Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ae4/365125.1dd3eb.pdf
PDF · 143.96 KB
No categories available
1Cdo/156/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Mariána Sluka PhD., v právnej
veci ţalobcov : 1/ M. R., bývajúcej v D.B., 2/ J. R., bývajúceho v D.B., 3/ M. L., bývajúceho
v D.B., 4/ E. R., bývajúcej v D.B., 5/ D. V., bývajúcej v D.B., 6/ J. R., bývajúceho v D.B.,
7/ B. R., bývajúcejv D.B., 8/ J. C., bývajúceho v D.B., 9/ M. C., bývajúcej v D.B., 10/ E. K.,
bývajúceho v D.B., 11/ R. K., bývajúcej v D.B., 12/ I. F., bývajúceho v D.B., 13/ J. S.,
bývajúcej v D.B., 14/ F. H., bývajúceho v D.B., 15/ D. H., bývajúcej v D.B., 16/ T. P.,
bývajúceho v D.B., 17/ M. P., bývajúcej v D.B., 18/ M. K., bývajúcej v D.B., 19/ E. S.,
bývajúcej v B., 20/ E. K., bývajúceho v B., 21/ V. H., bývajúceho v B., 22/ Ing. M. H.,
bývajúcej v B., 23/ P. Ž., bývajúceho v B., 24/ O. Ž., bývajúcej v B., 25/ M. V., bývajúceho v
B., 26/ Ing. J. K., bývajúceho v B., 27/ M. K., bývajúcej v B., 28/ V. Č., bývajúceho v B.,
29/ E. Č., bývajúcej v B., 30/ M. S., bývajúcej v B., 31/ V. B., bývajúcej v B., 32/ C. O.,
bývajúceho v B., 33/ M. K., bývajúceho v B., 34/ Ľ. P., bývajúceho v B., 35/ H. P., bývajúcej
v B., zastúpených JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným : 1/ J. V.,
bývajúcemu v B., 2/ H. V., bývajúcej v B., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19 C 344/2000, o dovolaní ţalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2007 sp. zn. 8 Co 134/2006 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcov z a m i e t a .
Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobcovia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníci spoločných
častí a spoločných zariadení bytového domu, nachádzajúceho sa v B. a na D. sa ţalobou
2
domáhali vypratania garáţe o výmere X. m, nachádzajúcej sa na prízemí bytového domu
v B., stavebne a funkčne spojenej s bytom č. X., ktorého vlastníkmi sú ţalovaní (ďalej len
„garáţ“), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku z titulu vypovedania zmluvy o nájme
nebytových priestorov a uplynutia trojmesačnej výpovednej lehoty.
Okresný súd Bratislava II prvým rozsudkom z 9. decembra 2003, č.k. 19 C 344/2000-
136 ţalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 135 ods. 2 druhá veta
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vychádzal z rozhodnutí vydaných
príslušným orgánom a dospel k záveru, ţe tým, ţe stavebný úrad vydal stavebné rozhodnutie
na vykonanie stavebných úprav bytovej jednotky č. X. a následne kolaudačným rozhodnutím
jej uţívanie povolil (pozn. po úprave rozšírenej o obytný priestor, šatník, chodbu a garáţ),
tento priestor sa stal príslušenstvom bytu č. X.. Ţalovaní ako nájomcovia tohto bytu poţiadali
o prevod takto skolaudovaného bytu do svojho vlastníctva, do ktorého im mal byť prevedený
byt vrátane garáţe, čo im však B. (ďalej len „bytové druţstvo“) neumoţnilo a bez právneho
dôvodu garáţ svojvoľne prekvalifikovalo na spoločný priestor a previedlo do spoluvlastníctva
ţalobcov. Vzhľadom na uvedené okresný súd potom úpravu zmluvou o nájme nebytových
priestorov povaţoval za nadbytočnú.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaných uznesením zo 17. mája 2005 sp. zn.
8 Co 260/2004 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny
záver súdu prvého stupňa nepovaţoval za správny. Podľa názoru odvolacieho súdu garáţ
nezodpovedá zákonnému vymedzeniu príslušenstva bytu, a preto nemôţe mať povahu
príslušenstva bytu ale nebytového priestoru. Pričom poukázal, ţe nebytovým priestorom
na účely zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„zákon č. 182/1993 Z.z.“) nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné
zariadenia domu.
Okresný súd Bratislava II v poradí druhým rozsudkom zo 7. februára 2006, č.k.
19 C 344/2000-220 poskytol ţalobcom ochranu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“), keď ich vlastnícke právo mal preukázané z výpisu z listu vlastníctva
a ţalovaným uloţil povinnosť vypratať garáţ a odovzdať ju ţalobcom do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň im uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalobcom trovy konania
spolu vo výške 493,-- € (14 352,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uţívanie
garáţe ţalovanými právne posúdil ako uţívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, keď
zmluvu o nájme nebytových priestorov povaţoval za absolútne neplatnú pre chýbajúcu
podstatnú náleţitosť, a to dohodu zmluvných strán o výške nájomného (§ 3 ods. 3 zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov). Podľa okresného súdu zmenou
účelu stavby vznikol stavebnými úpravami nebytový priestor – garáţ, pri prevode ktorej
bytové druţstvo postupovalo v súlade s § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaných rozsudkom z 11. decembra 2007
sp. zn. 8 Co 134/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcov
zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
1 225,02 € (36 905,-- Sk) do troch dní. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, keď
mal za to, ţe okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a preto vec aj nesprávne právne posúdil. Krajský súd za podstatné povaţoval
posúdenie, či o charaktere predmetného priestoru bolo rozhodnuté iným orgánom v rámci
jeho právomoci pred súdnym konaním a či tento priestor – garáţ moţno povaţovať
za príslušenstvo bytu ţalovaných ako priestor určený na to, aby sa s týmto bytom uţíval,
alebo ide o nebytový priestor. Krajský súd pri posudzovaní veci vychádzal z právoplatného
stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia v súlade s § 134 a § 135
ods. 2 druhá veta O.s.p. ako verejných listín, ktorých obsah nebol spochybnený. Zdôraznil, ţe
prestavbou sa byt rozšíril a funkčne spojil s novovytvorenými priestormi. Krajský súd
za nesprávny a v rozpore s § 16 ods. 4, 6, 8, § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. povaţoval
postup bytového druţstva, keď v rozpore s týmito ustanoveniami nerešpektovalo ţiadosť
ţalovaných o prevod celého bytu č. X., ktorého boli nájomcami (vrátane aj nimi k tomuto
bytu pristavených priestorov) do ich vlastníctva a v rozpore s týmito ustanoveniami dohodlo
v zmluvách o prevode druţstevných bytov aj prevod garáţe ako nebytového priestoru
do podielového spoluvlastníctva ţalobcov. Krajský súd tieto zmluvy o prevode vlastníctva
druţstevných bytov v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu ku garáţi posúdil v súlade
s § 39 a § 41 OZ ako neplatné, z dôvodu ktorého potom ţalobcovia neboli aktívne
legitimovaní v prejednávanej veci aj napriek faktickým zápisom ich spoluvlastníckych práv
v katastri nehnuteľností a súdnu ochranu im nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
ţalobcovia z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolanie odôvodnili tým, ţe krajský
súd nesprávne posúdil charakter garáţe ako príslušenstvo bytu a nie nebytový priestor. Podľa
názoru dovolateľov garáţ nie je miestnosť určená na bývanie a charakter príslušenstva
nemôţe získať len tým, ţe je funkčne s bytom prepojená a ţe tak rozhodol stavebný úrad.
Skutočnosť, ţe garáţ bola vybudovaná na náklady ţalovaných a moţno z nej vstupovať
priamo do chodby bytu nie je podľa ich názoru charakteristickým znakom, ktorý
z nebytového priestoru robí príslušenstvo bytu. Namietali, ţe by garáţ vznikla prebudovaním
skladu tuhého paliva. Podľa ich názoru bola vybudovaná v priestore podchodu, resp. prejazdu
do dvora bytového domu, pričom objekt skladu zostal zachovaný. Namietali aj nesprávne
právne posúdenie veci krajským súdom v otázke neplatnosti časti zmlúv o prevode vlastníctva
druţstevných bytov, ktorými bola garáţ prevedená do ich spoluvlastníctva, pretoţe nebytové
priestory sa podľa ich názoru v súlade so zákonom prevádzajú do vlastníctva nájomcu a ak ho
niet, tak do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Poukázali na to, ţe ţalovaní neboli
nájomcami garáţe, nemali platne uzavretú nájomnú zmluvu a garáţ uţívali bez ich súhlasu,
pričom za jej uţívanie ani neplatili.
Ţalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe dovolaniu nemoţno vyhovieť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
ods. 1 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej. O takýto rozsudok v danom prípade ide.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom
a rozsahom dovolania. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ iným vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a jej existencia nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Dovolatelia namietali, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací
súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.
Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania ţalobcov
smerujúceho proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba
povaţovať za vecne správny.
Predmetom konania bolo ţalobcami uplatnené uloţenie povinnosti ţalovaným
vypratať garáţ pričlenenú k bytu č. X., ktorého vlastníkmi sú ţalovaní. Ţalobcovia sa
domáhali vypratania jednak z titulu absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme nebytových
priestorov (č. l. 4 spisu) a jednak z titulu vypovedania tejto zmluvy a uplynutia trojmesačnej
výpovednej lehoty (č.l. 19 spisu). Svoju aktívnu legitimáciu odvodzovali z titulu
podielového spoluvlastníctva ku garáţi, nadobudnutého na základe zmlúv o prevode
vlastníctva druţstevných bytov a ich dodatkov (č.l. 7 a 10 spisu).
Podľa § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi
orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené
za verejné, potvrdzujú, ţe ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak
nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
Podľa § 135 ods. 2 O.s.p., inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môţe
súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd
z neho vychádza.
Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. – stavebného zákona (ďalej len „stavebný
zákon“), kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje uţívanie stavby na určený účel, a ak je to
potrebné, určia sa podmienky uţívania stavby.
Podľa § 85 ods. 1 prvej vety stavebného zákona, stavbu moţno uţívať len na účel
určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení.
Podľa § 85 ods. 2 prvej vety stavebného zákona, zmenu v uţívaní stavby, ktorá je
spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení
vykoná kolaudáciu zmeny stavby.
Zo spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, ţe stavebnými úpravami
stavby – bytového domu v B. boli vytvorené priestory, jedným z ktorých je aj garáţ, ktoré sú
spojené s bytom č. X., ktorého vlastníkmi sú ţalovaní na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva druţstevného bytu č. X. (č.l. 185 spisu). Zmena dokončenej stavby bytového
domu, na základe ktorej došlo k spojeniu vytvorených priestorov s bytom č. X. bola
zrealizovaná ţalovanými na základe právoplatného stavebného povolenia Obvodného úradu
ţivotného prostredia B., (č.l. 57 spisu). Podľa výroku tohto rozhodnutia mala spočívať
v stavebných úpravách, realizáciou ktorých sa bývalé priestory skladu tuhého paliva na
prízemí mali pričleniť k bytovej jednotke č. X., čím sa táto mala rozšíriť o obytný priestor,
spálňu, chodbu a garáţ, prístupnú z bytovej jednotky č. X. s výjazdom do dvorovej časti.
Zmena dokončenej stavby mala byť súčasne aj zmenou účelu stavby. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, ţe bolo vydané za účelom rozšírenia bytovej jednotky č. X. na prízemí
bytového domu v B. Po vykonaných stavebných úpravách Obvodný úrad ţivotného prostredia
B. kolaudačným rozhodnutím, právoplatným 31. decembra 1993 (č.l. 60 spisu) povolil uţívať
obytný priestor, šatník, chodbu a garáţ, čím sa zvýšil štandard bytovej jednotky č. X.
na prízemí obytného domu. Následne po kolaudácii bola o prevzatí a odovzdaní bytu č. X.,
v stave v akom bol po vykonaných stavebných úpravách, spísaná zápisnica bytovým
druţstvom a ţalovaným 1/ (č.l. 119), ktorému pred kolaudáciou bytové druţstvo oznámilo, ţe
v súlade s kolaudačným rozhodnutím bude o novovytvorené priestory upravená platná
nájomná zmluva (č.l. 120 spisu). Zmluvou o prevode vlastníctva druţstevného bytu (č.l. 186
spisu) bol do vlastníctva ţalovaných prevedený byt č. X. Podľa bodu 1.3 tejto zmluvy
predmet prevodu je ohraničený vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného
mimo byt (pivnica), vrátane zárubne a prívodmi studenej a teplej vody, plynu do hlavných
uzatváracích ventilov pre byt a elektrickými ističmi pre byt.
Keďţe v konaní pred súdom prvého stupňa ani odvolacím súdom nebol preukázaný
(ani tvrdený) opak (napr. zmena dokumentácie, na základe ktorej by pred prevodom bytu
č. X. do vlastníctva ţalovaných došlo k odčleneniu garáţe, resp. iných miestností od bytu č.
X. a s tým súvisiace právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by došlo k zmene
charakteru uţívania jednotlivých miestností bytu č. X.), v súlade s § 134 a § 135 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd správne z uvedených právoplatných rozhodnutí (vydaných príslušným orgánom)
ako verejných listín vychádzal. Súd v takomto prípade uţ nie je oprávnený riešiť otázku,
o ktorej uţ bolo rozhodnuté oprávneným orgánom a je jeho výrokom viazaný. Podľa týchto
rozhodnutí stavebného úradu a v súlade s dokumentáciou, v preskúmavanom prípade je bytom
č. X. tento byt, vrátane novovytvorených a pričlenených priestorov (aj garáţe), ktoré k nemu
stavebne a funkčne patria. V preskúmavanom prípade existuje právoplatné rozhodnutie
o určení miestností, ktoré byt tvoria. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho,
aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty. Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukazuje na ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorých stavbu
moţno uţívať len na určený účel. Z predmetných rozhodnutí vyplýva, ţe boli vydané
za účelom rozšírenia bytovej jednotky č. X. o obytný priestor, spálňu, chodbu a garáţ a bolo
povolené uţívať obytný priestor, šatník, chodbu a garáţ, čím sa zvýšil štandard bytovej
jednotky č. X. Keďţe na takýto stav bolo vydané kolaudačné rozhodnutie príslušného orgánu,
je potrebné všetky miestnosti (vrátane garáţe) povaţovať za byt č. X.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môţe domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadrţuje.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., nebytovým priestorom sa na účely tohto
zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu
určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani
spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
Podľa § 16 ods. 8 prvej vety zákona č. 182/1993 Z.z., ak je v dome vo vlastníctve
bytového druţstva alebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia
o zmene uţívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu,
prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva
vlastníkov bytov.
Podľa § 27 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní
majetkových nárokov v druţstvách (ďalej len „zákon č. 42/1992 Zb.“), vlastníci druţstevných
bytov v domoch vo vlastníctve druţstva sa stávajú v pomere k veľkosti ich bytov
spoluvlastníkmi spoločných priestorov domu, v ktorom sa predmetné byty nachádzajú, okrem
garáţí.
Odvolací súd podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správne posúdil aj
otázku aktívnej legitimácie ţalobcov, keď zmluvy o prevode vlastníctva druţstevných bytov
povaţoval podľa § 39 a § 41 OZ za neplatné v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho
podielu ku garáţi ako nebytovému priestoru a ţalobcov z toho dôvodu nepovaţoval
za vlastníkov. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je ţalobca aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Keďţe len vlastník sa môţe
domáhať vydania veci (vypratania nehnuteľnosti) od toho, kto mu ju neprávom zadrţuje,
odvolací súd správne ţalobcom ochranu neposkytol. Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukazuje na to, ţe ţalobcovia sa domáhali vypratania časti priestoru, ktorý je v súlade
s právoplatnými rozhodnutiami stavebného úradu spojený s bytom č. X. a za spoluvlastníkov
ktorého sa povaţovali z toho titulu, ţe prevádzajúce bytové druţstvo tento priestor v rozpore
s právoplatnými stavebnými rozhodnutiami a projektovou dokumentáciou previedlo
zmluvami na nich. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje na vyššie citované
ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., § 16 ods. 8 prvej vety zákona
č. 182/1993 Z.z. a § 27 zákona č. 42/1992 Zb., v zmysle ktorých nebytovým priestorom je len
miestnosť, ktorá je rozhodnutím stavebného úradu určená na iné účely ako na bývanie.
Rozhodujúce je rozhodnutie stavebného úradu o charaktere toho-ktorého priestoru. Aj keby
však garáţ mala podľa rozhodnutia stavebného úradu charakter nebytového priestoru,
do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov nemohla byť prevedená. Uvedené
vylučoval § 27 osobitného zákona č. 42/1992 Zb. Správny je preto právny názor odvolacieho
súdu, ţe zmluvy sú v tejto časti absolútne neplatné a ţalobcovia nie sú aktívne legitimovaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné vyjadriť sa k charakteru
garáţe, ktorá je stavebne a funkčne spojená s bytom a vytvára tak špecifický právny stav.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., bytom sa na účely tohto zákona rozumie
miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené
na bývanie a môţu na tento účel slúţiť ako samostatné bytové jednotky.
Podľa § 43b ods. 4 platného stavebného zákona, bytom je obytná miestnosť alebo
súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným
uzavretím, určený na trvalé bývanie.
Podľa § 43b ods. 6 platného stavebného zákona, príslušenstvom bytu na účely tohto
zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.
Podľa § 118 ods. 2 OZ, predmetom občianskoprávnych vzťahov môţu byť tieţ byty
alebo nebytové priestory.
Podľa § 119 ods. 1 a 2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú
pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 120, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôţe byť
oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila.
Podľa § 121 ods. 1 a 2 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uţívali. Príslušenstvom bytu
sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom uţívali.
Vychádzajúc z právoplatných rozhodnutí, ako uţ bolo vyššie uvedené, bytom č. X. je
byt vrátane vytvorených a pričlenených priestorov. Podľa platnej právnej úpravy je potrebné
rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má
spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr.
pivnica, sklad mimo bytu). Právny význam príslušenstvo bytu podľa OZ je zároveň potrebné
odlišovať od právneho významu príslušenstva veci podľa OZ, keďţe byt (resp. nebytový
priestor) nie je vecou v zmysle § 119 OZ, hoci v súlade s § 118 OZ môţe byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú podľa OZ vedľajšie miestnosti
a priestory určené na to, aby sa s bytom uţívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti
v byte. Keďţe sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné
miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Na základe uvedeného, byt, ktorý je zloţený z viacerých
miestností zahŕňa ako súčasť aj tie miestnosti, ktoré sú neobytné (napr. kúpeľňu, WC, komoru
i garáţ, pokiaľ je s bytom stavebne a funkčne spojená). Tieto vedľajšie miestnosti ako
príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím sú jeho súčasťou a nemoţno ich vyuţiť inak ako
pre tento byt, ku ktorému podľa dokumentácie a príslušných rozhodnutí patria. Naproti tomu
vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu moţno vyuţiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody
a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho
práva k bytu uvedené.
V súlade s rozhodnutím stavebného úradu je garáţ spojená s bytom, je jeho súčasťou
ako príslušenstvo bytu, vedľajšia miestnosť, ktorá nemôţe byť samostatne predmetom
právneho vzťahu, pretoţe vedľajšie miestnosti a vedľajšie priestory nie sú vecami v právnom
zmysle. V preskúmavanom prípade je garáţ ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím
s bytom jeho súčasťou. Stavebne i funkčne k tomuto bytu patrí, je napojená na elektrické
a vodovodné inštalácie tohto bytu v súlade s dokumentáciou a právoplatnými rozhodnutiami
stavebného úradu. Od bytu nemôţe byť tak oddelená bez toho, aby sa tým byt neznehodnotil.
Pokiaľ je garáţ s bytom spojená, tvorí jeden celok a nie je a nemôţe byť samostatne
spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov ako nebytový priestor. Aţ fyzickým
oddelením garáţe od bytu zmenou dokumentácie a v stavebnom konaní na základe povolenia
vydaného príslušným orgánom, môţe dôjsť k zmene účelu a tento priestor – garáţ môţe byť
prekvalifikovaný na samostatný nebytový priestor a môţe byť samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov. V konaní nebolo preukázané, ţe by k takejto zmene došlo.
Na základe uvedeného má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, ţe je potrebné rozlišovať
medzi garáţou, ktorá patrí k bytu tak, ako je to v preskúmavanom prípade, od garáţe, ktorá je
mimo bytu a podľa príslušných rozhodnutí a dokumentácie má charakter nebytového
priestoru.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobcovia napadli dovolaním
vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe neboli zistené ani iné vady konania, pre
ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. ako nedôvodné zamietol.
Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešným ţalovaným náhradu trov
konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.), pretoţe im trovy v tomto konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová