Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/156/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Mariána Sluka PhD., v právnej

veci ţalobcov : 1/ M. R., bývajúcej v D.B., 2/ J. R., bývajúceho v D.B., 3/ M. L., bývajúceho

v D.B., 4/ E. R., bývajúcej v D.B., 5/ D. V., bývajúcej v D.B., 6/ J. R., bývajúceho v D.B.,

7/ B. R., bývajúcejv D.B., 8/ J. C., bývajúceho v D.B., 9/ M. C., bývajúcej v D.B., 10/ E. K.,

bývajúceho v D.B., 11/ R. K., bývajúcej v D.B., 12/ I. F., bývajúceho v D.B., 13/ J. S.,

bývajúcej v D.B., 14/ F. H., bývajúceho v D.B., 15/ D. H., bývajúcej v D.B., 16/ T. P.,

bývajúceho v D.B., 17/ M. P., bývajúcej v D.B., 18/ M. K., bývajúcej v D.B., 19/ E. S.,

bývajúcej v B., 20/ E. K., bývajúceho v B., 21/ V. H., bývajúceho v B., 22/ Ing. M. H.,

bývajúcej v B., 23/ P. Ž., bývajúceho v B., 24/ O. Ž., bývajúcej v B., 25/ M. V., bývajúceho v

B., 26/ Ing. J. K., bývajúceho v B., 27/ M. K., bývajúcej v B., 28/ V. Č., bývajúceho v B.,

29/ E. Č., bývajúcej v B., 30/ M. S., bývajúcej v B., 31/ V. B., bývajúcej v B., 32/ C. O.,

bývajúceho v B., 33/ M. K., bývajúceho v B., 34/ Ľ. P., bývajúceho v B., 35/ H. P., bývajúcej

v B., zastúpených JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným : 1/ J. V.,

bývajúcemu v B., 2/ H. V., bývajúcej v B., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej

na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2007 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov z a m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníci spoločných

častí a spoločných zariadení bytového domu, nachádzajúceho sa v B. a na D. sa ţalobou

2

domáhali vypratania garáţe o výmere X. m, nachádzajúcej sa na prízemí bytového domu

v B., stavebne a funkčne spojenej s bytom č. X., ktorého vlastníkmi sú ţalovaní (ďalej len

„garáţ“), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku z titulu vypovedania zmluvy o nájme

nebytových priestorov a uplynutia trojmesačnej výpovednej lehoty.

Okresný súd Bratislava II prvým rozsudkom z 9. decembra 2003, č.k. 19 C 344/2000-

136 ţalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 135 ods. 2 druhá veta

(ďalej len „“). Vychádzal z rozhodnutí vydaných

príslušným orgánom a dospel k záveru, ţe tým, ţe stavebný úrad vydal stavebné rozhodnutie

na vykonanie stavebných úprav bytovej jednotky č. X. a následne kolaudačným rozhodnutím

jej uţívanie povolil (pozn. po úprave rozšírenej o obytný priestor, šatník, chodbu a garáţ),

tento priestor sa stal príslušenstvom bytu č. X.. Ţalovaní ako nájomcovia tohto bytu poţiadali

o prevod takto skolaudovaného bytu do svojho vlastníctva, do ktorého im mal byť prevedený

byt vrátane garáţe, čo im však B. (ďalej len „bytové druţstvo“) neumoţnilo a bez právneho

dôvodu garáţ svojvoľne prekvalifikovalo na spoločný priestor a previedlo do spoluvlastníctva

ţalobcov. Vzhľadom na uvedené okresný súd potom úpravu zmluvou o nájme nebytových

priestorov povaţoval za nadbytočnú.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaných uznesením zo 17. mája 2005 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny

záver súdu prvého stupňa nepovaţoval za správny. Podľa názoru odvolacieho súdu garáţ

nezodpovedá zákonnému vymedzeniu príslušenstva bytu, a preto nemôţe mať povahu

príslušenstva bytu ale nebytového priestoru. Pričom poukázal, ţe nebytovým priestorom

na účely o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len

„“) nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné

zariadenia domu.

Okresný súd Bratislava II v poradí druhým rozsudkom zo 7. februára 2006, č.k.

-220 poskytol ţalobcom ochranu podľa

(ďalej „OZ“), keď ich vlastnícke právo mal preukázané z výpisu z listu vlastníctva

3

a ţalovaným uloţil povinnosť vypratať garáţ a odovzdať ju ţalobcom do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň im uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalobcom trovy konania

spolu vo výške 493,-- € (14 352,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uţívanie

garáţe ţalovanými právne posúdil ako uţívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, keď

zmluvu o nájme nebytových priestorov povaţoval za absolútne neplatnú pre chýbajúcu

podstatnú náleţitosť, a to dohodu zmluvných strán o výške nájomného (§ 3 ods. 3 zákona

č. o nájme a podnájme nebytových priestorov). Podľa okresného súdu zmenou

účelu stavby vznikol stavebnými úpravami nebytový priestor – garáţ, pri prevode ktorej

bytové druţstvo postupovalo v súlade s

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaných rozsudkom z 11. decembra 2007

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcov

zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške

1 225,02 € (36 905,-- Sk) do troch dní. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, keď

mal za to, ţe okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, a preto vec aj nesprávne právne posúdil. Krajský súd za podstatné povaţoval

posúdenie, či o charaktere predmetného priestoru bolo rozhodnuté iným orgánom v rámci

jeho právomoci pred súdnym konaním a či tento priestor – garáţ moţno povaţovať

za príslušenstvo bytu ţalovaných ako priestor určený na to, aby sa s týmto bytom uţíval,

alebo ide o nebytový priestor. Krajský súd pri posudzovaní veci vychádzal z právoplatného

stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia v súlade s § 134 a § 135

ods. 2 druhá veta ako verejných listín, ktorých obsah nebol spochybnený. Zdôraznil, ţe

prestavbou sa byt rozšíril a funkčne spojil s novovytvorenými priestormi. Krajský súd

za nesprávny a v rozpore s , , , povaţoval

postup bytového druţstva, keď v rozpore s týmito ustanoveniami nerešpektovalo ţiadosť

ţalovaných o prevod celého bytu č. X., ktorého boli nájomcami (vrátane aj nimi k tomuto

bytu pristavených priestorov) do ich vlastníctva a v rozpore s týmito ustanoveniami dohodlo

v zmluvách o prevode druţstevných bytov aj prevod garáţe ako nebytového priestoru

do podielového spoluvlastníctva ţalobcov. Krajský súd tieto zmluvy o prevode vlastníctva

druţstevných bytov v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu ku garáţi posúdil v súlade

s a ako neplatné, z dôvodu ktorého potom ţalobcovia neboli aktívne

legitimovaní v prejednávanej veci aj napriek faktickým zápisom ich spoluvlastníckych práv

v katastri nehnuteľností a súdnu ochranu im nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie podľa

ţalobcovia z dôvodu podľa Dovolanie odôvodnili tým, ţe krajský

súd nesprávne posúdil charakter garáţe ako príslušenstvo bytu a nie nebytový priestor. Podľa

názoru dovolateľov garáţ nie je miestnosť určená na bývanie a charakter príslušenstva

nemôţe získať len tým, ţe je funkčne s bytom prepojená a ţe tak rozhodol stavebný úrad.

Skutočnosť, ţe garáţ bola vybudovaná na náklady ţalovaných a moţno z nej vstupovať

priamo do chodby bytu nie je podľa ich názoru charakteristickým znakom, ktorý

z nebytového priestoru robí príslušenstvo bytu. Namietali, ţe by garáţ vznikla prebudovaním

skladu tuhého paliva. Podľa ich názoru bola vybudovaná v priestore podchodu, resp. prejazdu

do dvora bytového domu, pričom objekt skladu zostal zachovaný. Namietali aj nesprávne

právne posúdenie veci krajským súdom v otázke neplatnosti časti zmlúv o prevode vlastníctva

druţstevných bytov, ktorými bola garáţ prevedená do ich spoluvlastníctva, pretoţe nebytové

priestory sa podľa ich názoru v súlade so zákonom prevádzajú do vlastníctva nájomcu a ak ho

niet, tak do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Poukázali na to, ţe ţalovaní neboli

nájomcami garáţe, nemali platne uzavretú nájomnú zmluvu a garáţ uţívali bez ich súhlasu,

pričom za jej uţívanie ani neplatili.

Ţalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe dovolaniu nemoţno vyhovieť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

ods. 1 platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej. O takýto rozsudok v danom prípade ide.

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom

a rozsahom dovolania. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ iným vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolatelia namietali, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa dovolací

súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci v zmysle je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania ţalobcov

smerujúceho proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba

povaţovať za vecne správny.

Predmetom konania bolo ţalobcami uplatnené uloţenie povinnosti ţalovaným

vypratať garáţ pričlenenú k bytu č. X., ktorého vlastníkmi sú ţalovaní. Ţalobcovia sa

domáhali vypratania jednak z titulu absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme nebytových

priestorov (č. l. 4 spisu) a jednak z titulu vypovedania tejto zmluvy a uplynutia trojmesačnej

výpovednej lehoty (č.l. 19 spisu). Svoju aktívnu legitimáciu odvodzovali z titulu

podielového spoluvlastníctva ku garáţi, nadobudnutého na základe zmlúv o prevode

vlastníctva druţstevných bytov a ich dodatkov (č.l. 7 a 10 spisu).

Podľa , listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi

orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené

za verejné, potvrdzujú, ţe ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak

nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa , inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môţe

súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd

z neho vychádza.

Podľa – stavebného zákona (ďalej len „stavebný

zákon“), kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje uţívanie stavby na určený účel, a ak je to

potrebné, určia sa podmienky uţívania stavby.

Podľa § 85 ods. 1 prvej vety stavebného zákona, stavbu moţno uţívať len na účel

určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení.

Podľa § 85 ods. 2 prvej vety stavebného zákona, zmenu v uţívaní stavby, ktorá je

spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení

vykoná kolaudáciu zmeny stavby.

Zo spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, ţe stavebnými úpravami

stavby – bytového domu v B. boli vytvorené priestory, jedným z ktorých je aj garáţ, ktoré sú

spojené s bytom č. X., ktorého vlastníkmi sú ţalovaní na základe Zmluvy o prevode

vlastníctva druţstevného bytu č. X. (č.l. 185 spisu). Zmena dokončenej stavby bytového

domu, na základe ktorej došlo k spojeniu vytvorených priestorov s bytom č. X. bola

zrealizovaná ţalovanými na základe právoplatného stavebného povolenia Obvodného úradu

ţivotného prostredia B., (č.l. 57 spisu). Podľa výroku tohto rozhodnutia mala spočívať

v stavebných úpravách, realizáciou ktorých sa bývalé priestory skladu tuhého paliva na

prízemí mali pričleniť k bytovej jednotke č. X., čím sa táto mala rozšíriť o obytný priestor,

spálňu, chodbu a garáţ, prístupnú z bytovej jednotky č. X. s výjazdom do dvorovej časti.

Zmena dokončenej stavby mala byť súčasne aj zmenou účelu stavby. Z odôvodnenia tohto

rozhodnutia vyplýva, ţe bolo vydané za účelom rozšírenia bytovej jednotky č. X. na prízemí

bytového domu v B. Po vykonaných stavebných úpravách Obvodný úrad ţivotného prostredia

B. kolaudačným rozhodnutím, právoplatným 31. decembra 1993 (č.l. 60 spisu) povolil uţívať

obytný priestor, šatník, chodbu a garáţ, čím sa zvýšil štandard bytovej jednotky č. X.

na prízemí obytného domu. Následne po kolaudácii bola o prevzatí a odovzdaní bytu č. X.,

v stave v akom bol po vykonaných stavebných úpravách, spísaná zápisnica bytovým

druţstvom a ţalovaným 1/ (č.l. 119), ktorému pred kolaudáciou bytové druţstvo oznámilo, ţe

v súlade s kolaudačným rozhodnutím bude o novovytvorené priestory upravená platná

nájomná zmluva (č.l. 120 spisu). Zmluvou o prevode vlastníctva druţstevného bytu (č.l. 186

spisu) bol do vlastníctva ţalovaných prevedený byt č. X. Podľa bodu 1.3 tejto zmluvy

predmet prevodu je ohraničený vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného

mimo byt (pivnica), vrátane zárubne a prívodmi studenej a teplej vody, plynu do hlavných

uzatváracích ventilov pre byt a elektrickými ističmi pre byt.

Keďţe v konaní pred súdom prvého stupňa ani odvolacím súdom nebol preukázaný

(ani tvrdený) opak (napr. zmena dokumentácie, na základe ktorej by pred prevodom bytu

č. X. do vlastníctva ţalovaných došlo k odčleneniu garáţe, resp. iných miestností od bytu č.

X. a s tým súvisiace právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by došlo k zmene

charakteru uţívania jednotlivých miestností bytu č. X.), v súlade s a

odvolací súd správne z uvedených právoplatných rozhodnutí (vydaných príslušným orgánom)

ako verejných listín vychádzal. Súd v takomto prípade uţ nie je oprávnený riešiť otázku,

o ktorej uţ bolo rozhodnuté oprávneným orgánom a je jeho výrokom viazaný. Podľa týchto

rozhodnutí stavebného úradu a v súlade s dokumentáciou, v preskúmavanom prípade je bytom

č. X. tento byt, vrátane novovytvorených a pričlenených priestorov (aj garáţe), ktoré k nemu

stavebne a funkčne patria. V preskúmavanom prípade existuje právoplatné rozhodnutie

o určení miestností, ktoré byt tvoria. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho,

aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty. Najvyšší

súd Slovenskej republiky poukazuje na ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorých stavbu

moţno uţívať len na určený účel. Z predmetných rozhodnutí vyplýva, ţe boli vydané

za účelom rozšírenia bytovej jednotky č. X. o obytný priestor, spálňu, chodbu a garáţ a bolo

povolené uţívať obytný priestor, šatník, chodbu a garáţ, čím sa zvýšil štandard bytovej

jednotky č. X. Keďţe na takýto stav bolo vydané kolaudačné rozhodnutie príslušného orgánu,

je potrebné všetky miestnosti (vrátane garáţe) povaţovať za byt č. X.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môţe domáhať vydania veci od toho, kto

mu ju neprávom zadrţuje.

Podľa , nebytovým priestorom sa na účely tohto

zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu

určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani

spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Podľa prvej vety , ak je v dome vo vlastníctve

bytového druţstva alebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia

o zmene uţívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu,

prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva

vlastníkov bytov.

Podľa o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní

majetkových nárokov v druţstvách (ďalej len „“), vlastníci druţstevných

bytov v domoch vo vlastníctve druţstva sa stávajú v pomere k veľkosti ich bytov

spoluvlastníkmi spoločných priestorov domu, v ktorom sa predmetné byty nachádzajú, okrem

garáţí.

Odvolací súd podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správne posúdil aj

otázku aktívnej legitimácie ţalobcov, keď zmluvy o prevode vlastníctva druţstevných bytov

9

povaţoval podľa a za neplatné v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho

podielu ku garáţi ako nebytovému priestoru a ţalobcov z toho dôvodu nepovaţoval

za vlastníkov. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je ţalobca aktívne legitimovaný

domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Keďţe len vlastník sa môţe

domáhať vydania veci (vypratania nehnuteľnosti) od toho, kto mu ju neprávom zadrţuje,

odvolací súd správne ţalobcom ochranu neposkytol. Najvyšší súd Slovenskej republiky

poukazuje na to, ţe ţalobcovia sa domáhali vypratania časti priestoru, ktorý je v súlade

s právoplatnými rozhodnutiami stavebného úradu spojený s bytom č. X. a za spoluvlastníkov

ktorého sa povaţovali z toho titulu, ţe prevádzajúce bytové druţstvo tento priestor v rozpore

s právoplatnými stavebnými rozhodnutiami a projektovou dokumentáciou previedlo

zmluvami na nich. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje na vyššie citované

ustanovenie , prvej vety zákona

č. a , v zmysle ktorých nebytovým priestorom je len

miestnosť, ktorá je rozhodnutím stavebného úradu určená na iné účely ako na bývanie.

Rozhodujúce je rozhodnutie stavebného úradu o charaktere toho-ktorého priestoru. Aj keby

však garáţ mala podľa rozhodnutia stavebného úradu charakter nebytového priestoru,

do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov nemohla byť prevedená. Uvedené

vylučoval osobitného Správny je preto právny názor odvolacieho

súdu, ţe zmluvy sú v tejto časti absolútne neplatné a ţalobcovia nie sú aktívne legitimovaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné vyjadriť sa k charakteru

garáţe, ktorá je stavebne a funkčne spojená s bytom a vytvára tak špecifický právny stav.

Podľa , bytom sa na účely tohto zákona rozumie

miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené

na bývanie a môţu na tento účel slúţiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 43b ods. 4 platného stavebného zákona, bytom je obytná miestnosť alebo

súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným

uzavretím, určený na trvalé bývanie.

Podľa § 43b ods. 6 platného stavebného zákona, príslušenstvom bytu na účely tohto

zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

10

Podľa , predmetom občianskoprávnych vzťahov môţu byť tieţ byty

alebo nebytové priestory.

Podľa a , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú

pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 120, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôţe byť

oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila.

Podľa a , príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi

hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uţívali. Príslušenstvom bytu

sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom uţívali.

Vychádzajúc z právoplatných rozhodnutí, ako uţ bolo vyššie uvedené, bytom č. X. je

byt vrátane vytvorených a pričlenených priestorov. Podľa platnej právnej úpravy je potrebné

rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má

spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr.

pivnica, sklad mimo bytu). Právny význam príslušenstvo bytu podľa je zároveň potrebné

odlišovať od právneho významu príslušenstva veci podľa , keďţe byt (resp. nebytový

priestor) nie je vecou v zmysle , hoci v súlade s môţe byť predmetom

občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú podľa vedľajšie miestnosti

a priestory určené na to, aby sa s bytom uţívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti

v byte. Keďţe sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné

miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Na základe uvedeného, byt, ktorý je zloţený z viacerých

miestností zahŕňa ako súčasť aj tie miestnosti, ktoré sú neobytné (napr. kúpeľňu, WC, komoru

i garáţ, pokiaľ je s bytom stavebne a funkčne spojená). Tieto vedľajšie miestnosti ako

príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím sú jeho súčasťou a nemoţno ich vyuţiť inak ako

pre tento byt, ku ktorému podľa dokumentácie a príslušných rozhodnutí patria. Naproti tomu

vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu moţno vyuţiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody

a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho

práva k bytu uvedené.

V súlade s rozhodnutím stavebného úradu je garáţ spojená s bytom, je jeho súčasťou

ako príslušenstvo bytu, vedľajšia miestnosť, ktorá nemôţe byť samostatne predmetom

11

právneho vzťahu, pretoţe vedľajšie miestnosti a vedľajšie priestory nie sú vecami v právnom

zmysle. V preskúmavanom prípade je garáţ ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím

s bytom jeho súčasťou. Stavebne i funkčne k tomuto bytu patrí, je napojená na elektrické

a vodovodné inštalácie tohto bytu v súlade s dokumentáciou a právoplatnými rozhodnutiami

stavebného úradu. Od bytu nemôţe byť tak oddelená bez toho, aby sa tým byt neznehodnotil.

Pokiaľ je garáţ s bytom spojená, tvorí jeden celok a nie je a nemôţe byť samostatne

spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov ako nebytový priestor. Aţ fyzickým

oddelením garáţe od bytu zmenou dokumentácie a v stavebnom konaní na základe povolenia

vydaného príslušným orgánom, môţe dôjsť k zmene účelu a tento priestor – garáţ môţe byť

prekvalifikovaný na samostatný nebytový priestor a môţe byť samostatným predmetom

občianskoprávnych vzťahov. V konaní nebolo preukázané, ţe by k takejto zmene došlo.

Na základe uvedeného má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, ţe je potrebné rozlišovať

medzi garáţou, ktorá patrí k bytu tak, ako je to v preskúmavanom prípade, od garáţe, ktorá je

mimo bytu a podľa príslušných rozhodnutí a dokumentácie má charakter nebytového

priestoru.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobcovia napadli dovolaním

vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe neboli zistené ani iné vady konania, pre

ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

dovolanie podľa ako nedôvodné zamietol.

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešným ţalovaným náhradu trov

konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

, ), pretoţe im trovy v tomto konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

12