Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/58/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Rastislav Hudák, s.r.o., so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 52 796 418, proti žalovanému G.., so sídlom M. X/A, XXX XX D., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 2885/29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. -27 zo dňa 08. augusta 2022, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie s doplnením vo výroku I. tak, že toto zabezpečovacie opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 234.636,06 € s príslušenstvom zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec: D., okres: D. a to: • pozemkom na parcele registra "C" evidovaných na katastrálnej mape:

- parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X

- parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X .- parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X .- parc. č. XXXX/XX o výmere X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X

- parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X .• stavbe - kryt CO, súpisné číslo: XXXX, stojacej na parcele C-KN č. XXXX/XX a C-KN č. XXXX/XX, evidované na katastrálnej mape, druh stavby: XX, umiestnenie stavby: X.

II. Q. je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100 % a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa návrhom doručeným dňa 13.07.2022 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to sudcovského záložného práva v jeho prospech k spoluvlastníckemu podielu žalovaného na špecifikovaných nehnuteľnostiach z dôvodu, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 18.08.2015 k uzatvoreniu dohody o vzájomnom vyporiadaní záväzkov a pohľadávok, v zmysle ktorej uznal žalovaný svoje záväzky a po ktorej došlo k čiastočnému vyporiadaniu pohľadávok s tým, že ku dňu podania návrhu zostali neuhradené pohľadávky v celkovej sume 234.636,06 Eur. Neodkladnú potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie odôvodnil obavou z ohrozenia exekúcie, ktorá vyplýva z viacerých skutočností, a to: ignorácia Výzvy na zaplatenie zo dňa 13.04.2022, odvolanie žalobcu z pozície konateľa žalovaného a zmena spôsobu konania v mene spoločnosti, neustále zadlžovanie žalovaného, čoho dôkazom je aj nové záložné právo zavkladované dňa 13.06.2022 zriadené na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX nachádzajúcich sa v k.ú. E. v prospech veriteľa F. R. a pripravovaný prevod obchodného podielu zo strany spoločníka na základe zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia na deň XX.XX.XXXX a príprava vzdania sa funkcie niektorých konateľov. Žalobca zároveň predložil aj Dohodu o vzájomnom vysporiadaní záväzkov a pohľadávok, výpis z LV č. XXXXX, k.ú. E. a LV č. XXXX, k.ú. E., výpis z OR SR, výzvu na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX a pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie dňa XX.XX.XXXX.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, preto sa nevykonáva dokazovanie. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení je potrebné, aby žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, pričom existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Preskúmaním návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Žalobca osvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, resp. zmarená na tom základe, že žalovaný zaťažil v tomto roku svoje nehnuteľnosti v prospech tretej osoby (F. R., čo potvrdzujú aj listy vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, k.ú. E. z ktorých vyplýva, že záložné právo na nehnuteľnostiach bolo zriadené až po uzavretí dohody o vzájomnom vysporiadaní záväzkov a pohľadávok. Okrem toho, po dátume 31.03.2019 nedošlo ani len k čiastočnej úhrade pohľadávky, pričom žalovaný si neplnil svoj dlh ani po doručení výzvy zo dňa 13.04.2022. Navyše žalobca prestal byť jedným z konateľov žalovaného od 10.02.2022, a to z dôvodu jeho odvolania. Mal za to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia nevznikne ani zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou zabezpečenia a nezasiahne sa neprimerane do vlastníckych práv žalovaného. Keďže vyhovel návrhu, nerozhodoval už o eventuálnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že nárok žalobcu vo svojom účtovníctve neeviduje tak, ako to tvrdí žalobca. Dohoda z roku XXXX o ktorú opiera svoj nárok bola splnená a záväzky boli vysporiadané v rokoch 2015 až 2017. Žalobca bol konateľom spoločnosti od roku 2008 do roku 2022 a mal k dispozícii všetky údaje z účtovníctva, pričom nikdy nenamietal správnosť, resp. nesprávnosť zostatkov svojich pohľadávok, a to ani pri schvaľovaní účtovných uzávierok, ani pri prejednávaní iných účtovných podkladov, ktoré boli predmetom pravidelných mesačných porád. Poukázal na to, že špecifikovaná pohľadávka bola premlčaná, preto vzniesol námietku premlčania. Ďalej uviedol, že žalobcu odvolal z pozície konateľa z dôvodu, že v ostatnom období prakticky funkciu vôbec nevykonával a nevenoval sa jej. Opakovane mu zasielal výzvy na vysvetlenie jeho neprítomnosti na pracovisku, avšak tieto žiadnym spôsobom neodôvodnil. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že dochádza k jeho neustálemu zadlžovaniu, pretože došlo len k refinancovaniu záväzkov. Práve postavenie žalobcu ako spoločníka v tejto spoločnosti sa zlepšilo, pretože vyplatil peňažným úvery za ktoré žalobca ručil celým svojím majetkom a taktiež boli vyplatené úvery, v ktorých mal žalobca postavenie dlžníka. Naopak, ostatní spoločníci naďalej ručili za záväzky celým svojim majetkom. V máji 2022 boli zo strany banky poskytnuté úvery, čo je dôkazom jeho solventnosti, kredibility a ekonomickej stability. Tvrdenie žalobcu o neustálom zadlžovaní je tak účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Ďalej uviedol, že prevod

podielu spoločníka bol uskutočnený v zmysle zákona a v súlade so znením spoločenskej zmluvy, pričom ručiteľské záväzky tohto spoločníka voči banke trvajú aj naďalej. Domnieva sa, že zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti došlo k neprimeranému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Podľa jeho názoru, žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku a nepreukázal existenciu predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda nepreukázal ohrozenie vykonateľnosti pohľadávky. Neboli konkretizované právne a ani faktické úkony, ktoré by boli spôsobilé viesť k sťaženiu, zmareniu alebo znemožneniu exekúcie. Zriadenie záložného práva bez časového obmedzenia taktiež neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu, návrh zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že odvolanie nespĺňa náležitosti, čo do uvedenia rozsahu, ako aj dôvodov odvolania, preto navrhol odvolanie odmietnuť. Ďalej poprel úhradu dotknutých záväzkov zo strany žalovaného, pričom žalovaný nepreukázal úhradu dotknutého záväzku nijakým hodnoverným spôsobom, nepredložil žiadne dôkazy, či doklady. Predložená účtovná závierka za rok 2017 o neevidovaní záväzku v účtovníctve automaticky nezakladá neexistenciu takéhoto záväzku. V neposlednom rade, keďže žalovaný tvrdí, že k úhrade záväzku došlo v rokoch 2015 až 2017, je potrebné poukázať aj na účtovné závierky žalovaného zostavené k 31.12.2015 a k 31.12.2016, v ktorých taktiež nie je účtované o dotknutom záväzku, čo však neznamená, že záväzok neexistoval. Práve žalovaný osvedčil vznik pohľadávky uznaním vo forme dohody, ktorá bola podpísaná v tom čase všetkými jeho konateľmi. Ďalej uviedol, že nie je možné považovať záväzok za premlčaný, nakoľko bol písomne uznaný a postupne uhrádzaný, preto vznesenú námietku považuje za účelovú a v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako neobstojí ani tvrdenie o jeho odvolaní z funkcie, pretože bol odvolaný z dôvodu, že nesúhlasil s neúmerným zadlžovaním, odmietal ďalšie úvery, poukazoval na nehospodárne správanie a namietal ďalšie nedôvodné výdavky. Podľa jeho informácií dochádza k omeškaniu výplat zamestnancov, k prepúšťaniu zamestnancov a k vzniku dlhov vo vzťahu k štátnym inštitúciám, pričom poukázal na informácie z internetového portálu www.finstat.sk. Zároveň neobstojí ani tvrdenie, že mu boli zasielané výzvy na vysvetlenie neprítomnosti v práci, pretože žalovaný žiadny dôkaz o takýchto výzvach nepredložil. Refinancovanie úveru taktiež poukazuje na finančné ťažkosti žalovaného, preto dochádza najmä k navyšovaniu jeho úverového zaťaženia. Zámerom žalovaného nebolo zlepšiť jeho postavenie ako ručiteľa, ale čerpať nový vyšší úver. Argumentáciu o preverovaní platobnej schopnosti žalovaného bankou nemožno vzťahovať aj na platobnú schopnosť v tomto prípade. V tejto súvislosti poukázal aj na nové záložné právo, zriadené na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, . k.ú. E. (vklad povolený dňa XX.XX.XXXX), čo taktiež potvrdzuje účelové konanie žalovaného. Zriadenie záložného práva je podľa jeho názoru miernejším obmedzením ako zákaz dispozície s vecou, ktorý je možný dosiahnuť neodkladným opatrením. V prípade zriadenia záložného práva môže dlžník vec previesť na iného a môže ju ďalej založiť, pričom nedochádza k prekročeniu účelu zásahu práva na pokojné užívanie majetku. Absolútne nesúhlasil s tvrdeniami, že sa nezaujímal o výkon práv a povinností, pričom jeho dlhodobou snahou je dostať sa k účtovným a iným dokladom žalovaného, ktoré však tento odmieta účelovo sprístupniť, o čom predložil dôkaz, a to výzvy na predloženie dokladov. Záložné právo v tomto prípade nie je časovo neobmedzené, pretože už prebieha konanie vo veci samej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , ktorý dňa 11.08.2022 vydal platobný rozkaz. V prípade, ak nedôjde k odmietnutiu odvolania navrhol, aby odvolací súd uznesenie potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Žalovaný sa vyjadril tak, že tvrdenie o neuvedení rozsahu a dôvodov odvolania považuje za zavadzajúce. Poukázal na to, že potvrdenie o zániku záložného práva zo dňa 06.09.2022 dokazuje jeho tvrdenia, že skutočne išlo len o prefinancovanie záväzkov a v súčasnosti prebieha na príslušnom katastrálnom odbore konanie o návrhu na výmaz záložného práva pod č. Q.. Vznesením námietky premlčania poukázal na to, že žalobca svojou domnelou pasivitou ohrozil svoju domnelú pohľadávku. Postup žalobcu v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje za rozporný s dobrými mravmi. Tiež poukázal na to, že spomínaný platobný rozkaz bol zrušený. Z uvedených dôvodov tak trvá na zrušení napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a žiada náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Žalobca sa vyjadril tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie, a to právnymi ako aj skutkovými zisteniami, pričom naďalej trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Zotrval na tvrdeniach o absencii uvedenia rozsahu a dôvodov odvolania a zopakoval aj svoju argumentáciu vo vzťahu k refinancovaniu úveru. Rovnako neobstoja ani tvrdenia o premlčaní

pohľadávky, pretože žalovaný splácal svoje pohľadávky tak, ako uviedol v návrhu, preto nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v tomto smere. Zároveň poukázal na zavádzajúce tvrdenie o zrušení platobného rozkazu, pričom už neuviedol, že vec bola postúpená Okresnému súdu Prešov na ďalšie prejednanie a pokračovanie v konaní. Mal za to, že jednotlivými skutkovými tvrdeniami a doloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie (, ).

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Podľa až 3 , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

20. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

21. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z príslušných ustanovení upravujúcich a vzťahujúcich sa na inštitút zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť, že predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: (i) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, (iii) zriadené záložné právo má sledovať zabezpečenie peňažnej pohľadávky a (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Až po kumulatívnom splnení všetkých uvedených predpokladov môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie a posilniť tak postavenie veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, ktoré bude slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky voči veriteľovi, ktorá už bola alebo by mohla byť judikovaná. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania a rovnako ho môže nariadiť aj po skončení konania.

22. Súd prvej inštancie mal z podaného návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčené, že zriadenie záložného práva v predmetnej veci má sledovať zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaný uznal a zo žalobcom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX. N. o vzájomnom vyporiadaní záväzkov a pohľadávok. Žalobca navrhoval zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré bližšie špecifikoval v podanom návrhu, pričom ide o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a ktoré sú z hľadiska povahy spôsobilým predmetom záložného práva. Poslednou podmienkou, ktorú musel žalobca osvedčiť bola existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Aj v tomto prípade mal súd prvej inštancie osvedčené splnenie tohto predpokladu, keďže z predložených listín, konkrétne z listu vlastníctva č. XXXX a z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., okres D. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vyplývalo zriadenie záložného práva v prospech banky, ktoré vzniklo a bolo zapísané podstatne neskôr ako vznikla pohľadávka žalobcu. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca osvedčil a splnil všetky podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedených skutočnostiach nič nezmenilo, a teda aj naďalej existujú podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že pohľadávka žalobcu o ktorú opiera svoj nárok bola splnená a záväzky boli vysporiadané v priebehu rokov 2015 až 2017, avšak na osvedčenie týchto tvrdení nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému neexistuje. Naopak žalobca preukázal existenciu Dohody o vzájomnom vyporiadaní záväzkov a pohľadávok, čo je jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný síce poukazuje na skutočnosť, že spomínané pohľadávky žalobcu nie sú obsahom účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017, ktorú predložil ako dôkaz spolu s podaným odvolaním, avšak tieto pohľadávky neboli obsiahnuté ani v účtovných závierkach k 31.12.2015 a k 31.12.2016, ktoré predložil žalobca v rámci

odvolacieho konania, pričom tieto podľa tvrdenia žalovaného mali byť v uvedenom období žalobcovi vrátené. Ak teda neboli spomínané pohľadávky žalobcu vo vzťahu k žalovanému obsahom účtovných závierok za roky 2015 a 2016, potom je irelevantné tvrdenie žalovaného a predloženie dôkazu žalovaným o tom, že pohľadávky žalobcu neboli v roku 2017 obsahom účtovnej závierky za uvedený rok nakoľko boli už splatené, teda takýto dôkaz neobstojí.

24. K námietke žalovaného, že poskytnutý úver zo strany banky bol refinančný, pričom medzičasom bol podaný návrh na výmaz záložného práva banky z katastra nehnuteľností vo vzťahu k parcelám č. XXXX a č. XXXX, k.ú. E., okres D. odvolací súd uvádza, že síce z výpisu zo spomínaného listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., okres D. vyplýva, že záložné právo banky bolo vymazané, z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., okres D. vymazané nebolo, pričom na oboch spomínaných listoch vlastníctva bolo zároveň zapísané záložné právo v prospech B.. H. H. s údajom, že vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že na dotknutých nehnuteľnostiach je stále zriadené záložné právo v prospech tretieho subjektu, resp. tretích subjektov, teda aj v súčasnosti naďalej dôvodne trvá obava žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie.

25. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie odôvodňujúcimi nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že zo strany žalovaného nedošlo po 31.03.2019 ani len k čiastočnej úhrade pohľadávky, ako aj z dôvodu, že žalobca bol od 10.02.2022 odvolaný z funkcie konateľa žalovaného, ktoré taktiež zakladajú dôvodnosť obavy žalobcu z budúceho možného zmarenia exekúcie.

26. Z vyjadrenia sporových strán ešte vyplýva, že medzičasom došlo k začatiu konania vo veci samej

- konanie o zaplatenie 234.636,06 Eur s prísl. vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . V rámci uvedeného upomínacieho konania bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, avšak na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde bola vec postúpená Okresnému súdu Prešov. Z informácií poskytnutých Informačným centrom O. súdu Prešov bolo zistené, že uvedená vec, ktorá bola postúpená z Okresného súdu Banská Bystrica je vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Odvolací súd tak dospel k záveru, že je potrebné časovo ohraničiť trvanie predmetného zabezpečovacieho opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

27. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa bližšie ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

28. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s uvedeným doplnením vo výroku I. tohto uznesenia o časovom trvaní nariadeného zabezpečovacieho opatrenia.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , tak že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).