Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/27/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: HEPI, s.r.o., Cintorínsky rad 14/14, Komárno, IČO: 34 110 861, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Masárovou, Landererova 6, Bratislava, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 20. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101970504/2018 zo dňa 04. 10. 2018, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101970504/2018 zo dňa 04. 10. 2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania vrátane náhrady trov kasačného konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, v ktorom uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 282.607,92 eur, z toho s oslobodením od dane podľa a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 267.416,94 eur, daň celkom v sume 33.921,45 eur, odpočítanie dane celkom v sume 8,11 eur a 60.508,59 eur, z toho podľa vyššie citovaného zákona v sume 8,11 eur a v sume 49.462,19 eur, oprava odpočítanej dane v sume 429,15 eur a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 29.166,10 eur. Taktiež podal súhrnný výkaz za uvedené zdaňovacie obdobie, v ktorom deklaroval dodanie do iných členských štátov (Chorvátsko, Poľsko, Česká republika - dvakrát) v sume spolu 267.417,- eur.

2. Na základe oznámenia Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno (ďalej aj správca dane) zo dňa 12. 02. 2015 sa dňa 20. 02. 2015 sa začala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Dňa 27. 02. 2015 bola so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli správcovi dane predložené doklady uvedené v tejto zápisnici vrátane konkrétnych odberateľských a dodávateľských faktúr.

3. Dňa 04. 03. 2015 správca dane odoslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/EÚ týkajúcu sa spoločnosti ALLIED GROCERS s.r.o. so sídlom v Českej republike, ktorá mala byť odberateľom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období. Druhú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zaslal dňa 04. 03. 2015 a týkala sa daňového subjektu T. J. (odberateľ žalobcu) so sídlom v Poľsku. Tretiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zaslal dňa 09. 03. 2015 a týkala sa spoločnosti Ac Company Sagl. (dodávateľ žalobcu) so sídlom v Spolkovej republike Nemecko. Štvrtú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zaslal dňa 23. 03. 2015 a týkala sa spoločnosti HR SIMUNEC PROMET d.o.o. (odberateľ žalobcu) so sídlom v Chorvátsku.

4. V dožiadaní zo dňa 06. 03. 2015 správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava ako miestne príslušného správcu dane o preverenie skutočností v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. (dodávateľ tovaru pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období podľa tam uvedených a pripojených faktúr).

5. Dňa 18. 03. 2015 správca dane vykonal na základe požiadavky žalobcu zo dňa 16. 03. 2015 miestne zisťovanie v priestoroch veľkoskladu na Družstevnej ulici č. 8 v Komárne.

6. Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď poľskej finančnej správy vo veci žiadosti týkajúcej sa daňového subjektu T. J.. Správca dane zaslal dňa 16. 04. 2015 žalovanému reklamáciu tejto odpovede z tam uvedených dôvodov.

7. Dňa 16. 04. 2015 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá sa týkala spoločnosti CHOCO-CHOCO s.r.o. (odberateľ žalobcu) so sídlom v Českej republike.

8. Súčasťou administratívneho spisu je i úradný záznam zo dňa 17. 04. 2015, z ktorého vyplýva, že správca dane si zadovážil listiny v rámci daňového konania v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., z ktorých si vyhotovil fotokópie.

9. Dňa 06. 05. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď zo dňa 23. 04. 2015 z dožiadaného Daňového úradu Bratislava, ktorá sa týkala spoločnosti MB TRADING, s.r.o., spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 04. 2015, na ktorom bol vypočutý Z. T. ako konateľ uvedenej spoločnosti za prítomnosti ním zvolenej osoby, ktorá vykonávala tlmočenie. Následne svedok predložil zoznam vydaných faktúr (v počte štyri), výpisy z účtu za november 2014 a štyri faktúry vystavené pre žalobcu ako odberateľa v kontrolovanom zdaňovacom období.

10. Dňa 14. 05. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď týkajúca sa daňového subjektu Ac Company Sagl.. V ten istý deň, teda 14. 05. 2015 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď z českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o. spolu s protokolom zo dňa 07. 04. 2015 a dokladmi, ktoré boli predložené na ústnom pojednávaní.

11. Dňa 15. 05. 2015 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od 20. 05. 2015 podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12. Dňa 07. 07. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu CHOCO-CHOCO s.r.o. a dňa 29. 07. 2015 mu bola doručená odpoveď chorvátskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu HR SIMUNEC PROMET d.o.o.. Dňa 11. 01. 2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z českej finančnej správy, ktorá sa týkala daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o.. Dňa 21. 07. 2016 bolo správcovi dane doručené oznámenie žalovaného, v zmysle ktorého poľská finančná správa oznámila, že nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď považuje za konečnú.

13. V podaní zo dňa 29. 07. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť a pokračuje sa v daňovej kontrole.

14. V podaní zo dňa 31. 10. 2016 žalobca navrhol výsluch svedka Y. U. (NIMFAS Corp., s.r.o.) a Q. W. (RURKI s.r.o.).

15. Podľa úradného záznamu zo dňa 26. 01. 2017 a 27. 01. 2017 si správca dane zadovážil doklady z iných daňových kontrol, ktoré vykonal u žalobcu (protokol zo dňa 21. 03. 2016 z daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia máj 2014, protokol zo dňa 29. 12. 2016 z daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia august 2014, protokol zo dňa 21. 09. 2015 za zdaňovacie obdobie apríl 2014, protokol zo dňa 06. 06. 2016 za zdaňovacie obdobie október 2014) a protokol zo dňa 02. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok u daňového subjektu NIMFAS Corp., s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2014.

16. V podaní zo dňa 27. 01. 2017 bol žalobca oboznámený s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich vyplývajúcimi, vrátane informácií získaných z finančnej správy iných členských štátov. Správca dane zároveň žalobcu oboznámil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, informácií a zistení, z ktorých vyvodil záver, že nedošlo k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľmi a žalobcom ako odberateľom, ktorého vyzval, aby sa k týmto zistenia vyjadril a predložil doklady preukazujúce opak kontrolných zistení.

17. V podaní zo dňa 23. 02. 2017 žalobca oznámil správcovi dane, že sa dňa 28. 02. 2017 dostaví so Z. T., ktorého žiada vypočuť ako svedka. V ďalšom podaní oznámil, že sa dostavia dňa 08. 03. 2017. 18. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 01. 03. 2017 na základe výzvy správcu dane zo dňa 27. 01. 2017, ku ktorému ako prílohy predložil fotografie s vyobrazením paliet, vozidiel, krabíc a osôb, ďalej protokol Daňového úradu Nitra, pobočka Levice zo dňa 04. 09. 2015 z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 03. 09. 2015 o výsluchu konateľa spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. B. G.-W. za prítomnosti konateľa žalobcu a Ing. Y. U. vo veci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, protokol zo dňa 25. 05. 2015 z ústneho pojednávania s daňovým subjektom CHOCO-CHOCO s.r.o. na Finančnom úrade pre Juhomoravský kraj, územné pracovisko Brno a skladovú evidenciu z počítača.

19. Dňa 08. 03. 2017 bola u správcu dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu a splnomocnenej zástupkyne žalobcu, na ktorom bol vypočutý svedok Z. T. (konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o.), ktorý okrem iného uviedol, že spoločnosť nakúpila tovar od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o., ktorej konateľom bol R. W..

20. Dňa 09. 03. 2017 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa osoby R. W. s pobytom v Maďarsku.

21. Súčasťou spisu je i zápisnica správcu dane zo dňa 15. 03. 2017 o vykonaní úkonu, z ktorej vyplýva, že Z. T. predložil v uvedený deň zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 04. 2015 (na ktoré bol menovaný predvedený a vypočutý) spísanú na Daňovom úrade Bratislava vo veci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014 a november 2014 (9. bod tejto časti rozsudku), ďalej predložil zoznam vydaných faktúr, faktúry vystavené dodávateľom MB TRADING, s.r.o. pre odberateľa - žalobcu v mesiaci november 2014, výpisy z účtu, faktúru č. 2561726 zo dňa 28. 11. 2014 v sume 118.694,02 eur od dodávateľa DOXI TRADE s.r.o. pre odberateľa MB TRADING, s.r.o. a fotodokumentáciu v rozsahu 24 strán.

22. Dňa 22. 03. 2017 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do dokladov a pripojení listinných dokladov (protokol správcu dane zo dňa 30. 12. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2014, právoplatné rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 02. 2016, ktorým bola uvedenej spoločnosti vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 90.073,25 eur za uvedené zdaňovacie obdobie).

23. Dňa 31. 03. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2014, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručený splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 18. 04. 2017. K protokolu podal žalobca vyjadrenie zo dňa 10. 05. 2017.

24. Súčasťou spisu je i odpoveď doručená správcovi dane dňa 22. 05. 2017 týkajúca sa vozidla s evidenčným č. BL XXXHC (nákladné vozidlo Mercedes-Benz Sprinter, ktoré bolo prvýkrát zaevidované

v SR dňa 30. 05. 2014, zmena v evidencii bola vykonaná dňa 30. 11. 2015, vlastníkom vozidla je spoločnosť Office Building Network, a.s., pričom história vozidla sa v databáze nenachádza).

25. Dňa 16. 08. 2017 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu, v ktorom oznámil adresy svedkov, ktorých navrhol vypočuť (P. S., O. P.) a následne dňa 21. 10. 2017 žalobca zaslal správcovi dane zápisnice spísané na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice o ústnom pojednávaní, a to zápisnicu zo dňa 03. 09. 2015 (výsluch svedka Z. T.), zo dňa 18. 09. 2017 (výsluch svedka P. S.) a zo dňa 18. 09. 2017 (výsluch svedka O. P.), ktoré sa týkali daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, nepodpísanú zmluvu o zapožičaní osobného motorového vozidla s evidenčným číslom BL XXXHC (prvú stranu) a zápisnicu správcu dane o ústnom pojednávaní zo dňa 08. 03. 2017, na ktorom bol ako svedok vypočutý Z. T. v rámci daňovej kontroly u žalobcu týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2014. Ďalej boli správcovi dane predložené zápisnice o ústnom pojednávaní spísané na Daňovom úrade Bratislava o výsluchu Z. T., a to zápisnica zo dňa 05. 11. 2014 spísaná v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a zápisnica zo dňa 16. 04. 2015 spísaná dožiadaným Daňovým úradom v Bratislave v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august a november 2014. V informačnom systéme finančnej správy správca dane dňa 21. 11. 2017 zistil, že spoločnosť Office Building Network, a.s. nepodala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014, urobila tak za zdaňovacie obdobie roku 2015 a 2016.

25. Dňa 20. 02. 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej daňovej správy vo veci výsluchu R. W., konateľa spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. (originál odpovede sa nachádza v administratívnom spise k zdaňovaciemu obdobiu august 2014, ktorý bol predložený ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. a správca dane si dňa 20. 04. 2018 vyhotovil opis tejto odpovede).

26. Dňa 07. 06. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok žalobcu podaných k protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2014.

27. Dňa 11. 06. 2018 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 33.733,12 eur za zdaňovacie obdobie november 2014, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 26.166,10 eur a vyrubil mu daň z pridanej hodnoty v sume 7.567,02 eur (s tým, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní bol 26.166,10 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 7.567,02 eur, rozdiel dane je v sume 33.733,12 eur a rozdiel dane na úhradu je v sume 7.567,02 eur).

28. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 28. 07. 2018 vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 04. 10. 2018 rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 06. 2018 potvrdil ako vecne správne.

29. Súčasťou predloženého spisu je i zoznam DPH dokladov žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie, kniha daňových dokladov, kniha vydaných faktúr, kniha prijatých faktúr, protokol správcu dane zo dňa 30. 12. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2014, faktúra č. NF 0019/14 zo dňa 14. 11. 2014 vystavená spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, faktúry č. FV149358 zo dňa 03. 11. 2014, č. FV149365 zo dňa 10. 11. 2014, č. FV149375 zo dňa 19. 11. 2014 a č. FV 149380 zo dňa 24. 11. 2014 vystavené spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu s tam uvedeným predmetom fakturácie, protokol správcu dane zo dňa 02. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok (zdaňovacie obdobie november 2014) v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. a zápisnice o ústnom pojednávaní spísané na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, a to zápisnica zo dňa 11. 08. 2018 (výsluch svedka Y. G.), zápisnica zo dňa 11. 08. 2018 (výsluch svedka L. V.), zápisnica zo dňa 18. 09. 2017 (výsluch svedka O. P.), zápisnica zo dňa 18. 09. 2017 (výsluch svedka P. S.).

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

30. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 04. 10. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 06. 2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní žalobcu, pričom sa zameral na opodstatnenosť

uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe predložených faktúr od dodávateľov žalobcu, t.j. spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. (1 faktúra) a MB TRADING, s.r.o. (4 faktúry).

31. Žalobca si uplatnil v zdaňovacom období november 2014 právo na odpočítanie dane v sume 12.019,92 eur na základe faktúry č. NF0019/14 zo dňa 14. 11. 2014 v sume 72.119,52 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 12.019,92 eur) vystavenej spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej bol tovar špecifikovaný ako Red Bull 250 ml v počte 82.896 kusov. Žalovaný popísal dôkazy vykonané správcom dane, ich obsah ako i vyhodnotenie správcu dane vo vzťahu k vyššie uvedenému dodávateľovi. Správca dane v priebehu daňovej kontroly využil i poznatky získané z daňovej kontroly iných zdaňovacích období u žalobcu a z daňovej kontroly v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., pričom zistil, že táto spoločnosť nespolupracuje, nepreukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinná uvádzať v daňovom priznaní. Dodanie tovaru a skutočná realizácia deklarovaného zdaniteľného plnenia v zdaňovacom období november 2014 na základe predloženej faktúry nebola označeným dodávateľom (t.j. NIMFAS Corp., s.r.o.) preukázaná. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z uvedenej faktúry a toto nebolo preukázané ani dokazovaním vedeným správcom dane v priebehu daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní.

32. Žalobca si ďalej uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 21.713,20 eur pri dodávkach na základe faktúr pod č. FV149358 zo dňa 03. 11. 2014, č. FV149365 zo dňa 10. 11. 2014, č. FV149375 zo dňa 19. 11. 2014 a č. FV 149380 zo dňa 24. 11. 2014, ktoré mala vystaviť spoločnosť MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľ pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorých bol tovar označený ako TIC TAC cukríky a rôzne druhy žuvačiek. Vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi žalovaný popísal priebeh daňovej kontroly, vykonané dôkazy, ich obsah a vyhodnotenie správcu dane, ktorý využil i poznatky získané z daňovej kontroly iných zdaňovacích období u žalobcu a z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o.. Poukázal na to, že nebol preukázaný pôvod tovaru a jeho dodanie v reťazci DOXI TRADE s.r.o. › MB TRADING, s.r.o. › žalobca. Spoločnosť MB TRADING, s.r.o. nepreukázala uskutočnenie podnikateľskej činnosti v roku 2014 a splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených touto spoločnosťou nepreukázal ani žalobca v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania.

33. Dodanie tovaru, deklarované na faktúrach predložených žalobcom, zo strany subjektov na nich uvedených v pozícii dodávateľa preukázané nebolo. Žalobca bol o všetkých skutočnostiach a spôsobe ich zistenia oboznámený, ale nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení a oprávnenosť nároku na uplatnenie odpočítania dane. Správca dane vyvodil z vykonaného dokazovania správny právny záver, že dodanie tovaru uvedeného na predložených faktúrach od deklarovaných dodávateľov pre žalobcu nebolo preukázané.

34. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu, ktoré možno rozdeliť do troch oblastí, a to nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie, vrátane posúdenia dôkazného bremena.

35. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu dňa 20. 02. 2015 na základe oznámenia zo dňa 12. 02. 2015 a s cieľom zistiť skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní čo najúplnejšie, zaslal v priebehu daňovej kontroly finančným správam iných členských štátov Európskej únie štyri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 prerušil daňovú kontrolu od 20. 05. 2015 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (medzinárodné dožiadania). Daňová kontrola bola v zmysle tohto rozhodnutia prerušená až do obdržania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Lehota na výkon daňovej kontroly v čase jej zákonného prerušenia neplynula. V podaní zo dňa 29. 07. 2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Uvedeným dňom, teda dňa 21. 07. 2016, pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane pokračoval v jej výkone. Dňa 18. 04. 2017 bol splnomocnenej zástupkyni žalobcu doručený protokol zo dňa 31. 03. 2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a týmto dňom bola daňová kontrola u žalobcu ukončená. Trvala 361 dní, čo je v súlade so zákonom. Podľa názoru žalobcu je sporné prerušenie daňovej kontroly v závislosti na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, resp. odpovede na túto žiadosť zaslanú poľskej finančnej správe. Správca dane dňa

04. 03. 2015 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia opodstatnenosti oslobodenia dodávok tovaru od dane pre odberateľa (T. J.) v inom členskom štáte, pričom i zaslanie tejto žiadosti bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď na predmetnú žiadosť a z preloženého textu odpovede, ktorý bol správcovi dane doručený vyplynulo, že daňový úrad poskytne odpoveď. Zároveň formulár obsahoval informáciu, že v súvislosti s poľským daňovníkom boli poľskej finančnej správe zaslané aj iné žiadosti, na ktoré už boli poskytnuté odpovede. Takúto odpoveď správca dane neakceptoval ako úplnú, dostatočnú a konečnú, nakoľko neobsahovala odpovede na otázky, ktoré žiadal správca dane objasniť a iné uvedené žiadosti, resp. odpovede na ne sú v danej forme pre správcu dane neidentifikovateľné. Predmetná odpoveď zároveň obsahovala nesprávny preklad. Je však nutné prisvedčiť správcovi dane, že odpoveď prijatú dňa 13. 04. 2015 nebolo možné považovať za relevantný podklad, na základe ktorého je možné určiť daňovému subjektu daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie november 2014. Správca dane zaslal dňa 16. 04. 2015 reklamáciu odpovede, ktorá bola z jeho strany urgovaná. Dňa 21. 07. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na reklamáciu a zároveň odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Poľská finančná správa oznámila, že nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď považuje za konečnú. Na základe uvedeného správca dane vyhodnotil získané dôkazy a prijal záver v prospech daňového subjektu a aj napriek tomu, že nemal potvrdené nadobudnutie tovaru poľským odberateľom v zdaňovacom období november 2014, uznal žalobcovi dodávky pre deklarovaného odberateľa ako oslobodené od dane z pridanej hodnoty. O týchto skutočnostiach bol žalobca informovaný už vo výzve na predloženie dôkazov zo dňa 27. 01. 2017. Správca dane zaslal finančnej správe iného členského štátu žiadosť o zodpovedanie konkrétnych otázok a právom očakával relevantné odpovede, rovnako, ako žalobca očakáva od správcu dane prijatie záverov na základe relevantných dôkazov. Prerušenie daňovej kontroly v predmetnej veci bolo zákonné a daňová kontrola trvala 361 dní. Protokol z takto vykonanej daňovej kontroly je relevantným podkladom pre rozhodnutie správcu dane.

36. Správca dane zhromaždil rozsiahly dôkazný materiál, ktorý je dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca si v podanom daňovom priznaní uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od uvedených dodávateľov, čomu ale predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Dodávatelia žalobcu dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr pre žalobcu nepreukázali a nepreukázali ani vznik daňovej povinnosti. Ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosťou u dodávateľov, žalobca ako odberateľ si právo na odpočítanie dane z faktúrami deklarovaného dodania uplatniť nemohol, nakoľko táto daň voči nemu nebola uplatnená označenými dodávateľmi. Žalobca disponuje faktúrami, na ktorých sú v pozícii dodávateľa uvedené spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. a MB TRADING, s.r.o., ale v priebehu dokazovania nebolo preukázané, že uvedení dodávatelia tieto faktúry vystavili na základe reálneho plnenia. Ak teda tovar skutočne nedodali platitelia, ktorí sú na faktúrach uvedení v pozícii dodávateľov, potom žalobca nedisponuje faktúrami, na základe ktorých by bol oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane. Samotná existencia tovaru v danom druhu a objeme nie je dôkazom o tom, že tovar bol dodaný práve označenými dodávateľmi i s poukazom na skutočnosť, že žalobca prevádzkuje veľkoobchod a teda vo svojich skladových priestoroch manipuluje s tovarom daného druhu, ktorý je predmetom ďalších obchodných aktivít.

37. Správca dane v predmetnej veci oprávnene nadobudol pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, o týchto pochybnostiach žalobcu oboznámil a vyzval ho na ich odstránenie vo výzve zo dňa 27. 01. 2017. Žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, pričom v odvolaní poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13. V zmysle právnych záverov tohto rozsudku samotná skutočnosť, že správca dane má pochybnosti o tom, či plnenie poskytnuté daňovému subjektu bolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočítanie dane, na ktoré má daňový subjekt nárok, v prípade, ak správca dane nevie preukázať, vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené správcom dane, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodu. Správca dane v predmetnej veci však predložil dostatok objektívnych skutočností, na základe ktorých je možné konštatovať, že žalobca vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť, že deklarované plnenia sú súčasťou podvodu. Žalobca sám uvádza, že ho oslovili konatelia dodávateľských spoločností s ponukou dodania tovaru, ktorý už dlhšiu dobu nakupuje a predáva. Podľa žalobcu išlo o tovar, ktorý nebolo možné vo väčších množstvách objednať v danom čase, a tak nebol dôvod tovar odmietnuť. Už vzhľadom k tejto skutočnosti je žalovaný toho názoru, že práve ponuka neobvykle veľkého množstva tovaru mala byť dôvodom

k jeho riadnemu prevereniu a k prevereniu dodávateľov. Daňový subjekt s uvedenými dodávateľmi spolupracoval aj v iných zdaňovacích obdobiach, čo je zrejmé z toho, že správca dane využil zistenia získané v rámci iných daňových kontrol a daňových konaní. Nejedná sa teda o jednorazový obchod s náhodnými obchodnými partnermi, ale o opakované dodávky tovaru v značných množstvách a sumách, ktoré žalobca preukázateľne deklaruje aj v zdaňovacom období apríl, máj, august a október 2014. Nezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie žalobcu, že o nedôveryhodnosti svojich obchodných partnerov sa dozvedel až na základe výzvy správcu dane zo dňa 27. 01. 2017, pretože napr. daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2014 bola ukončená dňa 05. 04. 2016 a už v tomto čase mal žalobca vedomosť o tom, že ním deklarovaní dodávatelia uskutočňovanie svojej ekonomickej činnosti nepreukazujú. K daňovému subjektu NIMFAS Corp., s.r.o. žalovaný uviedol, že konateľ tejto spoločnosti (B. G.-W.) sa v sprievode žalobcu dostavil dňa 03. 09. 2015 k inému správcovi dane, ktorý vykonáva u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2014. Za prítomnosti konateľa žalobcu svedok uviedol, že v zdaňovacom období jún 2014 bol v obchodnom vzťahu so žalobcom, dodal mu tovar, ktorý nakupoval od spoločnosti Flash Logistics s.r.o. a táto spoločnosť dodala tovar priamo do skladov žalobcu. Svedok nepredložil jediný doklad, či dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia. Spoločnosť Flash Logistics s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012, čo značí, že tento daňový subjekt v roku 2014 nijakú ekonomickú činnosť neuskutočňoval. Vyjadrenie B. G.-W. na tomto ústnom pojednávaní považuje žalovaný za účelové a bez dôkazného opodstatnenia. Na tomto pojednávaní sa stretol konateľ žalobcu s konateľom dodávateľa, ktorý uviedol, že boli v dobrom vzťahu, ale napriek tomu nepreukázal realizáciu obchodných vzťahov v zdaňovacom období november 2014. Predvolanie na pojednávanie prevzal B. G.-W. dňa 23. 03. 2015, a teda dňa 03. 09. 2015 už mal jasnú vedomosť o tom, že jeho účasť na ústnom pojednávaní je nevyhnutná aj v súvislosti s inými zdaňovacími obdobiami, ale svoje vyjadrenie vedome neposkytol. V prípade, ak by žalobca pristupoval k výberu svojich obchodných partnerov s potrebnou starostlivosťou, zistil by, že spoločnosť mala v čase realizácie deklarovaných zdaniteľných plnení sídlo na adrese, kde má, resp. malo sídlo niekoľko desiatok spoločností, pričom sa jedná o kancelárske priestory. K ďalšiemu dodávateľovi t.j. spoločnosti MB TRADING, s.r.o. žalovaný uviedol, že táto spoločnosť nemala nijakých zamestnancov, ale široký záber ekonomickej činnosti a jej konateľ (Z. T.) je ochotný poskytnúť vyjadrenia v súvislosti s daňovými konaniami u iných daňových subjektov, pričom v súvislosti s daňovými kontrolami v jeho spoločnosti odmieta spolupracovať. Podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti mal žalobca prísť do kontaktu s jeho dodávateľom (spoločnosťou DOXI TRADE s.r.o.), ktorý mal voziť tovar priamo k žalobcovi a tam ho mali preberať zamestnanci žalobcu. Toto potvrdil aj konateľ žalobcu dňa 08. 03. 2017. Žalobca mal teda vedomosť, odkiaľ tovar pochádza a keby k výkonu svojej ekonomickej činnosti pristupoval zodpovedne, mohol z obchodného registra zistiť, že DOXI TRADE s.r.o. sídli na adrese, kde má aktuálne sídlo 26 iných spoločností (historicky 45). Z. T. uviedol, že spoločnosť bola vždy korektná a neporušovala zmluvu. Faktom však je, že spoločnosť DOXI TRADE s.r.o. nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty od 31. 12. 2013, ale Z. T. túto skutočnosť ani v novembri 2014 nepostrehol, nakoľko ešte v tomto období prijímal od tohto dodávateľa faktúry s vyčíslenou daňou z pridanej hodnoty. Spoločnosť MB TRADING, s.ro., o ktorej žalobca tvrdil, že bola schopná dodať tovar v neobvykle veľkých množstvách, sídli na adrese, ktorú využíva viac ako sto iných spoločností a nedisponuje nijakými skladovými priestormi.

38. Námietky žalobcu spočívajúce v tom, že mu bolo upreté právo predkladať a navrhovať dôkazy sa nezakladajú na pravde. Správca dane vyhodnotil niektoré návrhy žalobcu v danej veci ako irelevantné a medzi takéto návrhy patria opakované žiadosti o výsluch svedkov, ktorí vzhľadom na dôkaznú situáciu, ich pracovné zaradenie, resp. druh práce, ktorú vykonávali pre žalobcu, nemohli podať taký dôkaz, ktorý by určil skutočného dodávateľa tovaru a jeho pôvod. S týmito návrhmi žalobcu sa správca dane vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď uviedol, že Ing. Y. U. ako externá účtovníčka spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. pri miestnom zisťovaní dňa 01. 12. 2014 v priestoroch sídla spoločnosti priznala, že účtuje pre túto spoločnosť, ktorá využíva priestory na adrese O. v W. len ako formálne sídlo, zásielky pre spoločnosť nepreberá, nie je oboznámená s ich obsahom a viacej nevedela k vec povedať. K nevykonaniu navrhovaných výsluchov svedkov Y. G., L. V., O. P. a P. S. je potrebné uviesť, že všetky uvedené osoby boli vypočuté iným správcom dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Levice) ako svedkovia, pričom konateľ žalobcu sa týchto výsluchov osobne zúčastnil. V prípade uvedených svedkov ide o zamestnanca, bývalého zamestnanca žalobcu, resp. zamestnancov iných firiem, ktorí pomáhali pri manipulácii s tovarom v skladových priestoroch žalobcu. Y. G. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa

11. 08. 2015), L. V. (zápisnica zo dňa 11. 08. 2015), O. P. (zápisnica zo dňa 18. 09. 2017) a P. S. (zápisnica zo dňa 18. 09. 2017) potvrdili, že na adrese J. č. 8, W. žalobca ako daňový subjekt manipuluje s tovarom, všetci však jednoznačne uviedli, že nemajú vedomosť o tom, odkiaľ tovar pochádza. Opakované výsluchy uvedených svedkov by v danej veci nepriniesli zásadný dôkazný zvrat.

39. Za výber obchodných partnerov je zodpovedný žalobca ako daňový subjekt, ktorý si v kontrolovanom zdaňovacom období vybral dvoch obchodných partnerov, ktorých konanie možno označiť za viac ako nedôveryhodné. Túto skutočnosť podľa názoru žalovaného nemožno považovať za náhodu a žalobca pri výbere svojich obchodných partnerov nepostupoval s potrebnou starostlivosťou. Rovnako nemožno opomenúť ani fakt, že žalobca dodávky tovaru, ktorý bol predmetom dokazovania, smeroval do iných členských štátov Európskej únie a tieto dodávky oslobodil od dane v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe zistených objektívnych skutočností možno konštatovať, že žalobca mal, mohol, resp. vedel, že sa svojím konaním zúčastňuje konania, ktorého cieľom je získať daňovú výhodu.

40. Rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je plne v súlade so zákonom. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v predmetnej veci nepredložil relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr a vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

41. V žalobe zo dňa 20. 12. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 10. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tvrdil, že toto rozhodnutie je nezákonné a bol ním ukrátený na svojich právach.

42. Vzniesol námietku nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly s tým, že pokračovanie v takejto daňovej kontrole má povahu nezákonného zásahu a protokol z nej vyhotovený má povahu nezákonného dôkazu, ktorý nemožno použiť. Daňová kontrola sa u neho začala dňa 20. 02. 2015 a bola ukončená doručením protokolu dňa 18. 04. 2017. Správca dane prerušil daňovú kontrolu od 20. 05. 2015 rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 z dôvodu zaslania štyroch žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a podľa jeho oznámenia dôvody prerušenia kontroly pominuli dňa 21. 07. 2016. Pominutie prekážok na pokračovanie daňovej kontroly správca dane viazal na prijatie odpovede na žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií do Poľska na preverenie dodania tovaru pre odberateľa T. J.. Správca dane konštatoval, že odpoveď prijal dňa 13. 04. 2015, ale túto reklamoval, pričom tvrdil, že konečná odpoveď bola prijatá po zaslaní urgencie dňa 21. 07. 2016. Podľa referenčného dokumentu, ktorý sa nachádza v spise, bola konečná odpoveď na túto žiadosť zaslaná zahraničným správcom dane dňa 02. 04. 2015 a správca dane ju obdržal dňa 13. 04. 2015. Z odpovede poľskej finančnej správy je zrejmé, že táto využila svoje oprávnenie v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, a to čl. 7 a odmietla poskytnúť informácie s poukazom na čl. 54 ods. 1 tohto nariadenia, pričom odkázala na štyri ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré sa týkali rovnakého daňovníka a rovnakých transakcii, na ktoré už odpoveď poskytla. Vo všetkých uvedených odpovediach potvrdila nadobudnutie tovaru poľskými daňovníkom. Správca dane nemá právomoc neakceptovať, resp. spochybňovať postup kompetentného daňového orgánu iného členského štátu, ktorý využil právomoc danú mu príslušným nariadením. Od prijatia tejto odpovede príslušným orgánom SR, ktorým je žalovaný, vo veci tejto žiadosti už neprebiehalo žiadne získavanie informácií podľa osobitného predpisu, ktoré vyžaduje ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako podmienku pre prerušenie daňovej kontroly. Správca dane nie je oprávnený reklamovať alebo spochybňovať postup príslušného daňového orgánu v zahraničí a neexistoval žiadny oprávnený dôvod, aby žalovaný na túto e-mailovú správu medzi ním a správcom dane zareagoval až dňa 21. 07. 2016. Zo spisu je zjavné, že žalovaný nevykonal v danom čase žiaden iný ďalší úkon v zmysle osobitných predpisoch na získanie požadovanej informácie. Dňa 21. 07. 2016 zaslal správcovi dane iba strohý e-mail, ktorým oznámil, že odpoveď poľskej strany je konečná. Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií mu bola poskytnutá už dňa 13. 04. 2015 a jej opätovné zaslanie aj v roku 2016 je preto pre právne posúdenie veci irelevantné.

Ďalej žalobca poukázal na nesprávny preklad odpovede zahraničného správcu dane, ktorý musí byť vykladaný na ťarchu daňových orgánov. Správcovi dane muselo byť zrejmé, že ide o nesprávny preklad, keďže poľská finančná správa poukazovala na čl. 54 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, a teda, že odpoveď poskytnutá nebude. Ak aj správca dane dňa 16. 04. 2015 reklamoval predmetnú odpoveď a žalovaný vo veci skutočne vykonal akýkoľvek úkon, okamžite by bol zistil túto nesprávnosť prekladu a informoval by správcu dane, že vo veci medzinárodnej výmeny informácií odpoveď poskytnutá nebude, a nie až po 15 mesiacoch, keď je zjavné, že žiadne úkony vo veci získania informácií počas tohto obdobia vykonané neboli. Neobstojí ani argumentácia, že správca dane nevedel identifikovať zaslané odpovede, pretože túto informáciu vedel poskytnúť správcovi dane žalovaný. Následne po odpovedi, že poľská finančná správa neposkytne žiadne informácie, správca dane bez ďalšieho úkonu žalobcovi priznal dodanie tovaru poľskému odberateľovi zrejme na základe odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií, ktoré už mal k dispozícii v apríli 2015 z predchádzajúcich odpovedí poľskej finančnej správy. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu preverovania tohto odberateľa až do 21. 07. 2016 nemalo žiadne opodstatnenie a bolo iba formálne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na právny názor Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. , kde Najvyšší súd SR vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal námietkou žalobcu o zneužití inštitútu prerušenia daňovej kontroly správcom dane. Dôvody na prerušenie daňovej kontroly pominuli dňa 04. 01. 2016, keď žalovaný obdržal odpoveď na poslednú zo štyroch žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, z dôvodu ktorých bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane. Aj keby žalobca vychádzal z toho, že odpoveď bola prijatá až 11. 01. 2016, a teda v tento deň pominuli prekážky na vykonanie daňovej kontroly, potom daňová kontrola prebiehala až 552 dní, z čoho vyplýva, že bola prekročená maximálne zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na nesprávne a účelové určenie okamihu začatia pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly je žalobca toho názoru, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula a jej pokračovanie po tejto lehote bolo nezákonným zásahom. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -57 protokol z daňovej kontroly pri nerešpektovaní maximálnej dĺžky jej trvania má povahu nezákonného dôkazu. Ak rozhodnutie vychádza z tohto nezákonného dôkazu, trpí vadou nezákonnosti a rovnako tak všetky dôkazy a úkony vykonané po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly sú nezákonné. Postup správcu dane v tomto dôsledku trpí takou vadou konania, ktorá má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.

43. V ďalšej časti žaloby (nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci) žalobca uviedol, že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr presne špecifikovaných a označených v rozhodnutí žalovaného od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o. a MB TRADING, s.r.o. v celkovej sume 33.733,12 eur. Nepriznanie práva na odpočítanie dane pri týchto faktúrach daňové orgány založili na skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že mu bol dodaný tovar uvedený na faktúrach práve týmito dodávateľmi, že dodávatelia nepreukázali vykonávania reálnej ekonomickej činnosti, že išlo len o fakturačný obchod bez reálneho uskutočnenia s cieľom získať daňovú výhodu. Žalobca zdôraznil, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Predmetom sporu je teda skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Táto otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to Smernice Rady č. 2006/112/ES, pričom výklad tohto práva vykonaný daňovými orgánmi je v absolútnom rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutkové okolnosti prípadov riešených Súdnym dvorom EÚ (rozsudok v spojených veciach C-80/11 a V-142/11 Mahagében a Dávid zo dňa 21. 06. 2012, rozsudok vo veci C-324/11 R. O. zo dňa 06. 09. 2012 a rozsudok vo veci C-18/13 Maks Pen zo dňa 13. 02. 2014), z ktorých je zrejmé, že uvádzaná judikatúra je aplikovateľná v žalobcovej veci, a to napriek tomu, že žalovaný výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia neargumentuje pojmom „daňový podvod“. Spoločné pre všetky prípady riešené v uvedených rozsudkoch bolo to, že existencia tovaru, resp. uskutočnenia služieb neboli daňovými orgánmi spochybnené. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z faktúr predložených daňovými subjektami bolo odôvodnené tým, že u dodávateľov, resp. ich subdodávateľov boli zistené skutočnosti, podľa ktorých daňové orgány dospeli k záveru, že subjekty uvedené na faktúrach nemohli uskutočniť plnenia uvedené na faktúrach z dôvodu, že nedisponovali výrobnými kapacitami, zamestnancami a prostriedkami, nesplnili si riadne svoje daňové povinnosti, nepredložili relevantnú účtovnú dokumentáciu. Výklad práva, týkajúci sa odopretia práva na odpočítanie dane, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ (ďalej aj SD EÚ) je záväzný. Zo skutkových okolností a dôvodov

daňových orgánov, na ktorých založili nepriznanie práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, v prípadoch predložených Súdnemu dvoru EÚ je zrejmé, že sú obdobné ako v žalobcovom prípade. Žalobca taktiež poukázal na uznesenie SD EÚ zo dňa 28. 02. 2013 vo veci C-563/11.

44. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal proti nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o. (31. až 51. bod žaloby) a MB TRADING, s.r.o. (52. až 66. bod žaloby). V prípade dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o. žalobca poukázal na zistenia správcu dane, pričom žalovaný považoval takto zistený skutkový za dostatočný, rovnako tak aj jeho právne posúdenie. Žalobca bol toho názoru, že vzhľadom na uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie záveru, že uvedený dodávateľ mu nedodal tovar deklarovaný na sporných faktúrach a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že splnil podmienky stanovené v zmysle ust. v nadväznosti na ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, resp. že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu zo strany jeho dodávateľa, o ktorom vedel alebo mal vedieť. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného nezákonné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Podmienky požadované Smernicou č. 2006/112, tak ako ich definoval SD EÚ, žalobca splnil, je zdaniteľnou osobou, plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z faktúry, ktorá obsahuje všetky údaje požadované smernicou, prijaté plnenie použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a plnenie mu poskytla iná zdaniteľná osoba. SD EÚ v danom prípade vždy považuje vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet požadované smernicou za splnené. Za daných okolností, vzhľadom na vyššie uvedené závery SD EÚ, dôkazné bremeno ohľadne preukázania na základe objektívnych dôkazov svedčiacich o objektívnych skutočnostiach, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia, ktoré sú predmetom sporu sú dotknuté daňovým podvodom, sa v plnom rozsahu presúva na daňové orgány, pričom zároveň musia predložiť konkrétne indície o existencii daňového podvodu. Dôvody, na ktorých žalovaný založil nepriznanie práva na odpočítanie dane sú v priamom rozpore so závermi žalobcom uvádzaných rozsudkov SD EÚ. Na vylúčenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepostačuje záver daňových orgánov, podľa ktorého tovar nebol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, len vzhľadom na skutočnosť, že tento dodávateľ nepredložil svoje účtovné a daňové evidencie a v čase preverovania je nekontaktný. Vylúčenie práva na odpočítanie dane z dôvodu, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre, je možné jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela a mala vedieť, že uvedené plnenie, zakladajúce právo na odpočet, bolo súčasťou podvodu. Žalobca má za to, že zo záverov rozsudku v prípade C-18/13 vyplýva, že objektívne dôkazy osvedčujúce objektívne skutočnosti, z ktorých jednoznačne plynie, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že jeho plnenie mohlo byť súčasťou nezákonnosti na strane dodávateľa, nie sú a nemôžu byť tie, na ktorých postavili svoje závery daňové orgány, teda na nekontaktnosti dodávateľa v čase preverovania, nemožnosti získania a overenia jeho účtovnej a daňovej evidencie, ako ani na skutočnostiach, ktoré nastali s časovým odstupom a potom, čo sa predmetné dodanie tovaru uskutočnilo. Týmito dôkazmi nemôže byť skutočnosť, že žalobca nevie poskytnúť dôkazy, ktorými nie je povinný ani disponovať a ohľadom ktorých nenesie dôkazné bremeno. Žalobca zabezpečil účasť konateľa spoločnosti B. G.-W. na výsluchu ku kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2014 (výsluch zo dňa 03. 09. 2015), ktorý potvrdil obchodný vzťah so žalobcom, ale podľa daňových orgánov tento dôkaz nie je relevantný, nakoľko svedok nepredložil dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Výpoveď svedka však nemožno odmietnuť s poukazom na to, že svedok svoje tvrdenia nevie preukázať, nakoľko svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré vnímal vlastnými zmyslami a nemá dôkaznú povinnosť. Svedok G.-W. nebol ani raz predvolaný na výsluch svedka vo veci daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014. Predvolania, ktorými argumentuje žalovaný, mu boli zasielané vo veci daňového konania spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., čo je zrejmé z predvolania zo dňa 11. 02. 2015 ako aj z opakovaného predvolania, a nie v súvislosti daňovou kontrolou u žalobcu. Vo veci preukázania dodania tovaru od tohto dodávateľa žalobca navrhol vypočutie konateľa spoločnosti ako svedka, ďalej svedka - Ing. U., účtovníčky spoločnosti, pričom tento návrh odôvodnil tým, že uvedená osoba bola pri vykládke tovaru od tejto spoločnosti v skladoch žalobcu. Daňové orgány bez náležitého odôvodnenia nezákonne odmietli vykonať navrhované výsluchy, resp. na nevykonanie navrhovaných výsluchov použili dôvody, ktoré nemožno akceptovať. Nemožno konštatovať neunesenie dôkazného

bremena žalobcu, ak daňové orgány bez zákonného dôvodu odmietnu vykonanie navrhovaných dôkazov. Svojím postupom daňové orgány upreli žalobcovi jednu zo základných súčastí práva na spravodlivý proces, a to právo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nevykonanie dôkazov bez relevantného dôvodu je vadou dokazovania, porušením základných povinností správcu dane pri dokazovaní a vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca namietal, že správca dane nezákonným spôsobom odmietol vykonať navrhované dôkazy a napriek tomu žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil ako zákonné. Ďalej namietal, že daňové orgány nepriznanie práva na odpočítanie dane odôvodnili tým, že žalobca nepreukázal, kedy pri obchodných transakciách na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Takýto dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr je v priamom rozpore s judikatúrou SD EÚ. Zo žiadneho dôkazu, ktorý sa nachádza v spise, nevyplýva, že by daňový subjekt nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

45. V prípade nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa MB TRADING, s.r.o. žalobca opätovne opísal skutkový stav zistený správcom dane, s ktorým sa stotožnil i žalovaný. Námietky proti záverom daňových orgánov v prípade tohto dodávateľa sú obsahovo takmer totožné s námietkami (uvedenými v 44. bode žaloby), ktoré vzniesol žalobca k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o. (napr. 53. a 32. bod žaloby, 54. a 33. bod, 55. a 34. bod, 56. a 36. bod, 57. a 38. bod, 58. a 39. bod, 59. a 40. bod, 66. a 50. žaloby). V súvislosti s týmto dodávateľom žalobca uviedol, že výpovede konateľa spoločnosti MB TRADING, s.r.o. Z. T. zo dňa 16. 04. 2015 a 08. 03. 2017 nie sú protirečivé a v obidvoch prípadoch potvrdil, že raz bol osobne pri vykládke tovaru a inak doviezol tovar do skladu žalobcu jeho dodávateľ. Za účelový považoval záver daňových orgánov z odpovede na otázku konateľa žalobcu položenú svedkovi T.. Taktiež namietal, že nebol upovedomený o výsluchu svedka R. W., nakoľko daňové orgány v žiadosti o spoluprácu nepožiadali príslušný orgán v Maďarsku, aby sa predmetného výsluchu mohol zúčastniť aj žalobca, ak to vnútroštátna právna úprava umožňuje. Žalobcovi teda nebolo umožnené klásť svedkovi otázky, napriek tomu, že navrhoval výsluch tohto svedka. Ďalej poukazoval na rozpor medzi výpoveďou svedka T. a svedka W. (svedok T. uviedol, že W. pozná už roky ako zamestnanca firmy WIMPEX a obchodovali spolu viac rokov), pričom tento rozpor vo výpovedi nebol odstránený, ale správca dane sa priklonil k výpovedi svedka W.. Neplnenie si daňových povinností dodávateľa nemôže byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane, ani považované za dôkaz o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti postupu jeho dodávateľa, najmä ak predmetné neplnenie si povinností nastalo až v čase po realizácii predmetnej dodávky. Ak došlo k nezákonnosti v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. tým, že táto si uplatnila odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa DOXI TRADE s.r.o. napriek tomu, že táto spoločnosť už nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty, potom dôsledky tejto nezákonnosti nemôže znášať žalobca, ak daňové orgány nepreukážu, že o tomto nezákonnom postupe mohol čo i len vedieť. Takýto dôkaz sa však v spise nenachádza. Žalobca nemal objektívne ako overiť, ako je tento tovar fakturovaný a či si jeho dodávateľ neoprávnene uplatňuje daň z faktúr od tohto dodávateľa. Za takéto konanie môže niesť následky výlučne spoločnosť MB TRADING, s.r.o..

46. K podmienke dodržania riadnej starostlivosti žalobcu, žalobca poukázal na to, že podľa judikatúry SD EÚ síce daňové orgány môžu požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Opatrenia daňových orgánov na zabránenie daňovým únikom však nemôžu byť používané spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a tým jej neutralitu. Určenie opatrení, ktoré možno od žalobcu požadovať, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pretože samotný zákon o dani z pridanej hodnoty tieto opatrenia nešpecifikuje. Len ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosť alebo daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. Daňový orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, z dôvodu

ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektoch nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. Daňovým orgánom však prináleží, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonnosti a daňových podvodov. Žalobca preukázal, že si svojich dodávateľov riadne overil vo všetkých verejne dostupných databázach, zároveň pri každej dodávke si riadne skontroloval množstvo a kvalitu dodaného tovaru, dodávky prebiehali v zmysle dohodnutých podmienok a v čase dodávok neexistovali žiadne okolnosti, na základe ktorých by mal žalobca čo i len predpokladať akúkoľvek nezákonnosť. Všetci žalobcovi dodávatelia si v čase uskutočnenia dodávok plnili svoje daňové povinnosti, dodanie tovaru riadne priznali a daň odviedli. Ich správanie v čase preverovania ich daňových povinnosti nemôže byť považované za objektívne okolnosti svedčiace o tom, že žalobca mohol vedieť o akejkoľvek nezákonnosti pri dodávkach tovaru. K argumentácii žalovaného, že sám žalobca uviedol, že pri dodávkach od predmetných dodávateľov išlo o tovar, ktorý nebolo možné vo väčších množstvách objednať v danom čase, a preto mu malo byť podozrivé neobvykle veľké množstvo tovaru ponúkané týmito spoločnosťami, žalobca uviedol, že toto jeho vyjadrenie je vytrhnuté z kontextu jeho vyjadrení pred správcom dane. Z jeho pohľadu množstvo dodaného tovaru nebolo „neobvykle veľké“, ako skresľujúco prezentuje žalovaný a žalobca nikdy neuvádzal, že ide o neobvykle veľké množstvá tovaru.

47. V závere žaloby žalobca zrekapituloval, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne a následne takto nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav bol nesprávne právne posúdený v rozpore so záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobca tvrdí a má za preukázané, že splnil zákonné podmienky na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností NIMFAS Corp., s.r.o., RURKI s.r.o a MB TRADING, s.r.o. a zároveň tvrdí, že na základe vyššie uvedených námietok preukázal, že došlo k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože daňové orgány nehodnotili všetky dôkazy ani jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti, nevysporiadali sa s navzájom si odporujúcimi dôkazmi a nevysvetlili, prečo dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietajú a prikláňajú sa k dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, pričom z dôkazov účelovo vyberajú iba tie časti, ktoré im vyhovujú. Daňové orgány nedostatočne a nesprávne zistili skutkový stav. Žalobcovi bolo upreté právo navrhovať dôkazy a právo na náležité odôvodnenie, prečo ním navrhnuté dôkazy nie sú vykonané, najmä pokiaľ ide o navrhované výsluchy svedkov. Následne daňové orgány nesprávne právne posúdili obchodné transakcie medzi dodávateľmi žalobcu a žalobcom tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľmi uvedenými na faktúre. Žalobcovi nemožno pričítať dôkaznú núdzu ohľadne skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno, naviac za situácie, kedy sú jeho návrhy na vykonanie dôkazov bez náležitého odôvodnenia ignorované a ako dôkazy, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti v reťazci dodávateľov sú uvádzané skutočnosti, ktoré nastali po realizácii dodávok tovaru a také, ktoré v zmysle judikatúry SD EÚ nemôžu byť objektívnymi dôkazmi o možnej vedomosti žalobcu o daňovom podvode alebo skutočností, o ktorých žalobca objektívne nemohol mať vôbec žiadnu vedomosť. V postupe daňových orgánov došlo k porušeniu ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože daňové orgány nerešpektovali povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, čo viedlo k nesprávnej aplikácii jednotlivých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný pri právnom posúdení veci napriek námietke žalobcu výslovne ignoroval relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady zákonnosti, súčinnosti a voľného hodnotenia dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, arbitrárne a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal trpí závažnými vadami konania, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

IV. Vyjadrenie žalovaného

48. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 04. 2019 uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 33.733,12 eur na základe faktúr od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o. a MB TRADING, s.r.o.. Dokazovaním však nebolo preukázané, že tovar uvedeného druhu, objemu a ceny bol žalobcovi skutočne dodaný deklarovanými dodávateľmi tak, ako to tvrdil žalobca podľa predložených faktúr. Uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcom na základe predložených faktúr je neoprávnené, nakoľko skutočnosti uvedené na dokladoch nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektov na

nich uvedených ako dodávatelia. Dodanie tovaru a skutočná realizácia deklarovaných zdaniteľných plnení na základe predložených faktúr nebola preukázaná ani dokazovaním vedeným správcom dane u označených dodávateľov. Žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a ani vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane v plnom rozsahu tak, ako to žalobca vo svojom odvolaní žiadal.

49. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe. K námietke o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že sa už podrobne vyjadril vo svojom rozhodnutí. Správca dane zaslal finančnej správe iného členského štátu žiadosť o zodpovedanie konkrétnych otázok a právom očakával relevantné odpovede. Prerušenie daňovej kontroly bolo podľa názoru žalovaného zákonné a v nadväznosti na to považuje za zákonnú i lehotu na výkon daňovej kontroly v trvaní 361 dní. Protokol z takto vykonanej daňovej kontroly má povahu zákonne získaného dôkazu a je relevantným podkladom pre rozhodnutie správcu dane. K nedostatočne a nesprávne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že dodanie tovaru deklarované na faktúrach predložených žalobcom zo strany deklarovaných dodávateľov nebolo preukázané, čo je zrejmé na základe zistených skutočností. Žalobca bol so všetkými zistenými skutočnosťami oboznámený, rovnako tak i so spôsobom ich zistenia a mal priestor na predloženie dôkazov, prostredníctvom ktorých preukáže pravdivosť svojich tvrdení a oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Z rozhodnutia správcu dane vyplynulo, že dodanie tovaru označenými dodávateľmi tak, ako to uvádza žalobca, nebolo v priebehu dokazovania relevantne preukázané a žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení a oprávnenosť nároku na uplatnené odpočítanie dane. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobca si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr uplatnil neoprávnene, nakoľko tieto faktúry nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektov na nich uvedených v pozícii dodávateľa. Dodávatelia tovaru pre žalobcu v zmysle predložených faktúr nepreukázali dodanie tovaru a ani vznik daňovej povinnosti. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov, žalobca ako odberateľ si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr uplatniť nemohol. Žalobca disponuje faktúrami, na ktorých sú v pozícií dodávateľov uvedené spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. a MB TRADING, s.r.o., ale v priebehu dokazovania bolo zistené, že tieto faktúry nie sú vystavené na základe reálneho plnenia zo strany označených dodávateľov. Žalobca nemá vystavené faktúry, ktoré zodpovedajú reálnemu plneniu, a tak nie je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Ak neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a správca dane bol oprávnený určiť zistený rozdiel v sume dane. Rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu a orgány štátnej správy ozrejmil žalovaný vo svojom rozhodnutí niekoľkokrát a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 zo dňa 23. 11. 2011. Judikatúra Súdneho dvora EÚ sa ustálila na názore, že nie je v rozpore s právom spoločenstva požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť na danom obchodnom vzťahu mohla považovať za konanie v súlade s dobrou vierou a ostáva faktom, že pri deklarovaných zdaniteľných plneniach neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktorý sa domáhal vypočutia ďalších osôb v postavení svedkov sa žalovaný dostatočne vyjadril vo svojom rozhodnutí a na týchto záveroch zotrváva, pretože opakované výsluchy označených svedkov by v danej veci nepriniesli nijaký dôkazný zvrat. K otázke, či bola zákonným spôsobom získaná informácia o kriminálnej minulosti konateľa spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. žalovaný uviedol, že ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mu umožňuje ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. V súlade s týmto ustanovením použil ako dôkaz i predmetnú informáciu, ktorá bola odstúpená finančnej správe, o čom si dňa 15. 03. 2016 vyhotovil úradný záznam.

50. Žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím správcu dane v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých je založený výrok týchto rozhodnutí. V skutkovo obdobnom prípade týkajúceho sa

žalobcu už žalovaný rozhodol a správny súd rozsudkom č.k. -138 zo dňa 06. 06. 2018 žalobu zamietol. I v tomto prípade žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

51. V podaní zo dňa 10. 05. 2019 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a stručne zrekapituloval jej dôvody.

52. Súd si pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. a požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu. Žalovaný zaslal súdu mailovú komunikáciu so správcom dane a poľskou finančnou správou, ktorá bola oboznámená na pojednávaní dňa 27. 05. 2020.

53. Následne tunajší súd rozsudkom č.k. -183 zo dňa 27. 05. 2020 zamietol žalobu žalobcu z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, nakoľko bol toto názoru, že námietky žalobcu v podanej žalobe nie sú dôvodné a nemožno im priznať úspech.

54. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 06. 08. 2020 proti vyššie označenému rozsudku tunajšieho súdu rozhodoval vo veci Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd, ktorý rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 07. 2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -183 zo dňa 27. 05. 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že predmetný rozsudok správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Zároveň kasačný súd rozhodol tak, že návrh žalobcu zo dňa 07. 08. 2020 na prerušenie kasačného konania zamietol. Po vrátení veci bola táto zapísaná na tunajšom súde pod novú sp. zn. .

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

55. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 20. 12. 2018, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) ako i právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 07. 2022, opätovne preskúmal na pojednávaní konanom dňa 13. 12. 2022 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 10. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. (teda z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke trvania prerušenia a dĺžky zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nesprávneho posúdenia zákonnosti protokolu z daňovej kontroly) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

56. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 43 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

57. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo

inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 2, 8 veta prvá až štvrtá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 veta prvá a druhá vyššie citovaného zákona, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

58. Žalobca v podanej žalobe prioritne namietal nedodržanie (prekročenie) zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a túto námietku úspešne uplatnil i v kasačnom konaní.

Pri opätovnom posudzovaní tejto námietky správny súd vychádzal z administratívneho spisu, pričom zistil, že predmetná daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 20. 02. 2015 a v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca deklaroval vývoz tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty do iných členských štátov (Česká republika, Poľsko, Chorvátsko) v celkovej hodnote 267.416,94 eur. Z dokladov (faktúr a CMR), ktoré žalobca predložil v rámci daňovej kontroly vyplynula potreba preverenia tohto dodania (čo žalobca ani nenamietal), a teda potreba požiadať finančnú správu dotknutých členských štátov o potvrdenie nadobudnutia deklarovaných dodávok tovaru (nápojov, cukríkov, žuvačiek). Dodanie tovaru do iných členských štátov je za splnenia zákonom stanovených podmienok oslobodené od dane z pridanej hodnoty, toto oslobodenie si žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 i uplatnil, a preto je len logické, že v rámci daňovej kontroly tohto zdaňovacieho obdobia a správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť i tieto dodávky a v konečnom dôsledku dôvodnosť uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. V marci 2015 správca dane zaslal tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (do Českej republiky

- odberateľ ALLIED GROCERS s.r.o., do Poľska - odberateľ T. J. a do Chorvátska - odberateľ HR SIMUNEC PROMET d.o.o.) a ďalšiu žiadosť zaslal v apríli 2015 (do Českej republiky - odberateľ CHOCO-CHOCO s.r.o.), pričom k žiadostiam pripojil i faktúry a CMR doklady, ktoré bolo potrebné preveriť. Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 (ďalej aj nariadenie č. 904/2010 alebo nariadenie). Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane zo strany žalovaného doručená odpoveď poľskej finančnej správy týkajúca daňového subjektu T. J., v ktorej je uvedené „podľa článku 54 § 1 Nariadenia Rady č. 904/2010 zo 7.10.2010 o spolupráci náš kompetentný daňový úrad poskytne vám odpoveď. V súvislosti s našim daňovníkom nasledovná žiadosť prišla: č. 420807N zo dňa 12.9.2014, 422924N zo dňa 5.11.2014, č. 422062N zo dňa 15.10.2014, 422947N zo dňa 5.11.2014, na ktoré boli poskytnuté odpovede“ a ktorú odpoveď správca dane následne reklamoval, pričom reklamáciu odoslal žalovanému dňa 16. 04. 2015. Dňa 14. 05. 2015 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá sa týkala daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o.. Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 daňovú kontrolu prerušil od 20. 05. 2015 podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré v odôvodnení rozhodnutia identifikoval uvedením čísla žiadosti (jednalo sa o dve žiadosti do Českej republiky - odberatelia ALLIED GROCERS s.r.o. a CHOCO-CHOCO s.r.o., do Poľska - odberateľ T. J., do Chorvátska - odberateľ HR SIMUNEC PROMET d.o.o.). Správcovi dane bola dňa 07. 07. 2015 doručená odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu CHOCO-CHOCO s.r.o.. Ďalšia odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 29. 07. 2015 a týkala sa daňového subjektu so sídlom v Chorvátsku. Dňa 11. 01. 2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o.. Mailom zo dňa 21. 07. 2016 žalovaný zaslal správcovi dane informáciu o tom, že poľská finančná správa podľa jej oznámenia nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď (teda odpoveď doručenú správcovi dane dňa 13. 04. 2015) považuje za končenú. Následne správca dane v oznámení zo dňa 29. 07. 2016 žalobcovi oznámil, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť a pokračuje vo výkone daňovej kontroly. V súvislosti s uvedenou informáciou poľskej finančnej správy z júla 2017 (ktorá sa v predloženom administratívnom spise nenachádzala), správny súd požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu i z dôvodu, že žalovaný v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že „vybavenie reklamácie bolo zo strany správcu dane urgované“. Následne žalovaný súdu predložil mailovú komunikáciu z obdobia jún a júl 2016 medzi správcom dane, žalovaným a príslušným dožiadaným orgánom v Poľsku, vrátane urgencie žiadosti správcu dane z júna 2016, žiadosti žalovaného z júna 2016 poľskej finančnej správe a mailovej odpovede poľskej finančnej správy zo dňa 19. 07. 2016. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane vo vykonávaní daňovej kontroly pokračoval dňom 22. 07. 2016 (čo oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 29. 07. 2016) až do 18. 04. 2017, kedy bol zástupkyni žalobcu doručený protokol z daňovej kontroly, pričom tento úkon považoval správca dane (rovnako ako i žalovaný) za ukončenie daňovej kontroly v zmysle ust. .

59. K vyššie uvedeným zisteniam, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu a k námietke žalobcu o nedodržaní (prekročení) zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly zaujal kasačný súd vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 07. 2022 nasledovný právny názor: „64. Skutočnosťou spôsobujúcou ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI je v prvom rade poskytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom správcom dane, alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (napr. aj pre nenaplnenie podmienok podľa čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia. 65. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci je podstatné že z pohľadu správcu dane je pod poskytnutím konečnej odpovede potrebné rozumieť (i) odpoveď, z ktorej je zrejmé, že podľa dožiadaného orgánu ňou boli s konečnou platnosťou zodpovedané otázky vymedzené správcom dane v žiadosti o MVI a nie je dôvodné už očakávať ďalšie informácie, ale aj (ii) odpoveď, v ktorej orgán zahraničnej daňovej správy výslovne odmietne správcovi dane poskytnúť vyžiadané informácie pričom z obsahu tohto odmietnutia je dôvodné vyvodiť, že nemožno očakávať poskytnutie ďalších informácií. 66. Aplikujúc uvedené právne východiská na prípad sťažovateľky kasačný súd konštatuje, že daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 20235512/2015 zo dňa 15. mája 2015, a to z dôvodu, že „začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia“. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že skutočným dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola potreba získania informácií podľa Nariadenia (bod 11). V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane poukázal na 4 zaslané žiadosti o MVI, jednou z nich bola aj žiadosť o MVI č. 9410401/5/425251/2015/KruD orgánom finančnej správy Poľskej republiky vo veci preverenia obchodov žalobkyne so spoločnosťou MACIEJ DYDUCH (bod 3 a 11). Konanie o nej malo odôvodniť najdlhšiu časť prerušenia daňovej kontroly. 67. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgány finančnej správy Poľskej republiky na túto žiadosť poskytli odpoveď dňa 13. apríla 2015. Z predmetnej odpovede (bod 6) je zrejmé, že orgány finančnej správy Poľskej republiky odmietli poskytnúť správcovi dane odpoveď s odkazom na čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Poukázali pritom na ďalšie (v odpovedi špecifikované) žiadosti o MVI, ktoré v súvislosti s obchodmi realizovanými s ich daňovými subjektom prišli od slovenských orgánov a na ktoré už poskytli odpoveď. 68. Kasačný súd po vyhodnotení obsahu tejto odpovede konštatuje, že ide o odpoveď jasnú a zrozumiteľnú, pričom je z nej zrejmé, že ide aj o odpoveď konečnú. Z otázky správcu dane obsiahnutej v žiadosti o MVI vyplýva, že vo vzťahu k obchodom sťažovateľky s daňovým subjektom T. sa správca dane dopytoval najmä na motorové vozidlo U. XKKX, osobitne či ide o vozidlo poľského daňového subjektu, či bolo spôsobilé na prepravu takého množstva tovaru, prípadne žiadal uviesť jeho úpravy pre potreby prepravy tovaru a zaslať kópie dokladov k vozidlu. 69. Kasačný súd nespochybňuje oprávnenie správcu dane požiadať orgány finančnej správy Poľskej republiky o zistenie informácii ku každému jednotlivému zdaňovanému obchodu zvlášť. Ak však sťažovateľka (prípadne aj iný subjekt) obchodovala na základe rovnakého kľúča so spoločnosťou T. J. vo viacerých zdaňovacích obdobiach, odpoveď na otázku správcu dane, ktorá sa nemusí týkať len jedného zdaňovacieho obdobia, mohla byť v jednotlivých zdaňovacích obdobiach rovnaká. Pokiaľ ho preto orgány finančnej správy Poľskej republiky odkázali na svoje predchádzajúce odpovede a odmietli znova poskytnúť odpoveď na už zodpovedané otázky správcu dane, bolo jeho úlohou tieto odpovede pre potreby daňovej kontroly zabezpečiť a vyhodnotiť ich vzťah k prebiehajúcej daňovej kontrole. 70. Správca dane nemôže ospravedlniť svoju pasivitu pri získavaní odpovedí označených orgánmi finančnej správy Poľskej republiky ich „neznámosťou“ pre správcu dane. Nič totiž nebránilo správcovi dane, aby v rámci svojich kompetencií tieto žiadosti a odpovede identifikoval a zabezpečil si ich v spolupráci so žalovaným, ako centrálnym príslušným orgánom pre MVI. 71. Na už uvedených skutočnostiach v zásade nič nemení reálne zistená vada slovenského prekladu odpovede orgánov finančnej správy Poľskej republiky. Sťažovateľka nemôže niesť zodpovednosť za vady prekladu zabezpečeného žalovaným, pokiaľ je originálna odpoveď (v poľskom aj anglickom jazyku) dostatočne jasná a určitá. 72. Čo sa týka označeného dôvodu odmietnutia poskytnutia vyžiadaných informácií (čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia) kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľkou v tom, že z Nariadenia a ani z iných právnych predpisov nevyplýva vnútroštátnym orgánom Slovenskej republiky kompetencia a právomoc posudzovať správnosť a zákonnosť takéhoto odmietnutia orgánmi finančnej správy Poľskej republiky. Pokiaľ preto správny súd konštatoval nezákonnosť postupu orgánov finančnej správy Poľskej republiky, resp. jej rozpor s čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia, prekročil svoju právomoc. 73. Pokiaľ správca dane, žalovaný aj správny súd vyhodnotili ako zákonný dôvod predĺženia trvania MVI postup správcu dane, keď dňa 16. apríla 2015 požiadal o reklamáciu odpovede orgánov finančnej

správy Poľskej republiky č. 20428/15/Maz zo dňa 2. apríla 2015 z dôvodu nedostatočného zodpovedania a preverenia otázok správcu dane, kasačný súd sa s týmto nestotožňuje. 74. Pokiaľ dôjde k odmietnutiu poskytnutia informácií zo strany zahraničných orgánov daňovej správy, podľa kasačného súdu ani Nariadenie a ani o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní nepoznajú proces „reklamácie“ takéhoto vybavenia žiadosti o MVI či formu iného opravného prostriedku. Pokiaľ takýto opravný prostriedok výslovne v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v práve Európskej únie upravený nie je, správca dane (viazaný princípom legality, podľa ktorého môže vykonávať len to, čo mu právny poriadok výslovne dovoľuje, v súlade s ) ho nemôže vytvoriť a využiť a ani sa na jeho využitie nemôže odvolávať. Pokiaľ správca dane nie je stotožnený s obsahom či spôsobom odpovedí, ktoré sú mu doručované na jeho žiadosti o MVI od zahraničných orgánov finančnej správy, môže využiť odborné poradenstvo či podporu Európskej komisie (čl. 49 ods. 7 Nariadenia), prípadne jej môže oznámiť problémy s uplatňovaním Nariadenia (čl. 49 ods. 2 a 4 Nariadenia). 75. V kontexte uvedeného „reklamácia“ odpovede zahraničnej daňovej správy na MVI, ktorá nie je právom upraveným konaním o inej skutočnosti a nie je ani právom upraveným procesom získavania informácií podľa Nariadenia (ani jeho súčasťou), nepredstavuje podľa kasačného súdu dôvod prerušenia daňovej kontroly podľa v spojení s Daňového poriadku. 76. Vyššie uvedené právne názory vedú kasačný súd k záveru, že správca dane obdržal konečnú odpoveď na svoju žiadosti o MVI č. 9410401/5/425251/2015/KruD vo veci obchodov sťažovateľky so spoločnosťou T. od orgánov finančnej správy Poľskej republiky dňa 13. apríla 2015. Od tohto dňa už vo veci obchodovania s týmto poľským partnerom neprebiehala žiadna medzinárodná výmena informácií relevantná z pohľadu v spojení s Daňového poriadku. Pokiaľ na túto žiadosť odkazuje neskoršie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly (bod 11) tak možno konštatovať, že tento dôvod prerušenia daňovej kontroly v čase prerušenia nebol daný (neexistoval). Daňová kontrola bola prerušená len po dobu získania odpovedí na zostávajúce 3 žiadosti o MVI vymedzené správcom dane (bod 11). Posledná odpoveď na tieto žiadosti o MVI prišla dňa 11. januára 2016 (bod 14). Týmto dňom pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a aj dôvody prerušenia plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. 77. Vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že daňová kontrola u sťažovateľky prebiehala od 20. februára 2015 do 19. mája 2015 (t. j. 89 dní), prerušená bola v období od 20. mája 2015 do 11. januára 2016 vrátane (pričom toto obdobie sa podľa Daňového poriadku nepočíta do lehoty na vykonanie daňovej kontroly) a ďalej pokračovala od 11. januára 2016 do 18. apríla 2017 vrátane. Výkon daňovej kontroly preto celkom zjavne prekročil maximálnu lehotu na výkon daňovej kontroly podľa Daňového poriadku. Správny súd preto v tejto časti vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ „79. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd rozhodujúci na základe kasačných námietok vymedzených sťažovateľkou zistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Preto postupom podľa napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 80. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, v nadväznosti na závery kasačného súdu o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa Daňového poriadku, posúdiť dopady tejto vady na záver o zákonnosti protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu vo vyrubovacom konaní a vplyv tejto skutočnosti na zákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.“.

60. Vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu je krajský súd (rovnako ako i orgány verejnej správy, teda žalovaný a správca dane) v predmetnej veci viazaný, a to podľa ust. . Kasačný súd v predmetnej veci jednoznačne konštatoval, že bola prekročená zákonná procesná lehota na vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 s tým, že úlohou správneho súdu bude posúdiť dopady tohto prekročenia na zákonnosť protokolu z daňovej kontroly a následne na zákonnosť samotného rozhodnutia správcu dane zo dňa 11. 06. 2018 o určení rozdielu 33.733,12 eur v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, o nepriznaní nadmerného odpočtu v sume 26.166,10 eur a o vyrubení dane z pridanej hodnoty v sume 7.567,02 eur.

61. Zákonom určená lehota na vykonanie daňovej kontroly je záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola je štádiom pred začatím vyrubovacieho konania a bez jej ukončenia zákonným spôsobom nemožno začať vyrubovacie konanie. Nemožno

ju vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon, inak by dochádzalo k porušeniu zákonnej úpravy dĺžky trvania daňovej kontroly aj princípu zákonnosti a primeranosti zásahov do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V tejto súvislosti je možné poukázať i na nález Ústavného súdu SR č.k. -57 zo dňa 29. 06. 2010, podľa ktorého, ak nebola daňová kontrola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a ak použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho výsledkom a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné.

62. V predmetnej veci sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že predmetná daňová kontrola bola riadne ukončená doručením protokolu zo dňa 31. 03. 2017 z daňovej kontroly žalobcovi, a to dňa 18. 04. 2017. Takýto záver žalovaného však nebol správny a v súlade so zákonom. Z administratívneho spisu je totiž zrejmé a nepochybné, že daňová kontrola sa začala dňa 20. 02. 2015 a prebiehala do 19. 05. 2015 (teda 89 dní), prerušená bola od 20. 05. 2015 do 11. 01. 2016 (kedy bola správcovi dane doručená konečná odpoveď českej finančnej správy a čo znamenalo i dôvod na ukončenie prerušenia daňovej kontroly), pričom toto obdobie sa nepočítalo do lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola v predmetnej veci teda pokračovala od 11. 01. 2016 až do 18. 04. 2017, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly a jej výkon celkom zjavne prekročil maximálnu zákonnú lehotu jedného roka. Z uvedeného dôvodu potom protokol zo dňa 31. 03. 2017 ako písomný dôkaz (spolu s dôkazmi v ňom uvedenými) je pre vyrubovacie konanie nezákonným dôkazom, ktorý nemožno vo vyrubovacom konaní použiť. Prekročenie zákonnej lehoty daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 spôsobilo, že samotný protokol a ani dôkazy v ňom uvedené nebolo možné použiť v rámci tejto daňovej kontroly z dôvodu uplynutia času na jej vykonanie. Pokiaľ teda nebola splnená primárna podmienka zákonnosti predmetnej daňovej kontroly, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a protokol z takej daňovej kontroly nemožno použiť ako podklad pre vyrubovacie konanie vo vzťahu k dotknutej kontrolovanej dani. Daňová kontrola je bezprostredným štádiom pred začatím vyrubovacieho konania a pokiaľ toto štádium (daňová kontrola) nebolo zákonne ukončené, nie je tak naplnený zákonný predpoklad pre začatie vyrubovacieho konania. Ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže dôjsť ku konvalidácii nedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly. Pokiaľ je daňová kontrola nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonávané v rámci nej.

63. Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.

64. Podmienkou vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní (aj samotného začatia vyrubovacieho konania) je vyhotovenie zákonného protokolu o výsledku daňovej kontroly, t.j. protokolu doručeného daňovému subjektu v zákonnej lehote. Doručenie protokolu po zákonom stanovenej lehote na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ust. je právne neúčinné a nemôže mať za následok začatie vyrubovacieho konania. Ak je raz protokol z kontroly označený ako nezákonný dôkaz, je treba konštatovať, že chýba výsledok daňovej kontroly vrátane hodnotenia dôkazov, ktorý nie je možné nahradiť iným dôkazom vyhotoveným správcom dane. Za stavu, keď správca dane napriek prekročeniu zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly pokračoval vo vyrubovacom konaní a dňa 11. 06. 2018 vydal rozhodnutie o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty, o nepriznaní nadmerného odpočtu a o vyrubení dane z pridanej hodnoty, dopustil sa závažného procesného pochybenia, majúceho za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia, ale v konečnom dôsledku i napadnutého rozhodnutia žalovaného (nakoľko žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil).

65. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu uvedeným v 59. bode tohto rozsudku, zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101970504/2018 zo dňa 04. 10. 2018, a to podľa ust. 191 ods. 1 písm. c/ (z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke trvania prerušenia a dĺžky zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nesprávneho posúdenia zákonnosti protokolu z daňovej kontroly) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať primeraným procesným spôsobom a opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 28. 07. 2018 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 11. 06. 2018, ktoré je rovnako nezákonné, nakoľko vychádza z rovnakého právneho záveru (pokiaľ ide o dĺžku prerušenia a trvania daňovej kontroly ako i posúdenia zákonnosti protokolu z daňovej kontroly) ako rozhodnutie žalovaného. Správny súd v zmysle ust. však nemohol rozhodnúť i o zrušení rozhodnutia správcu dane, nakoľko to žalobca v podanej žalobe nenavrhol.

66. V zmysle ust. a ust. sú daňové orgány v predmetnej veci v ďalšom konaní viazané právnym názorom kasačného súdu ako i správneho súdu. Táto viazanosť v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.

67. Záverom správny súd uvádza, že z dôvodu, že vyrubovacie konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti, a teda aj samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné pre porušenie (prekročenie) zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, bolo nadbytočné sa vysporiadať s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu, nakoľko tieto by neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie vydané správnym súdom v predmetnej veci.

68. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel a žalobca bol úspešný i v kasačnom konaní vedenom pod sp. zn. , keď Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k -183 zo dňa 27. 05. 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie), priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. a ust. . O výške náhrady trov konania vrátane trov kasačného konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

69. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.