Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19C-77-2014.pdf
PDF · 115.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/77/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci navrhovateľa E. G., E.. XX.X.XXXX, J. I. X. XX/X, XXX XX Ž. E. G., občan SR, v konaní zast. AK Dlhopolec, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti odporcom 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s, so sídlom Tomášikova 48, 932 37 Bratislava, IČO: 00151 653, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45684618, 3/ W. A., E.. XX.X.XXXX, J. I. B.Ž. XXX/X, XXX XX Ž. E. G., občianka SR, v konaní zast. advokátskou kanceláriou Líška & Partners, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 66,48 € a odporkyni 3/ trovy právneho zastúpenia vo výške 2084,26 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd odporcovi 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby na základe ktorej odporkyňa 3/ vydražila nehnuteľnosti - byt č. 4, nachádzajúci sa na 2. poschodí, vo vchode č. 32 bytového domu so súp. č. 829, ktorý je postavený na parc. č. 900/1, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu ako aj na pozemku o veľkosti 8500/39481 a garáž č. 4 nachádzajúca sa na prízemí vo vchode č. 32 predmetného bytového domu. V návrhu uviedol, že 11.7.2013 bola JUDr. Erikou Szorádovou spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 934/2013, ktorej obsahom bolo osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby, pričom predmetom bol súbor vecí. Na opakovanej dobrovoľnej dražbe bol licitátorom udelený príklep v prospech odporkyne 3/, ktorá sa mala stať vlastníkom tohto súboru vecí. Poukázal na to, že podľa jeho názoru dražba súboru vecí neprebehla zákonným spôsobom a výkon záložného práva bol premlčaný. Predmetom opakovanej dražby bol súbor vecí a to jednak bytu a garáže, ktorú z právneho hľadiska možno považovať za samostatný nebytový priestor v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pritom jediné záložné právo, ktoré bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky odporcu 1/ bolo záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 1.8.2002, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod č. V 1009/02. Predmetom záložného práva tak v zmysle tejto zmluvy bol len byt a nie garáž. Predmetom dražby teda bolo aj to, k čomu nebolo zriadené záložné právo. Vykonaním spoločnej dražby došlo k porušeniu početných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražba išla nad rámce záložnej zmluvy, v dôsledku čoho bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach, predovšetkým na vlastníckom práve. V závere navrhovateľ namietol aj premlčanie výkonu záložného práva ako aj tú skutočnosť, že priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby sa zúčastnila osoba, ktorá zmarila prvé kolo dražby.
Odporcovia 1/ - 3/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasili, a žiadali, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.
Odporca 1/ vo svojom vyjadrení ako i v konaní pred súdom uviedol, že uzatvoril ako veriteľ s navrhovateľom ako dlžníkom zmluvu o hypotekárnom úvere č. 0411125086 zo dňa 1.8.2002, na základe ktorej poskytol navrhovateľovi úver. Pohľadávka odporcu 1/ bola voči navrhovateľovi zabezpečená záložným právom k predmetu dražby, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy č. 411125086 zo dňa 1.8.2002. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nesplácal poskytnutý úver riadne a v čas v súlade so zmluvou, pristúpil odporca 1/ k výkonu záložného práva formou dražby. Poukázal na článok II. bod. 1,2 záložnej zmluvy, podľa ktorého sa záložné právo vzťahuje aj na príslušenstvo bytu uvedené v záložnej zmluve. V čase zriadenia záložného práva bol na LV č. 1772 uvedený len byt a garáž bola uvedená v poznámke s tým, že prináleží k bytu č. 4 a bola evidovaná ako príslušenstvo bytu. Ďalej odporca 1/ poukázal na to, že taktiež v znaleckom posudku č. 57/2002 súdneho znalca Ing. Jána Víťazku, ktorý bol vyhotovený za účelom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam sa na viacerých miestach výslovne uvádza, že garáž je príslušenstvom bytu a tiež bola výslovne ohodnotená ako príslušenstvo bytu. Poukázal na to, že garáž bola na LV č. XXXX zapísaná ako samostatný nebytový priestor zrejme až na základe rozhodnutia Správy katastra v Žiari nad Hronom, č. k. X 130/2012 zo dňa 29.10.2012 - pol. 1969/12, t. j. až v čase po vzniku záložného práva k predmetu dražby. Je teda zrejmé, že v čase zriadenia a vzniku záložného práva k predmetu záložného práva bolo toto záložné právo zriadené k bytu a k jeho príslušenstvu, pričom príslušenstvom bytu bola v tom čase garáž. Skutočnosť, že v čase po vzniku záložného práva k predmetu dražby bola garáž zapísaná na LV ako samostatný nebytový priestor, nemôže sama o sebe mať za následok zánik záložného práva, pretože nejde o skutočnosť na základe ktorej by v súlade s § 151 md) ods. 1 Občianskeho zákonníka mohlo záložné právo zaniknúť. Zároveň odporca 1/ poukázal na to, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že v čase zriadenia a vzniku záložného práva sa toto vzťahuje aj na príslušenstvo bytu, teda na garáž. Svedčí o tom aj kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k predmetu dražby ako aj znalecký posudok, ktorý si objednal vyslovene za účelom zriadenia záložného práva k predmetu dražby. Pokiaľ ide o premlčanie výkonu záložného práva, odporca 1/ uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 14.11.2012 a keďže sa napadnutá dražba konala dňa 11.7.2013, je zrejmé, že v čase konania dobrovoľnej dražby nebola pohľadávka zo zmluvy o úvere premlčaná a preto v súlade s § 100 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka nemohol byť premlčaný ani výkon záložného práva. V závere poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách pri dražbe a nepreukázal ani, že by bol dotknutý na svojich právach, nakoľko aj v prípade ak by bol v predmetnom spore úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke právo k predmetu dražby, ale obnovilo by sa súčasne aj záložné právo odporcu 1/ a odporca 1/ by mohol opätovne pristúpiť k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.
Odporca 2/ vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa ako i v konaní pred súdom uviedol, že vykonal ako dražobník podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti dňa 11.7.2013 vo Zvolene druhú opakovanú dobrovoľnú dražbu nehnuteľností, pričom výlučným vlastníkom predmetu dražby bol navrhovateľ. Vydražiteľom sa stala odporkyňa 3/. Cena predmetu dražby dosiahnutá na dražbu bola 43 200,-€. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že záložné právo odporcu 1/ sa nevzťahovalo na celý predmet dražby, teda byt č. 4 a nebytový priestor č. 4 považuje za nepravdivé. Zo samotného listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom bol právny stav vo vzťahu k predmetitu dražby ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy zo dňa 1.8.2002 taký, že na liste vlastníctva bol zapísaný byt č. X s poznámkou v časti „C“ listu vlastníctva, že k bytu č. X prináleží aj garáž o výmere 20,38m2. Z uvedeného dôvodu bola následne aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom 1/ s tým, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo k predmetu záložného práva - t.j. garáž. O tom, že za predmet záložného práva považovali zmluvné strany zmluvy o zriadení záložného práva tak byt č. 4 ako aj garáž k nej prislúchajúcu svedčí aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku spojených s bytom č. 4 v zmluve vyčíslený o veľkosti 85/314, t.j. 0,2707, pričom po spočítaní spoluvlastníckych podielov vyčíslených na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX spoluvlastnícky podiel spojený s bytom č. 4 o veľkosti 8500/39481, t.j. 0,2153 a spoluvlastnícky podiel spojený s vlastníctvom garáže - 2038/39481 , t.j. 0,0516, dôjde sa k hodnote 0,2669 t.j. 0,27. Teda je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel k bytu, ktorý tvoril predmet záložného práva zahŕňal aj spoluvlastnícky podiel spojený s garážou a
teda aj predmet záložného práva musel zahŕňať aj garáž. Garáž predstavovala príslušenstvo bytu, teda vec, ktorá zdieľa právny osud hlavnej veci, ktorej slúži, o čom svedčí aj článok 1 ods. 1 písm. a) Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 6.10.1995, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti.
Odporkyňa 3/ cestou svojho právneho zástupcu v návrhu navrhovateľa uviedla, že tvrdenia navrhovateľa sú vyslovene účelové. Keď dochádzalo k prvým odkúpeniam bytov v tomto type domov boli, na všetkých takýchto listoch vlastníctva garáže vedené v časti „ A „- majetková podstata formou zápisu „ k bytu č. 4 prináleží garáž o výmere 20,38m2“ . Tento zápis je dodnes viditeľný na origináli listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Žiar nad Hronom. Následne, keďže takýto zápis nebol v súlade so zákonom 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Žiar nad Hronom vydala rozhodnutie o oprave chyby katastrálneho operátu č. konania X 130/2012 zo dňa 29.10.2012 pod položkou výkazu zmien č. 1696/2012, na základe ktorého boli garáže v dome súp. č. XXX zapísané ako samostatné nebytové priestory. Garáž musela byť či už ako garáž alebo ako príslušenstvo uvedená v záložnej zmluve č. V 1009/2002 ako aj v úverovej zmluve a vypracovanom znaleckom posudku, na základe ktorých došlo k zriadeniu záložného práva v prospech odporcu 1/.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0411125086 zo dňa 1.8.2002, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 1.8.2002, znaleckým posudkom č. 57/2002 vypracovaným Ing. Jánom Víťazkom, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 5.8.2002, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.11.2012, rozhodnutím Správy katastra Žiar nad Hronom zo dňa 29.10.2012 č. k. X 130/12, kópiou originálu LV č. XXXX, notárskou zápisnicou č. N 934/2013, Nz 23470/2013, ktorou bol osvedčený priebeh vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby, pripojeným spisom dražobnej spoločnosti ohľadne priebehu dražby, overeným s originálom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzatvoril dňa 1.8.2002 s odporcom 1/ Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 0411125086, na základe ktorej mu odporca 1/ poskytol úver vo výške 1 000 000,-Sk na kúpu nehnuteľností. V ten istý deň uzatvorili dané zmluvné strany aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky odporcu 1/, ktorá vznikla zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0411125086 zo dňa 1.8.2002. Predmet záložného práva bol špecifikovaný v čl. II. predmetnej zmluvy s tým, že predmetom bola označená nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom, v obci Žiar nad Hronom, v okrese Žiar nad Hronom - byt č. X, na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXX, na ul. X., postaveným na parc. č. XXX/1 o výmere XXXmX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckym podielom na pozemku o veľkosti 85/314. V danom článku sa súčasne konštatuje, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo k predmetu záložného práva popísaného v bode 1 tejto zmluvy. V čl. VI. tejto zmluvy bol súčasne navrhovateľ ako záložný dlžník upozornený na to, že pokiaľ nebude riadne a včas splácať pohľadávku záložného veriteľa, uspokojí záložný veriteľ svoju pohľadávku výťažkom z predaja predmetu záložného práva a to buď na verejnej dražbe alebo iným vhodným spôsobom. Za účelom ohodnotenia predmetu záložného práva bol súčasne vypracovaný znalecký posudok č. 57/2002 Ing. Jánom Víťazkom, v ktorom je osobitne ohodnotený byt č. X, na X. podlaží obytného domu, súp. č. XXX a garáž označená ako „príslušenstvo bytu“. V znaleckom posudku sa súčasne konštatuje, že sa jedná o garáž v prízemí domu, ktorá je príslušenstvom bytu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 5.8.2002, t.j. ku dňu zriadenia záložného práva vyplýva, že byt č. X, vo vchode XX na X. poschodí, bol evidovaný v časti „A“ majetková podstata listu vlastníctva a pokiaľ ide o garáž, táto bola evidovaná v poznámkach s tým, že v nej bolo uvedené, že k bytu č. X prináleží garáž o výmere 20,38m2 - pol. 69/96.
Odporca 1/ oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.11.2012 oznámil navrhovateľovi, že nastal prípad porušenia povinnosti v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP, z uvedeného dôvodu pristúpil ku dňu 14.11.2012 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Navrhovateľ predmetné oznámenie prevzal dňa 26.11.2012.
Z rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom zo dňa 29.10.2012 č. k. X 130/2012 súd zistil, že Správa katastra v Žiari nad Hronom nariadila vykonať opravu na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Žiar nad Hronom a to tým spôsobom, že v časti B4 sa na miesto pôvodného zápisu na liste vlastníctve, kde bol uvedený byt č. 4 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckym podielom k pozemkom uvedie nový zápis, v ktorom bude okrem bytu č. 4 uvedený - nebytový priestor : garáž č. 4 spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 2038/39481. Súčasne týmto rozhodnutím došlo k zrušeniu zápisu pod poradovým č. X - „k bytu č. X prináleží garáž o výmere 20,38m2- pol. 69/96“. V odôvodnení Správa katastra v Žiari nad Hronom uviedla, že nesprávnym evidovaním garáží v bytovom dome, ktoré sú evidované v poznámkach ako príslušenstvo k bytu a nie ako samostatné nebytové priestory sú porušené ustanovenia podľa § 2 ods.3 Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Z kúpnej zmluvy, ktorá bola titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností navrhovateľom a ktorej vklad povolila Správa katastra Žiar nad Hronom pod č. V 972/02 dňa 25.7.2002 súd zistil, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol tak byt č. X, na X. poschodí v obytnom dome súp. č. XXX, na parc. č. XXX/1, vo vchode č. XX v celosti ako aj garáž pri ktorej sa v kúpnej zmluve konštatuje, že „k bytu prináleží garáž o výmere 20,38m2“ (obdobe ako v záložnej zmluve).
Z dražobného spisu dražobnej spoločnosti - odporcu 2/ súd zistil, že dražba bola vykonávaná na základe rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách č. 0759/2012/CE uzatvorenej dňa 24.5.2012 Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako navrhovateľom dražby (odporcom 1/) a Platiť sa oplatí s.r.o. ako dražobníkom (odporcom 2/). Predmetom dražby bol byt č. X, vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/1, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 8500/39481 a nebytový priestor č. X- garáž vo vchode č. XX na prízemí bytového domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 2038/39481. Notárskou zápisnicou N 934/2013, Nz 23470/2013 zo dňa 11.7.2013 spísanou JUDr. Erikou Szórádovou, notárskym kandidátom u JUDr. Kataríny Valovej PhD. notárky so sídlom v Bratislave bol osvedčený priebeh o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby. Vydražiteľom predmetu dražby sa stala odporkyňa 3/.
Z odpisu notárskej zápisnice N 934/2013, Nz 23470/2013 zo dňa 11.7.2013 súd vzal za nesporne zistené, že notárskou zápisnicou bol osvedčovaný priebeh vykonania dobrovoľnej dražby, pričom predmet dražby trovil súbor vecí - nehnuteľností vedených na Správe katastra Žiar nad Hronom, k. ú. Žiar nad Hronom, zapísaných na LV č. XXXX ako: byt č. X, na X. poschodí bytového domu v Žiari nad Hronom, vchod č. 32, sup. č. 829, na parc. č. 900/1, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom o výmere 8500/39481 a garáž č. 4 na prízemí bytového domu v Žiari nad Hronom, vo vchode č. XX, súp. č. XXX, na parc. č. XXX/1 a podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom v 2038/39481-inách, ktorých výlučným vlastníkom bol v danej prejednávanej veci navrhovateľ. Dražobníkom v danej dobrovoľnej dražbe bola spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. ( odporca 2/), navrhovateľom opakovanej dobrovoľnej dražby Slovenská sporiteľňa, a.s. ( odporca 1/) a vydražiteľom Anna Matulová ( odporca 3/) ako účastníčka dražby, ktorej bol udelený príklep.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1,2,4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Podľa § 151d ods. 1, 2, OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a pôžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
Podľa § 43b ods. 6 platného stavebného zákona, príslušenstvom bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ uzavrel dňa 1.8.2002 s odporcom 1/ zmluvu o hypotekárnom úvere, na základe ktorej mu odporca 1/ poskytol úver vo výške 1000 000,- Sk konečnou splatnosťou úveru k dátumu 16.7.2022 s tým, že v ten istý deň uzavreli zmluvné strany aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmet (záloh) bol bližšie špecifikovaný v čl. II. v bode 1, 2 predmetnej zmluvy, v ktorom bolo uvedené, že predmetom záložného práva je tak byt č. 4, na 2. poschodí vo vchode č. 32, spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu ako i spoluvlastníckym podielom na pozemku pod bytovým domom a záložné právo sa vzťahovalo aj na príslušenstvo predmetu záložného práva. Z výpisu z listu vlastníctva, na ktorom bol evidovaný stav k dátumu uzavretia záložnej zmluvy súd pritom zistil, že v majetkovej podstate bol uvedený byt č. 4, na 2. poschodí vo vchode č. 32, spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku pod bytovým domom, pričom príslušenstvo bytu bolo uvedené v poznámke na liste vlastníctva pod poradovým č. 4 tým spôsobom, že tam bolo uvedené, že k bytu č. 4 prináleží garáž o výmere 20,38m2
- pol.69/96. V čase zriadenia záložného práva došlo k vypracovaniu znaleckého posudku č. 57/2002 Ing. Jánom Víťazkom, ktorý v znaleckom posudku ohodnotil predmet záložného práva ( záloh ), s tým, že z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že predmetom záložného práva bol tak byt č. 4 ako aj prislúchajúca garáž č. 4, ktorá bola označená aj v danom znaleckom posudku ako príslušenstvo bytu č. 4. Predmetný znalecký posudok tak obsahoval ohodnotenie celého súboru vecí - bytu a garáže spolu so spoločným podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu ako i spoluvlastníckym podielom na pozemku pod bytovým domom. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné, nakoniec samotný právny zástupca navrhovateľa v konaní nepopieral tú skutočnosť, že navrhovateľ si bol vedomý toho, že predmetom záložného práva je tak byt č. 4 ako aj garáž, ktorá k bytu prislúchala. V čase medzi vznikom záložného práva a jeho realizáciou na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch, bolo vydané Správou katastra v Žiari nad Hronom rozhodnutie zo dňa 29.10.2012 č. k. X 130/12, ktorým Správa katastra Žiar nad Hronom vykonala opravu na LV č. XXXX, ktorá sa týkala zápisu nebytového priestoru
- garáže č. 4 do majetkovej podstaty, čím súčasne došlo k výmazu zápisu uvedeného v poznámke, že k bytu č. 4 prináleží garáž o výmere 20,38m2 - položka 69/96. Samotná dražba dňa 11.7.2013, tak bola vykonaná na podklade nového zápisu na LV č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom, teda došlo k dražbe súboru vecí - bytu a garáže. Od uvedených skutočností odvodzoval navrhovateľ svoje oprávnenie domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby s odôvodnením, že navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach - na vlastníckom práve. Žaloba navrhovateľa bola podaná voči ustálenému okruhu účastníkov konania tak, ako to predpokladá § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a notárskej činnosti a návrh bol navrhovateľom podaný v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu.
Podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Súd sa s názorom navrhovateľa ohľadne toho, že pokiaľ ide o garáž č. 4, ktorá prináleží k bytu č. 4 evidovanému na LV č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom, že k tejto nevzniklo platne záložne právo, resp. že na jeho podklade nebolo možné vykonať dražbu súboru vecí, nestotožnil. Súd má z vykonaného dokazovania, predovšetkým z predložených listinných dôkazov za dostatočne preukázané, že úmyslom oboch zmluvných strán bolo zriadiť záložné právo tak k bytu ako aj ku garáži, ktorá bola v čase zriadenia záložného práva evidovaná ako príslušenstvo bytu. Uvedené skutočnosti nakoniec nepopierali ani samotní účastníci konania. Potom len samotná tá skutočnosť, že v čase po zriadení záložného práva (po 10 rokoch) došlo na základe rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom k zmene zápisu na LV č. XXXX a to tým spôsobom, že garáž bola zapísaná ako nebytový priestor v časti majetkovej podstaty a súčasne bol zrušený zápis poznámky, kde bola garáž dovtedy evidovaná ako príslušenstvo bytu, nemôže byť dôvodom zániku, dovtedy na podklade záložnej zmluvy (ako aj iných právnych listín) riadne evidovaného a zapísaného právneho stavu v katastri nehnuteľností, záložného práva. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal pritom predovšetkým z tej skutočnosti, že zmluvným stranám bolo v čase vzniku a zriadenia záložného práva dostatočným spôsobom zrejmé, čo tvorí predmet zálohu, obe zmluvné strany mali úmysel zriadiť k predmetu záložného práva záložné právo a počas celej doby trvania záložného práva bolo možné záloh určiť, čo v konaní nepoprela ani strana navrhovateľa. Potom nový zápis nemôže byť na ťarchu záložného veriteľa, ktorý v čase vzniku záložného práva nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť zápis záložného práva na liste vlastníctva, keďže v tom čase príslušné štátne orgány považovali garáž za príslušenstvo bytu v súlade s § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záložný veriteľ teda musel v tom čase vychádzať z hodnovernosti zápisov evidovaných na LV. Garáž v tom čase tvorila príslušenstvo daného bytu, tak bola výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu z roku 1995 ako aj pri neskoršom prevode bytu (v roku 2002) uvedená. V danom smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 156/2008 zo dňa 22.9.2010, ktorého aplikáciou výkladu možno jednoznačne vodiť záver, že garáž v tomto prípade tvorila príslušenstvo bytu, keďže bola stavebne aj technicky spojená s užívaním predmetného bytu, s ktorým sa súd v danom prípade aj stotožňuje. V prípade, že by súd dospel k záveru, na ktorom trvala strana navrhovateľa, musel by súčasne dovodiť aj záver, že samotný navrhovateľ nemohol nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť ( nebytový priestor) na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a A. G. s manželkou W. dňa 22.7.2002, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žiar nad Hronom pod č. V 972/02 dňa 25.7.2002 a taktiež by pôvodní vlastníci predmetného bytu a príslušenstva nemohli tento nadobudnúť zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 6.10.1995, ktorej vklad bol Správou katastra Žiar nad Hronom, povolený dňa 24.3.1996, keďže aj tieto zmluvy vyžadovali pre nadobudnutie svojej účinnosti vklad do katastra nehnuteľností. Daným právnym výkladom navrhovateľa by došlo k nežiaducej právnej neistote právnych vzťahov tak na strane navrhovateľa, jeho právnych predchodcov ako aj v konečnom dôsledku na strane odporcov. Súd by v danom smere musel dospieť k záveru, že vlastníctvo k predmetnému nebytovému priestoru nemohlo prejsť na navrhovateľa ani na jeho právnych predchodcov. Takéto závery nie sú z právneho hľadiska žiaduce a právne udržateľné. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd s nimi nestotožnil.
K ďalším výhradám navrhovateľa ohľadne toho, že predmetná dražba je neplatná z dôvodu, že na opakovanej dražbe sa zúčastnila osoba vydražiteľa, ktorá zmarila pôvodnú dražbu, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočným spôsobom preukázané, že osoba pôvodného vydražiteľa nehnuteľnosti z 26.3.2013 - Z. Q., sa opakovaného kola dražby ako účastník dražby nezúčastnila, preto súd túto námietku navrhovateľa považuje za nedôvodnú.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
K námietke navrhovateľa v tom smere, že výkon záložného práva je premlčaný, súd uvádza, že aj táto námietka navrhovateľa je nedôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca 1/ ako veriteľ v úverovom vzťahu pristúpil dňa 14.11.2012 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k dátumu 14.11.2012 z toho dôvodu, že odporca porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas ( nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP). Uvedená pohľadávka z úverovej zmluvy č. 0411125086 zo dňa 1.8.2002 sa tak stala splatná v celosti k dátumu 14.11.2012. Premlčacia doba na uplatnenie
nároku navrhovateľa pokiaľ ide o splatnú pohľadávku je trojročná, pričom začala plynúť najneskôr od dátumu nasledujúceho po vyvolaní mimoriadnych splatnosti úveru t. j. 15.11.2012, teda pohľadávka odporcu 1/ nebola k dátumu vykonania dobrovoľnej dražby premlčaná. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže byť potom premlčaný ani samotný výkon zákon záložného práva.
Súd nevzhliadol ani iné dôvody, ktoré by viedli k neplatnosti dobrovoľnej dražby, oboznámením sa s podstatným obsahom dražobného spisu má súd za to, že dražobná spoločnosť ( odporca 2/) postupovala plne v súlade so zákonom 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a notárskej činnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP, a priznal úspešným odporcom 1/-3/ právo na náhradu trov konania. Odporcovi 1/ súd priznal náhradu účtovanú za cestu na pojednávanie dňa 5.2.2015 (cestovný lístok Bratislava - Žiar nad Hronom v hodnote 13,12 € a späť + mestská doprava v Žiari nad Hronom - 4,-€ +3,-€), ako aj cestovné na pojednávanie dňa 12.3.2015 (cestovný lístok Bratislava- Žiar nad Hronom v hodnote 13,12 € a späť + mestská doprava v Žiari nad Hronom - 4,-€ a 3,- €), spolu tak trovy cestovného vo výške 66,48€. Súd nepriznal zástupcovi odporcu 1/ vyúčtované stravné v celkovej výške 8,40€, vzhľadom k tomu, že z pripojeného poverenia mal súd za preukázané, že sa jedná osobu v zamestnaneckom pomere, ktorej účasťou na pojednávaní nevznikol nárok na poskytnutie osobitnej stravnej jednotky. Pokiaľ ide o odporcu 2/, tento si v súdom stanovenej lehote troch dní trovy konania nevyúčtoval, preto súd rozhodol, že mu trovy konania nepriznal. Súd priznal odporkyni 3/ trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastupovania v roku 2014, vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 4.11.2014, pojednávanie dňa 5.2.2015, pojednávanie dňa 12.3.2015) vo výške 512,85 € s poukazom na § 10 ods. 2 Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci + dvakrát režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 a dvakrát režijný paušál za r. 2015 vo výške 8,39€, teda trovy právneho zastúpenia odporkyne 3/ celkom vo výške 2084,26€.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.