred doslovným významom textu normy aj formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Spomedzi vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť najmä na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a na následné konanie účastníkov po podpise zmluvy". Ďalej sa v uvedenom náleze uvádza: "Porušenia zaručených základných práv sa teda orgán verejnej moci dopustí aj vtedy, ak formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére."

139. Aj z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného, nevyplynula argumentácia vo vzťahu k tomu, že by dohode nerozumel, namietal však, že si myslel, keď uzatvárali dohodu, že pôjde o jedno pojednávanie.

140. Z predložených listinných dôkazov, ako aj výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca, ako advokát a žalovaný, ako sa dohodli na paušálnej odmene za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období podľa vyhlášky č. , pričom týmto určitým časovým obdobím bolo obdobie súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

141. Taktiež súd poukazuje na to, že ani v odpore žalovaný nenamietal výklad dohody o paušálnej odmene.

142. Pokiaľ ide o okolnosť, nevykonania úkonov právnej služby, a poukaz na dobré mravy, tu súd je viazaný vyjadreným právnym záverom súdu druhej inštancie, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že na žalobcu ako na advokáta sa vzťahujú osobitné predpisy, ktoré vo viacerých ustanoveniach zdôrazňujú záujem , ako prioritu pri výkone advokátskej činnosti. O to viac sa javí ako nevyhnutné posúdenie predmetu sporu z pohľadu morálky a poctivosti. Ďalej sú druhej inštancie uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie pri posúdení predmetu sporu poukazoval na podnikateľské riziko za prípadné nesprávne rozhodnutie, ktoré v dôsledku uzavretia zmluvy musí žalovaný znášať uviedol, že absentuje logické vysvetlenie prečo konanie zmluvnej strany počas trvania zmluvy by nemalo byť podrobené prieskumu z pohľadu morálky a poctivosti.

143. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

144. Preto súd z tohto hľadiska poukazuje na to, že v je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom.

145. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov priplnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.

146. Vo veci nebolo sporné to, že žalobca vo veci vedenej pod sp.zn. nevykonal žiadny úkon právnej pomoci, nezúčastnil sa žiadneho súdneho pojednávania ani nespracoval žiadne vyjadrenie a realizoval len oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a štúdium súdneho spisu dňa 28.11.2017 ( č. l.335 sp. ). Tiež nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1800 EUR, na základe vyššie uvedenej dohody.

147. Súd zohľadnil tieto okolnosti a v tomto smere poukazuje na aplikovateľné právne posúdenie z nálezu Ústavního soudu České republiky sp. zn. , č. 187/2010, ktorý uviedol, že všeobecný súd je teda pri posúdení otázky, ktorej strane sporu v konkrétnom prípade poskytnúť ochranu, často postavený pred neľahkú úlohu. Okolnosti môžu byť - a často bývajú - značne komplikované a netypické. To ho však nezbavuje povinnosti urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia. V prípade, že nie je možné zachovať maximum oboch v kolízii stojacich základných práv, je všeobecný súd povinný túto kolíziu vyriešiť v prospech toho, komu svedčí všeobecná idea spravodlivosti (podobne pozri nález). 148. Všeobecný súd pri rozhodovaní nesmie zabúdať ani na to, že „hranice vzájomného súžitia nie sú definované len právom, ale tiež morálkou, etikou a zvykmi, ktoré vytvárajú zásady existencie každého spoločenstva “ [A. F.. Dobré mravy v nemeckém právu. Právní rozhledy 9/1999, s. 466 a nasl.; ďalej len „Bohata, 1999“)]. Tieto zásady sú do zákona vtelené pod pojmom „dobré mravy“, ktoré možno vyjadriť tiež ako „cítenie každého poctivo a spravodlivo zmýšľajúceho človeka“ (Bohata, 1999). Práve zásada výkonu práva v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný korektív, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti, a to dokonca aj keby mal rozhodnúť praeter legem či contra legem (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). Rozpor s dobrými mravmi môže byť zistený až po preskúmaní všetkých okolností úkonu (pohnútok, účelu, ktorý sleduje), nemusí spočívať len v samotnom obsahu právneho úkonu. Preto prichádza do úvahy aj prípad, keď vyjde rozpor s dobrými mravmi najavo až po zhodnotení viacerých nadväzujúcich právnych úkonov (Bohata, 1999). Konkretizáciu toho, čo v kontexte danej spoločnosti znamená rozpor s dobrými mravmi, je možné nájsť predovšetkým v základných ústavných právach, ktoré do horizontálnych právnych vzťahov prenikajú práve cez pojmy, ako sú dobré mravy.

149. Aj keď pojem dobré mravy je odlišný je potrebné uviesť, že poctivosť v obchode nepredpokladá len naplnenie starej právnej zásady neminem laedere (nikomu neškodiť), ale naopak vyžaduje aktívny a profesionálny výkon.https://www.pravnenoviny.sk/zasada-poctiveho-obchodneho-styku-a-nasledky-jej- porusenia - _edn4 Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Súd teda vyhodnotil v zmysle kontextu vyššie uvedeného hodnotového poriadku, žalobu ako nedôvodnú v rozpore so základmi fundamentálneho hodnotového poriadku aj s poukazom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu.

150. O náhrade trov konania procesných strán súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že priznal žalovanému ako procesnej strane, ktorá bola napokon v celom rozsahu v konaní úspešná, nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnej procesnej strane.

151. Pokiaľ ide o výrok I. súd zastavil konanie vzhľadom na procesný úkon realizovaný na pojednávaní konanom dňa 15.11.2022 zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorý zobral konanie v časti o zaplatenie sumy 337,39 EUR, a to podľa ustanovení až 146 .

152. Podľa ustanovenia , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

153. Podľa ustanovenia a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

154. Podľa - Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

155. Súd priznal úspešnému žalovanému v rozsahu 100 % trov konania, ktorý bol v konaní plne úspešný a, keďže žalobca procesne zavinil aj zastavenie konania v časti súd priznal aj v tejto časti náhradu trov konania protistrane.

156. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.