Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-71-2014.pdf
PDF · 138.73 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľov 1/ K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., M. W. XXXX/XX a 2/ T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., M. W. XXXX/XX, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou AKMG, s. r. o. so sídlom Dolná 6/A, Banská Bystrica, proti odporcovi S.. N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/Xa, XXX XX H. I., Česká republika, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/191/2012-461 z 1. júla 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. a V. mení takto:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa v 1/ rade K. A. v období od 25. 07. 2012 do 28. 11. 2013 (vrátane) zvýšeným výživným vo výške 200 € mesačne a za obdobie od 29. 11. 2013 do budúcna zvýšeným výživným vo výške 150 € mesačne splatným vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa v 1/ rade.
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa v 2/ rade T. A. v období od 25. 07. 2012 do 31. 05. 2013 (vrátane) zvýšeným výživným vo výške 200 € mesačne splatným vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa v 2/ rade.
Konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 29. 11. 2013 do budúcna nad 200 € mesačne na každého navrhovateľa zvlášť zastavuje.
Zročné výživné na navrhovateľa v 1/ rade za obdobie od 25. 07. 2012 do 28. 02. 2015 vo výške 3.342,81 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zročné výživné za obdobie od 25. 07. 2012 do 31. 05. 2013 na navrhovateľa v 2/ rade vo výške 1.298,60 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2/ rade v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Návrh navrhovateľa v 1/ rade na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012 do 28. 11. 2013 o ďalších 20 € mesačne a od 29. 11. 2013 do budúcna o ďalších 50 € mesačne zamieta.
Návrh navrhovateľa v 2/ rade na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012 do 31. 05. 2013 o ďalších 20 € mesačne a od 01. 06. 2013 do budúcna v plnom rozsahu zamieta.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/124/04-156 zo dňa 09. 09. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/6/2004 zo dňa 31. 05. 2005.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd v poradí druhým rozsudkom rozhodol o návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012 do budúcna tak, že odporcovi uložil prispievať na výživu navrhovateľa v 1/ rade K. A. v období od 25. 07. 2012 do 29. 11. 2013 zvýšeným výživným po 150 € mesačne a na navrhovateľa v 2/ rade T. A. v období od 25. 07. 2012 do 01. 06. 2013 zvýšeným výživným po 150 € mesačne splatným vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov. Vo zvyšku pokiaľ sa navrhovatelia domáhali zvýšenia výživného od 25. 07. 2012 do budúcna až na sumu 220 € mesačne návrh navrhovateľov zamietol. Vyčíslil zročné výživné na každého z navrhovateľov za obdobie od 25. 07. 2012 do 10. 06. 2014 a odporcovi uložil zaplatiť dlh na zročnom výživnom navrhovateľovi v 1/ rade vo výške 1.426,53 € do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a v rovnakej lehote zaplatiť navrhovateľovi v 2/ rade dlh na zročnom výživnom vo výške 851,16 €. Výrokom IV. vyslovil, že za obdobie od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012 odporcovi dlh na zročnom výživnom na navrhovateľov nevznikol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd popísal priebeh konania od 11. 08. 2011, kedy matka v tom čase maloletých navrhovateľov podala návrh na zvýšenie výživného a skutkový stav ustálený z vykonaného dokazovania po čiastočnom zrušení jeho prvého rozsudku z 24. 01. 2013 č. k. 8P/191/2012-229. Okresný súd zistil, že obaja navrhovatelia v máji 2013 úspešne absolvovali maturitnú skúšku na Z. v D.. Navrhovateľ v 1/ rade bol od 01. 09. 2013 prijatý na 3-ročné bakalárske denné štúdium na Technickej univerzite vo U.. Navrhovateľ v 2/ rade sa v akademickom roku 2013/2014 stal študentom prvého stupňa externého štúdia na Právnickej fakulte Univerzity K. D. v D. D.. V septembri 2013 sa obaja navrhovatelia spoločne s matkou nasťahovali do bytu matky v D. D.. V čase od 25. 07. 2012 do 31. 08. 2013 pracoval odporca u pôvodného zamestnávateľa OKD, a. s. Karviná s priemerným čistým mesačným zárobkom 35.620,50 Kč okrem augusta 2013, kedy mu bola vyplatená mzda spolu s odstupným vo výške 278.608,-Kč. S účinnosťou od 01. 09. 2013 dohodou o rozviazaní pracovného pomeru z dôvodu zrušeného pracovného miesta ukončil odporca u tohto zamestnávateľa pracovný pomer. Priemerný zárobok odporcu zo zamestnania v období od 22. 07. 2012 do novembra 2013 bol vyčíslený na 49.913,88 Kč. V období od 29. 11. 2013 do 30. 04. 2014 bol odporca práceneschopný s nemocenskými dávkami v rozmedzí od 8.184,-Kč za november 2013 do 20.490,-Kč za apríl 2014. Dňom 02. 05. 2014 sa odporca zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce v Českej republike. Bol mu priznaný nárok na podporu v nezamestnanosti po dobu 11 mesiacov vo výške 14.281,-Kč mesačne. Odporca má výdavky len na domácnosť a spláca pôžičku dcére po 5.000,- Kč mesačne. Matka navrhovateľov v období od júla 2012 do februára 2014 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 815,13 € a v období od 06. 02. 2012 do 31. 08. 2012 mala príjem aj na základe dohody o pracovnej činnosti v priemere vo výške 525,40 € mesačne. Súd prvého stupňa konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľov aj ich rodičov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. P 31/95-51 z 24. 03. 1995 a rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 1P/124/2004-156 z 09. 09. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/6/2004 z 31. 01. 2005. Zvýšenie výživného na navrhovateľa v 1/ rade v období od 25. 07. 2012 do 29. 11. 2013, t. j. do dňa, kedy odporca z objektívnych dôvodov prišiel o zamestnanie a stal sa práceneschopným na 150 € mesačne odôvodnil zvýšenými nákladmi na výchovu a výživu navrhovateľa ako maturanta a študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou. Od 29. 11. 2013 je odporca povinný podľa rozhodnutia súdu prispievať na výživu navrhovateľa 1/ v pôvodnej výške určenej rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 1P/124/2004 z 09. 09. 2004 vo výške 66,39 € mesačne. U navrhovateľa v 2/ rade zvýšil okresný súd výživné od 25. 07. 2012 na 150 € mesačne z dôvodu zmien, ktoré nastali na jeho strane len do 01. 06. 2013, t. j. do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po tom, ako navrhovateľ v 2/ rade úspešne ukončil štúdium na strednej škole z dôvodu, že v štúdiu pokračuje externou formou, počas akademického roka má študijné sústredenia len tri dni v mesiaci, teda má možnosť aj svojou vlastnou prácou zarobiť si finančné prostriedky na živobytie. Od 01. 06. 2013 je na navrhovateľa v 2/ rade odporca povinný prispievať výživným vo výške 66,39 € určeným rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 1P/124/2004-156 z 09. 09. 2004. Účastníci zhodne uviedli, že za obdobie od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012 odporcovi dlh na zročnom výživnom nevznikol. V období od 25. 07. 2012 do 10. 06. 2014, kedy sa uskutočnilo posledné pojednávanie vo veci na okresnom súde, platil odporca výživné na navrhovateľov pravidelne po 66,50 € mesačne. Z týchto údajov vychádzal pri vyčíslení dlhu odporcu na zročnom výživnom u každého z navrhovateľov. K návrhu odporcu predneseného dňa 10. 06. 2014 po vyhlásení dokazovania za skončené, aby vzhľadom na jeho zmenené pomery znížil súd výživné u každého z navrhovateľov na 40 € mesačne, okresný súd uviedol, že ho nepovažoval za samostatný návrh, ale len za obranu odporcu práve z dôvodu, že by sa navrhovatelia k takémuto návrhu odporcu už nemali možnosť vzhľadom na ukončené dokazovanie vyjadrovať. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal z dôvodu absencie návrhu na ich priznanie.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie navrhovatelia aj odporca.
Navrhovatelia vytýkali okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď jednoduchou matematickou úvahou porovnávajúcou výdavky a príjmy odporcu, ako aj výdavky na strane navrhovateľov nezistil správne výšku sumy, ktorá je potrebná na krytie odôvodnených potrieb navrhovateľov. Okresný súd svoje rozhodnutie, prečo práve ním určenú sumu 150 € mesačne považuje za výživné primerané potrebám navrhovateľov neodôvodnil, čím odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Okresný súd zistil priemerný zárobok otca za rozhodné obdobie výškou 1.816 € a priemerný zárobok matky navrhovateľov na 815,13 €. Celkové mesačné výdavky oboch navrhovateľov spoločne sú 601,96 €. Porovnaním týchto súm je zrejmé, že súd rozhodol arbitrárne a nesprávne. Odporca sa s navrhovateľmi nestýka. Nad mieru súdom určeného výživného navrhovateľom žiadnou formou neprispieva. Na životnej úrovni odporcu sa môžu navrhovatelia podieľať jedine platením výživného v rozumnej forme, ktorá by zodpovedala jeho majetkovým pomerom. Oproti príjmu matky navrhovateľov je príjem odporcu vyšší dvojnásobne. Navrhovateľ v 2/ rade nesúhlasí s rozhodnutím súdu, že mu patrí zvýšené výživné len do 01. 06. 2013, t. j. do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po tom, ako úspešne ukončil štúdium na gymnáziu. Ak súd konštatuje, že navrhovateľ v 2/ rade pokračuje v štúdiu na vysokej škole externou formou, preto má možnosť aj svojou vlastnou prácou zarobiť si prostriedky pre seba, nezohľadnil typ štúdia navrhovateľa v 2/ rade, ktorý absolvoval gymnázium - všeobecno-vzdelávací typ školy ako prípravu na štúdium na vysokej škole. Možnosti navrhovateľa v 2/ rade uplatniť sa na trhu práce sú obmedzené nielen účasťou na plánovaných prednáškach, ale aj prípravou na skúšky a účasťou na skúškach. Štúdiom na vysokej škole sa navrhovateľ v 2/ rade pripravuje na výkon budúceho povolania. Z tohto dôvodu je obmedzenie povinnosti odporcu platiť výživné na navrhovateľa v 2/ rade nesprávne. Navrhovatelia žiadali zmeniť rozsudok okresného súdu a vyhovieť ich návrhu, ktorý na odvolacom pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici vzali čiastočne späť (o 20 € na každého navrhovateľa zvlášť za obdobie po 29. 11. 2013).
Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním aj odporca. Za nesprávne označil, že okresný súd do jeho priemerného zárobku rozhodujúceho pre určenie výživného započítal aj odstupné vyplatené pri skončení pracovného pomeru. Zmyslom odstupného je zmiernenie finančných a sociálnych následkov pri strate zamestnania. Súd započítaním odstupného do priemerného zárobku odporcu vlastne potrestal odporcu za to, že prišiel o prácu a vyšší príjem. Prvostupňový súd nesprávne na základe návrhu matky navrhovateľov podaného v dobe ich maloletosti rozhodol o zvýšení výživného v prospech plnoletých navrhovateľov za obdobie od 25. 07. 2012. O návrhu na zvýšenie výživného v prospech plnoletých navrhovateľov mohol súd rozhodnúť len na základe ich návrhu. Pre prípad, že súd túto argumentáciu odporcu neakceptuje, vyslovil súhlas s výškou výživného na 150 € mesačne na každého z navrhovateľov tak, ako určil okresný súd a navrhol určiť výživné na navrhovateľa v 1/ rade K. A. v období od 29. 11. 2013 do 30. 04. 2014 vo výške 50 € mesačne, na navrhovateľa v 2/ rade T. A. vo výške 50 € mesačne za obdobie od 01. 06. 2013 do 30. 04. 2014 a za obdobie od 01. 05. 2014 do budúcna určiť výživné na oboch navrhovateľov po 43 € mesačne v zmysle úvah okresného súdu, aké výživné zodpovedá možnostiam odporcu z jeho priemerného zárobku 49.913,88 Kč a úmerne tomu s poklesom jeho príjmu nech sa znižuje aj výživné v prospech navrhovateľov.
Krajský súd považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie vo veci. Z tohto dôvodu v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) nariadil vo veci samej odvolacie pojednávanie a po prejednaní veci za účasti všetkých účastníkov rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. čiastočne zmenil z dôvodu, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia. Pod zmeňujúci výrok rozsudku zahrnul odvolací súd aj obsahovo potvrdzujúce rozhodnutie, aby výrok rozsudku krajského súdu bol prehľadný a zrozumiteľný.
Zistenie okresného súdu, že posledným rozhodnutím o výživnom zo strany odporcu na navrhovateľov je rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1P/124/04-156 z 09. 09. 2004 spolu s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/66/2004 z 31. 01. 2005 je správne. Okresný súd Brezno uvedeným rozsudkom zvýšil výživné na maloleté deti K. a T. A. na 66,38 € mesačne. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno nadobudlo právoplatnosť 04. 03. 2005. Od tohto dátumu až do 11. 08. 2011 matka navrhovateľov nežiadala zvýšenie výživného na navrhovateľov a odporca dobrovoľne vyšším výživným neprispieval. Z predchádzajúcich súdnych konaní aj z tejto prejednávanej veci je nesporné, že sa navrhovatelia s odporcom nestretávali a žiadne plnenia okrem súdom stanoveného výživného odporca navrhovateľom neposkytoval. Z akých osobných, sociálnych a majetkových pomerov účastníkov vychádzal Okresný súd Brezno v konaní sp. zn. 1P/124/2004, konštatoval okresný súd v prvom svojom rozhodnutí č. k. 8P/191/2012-229, v ktorom bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na maloleté deti za obdobie od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012. Priemerný zárobok matky navrhovateľov v septembri 2004 bol ustálený na sumu 842,32 €. Priemerný zárobok odporcu k septembru 2004 činil 25.750,-Kč, čo pri aktuálnom kurze českej koruny k euru (1 CZK = 0,036 €) sa rovná sume 927 €. Navrhovatelia mali v čase posledného rozhodovania v septembri 2004 desať rokov, boli žiakmi základnej školy.
O maloletých deťoch matka v konaní sp. zn. 1P/124/2004 uviedla, že bývajú často choré, sú alergické, obaja nosia dioptrické okuliare. Maloleté deti viedla matka k športu už na základnej škole. Matka detí vlastnila 2-izbový byt v D. D., ale spolu s deťmi bývala na F. D. u svojich rodičov v rodinnom dome.
Odporca ku svojim pomerom v konaní sp. zn. 1P/124/2004 na pojednávaní dňa 09. 09. 2004 uviedol, že je rozvedený „v podstate som majetný“, vlastnil pozemok, osobný automobil, pracoval ako podnikový právnik v OKD, a. s., Důl Darkov Karviná, býval sám v 3-izbovom družstevnom byte a okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľom mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére I. H., ktorá nastupovala v tom čase na vysokú školu.
Návrh na zvýšenie výživného v tomto konaní bol podaný na Okresný súd Banská Bystrica 11. 08. 2011. Vzhľadom na uplynulý čas od začatia konania do konečného rozhodnutia súdu bolo potrebné zisťovať zmenu pomerov na strane účastníkov za veľmi dlhý časový úsek tak, aby rozhodnutie súdu o zmene výživného zodpovedalo ustanoveniu § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/191/2012-229 z 24. 01. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/29/2013-266 z 31. 07. 2013 bolo právoplatne rozhodnuté o zvýšení výživného v prospech navrhovateľov za obdobie od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012. Odvolací súd už v rozsudku sp. zn. 17CoP/29/2013 zaujal predbežný názor k spôsobu zisťovania príjmu zo zamestnania u matky navrhovateľov, k navrhovateľmi tvrdenej výške nákladov na uspokojovanie ich potrieb a pre nesúhlas odvolacieho súdu s názorom okresného súdu, že v konaní o zvýšenie výživného môže súd rozhodnúť aj o zániku vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľom, vrátil odvolací súd vec okresnému súdu na ďalšie prejednanie a nové rozhodnutie, ale len v časti týkajúcej sa návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012 (deň plnoletosti navrhovateľov) do budúcna. Úlohou okresného súdu bolo zistiť, k akej ďalšej zmene na strane navrhovateľov ako výživou oprávnených osôb a odporcu ako výživou povinnej osoby, ale aj matky navrhovateľov ako spolužijúcej osoby za uvedené obdobie došlo. Z dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom a doplnenými odvolacím súdom bolo možné ustáliť príjmy rodičov navrhovateľov z jednotlivých zdrojov a status navrhovateľov takto:
rozhodné obdobie príjmy odporcu (priemerný zárobok v €) príjmy matky (priemerný zárobok v €) štúdium K. štúdium T.
25.07.2012-31.12.2012 OKD, a.s. 40.832,-Kč = 1.470 €/mesiac Fin. riad. 706 € gymnázium gymnázium B.institut 317 € 1.023 € 01.01.2013-31.08.2013 OKD, a.s. 62.241,-Kč = 2.240 €/mesiac Fin. riad. 493 € gymnázium do 1.6.2013 gymnázium do 1.6.2013 B.institut 361 € 854 € 01.09.2013-28.11.2013 OKD, a.s. 35.205,-Kč = 1.267 €/mesiac Fin. riad. 840 € VŠ denné štúdium TU U. VŠ externé štúdium XXX B.institut 361 € 1.201 € 29.11.2013-30.04.2014 nemoc. dávky 18.028,-Kč = 649 €/mesiac Fin. riad. 809 € VŠ denné štúdium TU U. VŠ externé štúdium B. XXX B.institut 290 € 1.099 € 02.05.2014-31.12.2014 úrad práce 14.281,-Kč = 514 €/mesiac Fin. riad. 854 € VŠ denné štúdium TU U. VŠ externé štúdium B.XXXX, 01.01.2015-31.01.2015 úrad práce 14.281,-Kč = 514 €/mesiac Fin. riad. 762 € VŠ denné štúdium TU U. VŠ externé štúdium B. F.B
V medziobdobí od septembE.04, kedy odporca býval v družstevnom byte, sa zmenili jeho majetkové pomery aj v tom, že postavil rodinný dom v Českej republike, ktorý už v súčasnosti nie je jeho vlastníctvom, keďže ho previedol na dcéru XX. A. aj s pozemkom podľa odôvodnenia odporcu na pojednávaní dňa 30. 08. 2012 (č. l. 158 spisu) preto, aby po ňom nebolo čo dediť, ak by sa mu niečo stalo. Na iné osoby previedol odporca podľa vlastného udania aj všetok svoj ďalší nehnuteľný majetok, dokonca auto, ktoré užíva pre vlastnú potrebu, je vedené na iného držiteľa. Vyživovacia povinnosť odporcu k dcére I. zanikla už v októbri 2011. Úver na dom čerpaný z peňažného ústavu bol ku dňu 30. 08. 2012 splatený. Pod svoje výdavky na tomto pojednávaní a na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 18. 02. 2015 odporca zahrnul mesačné preddavky na plyn 3.500,-Kč, mesačný preddavok na elektriku 2.000,-Kč, platby za vodné a stočné 600,-Kč mesačne, penzijné poistenie 1.500,-Kč mesačne, úrazové poistenie 292,-Kč mesačne, mobil a internet 1.000,-Kč mesačne. Mimo toho výživné pre navrhovateľov po 4.000,-Kč a náklady na stravu a obliekanie. Súhrn pravidelných výdavkov (mimo výživného na navrhovateľov a nákladov na stravu a oblečenie odporcu) súhrnom 8.892,- Kč je 320 €.
U matky navrhovateľov v priebehu tohto konania odpadli výdavky na cestovanie do zamestnania z XXXXD. do D. D., keď sa spolu s navrhovateľmi v septembri 2013 presťahovala do vlastného bytu v XXXX D.. Od septembra 2014 má matka navrhovateľov príjem len zo zamestnania na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky v D. D.. Pre Bankovní institut, Vysoká škola, a. s., o. z. D. D. od septembra 2014 už matka nepracovala.
Navrhovatelia v máji 2013 ukončili štúdium na strednej škole Gymnáziu v D. maturitnou skúškou. Študentom denného štúdia vysokej školy sa od 01. 09. 2013 stal len navrhovateľ v 1/ rade K. A. a navrhovateľ v 2/ rade T. A. od 01. 09. 2013 študuje na vysokej škole externe. Prvý navrhovateľ dochádza do školy do U. štyri dni v týždni. Z rozvrhu výučby bakalárskeho externého štúdia, ktoré absolvuje navrhovateľ v 2/ rade na Právnickej fakulte Univerzity K. D. v D. D., výučba prebieha formou trojdňových sústredení od piatku do nedele v mesiacoch september, október, november, február, marec, apríl a študent musí absolvovať skúšky v určitom rozhraní skúškového obdobia.
Na výzvu okresného súdu navrhovatelia popísali svoje pravidelné výdavky. K. A. svoje pravidelné mesačné výdavky vyčíslil na 219,88 € (telefón 10 €, cestovné do U. 33 €, obed 33,88 €, MHD 10 €, skriptá 30 €, šport 25 €, oblečenie 30 € + knižničné poplatky, výdavky na angličtinu a doučovanie matematiky). Medzi jeho záujmy patrí boxovanie. Za tréningy v boxerskom klube v XXD. by musel zaplatiť 20 € na mesiac. Pomôcky na tento šport sú nákladné a v určitých časových intervaloch podľa opotrebenia sa musia meniť, aby slúžili účelu. Okrem pravidelných výdavkov poukázal aj na mimoriadne výdavky z titulu povinného lyžiarskeho výcviku v 1. ročníku vysokej školy vo výške 340 € a uviedol aj cenu oblečenia, obuvi, výdavky na lieky a potreby do domácnosti.
Vyššie výdavky spojené so štúdiom preukazoval navrhovateľ v 2/ rade T. A., ktorý ročne za štúdium externou formou platí poplatok 630 €. Tiež má pravidelne mesačne výdavky na telefón, mestskú hromadnú dopravu, nákup skrípt, knižničné poplatky, angličtinu, šport a oblečenie súhrnnou sumou vyčíslené na 164 € za mesiac. Navrhovateľ v 2/ rade je tiež športovo aktívny.
Pred prvostupňovým súdom aj odvolacím súdom tvrdil navrhovateľ v 2/ rade, že pre získanie určitého príjmu na krytie svojich potrieb si hľadá brigádu na rôznych miestach, ale bezúspešne. Cez letné prázdniny pracoval v Anglicku, ale po odpočítaní výdavkov na pobyt získal v čistom len okolo 200 €. Ak nemá v škole povinnosti, zastupuje matku pri starostlivosti o jej rodičov vo veku 90 rokov na F. D.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o sprostredkovanie zamestnania navrhovateľ v 2/ rade nepožiadal po informácii poskytnutej od tohto úradu, že ako študent externého štúdia na vysokej škole nemusí byť vedený ako uchádzač o zamestnanie.
O výživnom v prospech navrhovateľov bolo rozhodnuté právoplatne rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 1P/124/04-156 z 09. 09. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/6/2004 z 31. 01. 2005, podľa ktorého je povinnosťou odporcu platiť na výživu navrhovateľov mesačne 66,38 €. Toto výživné odporca podľa zhodného vyjadrenia účastníkov stále platí v mierne vyššej sume po 66,50 €. O samostatnom návrhu odporcu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľom rozhodol Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 4C/356/2013-93 z 29. 09. 2014 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 05. 11. 2014.
Ustanovenie § 163 O. s. p. umožňuje rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Zákonná možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom pri zmene pomerov vyplýva aj z § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Odporca namietal, že na návrh matky maloletých detí, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti, nemohol prvostupňový súd rozhodnúť o zvýšení výživného v prospech navrhovateľov ako plnoletých osôb a že pre začatie konania o zvýšenie výživného pre navrhovateľov bol potrebný samostatný návrh navrhovateľov. Tento názor odporcu nie je správny. Zákon o rodine obmedzuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom v § 62 ods. 1 do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča nehrá žiadnu rolu. Nadobudnutie plnoletosti u detí je významné len z hľadiska začatia konania o výživnom. Kým o výživnom pre maloleté deti môže súd podľa § 81 ods. 1 O. s. p. začať konanie aj bez návrhu, konanie o výživnom v prospech plnoletých môže začať len na návrh. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 09. 1984 Cpj 13/84 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR vo zväzku 2-3 ročník 1985 na str. 81 pod por. č. 2/85, „Ak v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje súd až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Vychádza pritom zo stavu, ktorý bol pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúci počas maloletosti dieťaťa, ako aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia.“ K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení z 22. 08. 2011 sp. zn. 21Cdo 1065/2010, podľa ktorého „soud, který rozhoduje o nárocích dítětě na výživné v řízení, ktoré síce začalo ješte v době nezletilosti dítětě, ale končí už v době, kdy dítě nabylo zletilosti, rozhodne o jeho nároku na výživné i za dobu zletilosti podle stavu, ke dni rozhodování.“ Navrhovatelia po dosiahnutí plnoletosti jednoznačne vyjadrili svoj názor, že mienia v konaní o zvýšenie výživného pokračovať aj za obdobie po 25. 07. 2012, kedy dosiahli plnoletosť, za tým účelom splnomocnili na svoje zastupovanie aj advokátsku kanceláriu AKMG s. r. o. Banská Bystrica. Odporca sa mal možnosť vyjadriť k návrhu navrhovateľov na zvýšenie výživného. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je zmena výživného u plnoletých detí možná len na návrh, v tomto prípade neuplatňuje, pretože konanie začalo v dobe, keď boli navrhovatelia maloletí a bude končiť po dosiahnutí ich plnoletosti. Samostatný návrh na začatie konania nebol potrebný. Veková hranica plnoletosti má vplyv len na okruh účastníkov konania v tom smere, že matka navrhovateľov nie je účastníčkou konania, ktoré sa týka zvýšenia výživného za obdobie od 25. 07. 2012.
Okresný súd správne vyhodnotil prejav odporcu na pojednávaní dňa 10. 06. 2014 len v tzv. záverečnej reči vzhľadom na štádium prejednávania veci a formu a obsah tohto prednesu, ktorý nespĺňal náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Rovnako hodnotil odvolací súd prejav odporcu na odvolacom pojednávaní dňa 18. 02. 2015, v ktorom odporca navrhoval znížiť výživné na oboch navrhovateľov za určité obdobie pod hranicu určenú posledným právoplatným rozhodnutím súdu v roku 2004, pretože podľa § 216 ods. 1 O. s. p. ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia. Znamená to, že vzájomný návrh na zníženie výživného v odvolacom konaní odporca podľa § 216 O. s. p. uplatniť nemôže.
Predmet konania po rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/191/2012-229 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/29/2013 z 31. 07. 2013 a odvolania účastníkov je vymedzený návrhom navrhovateľov na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012 naďalej na 220 € mesačne u každého zvlášť, ktorý v odvolacom konaní za obdobie po 29. 11. 2013 obmedzili na zvýšenie výživného po 200 € mesačne na každého navrhovateľa zvlášť. Odvolanie žiadneho z účastníkov podľa jeho obsahu nesmerovalo proti štvrtému výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/191/2012-461, ktorým okresný súd vyslovil, že za obdobie od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012 odporcovi dlh na zročnom výživnom v prospech navrhovateľov nevznikol.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2004 došlo na strane navrhovateľov k podstatnej zmene pomerov nielen v dôsledku uplynulého obdobia 11 rokov, počas ktorého sa z maloletých žiakov základnej školy stali dospelí muži, ale aj z hľadiska nákladov na ich vzdelávanie a prípravu na budúce povolanie. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa niekoľkonásobne zvýšili ceny potravín, energií a životné náklady, na vývoj ktorých musí súd pri zmene pomerov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliadnuť. Výšku výživného určuje súd podľa kritérií zakotvených v § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorých obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Navrhovatelia sa narodili v rovnaký deň. Do 01. 06. 2013 bol ich status rovnaký, boli študentmi strednej školy, chodili na Gymnázium do D., ktoré ukončili maturitnou skúškou v máji 2013. Počnúc nasledujúcim školským rokom 2013/2014 sa ich sociálne postavenie líši. Navrhovateľ v 1/ rade K. A. sa považuje za nezaopatrené dieťa z dôvodu, že sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a nedosiahol vek 25 rokov veku.
Nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Navrhovateľ v 2/ rade nespĺňa ani jednu definíciu nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. po dátume 01. 06. 2013 z dôvodu, že sa nepripravuje sústavne na povolanie štúdiom a vo výkone zárobkovej činnosti mu nebráni žiadna choroba alebo úraz. Sústavnú prípravu na povolanie definuje § 35 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako štúdium na strednej škole, v odbornom učilišti a praktickej škole alebo ako štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Sústavnou prípravou občana na povolanie nie je podľa § 35 ods. 3 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou formou na vysokej škole podľa osobitných predpisov (zákon č. 245/2008 Z. z.).
Rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého nárok na zvýšenie výživného vznikol navrhovateľovi v 1/ rade za obdobie od 25. 07. 2012 do budúcna, ale navrhovateľovi v 2/ rade len za obdobie od 25. 07. 2012 do 01. 06. 2013 je správne. Po ustálení si základu nároku na zvýšenie výživného odvolací súd skúmal, či okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam ohľadne schopností a možností výživou povinnej osoby a jeho životnej úrovne, na ktorej sa výživou oprávnené osoby majú právo podieľať. V tejto otázke nedospel okresný súd k správnym skutkovým a právnym záverom. Opomenul totiž ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine s príkazom prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Odporca sa netajil tým, že sa vzdal majetkového prospechu vo forme nehnuteľného majetku, ktorý previedol na iné osoby iba s úmyslom vylúčiť dedenie zákonných dedičov (medzi ktorých patria aj navrhovatelia) po ňom, teda stať sa nemajetným. Pri skúmaní schopnosti a možnosti odporcu okresný súd nesprávne vychádzal len z jeho aktuálnych príjmov a neprihliadol na celkové osobné a majetkové pomery odporcu, ktorý dlhodobo veľmi dobre zarábal v zamestnaní, dokázal si postaviť rodinný dom, vlastní auto, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť (okrem navrhovateľov) a jeho finančné zázemie nemôže byť zlé, ak mu dovoľuje cestovať často na Slovensko a umožňuje mu absolvovať liečebný pobyt v cudzine. Podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach odporcu platiť za obdobie od 25. 07. 2012 do 01. 06. 2013 vyššie výživné, než určené prvostupňovým súdom na oboch navrhovateľov a vyššiu sumu na navrhovateľa v 1/ rade až do 28. 11. 2013. Pri tomto závere vychádzal odvolací súd z celkových majetkových pomerov odporcu, ktoré sám označoval, že v podstate je majetný, len následne previedol všetok svoj nehnuteľný majetok na cudzie osoby, doplnený aj pravidelnými príjmami zo zamestnania. V období od 25. 07. 2012 do 31. 12. 2012 zarábal odporca mesačne 1.470 €. Matka navrhovateľov, s ktorou žili v spoločnej domácnosti, v tom istom období len 1.023 € v priemere z dvoch zamestnaní zvýšeným úsilím. Za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 08. 2013 dokedy trval pracovný pomer odporcu u zamestnávateľa OKD, a. s., Karviná so započítaním aj odstupného pri skončení pracovného pomeru sa vykazuje príjem odporcu na 2.240 € za mesiac oproti príjmu matky z dvoch zamestnaní v tomto období úhrnom 854 €. Odstupné pri skončení pracovného pomeru, aj keď slúži na zmiernenie následkov odchodu zo zamestnania, musí súd pre účely určenia výživného zahrnúť do príjmu rozhodného pre určenie výživného z dôvodu, že navyšuje celkový príjem povinnej osoby. Ak by odporca nežil oddelene od svojich detí, určite by neváhal použiť finančné prostriedky vyplatené ako odstupné na úhradu potrieb svojej rodiny.
Odporca aj po skončení stáleho pracovného pomeru u OKD, a. s. Karviná ďalšie tri mesiace pre tohto zamestnávateľa pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti. Za obdobie od 01. 09. 2013 do 28. 11. 2013 zarobil v priemere 1.267 € mesačne. V rovnakom období dosahovala matka navrhovateľov u dvoch zamestnávateľov spoločne príjem 1.201 € mesačne. Mesačný príjem odporcu v období, keď sa stal práceneschopným a boli mu vyplácané len nemocenské dávky od 29. 11. 2013 do 30. 04. 2014 poklesol na 649 € mesačne. Príjem matky v tomto období zostal zhruba na rovnakej úrovni 1.099 € za mesiac. V období od 02. 05. 2014 do 31. 12. 2014 odporca poberal len podporu v nezamestnanosti od úradu práce v Českej republike rovnajúcu sa 514 € za mesiac. Poklesol aj príjem matky, ktorá pracovala už len u Finančného riaditeľstva so sídlom v D. D., kde dosahovala príjem 854 € za mesiac. Údaje o príjmoch rodičov navrhovateľov za mesiac január 2015 sa výrazne nelíšia. Odporca bol stále evidovaný na úrade práce v Českej republike s podporou 514 € za mesiac a matkin príjem za január 2015 bol vykázaný sumou 762 €. Napriek postupnému poklesu príjmu odporcu po dátume 29. 11. 2013 nepovažoval odvolací súd za adekvátne výživné schopnostiam a možnostiam odporcu ním navrhovanú sumu 50 € z dôvodu vysokého odstupného vyplateného odporcovi vo výplate za mesiac august 2013, ktoré odporca podľa vlastného vyjadrenia na odvolacom súde 18. 02. 2015 nespotreboval a ušetril.
Navrhovatelia preukázali zvýšené výdavky spojené so štúdiom a prípravou na vysokú školu v školskom roku 2012/2013. Obaja zaplatili dňa 26. 09. 2012 Slovenskému inštitútu vzdelávania Bratislava poplatok za prípravu na prijímacie skúšky na vysokú školu po 149 €. Doložili aj doklady o zaplatení poplatkov za prijímacie skúšky na vysokú školu. K. A. sumou 20 €, T. A. až 120 €. Všeobecne známou skutočnosťou je, že náklady v maturitnom ročníku na strednej škole sú vyššie než v iné roky štúdia. Je potom odôvodnené, aby odporca v období od 25. 07. 2012 do 31. 05. 2013 vrátane prispieva na výživu navrhovateľov zvýšeným výživným po 200 € mesačne na každého z navrhovateľov zvlášť, keďže to jeho majetkové pomery dovoľujú. Za obdobie po 01. 06. 2013 do 28. 11. 2013 určil odvolací súd rovnaké výživné 200 € mesačne na navrhovateľa v 1/ rade, ktorý v štúdiu na vysokej škole pokračuje dennou formou. K sume 200 € na každého z navrhovateľov za určené obdobie dospel odvolací súd úvahou, že na stravu potrebuje každý z navrhovateľov vzhľadom na svoj vek a vzrast minimálne 100 €, na oblečenie, kozmetiku a hygienu aspoň 30 € mesačne. Obaja z nich majú telefón, na ktorý minú do mesiaca 10 €. Každý z navrhovateľov športuje a výdavky iba na vstupy na tréningy začínajú od 20 €. Okrem toho majú navrhovatelia, i keď bývajú u matky, náklady na bývanie vo forme spotreby vody a energií. Za obdobie štúdia u navrhovateľa v 2/ rade k týmto výdavkom pristupovali výdavky na knihy, knižnicu, časopisy, ktoré vznikali v rovnakej výške aj navrhovateľovi v 1/ rade. U navrhovateľa v 1/ rade výdavky na štúdium pokračujú aj po 01. 06. 2013. Odvolacím súdom určené výživné vo výške 200 € u navrhovateľa v 2/ rade za obdobie od 25. 07. 2012 do 31. 05. 2013, kedy ukončil štúdium na strednej škole a u navrhovateľa v 1/ rade za obdobie od 25. 07. 2012 do 28. 11. 2013, kedy ešte odporca pracoval, ani nepokryjú všetky ich výdavky. Zvyšok dobrovoľne hradí matka navrhovateľov. Po dátume 29. 11. 2013, kedy odporca zostal práceneschopný, i napriek vyplatenému odstupnému pri skončení pracovného pomeru, odpadnutiu vyživovacej povinnosti na navrhovateľa v 2/ rade a konaniu odporcu, ktorý sa postupne zbavil všetkého svojho nehnuteľného majetku, musel odvolací súd prihliadnuť na zmenu pomerov na strane odporcu a znížiť výživné na študujúceho navrhovateľa v 1/ rade, pretože od tohto dátumu 29. 11. 2013 už odporca dostával oveľa nižší príjem pravidelne každý mesiac a pri úhrade svojich životných nákladov a výživného na navrhovateľa v 1/ rade sa postupne minú aj úspory odporcu.
Návrhu navrhovateľa v 2/ rade, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu vo vzťahu k nemu aj za obdobie štúdia na vysokej škole externou formou, odvolací súd vyhovieť nemohol. Podľa Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť živiť sa sám nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, ale je závislá na tom, kedy sa dieťa stane schopným hradiť svoje odôvodnené potreby z odmeny za svoju prácu. Pod schopnosťou hradiť si svoje potreby z odmeny za prácu je potrebné rozumieť, že takúto možnosť jednotlivec má. Či možnosť premení na skutočný výkon práce, nie vždy závisí od vôle jednotlivca, ale aj iných okolností napr. aj od situácie na trhu práce. Nedostatok voľných pracovných miest vhodných pre študenta vysokej školy externou formou nemôže ísť na ťarchu povinnej osoby. U plnoletej osoby sa očakáva, že vyvinie primerané úsilie smerujúce k tomu, aby sa uživila sama. Odvolací súd výsluchom navrhovateľa v 2/ rade zistil, že ani nepožiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o pomoc pri hľadaní zamestnania. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti nevylučuje, aby aktívnu pomoc úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie využil aj študent externého štúdia na vysokej škole. Prvým dňom mesiaca nasledujúceho po ukončení strednej školy sa už navrhovateľ v 2/ rade nepovažuje za nezaopatrené dieťa, ale za občana s primeraným vzdelaním, ktorý je schopný zapojiť sa do pracovného procesu. Zhodne s okresným súdom odvolací súd návrh navrhovateľa v 2/ rade na zvýšenie výživného za obdobie od 01. 06. 2013 do budúcna ako nedôvodný zamietol. O tom, či odporcovi trvá vyživovacia povinnosť vo vzťahu k tomuto navrhovateľovi za obdobie po 01. 06. 2013 odvolací súd v tomto konaní nerozhodoval, otázku trvania vyživovacej povinnosti odporcu aj po tomto dátume riešil v samostatnom konaní Okresný súd Brezno.
Za obdobie od 25. 07. 2012 do 28. 02. 2015 vznikol odporcovi dlh na zročnom výživnom na navrhovateľa v 1/ rade vo výške 3.342,81 €. Za obdobie od 25. 07. 2012 do 31. 05. 2013 vznikol odporcovi dlh na zročnom výživnom na navrhovateľa v 2/ rade vo výške 1.298,60 €. Dlžné výživné bolo vypočítané ako rozdiel medzi tým, čo podľa rozhodnutia odvolacieho súdu mal odporca platiť na výživu navrhovateľov 1/ a 2/ a akú sumu skutočne zaplatil. Odporca za obdobie od 7/2012 do februára 2015 vrátane platí na navrhovateľov výživné po 66,50 €. Zaplatené výživné i zvýšené výživné bolo rozpočítané aj na alikvotné časti mesiacov podľa vzoru: napr. v júli 2012 má podľa rozhodnutia odvolacieho súdu platiť odporca na výživu navrhovateľa 1/ sumu 200 €. Mesiac júl má 31 dní. Na jeden deň zo zvýšeného výživného tak pripadá 6,45 €. Za sedem posledných dní v mesiaci júl 2012 by mal odporca zaplatiť navrhovateľovi sumu 45,16 €. Zo zaplateného výživného 66,50 € pri počte dní 31 v mesiaci júl 2012 na obdobie od 25. 07. 2012 do 31. 07. 2012 pripadlo 15 €. Rozdiel týchto súm 45,16 € mínus 15 € je dlh na zročnom výživnom u navrhovateľa v 1/ rade 30,16 €. Rovnakým spôsobom určil súd za toto obdobie zročné výživné aj u navrhovateľa v 2/ rade. Obdobie 8-12/2012 je prepočet na celé mesiace (8-12/2012 = 5 mesiacov). Týmto spôsobom bolo vyčíslené zročné výživné u navrhovateľa v 1/ rade za obdobie od 25. 07. 2012 do 18. 02. 2015 z dôvodu, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu výživné za mesiac marec 2015 splatné nie je. U navrhovateľa v 2/ rade vyčíslil odvolací súd dlh na zročnom výživnom len za obdobie, ktoré bolo vyhovené návrhu na zvýšenie výživného, teda od 25. 07. 2012 do 31. 05. 2013. Presný výpočet zročného výživného je zrejmý z nasledujúcej tabuľky:
obdobie zročné výživné na K. A. zročné výživné na T. A. mal dať dal dlh mal dať dal dlh 25.7.2012-31.7.2012 200:31x7=45,16€ 66,50:31x7=15,0€ 30,16 € 200:31x7=45,16€ 66,50:31x7=15,0€ 30,16 € 8-12/2012 200x5=1.000 € 66,50x5=399 € 601 € 200x5=1.000 € 66,50x5=399 € 601 € 1-5/2013 200x5=1.000 € 66,50x5=332,50€ 667,50 € 200x5=1.000 € 66,50x5=332,50€ 667,50 € 6-10/2013 200x5=1.000 € 66,50x5=332,50€ 667,50 € zamietnutý návrh na zvýšenie výživného 1.-28.11.2013 200:31x28=180,64€ 66,50:30x28=62,06€ 118,58 € 29.-30.11.2013 150:30x2=10 € 66,50:30x2=4,43 € 5,57 € 12/2013 150 € 66,50 € 83,50 € 1-12/2014 150x12=1.800 € 66,50x12=798 € 1.002 € 1-2/2015 150x2=300 € 66,50x2=133 € 167 €
spolu: 3.342,80 € 1.298,60 €
Dlh na zročnom výživnom uložil odvolací súd odporcovi zaplatiť navrhovateľom v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia z dôvodu, že navrhovatelia veľmi dlhú dobu strádali a museli sa uskromniť pri uspokojovaní svojich potrieb z výživného zaplateného odporcom po 66,50 €. Výživné vo vyššej sume potrebovali navrhovatelia na uspokojovanie svojich potrieb pravidelne každý mesiac. Výživné sa podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine má platiť v pravidelných opakujúcich sa sumách zročným vždy na mesiac dopredu.
Výrok o zamietnutí návrhu navrhovateľa v 1/ rade na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012 do 28. 11. 2013 o ďalších 20 € mesačne a od 29. 11. 2013 do budúcna o ďalších 50 € mesačne je odôvodnený názorom odvolacieho súdu na primeranú výšku výživného za toto obdobie v prospech navrhovateľa v 1/ rade a vyhodnotením návrhu navrhovateľa 1/ na zvýšenie výživného nad priznanú sumu zvýšeného výživného ako nedôvodného. Osobitným výrokom zamietol odvolací súd návrh navrhovateľa v 2/ rade na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012 do 31. 05. 2013 o 20 € mesačne (z požadovaných 220 € mesačne bolo priznaných 200 €) a zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného od 01. 06. 2013 do budúcna v celom rozsahu z dôvodov uvedených vyššie.
Konanie o čiastočnom zvýšení výživného u oboch navrhovateľov za obdobie od 29. 11. 2013 nad 200 € mesačne z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľmi na odvolacom pojednávaní so súhlasom odporcu odvolací súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil.
O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu ich čiastočného úspechu v konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.