Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/779/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: E. J., bytom R., I. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Andrej Kolárik s.r.o. so sídlom Bratislava, Sokolíkova 15, IČO: 47 244 330, v mene ktorej koná JUDr. Andrej Kolárik, advokát a konateľ, proti odporkyni: Q. J., bytom K., T. X, zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Dobrovičova 6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 14. júla 2014 č. k. -832, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal nehnuteľnosti v kat. úz. C. C., obec C., zapísané na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 366/41, orná pôda o výmere 661 m2, parc. č. 366/01 zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, stavba, rodinný dom v podiele 1/1 a nehnuteľnosti v kat. úz. C. C., obec C., zapísané na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 366/58 orná pôda o výmere 562 m2 v podiele 1/6-ina. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa (výrok II) prikázal zostatok finančných prostriedkov na účte navrhovateľa vo C. D. vo výške 731,77 Eur. Odporkyni prikázal zostatok finančných prostriedkov na jej účte vo C. banke vo výške 238,98 Eur, v T. vo výške 395,08 Eur (výrok III) . Ďalším výrokom (IV) určil, že záväzok - hypotekárny úver poskytnutý C. O.. na základe zmluvy z 30.06.2003 vyčíslený k 10. 04. 2007 vo výške 55.368,30 Eur preberá navrhovateľ, rovnako tak záväzok z flexihypotéky poskynutej C. O.., vzniknutý na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky z 10.12.2004 vyčíslený k 10.04.2007 v celkovej výške 22.427,-Eur (výrok V). Ďalej určil, že záväzok voči O. D. vo výške 3.983,30 Eur z titulu zmluvy o pôžičke z 08. 07. 2004 a z 26. 07. 2004 preberajú obaja účastníci rovným dielom, každý vo výške 1.991,65 Eur (výrok VI) a záväzok voči E. D. a Q. D. v celkovej výške 3.319,4 Eur vzniknutý zo zmluvy o pôžičke z 13. 11. 2004 preberajú navrhovateľ a odporkyňa rovným dielom každý vo výške 1.659,70 Eur (výrok VII.). Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni z titulu úplného vyporiadania BSM sumu 15.672,37 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.). Navrhovateľa a odporkyňu zaviazal oboch zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za návrh každého vo výške 2.120,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IX., X.) a navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu vo výške 15,33 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IX.) a odporkyňu vo výške 165,33 Eur (výrok XII.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu podľa . Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , , . Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené dňa 10. 04. 2007, kedy došlo k zániku BSM. V časti masy BSM týkajúcej sa hnuteľných vecí došlo k vyporiadaniu medzi účastníkmi konania dohodou. Konštatoval, že dohoda môže byť uzatvorená ústne aj v konkludentnej forme, čo bolo realizované v predmetnej veci, pretože sa nejednalo o veci hnuteľné, nebola potrebná písomná forma dohody. Pri vyporiadaní vychádzal z rovnosti podielov oboch

účastníkov, rovnako rozdelil pasíva a aktíva, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a zohľadnil osobný prínos, t.j. výlučné finančné prostriedky navrhovateľa aj odporkyne investované do spoločného majetku. Predmetom vyporiadania boli aktíva, nehnuteľnosti a zostatok finančných prostriedkov na účtoch účastníkov, pasíva hypotekárny úver a flexihypotéka poskytnuté C. D. O., dve pôžičky od fyzických osôb, O. D. a E. D. a Q. D., osobný prínos navrhovateľa spočívajúci v jeho výdavkoch spojených so zaplatením za elektrickú energiu, plyn, domovú daň, poistku, opravy, kúrenie, kotol a zhodnotenie prístupovej cesty. Súd neuznal výlučné finančné prostriedky navrhovateľa na zakúpenie pozemku a osobný prínos odporkyne za vybavenie užívacieho povolenia domu. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že do masy BSM patria nehnuteľnosti v kat. úz. C. C. popísané vyššie, zostatok finančných prostriedkov na účte navrhovateľa vo C. vo výške 731,77 Eur a na účte odporkyne vo výške 238,98 Eur a 395,08 Eur spolu 634,06 Eur, čo bolo preukázané výpismi z účtu v peňažných ústavoch. Neboli sporné ani pasíva, hypotekárny úver a flexihypotéka poskytnuté C. D. účastníkom konania za trvania manželstva za účelom výstavby rodinného domu v C.. Podľa oznámenia banky zostatok hypotekárneho úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu bol 55.368,30 Eur a flexihypotéky 22.427,- Eur, pričom banka oznámila, že v prípade hypotekárneho úveru je potrebné ešte zaplatiť sumu 41.340,86 Eur a u flexihypotéky sumu 21.743,50 Eur. V konaní boli sporné pasíva, pôžičky od O. D. a E. a Q. D., ktoré odporkyňa namietala a neuznávala. Súd mal existenciu týchto pôžičiek preukázanú čestnými prehláseniami uvedených osôb, svedeckými výpoveďami a ich tvrdenia boli preukázané aj výbermi finančných prostriedkov z ich účtov. Navrhovateľ preukázal použitie svojich výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku v celkovej výške 46.619,41 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 27.059,61 Eur - splátky hypotekárneho úveru ním zaplatené, zo sumy 12.818,30 Eur - splátky flexihypotéky zaplatené navrhovateľom a zo sumy 373,90 Eur za domovú daň, sumy 592,21 Eur za spotrebu elektrickej energie, sumy 2.847,17 Eur za spotrebu plynu, sumy 285,96 Eur za opravu kotla, sumy 642,26 Eur za poistku domu, sumy 2.000,-Eur za zhodnotenie prístupovej cesty. Zaplatenie uvedených súm bolo v konaní preukázaný listinnými dôkazmi, pričom nebolo sporné zaplatenie splátok úverov, ani to, že ich spláca navrhovateľ, rovnako tak výška zostatku, ktorú oznámila banka. Ďalej súd vychádzal z toho, že odporkyňa preukázala listinnými dôkazmi použitie svojich výlučných finančných prostriedkov do spoločnej nehnuteľnosti celkovo vo výške 950,80 Eur a tieto započítal v jej prospech. Ďalšie použitie výlučných finančných prostriedkov, či už navrhovateľa alebo odporkyne súd nepovažoval za preukázané. Tvrdenia navrhovateľa ohľadne pozemku, ktorý mal byť zakúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov považoval za účelové, keďže neboli uvádzané v návrhu, neboli prezentované v písomných, ani v ústnych vyjadreniach, objavili sa až v závere konania, preto podľa názoru súdu vzbudzujú pochybnosti o ich pravdivosti a navyše ani navrhovateľ nepreukázal, že peniaze použité na kúpu pozemku boli jeho výlučné finančné prostriedky, keďže odporkyňa tvrdila, že ona zarábala peniaze, nemala svoj vlastný účet a peniaze sa vkladali na účet navrhovateľa, čo potvrdili čestnými prehláseniami jej rodičia K. a H. P.. Pokiaľ ide o vyporiadanie, súd nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa vychádzajúc zo záveru, že obaja účastníci sú rovnako odkázaní na uvedenú nehnuteľnosť, keďže nemajú definitívne vyriešenú otázku bývania, pričom spočiatku nemal ani jeden z nich záujem o nehnuteľnosť. Až v priebehu konania o nehnuteľnosť prejavili záujem postupne obaja. Keďže bolo preukázané, že odporkyňa nie je schopná vyplatiť navrhovateľa, navyše navrhovateľ platí všetky výdavky súvisiace s udržiavaním nehnuteľnosti, vrátane splátok úveru, súd nepovažoval za spravodlivé prikázať nehnuteľnosti odporkyni, a preto ich prikázal navrhovateľovi, ktorý je schopný ju vyplatiť a len jeho zásluhou sa účastníci konania nedostali do problémov so splácaním úveru, keďže ich splácal výlučne sám. Všeobecná cena nehnuteľnosti bola určená znalcom na sumu 140.000,-Eur, a z tejto sumy súd vychádzal pri rozhodovaní. Ako aktíva určil finančné prostriedky na účte navrhovateľa, 731,77 Eur, z ktorých polovica vo výške 365,88 Eur patrí odporkyni a prostriedky na účtoch odporkyne spolu vo výške 634,06 Eur, z toho polovica prináležiaca navrhovateľovi 317,03 Eur. Zostatky na účtoch súd prikázal navrhovateľovi ako majiteľovi účtu, s tým, že zaplatí aj zostatok úverov. Pokiaľ ide o pôžičky od fyzických osôb, súd rozhodol, že obaja účastíci sú povinní uhradiť dlh v rovnakom pomere, keďže výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že pohľadávka veriteľov by mohli byť premlčaná, avšak v tomto konaní nemohol rozhodovať, či došlo k premlčaniu pohľadávky tretej osoby voči manželom, tvoriacej spoločný dlh. Pri výpočte vyrovnávacieho podielu titulom vyplatenia vychádzal z toho, že navrhovateľ by mal zaplatiť odporkyni titulom vyporiadania za nehnuteľnosť 70.000,-Eur , polovicu zostatku finančných prostriedkov 365,88 Eur, od čoho odpočítal polovicu výlučných finančných prostriedkov navrhovateľa 23.309,70Eur (zo sumy 46.619,41 Eur) a polovicu úverov, ktoré prebral a ktoré bude musieť zaplatiť v sume 31.540,-Eur, k tomu pripočítať polovicu výlučných finančných prostriedkov odporkyne 475,40 Eur a sumu 317,03 Eur, polovicu zostatku finančných prostriedkov na jej účte. Celková suma, ktorá má navrhovateľ vyplatiť odporkyni vyčíslil sumou 15.672,37 Eur. O povinnosti účastníkov konania zaplatiť

súdny poplatok rozhodol v zmysle o súdnych poplatkov, podľa položky 6 písm. b/ vo výške 3 % z predmetu konania zo sumy 141.365,83 Eur a o trovách štátu podľa , ktoré boli tvorené sumou 330,66 Eur a to za faktúry vystavené T., vypracovaný znalecký posudok. Navrhovateľ zložil preddavok vo výške 150,-Eur, o túto sumu znížil jeho povinnosť zaplatiť trovy štátu na 15,33 Eur a odporkyňu zaviazal na sumu 165,33 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa.

Navrhovateľ odvolaním napadol výrok IV., VII., VIII. poukazujúc na neúplne zistený skutkový stav veci, keďže súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal súdom uloženú povinnosť uloženú obom účastníkom, prevziať rovným dielom záväzky zo zmluvy uzatvorenej s pani O. D. a E. a Q. D., a v súvislosti s tým výpočet, sumy, ktorú mal vyplatiť odporkyni titulom úplného vyrovnania. Podľa jeho názoru aj pri týchto pôžičkách mal súd postupovať ako pri hypotékach, keďže bolo preukázané, že pôžičky boli poskytnuté v súvislosti s výstavbou rodinného domu, a preto ak mu bola prikázaná nehnuteľnosť, mal prevziať v celom rozsahu aj dlhy súvisiace s ňou a prevzatie dlhu malo byť zohľadnené v konečnom finančnom vyrovnaní s tým, že za obzvlášť nespravodlivé považuje takéto rozhodnutie za situácie, keď súd vyslovil, že sú nároky pravdepodobne premlčané. Uviedol, že všetci veritelia sú jeho rodinnými príslušníkmi a bude musieť skôr alebo neskôr tieto pôžičky vrátiť v celej výške, teda aj v časti ktorá pripadla na odporkyňu. O čiastku uvedených pôžičiek súd navýšil sumu, ktorú by mal vyplatiť, z čoho je zrejmé, že ju zaplatí dvakrát. Prvýkrát odporkyni a druhýkrát veriteľom. Pokiaľ ide o výšku finančnej čiastky, ktorú by mal vyplatiť odporkyni, súd nezohľadnil úroky z omeškania zo záväzkov odporkyne voči nemu a jeho výlučné peňažné prostriedky, použité na kúpu pozemkov, ktoré boli v BSM a boli v konaní vyporiadavané. K úrokom z omeškania, uviedol, že po celú dobu trvania súdneho konania financoval náklady spojené s nehnuteľnosťou výlučne z vlastných prostriedkov napriek tomu, že odporkyňa viackrát deklarovala ochotu tieto uhrádzať, nikdy tak neurobila. Podľa jeho názoru každý z manželov je povinný plniť spoločné záväzky počas trvania manželstva prijaté rovným dielo a ak jeden z nich nesplní, musí tak urobiť druhý, dochádza k bezdôvodnému obohateniu na strane toho z manželov, ktorú svoju časť záväzkov neplní v zmysle § 454 Obč. zákonníka. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vrátenie úrokov z omeškania si riadne uplatnil v ponuke na vyrovnanie z 20. 04. 2012, ktorou súd disponoval, pričom túto skutočnosť nezohľadnil pri výpočte sumy a tomuto nároku sa v odôvodnení rozhodnutia nevenoval, preto nie je mu jasné, či podľa názoru súdu mu tento nárok neprislúcha alebo ho súd opomenul zahrnúť do výpočtu finančnej kompenzácie. Pokiaľ ide o jeho výlučné finančné prostriedky použité na kúpu pozemkov, poukázal na rozsiahlu dokumentáciu, ktorú v konaní predložil a ktorá preukazuje, že pozemky boli nadobudnuté z jeho výlučných prostriedkov minimálne v rozsahu 21.244,11 Eur. Na zvyšnú časť nenašiel listinné doklady. Súd sa týmto nárokom nezaoberal, považoval ho za účelový a nezaoberal sa ani ním predloženými dôkazmi, s čím nemôže súhlasiť. Výlučnosť prostriedkov použitých na kúpu pozemkov je zásadná pre určenie výšky finančného vyrovnania, ktoré by mal vyplatiť odporkyni a súd sa mal zaoberať zistením, do akej miery bol pozemok preukázateľne kúpený z jeho výlučných prostriedkov. Tým, že odporkyni priznal polovicu hodnoty pozemku, ukrátil ho v tomto rozsahu a priznal odporkyni podiel na majetku BSM vo väčšej výške, než na akú ho oprávňuje . K uplatneniu sporného nároku došlo po zmene právneho zástupcu navrhovateľa, pričom mu nie je známy dôvod, prečo jeho predchádzajúci právny zástupca tento nárok neuplatnil, keďže mu o ňom hovoril. Uplatneniu nároku nebráni premlčacia ani zákonná prekážka a ak je možné zabezpečiť dokumentáciu preukazujúcu tento nárok, nie je dôvod ho neuplatniť. Iba konštatovanie, že nebol uplatnený skôr, považuje za neakceptovateľný zo strany súdu. Pokiaľ ide o platby uviedol, že súd vychádzal zo sumy 46.619,41 Eur, ktorá ale nie je aktuálna, pretože nezohľadňuje všetky platby realizované ním do 23. 06. 2014. Na platbách za nehnuteľnosti uhradil o 6.334,16 Eur viac ako súd uvádza, a preto celková suma jeho výlučných finančných prostriedkov predstavuje 52.953,57 Eur. Aj z tohto dôvodu súd nesprávne určil konečnú výšku finančného vyporiadania. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom odvolaní namietala výrok IX. a X. o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, dôvodiac tým, že tento sa vyrubuje podľa položky 6 písm. b/ prílohy vo výške 3 % z predmetu konania najmenej 66,-Eur, najviac 16.596,-Eur. Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie cit. zákona, podľa ktorého v konaní o vyporiadanie BSM je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa vyporiadavajú. Podľa citovaného zákona sú poplatníkmi obaja účastníci, pričom

každý z nich automaticky neplatí súdny poplatok vo výške 1-ice, ale vo výške 3 % z hodnoty toho, čo vyporiadaním získal. Takýto postup je odôvodnený aj hodnotovým princípom. Poukázala na rozhodnutie NS SR . Keďže konanie skončilo rozsudkom, poplatková povinnosť účastníkov je 3 % z majetku, ktorý súd vyporiadal, pričom do tohto majetku sa nezahrňujú pasíva, ale len aktíva. Preto jej mal byť vyčíslený súdny poplatok zo sumy 15.911,35 Eur (súčet položiek aktív podľa výroku III. a VIII.) a navrhovateľovi zo sumy 140.731,77 Eur (súčet položiek aktív podľa výroku I. a II.). Odvolaním napadla aj výrok VI. a VII. týkajúci sa vyporiadaných pôžičiek od fyzických osôb. Uviedla, že súd sa stotožnil iba s výpoveďami príbuzných navrhovateľa, nielen v časti, kde tvrdia, že mu požičali finančné prostriedky, ale ak keď tvrdia, že ich spotreboval, nie je zrejmé na čo tieto finančné prostriedky potreboval. Pritom odporkyňa svojou výpoveďou preukazovala, že finančné pôžičky v danom čase nemali logiku, nepotrebovali ich, nikdy o nich nerozprávali, nikdy sa ich majetok vďaka nim nerozmnožil. Podľa jej názoru nebolo preukázané ani to, že navrhovateľ skutočne uvedené finančné prostriedky od svojich príbuzných dostal, ani to, že by ich odovzdal odporkyni a že by nimi rozmnožil aj jej majetkovú sféru. Z uvedených dôvodov navrhla zaviazať navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku 4.221,95 Eur a ju na sumu 477,34 Eur a výroky v časti VI. a VII. zmeniť a návrh v tejto časti zamietnuť.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že v časti rozdelenia úhrady súdneho poplatku jej odvolanie nie je dôvodné. Nie je pravdou, že by získal z BSM väčší podiel ako ona. Naopak, skôr odporkyňa bola oproti nemu zvýhodnená tak ako uviedol v odvolaní. Tvrdenie, že jej majetok bol zhodnotený iba o 15.911,35 Eur je zavádzajúce. Taktiež tvrdí, že poplatok mal byť vybraný iba z uvedenej sumy, znamená to zároveň, že počas celého súdneho konania odmietala plniť svoju časť z platných záväzkov a dostala sa do výhodnejšej pozície, ako keby dlhy riadne uhrádzala, pretože ak by ich uhrádzala, výška finančného vyporiadania by bola vyššia, keďže by neexistovalo bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo zohľadnené vo výške finančného vyporiadania. Pri určení hodnoty vecí patriacich do BSM nemožno nezohľadniť úvery a iné zdroje použité na kúpu cudzích vecí. Tvrdenie, že priznaním predmetnej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva získal do svojho majetku 140.000,-Eur je nepravdivé a neodôvodniteľné. Výklad príslušných ustanovení prezentovaný odporkyňou je nesprávny. Neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nerovnomerné rozloženie súdneho poplatku, pretože nie je pravdou, že by získal viac ako odporkyňa. K dôvodom odvolania týkajúcim sa finančných pôžičiek od príbuzných uviedol, že v čase, keď stavali dom, nikto neuvažoval tým smerom, že o niekoľko rokov sa rozvedú a teda akákoľvek výpomoc od rodiny by mala byť zvažovaná z hľadiska budúceho vyporiadania BSM. Nevznikla potreba popisovania zmlúv, a ak by nejaká aj bola spísaná, zväčša nie sú podpisy overené notárom. Nie je pravdou, že by odporkyňa o pôžičkách nevedela. V konaní odporkyňa iba skonštatovala, že o žiadnej pôžičke nevie. Presne tak postupovala aj pri ďalších pasívach BSM hradených z jeho prostriedkov alebo ním zabezpečených. Všetky peňažné prostriedky na majetok BSM zabezpečil on a predložil dôkazy, ktoré mal k dispozícii o tom, že nie je pravdou, že by odporkyňa mala peniaze. Je na posúdení súdu, či tieto jeho tvrdenia boli, alebo neboli dostatočne preukázané. Za nebezpečný precedens považuje paušálne nepriznávať určitý druh nároku iba z dôvodu, že prax mohla v minulosti zaznamenať aj účelové uplatnenie takýchto nárokov. Od začiatku vníma vyporiadanie BSM ako výsledok rovnice aktíva BSM

- pasíva BSM. V tomto smere pripravil aj ponuku na mimosúdne vyrovnanie, ktoré bolo zaslané listom z 20.04.2012. Odporkyňa sa na ňu vyjadrila iba veľmi stroho. On sám má záujem rozdeliť BSM , nie darovať svoje vlastné prostriedky odporkyni.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa , a zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a čiastočne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Predmetom konania je návrh na vyporiadanie BSM účastníkov, ktoré trvalo od 10.05.1997 do 10.04.2007, t. j. od uzavretia manželstva do jeho zániku v dôsledku rozhodnutia o rozvode.

Podľa , ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Podľa tohto ustanovenia pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

V preskúmavanej veci navrhovateľ v konečnom návrhu žiadal vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctva manželov tak, že do jeho výlučného vlastníctva súd prikáže nehnuteľnosti v kat. úz. C. C. zapísané na LV č. XXXX a XXXX popísané vyššie, zohľadniť splátky hypoték, ktoré splácal po rozvode manželstva, náklady súvisiace s udržiavaním nehnuteľností, domovú daň zaplatenú za roky 2007, 2011 v sume 373,90 Eur, za spotrebu elektrickej energie za roky 2008, 2011 v sume 592,21 Eur, za spotrebu plynu v rokoch 2008, 2011 v sume 2.847,17 Eur, náklady na opravu kúrenia a kotla zaplatené v decembri 2011, februári a marci 2012 v sume 285,96 Eur, za poistku domu v rokoch 2007 až 2011 v sume 642,26 Eur, finančné prostriedky za zhodnotenie prístupovej cesty vo výške 2.000,-Eur, ďalej žiadal do BSM zahrnúť pôžičky od fyzických osôb O. D. vo výške 3.983,30 Eur a od E. a Q. D. vo výške 3.319,40 Eur, tvrdiac, že tieto peniaze boli požičané na výstavbu domu a boli použité na tento účel, a ďalej náklady na pozemok, zakúpený na výstavbu rodinného domu v sume 823.000,-Sk, tvrdiac, že suma 640.000,-Sk bola použitá z jeho výlučných finančných prostriedkov. Ďalej žiadal zaplatiť úroky z omeškania za platby spojené s užívaním nehnuteľnosti majúc za to, že ide o nároky z titulu vydania predmetu bezdôvodného obohatenia, keďže plnil za odporkyňu, pričom na úhradu týchto platieb bola povinná aj ona, keďže sa týkali ich spoločnej nehnuteľnosti. Odporkyňa popierala pôžičku od fyzických osôb, tvrdiac, že neboli poskytnuté s jej súhlasom a neboli použité na zveľadenie majetku, nesúhlasila ani s nákladmi na udržanie domu. Uznala položky za domovú daň, za poistku na dom, náklady uplatnené navrhovateľom za prístupovú cestu žiadala preukázať. Žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s tým, že prevezme záväzky spojené s úhradou hypoték a vyplatí navrhovateľa. Namietala navrhovateľom uvádzané výlučné prostriedky na zakúpenie pozemku v sume 640.000,-Sk tvrdiac, že navrhovateľ nepracoval, ona pracovala v Nemecku a keďže nemala vlastný účet, peniaze poslala na jeho účet. On bol v tom čase študent a v Nemecku nemohol pracovať, iný príjem nemal a to, že boli peniaze na jeho účte, neznamená, že boli jeho. V priebehu konania účastníci konania ohľadne masy hnuteľných vecí uzatvorili dohodu a preto táto časť majetku nebola predmetom vyporiadania BSM súdom.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa prihliadajúc na to, že svojím správaním a konaním prispel k zachovaniu nehnuteľnosti, keď splácal úver, pričom ani on, rovnako ako odporkyňa, nemá vyriešenú bytovú otázku. Navrhovateľovi prikázal zostávajúcu časť hypoték, ktorú účastníci čerpali za účelom výstavby rodinného domu. Vychádzal zo zostatku úveru vyčísleného ku dňu rozvodu - 10. 04. 2007. Za preukázané považoval aj záväzky účastníkov konania voči O. D. a E. D. a Q. D. a obe pôžičky zaviazal účastníkov konania zaplatiť veriteľom rovným dielom, každého vo výške 1-ice pôžičky. Navrhovateľovi uznal použitie jeho výlučných finančných prostriedkov investovaných do spoločného majetku v celkovej výške 46.619,41 Eur, do ktorej zahrnul ním zaplatené splátky hypotekárneho úveru a flexipôžičky zaplatené do dňa právoplatnosti rozvodu 10.04.2007 a polovicu nákladov za domovú daň, elektrickú energiu, plyn, opravu kotla, poistky domu a zhodnotenie prístupovej cesty, vychádzajúc z výšky finančných prostriedkov uhradených navrhovateľom. Odporkyni uznal investície jej výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku vo výške 950,80 Eur za vybavenie užívacieho povolenia a prípravu realizácie predaja rodinného domu. Tvrdenia navrhovateľa o zakúpení pozemku z výlučných finančných prostriedkov vo výške 640.000,-Sk považoval za účelové, a preto túto sumu nezohľadnil vo vyporiadaní a nepojal ju do BSM.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a čiastočne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa do BSM zahrnul aj náklady navrhovateľa, ktoré uhrádzal v rokoch 2007 až 2012, a ktoré označil ako náklady súvisiace s udržiavaním nehnuteľnosti tvorené úhradami za domovú daň, spotrebu elektrickej energie, spotrebu plynu, opravu kúrenia, kotla, poistku domu a financovanie prístupovej cesty. V súdenej veci uvedené nároky zahŕňajú platby spojené s nehnuteľnosťou za čas po rozvode manželstva, čiže po 10. 04. 2007. Bezpodielového spoluvlastníctvo manželov v zmysle § 148 ods. 1 zaniká zánikom manželstva a preto do zániku BSM platí taký právny režim, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, pričom spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci, alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Pokiaľ ide o uplatňovanie nárokov vzniknutých za obdobie po zániku manželstva platí, že obaja účastníci zo zákona sú povinní tieto náklady spojené s užívaním a udržiavaním spoločných vecí uhrádzať spoločne v rovnakých zákonných podieloch, bez ohľadu na to, ako reálne spoločné veci užívali, pokiaľ nebola medzi nimi iná dohoda. Do vyporiadania majetku patriaceho do BSM treba pre absenciu osobitnej (výslovnej) zákonnej úpravy aplikovať na vzťahy spoluvlastníkov (už nie bezpodielových) majetku zaniknutého BSM analógiu zákonných ustanovení o ich vzájomných vzťahov a to do zániku BSM, resp. ako u podielových

spoluvlastníkov s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi, avšak s tým rozdielom, že síce vo vzťahu k tretím osobám sú solidárne povinní a oprávnení, ale vo vzťahu medzi sebou navzájom už neplnia bežné záležitosti manželov zo spoločného majetku, ale v rozsahu nad svoju polovičnú zákonnú povinnosť plnia v ich vzájomnom vzťahu za druhého. Z uvedeného dôvodu preto pokiaľ navrhovateľ uplatňoval nároky, ktoré vznikli po zániku BSM rozvodom manželstva, tieto nebolo možné riešiť vrámci konania o vyporiadanie BSM účastníkov, keďže v tomto konaní sa vyporiadava len majetok, ktorý nadobudli manželia počas trvania manželstva. Náklady za domovú daň, spotrebu energií, kúrenie, opravu kotla, poistky a zhodnotenie prístupovej cesty, aj keď súvisia so spoločným majetkom, nevznikli navrhovateľovi počas trvania manželstva, ale po jeho zániku, a preto nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa pochybil, keď navrhovateľom uplatnené vyššie uvedené nároky zahrnul do masy BSM a následne vyporiadal. Rovnaký záver sa týka aj nákladov zohľadnených odporkyni za výplatu zaplatenie finančných prostriedkov za vybavenie užívacieho povolenia a prípravu realizácie predaja rodinného domu vo výške 950,80 Eur.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa, týkajúce sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o pôžičkách od fyzických osôb odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že tieto patria do BSM a správne ich vyporiadal spôsobom, že obaja účastníci sú povinní zaplatiť ich rovným dielom. Pri vyporiadaní BSM platí, že spolu s vyporiadaním vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné vyporiadať aj spoločné pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva a BSM v súvislosti s ich hospodárením a spotrebným spoločenstvom. K námietkam odporkyne, že nebola preukázaná dôvodnosť a účel pôžičiek od fyzických osôb odvolací súd poukazuje na obsah spisu a výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že účastníci konania kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 05. 12. 2000 odkúpili do BSM pozemky v kat. úz. C. C. parc. č. 366/41, 366/43, 366/42, 366/58, na ktorých začali s výstavbou rodinného domu. Stavebné povolenie bolo vydané 22. 12. 2003. Zmluvou o úvere z 30. 06. 2003 čerpali úver na výstavbu nehnuteľnosti - rodinného domu a následne zobrali ďalší úver - flexipôžičku 10. 11. 2004. Sporné pôžičky mali boli poskytnuté v dňoch 08. 07. 2003 a 26 .07. 2004 a 13.11.2004, pričom svedkyne vypočuté na pojednávaní O. D. a E. D. potvrdili, že boli poskytnuté na výstavbu rodinného domu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutkové zistenia, navyše preukázané aj výpismi z účtov, odôvodňujú záver o tom, že v období, kedy boli pôžičky poskytnuté, účastníci konania stavali rodinný dom a nemali dostatok finančných prostriedkov, o čom svedčia dva úvery, prvý pred poskytnutím pôžičiek 30.06.2003 a ďalší 10.11.2004. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj výpoveďami svedkov a odporkyňa nepreukázala, že v uvedenom období mali s odporcom dostatok finančných prostriedkov na výstavbu domu. Keďže u pohľadávok a dlhov vzniknutých za trvania BSM musí súd prihliadnuť aj k premlčaniu a v prípade, ak premlčacia doba už ubehla, je správne rozhodnúť tak, aby obaja spoluvlastníci mohli byť premlčaním postihnutí pri vyporiadaní rovnako spôsobom, že pôžičky budú každému prikázané rovnakým dielom (R 7/91). Okrem toho v tomto konaní sa vyporiadavajú pôžičky iba medzi účastníkmi tohto konania navzájom, nie voči veriteľom, ktorí ich môžu uplatňovať v samostatnom konaní a existenciu pôžičky musí preukazovať veriteľ. S ohľadom na vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu, že do masy BSM nepatria náklady súvisiace s udržaním nehnuteľnosti, nie je dôvodný ani nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, navyše, ako sám uvádza, titulom bezdôvodného obohatenia, keďže premetom konania sú nároky z titulu vyporiadania BSM. Úroky, ako príslušenstvo pohľadávky môžu byť predmetom samostatného konania. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie navrhovateľa, ktorým súd vyporiadal záväzky z hypotekárneho úveru k 10. 04. 2007, v tom, že nezohľadnil ním uhrádzané platby až do vyporiadania BSM, keďže si nevyžiadal pred rozhodnutím vo veci oznámenie o aktuálnych platbách navrhovateľa a aktuálnom zostatku úveru. V tejto časti bol rozsudok súdu vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal nad všetky pochybnosti, že finančné prostriedky na zakúpenie pozemku vo výške 640.000,-Sk boli hradené z jeho výlučných prostriedkov. Uvedené nehnuteľnosti účastníci konania kupovali v roku 2000, počas trvania manželstva, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovateľ nepreukázal, že nehnuteľnosti boli zakúpené iba z jeho výlučných finančných prostriedkov. Navyše, tieto skutočnosti začal uvádzať až v priebehu konania, a preto jeho tvrdenia aj podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na vyššie uvedené závery, sa javia ako účelové. Výpisy z účtu, s ohľadom aj na tvrdenia odporkyne o spoločnom hospodárení, nepreukazujú, že išlo výlučne iba o jeho prostriedky a že tieto použil na zakúpenie pozemkov.

Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne do výroku o súdnom poplatku, odvolanie nie je dôvodné. Odporkyňa poukazuje na rozhodnutie sp. zn. , ktoré nesúvisí s prejednávanou vecou, keďže v uvedenom rozhodnutí je predmetom posúdenia súdny poplatok za dovolanie. Súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok správne podľa položky 6 písm. b/ prílohy , podľa ktorého sa poplatok platí vo výške 3 % z celkovej hodnoty vyporiadaného majetku, pričom každý platí poplatok rovným dielom, keďže BSM sa vyporiadava rovným dielom (vrátane aktív a pasív) v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom zadováži aktuálny prehľad platieb a zostatkov úverov a pokiaľ ide o nároky, ktoré nepatria do BSM, ale navrhovateľ ich uplatnil v tomto konaní, tieto vylúči na samostatné konanie a rozhodovanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu vysporiadajúc sa v ňom i s námietkami navrhovateľa uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.