Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-29-2013.pdf
PDF · 106.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľov 1/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. D., M. W. XXXX/XX, t. č. F. D., I. XXX/XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou AKMG, s.r.o. Banská Bystrica, Dolná 6/A, IČO: 36 800 589, proti odporcovi S.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., XXX XX H. I., Ul. J. XXXX/Xa, za účasti S.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D., M. W. XXXX/XX, t. č. bytom F. D., I. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AKMG, s.r.o. Banská Bystrica, Dolná 6/A, IČO: 36 800 589 a za účasti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/191/2012-229 z 24. januára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým zvýšil s účinnosťou od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012 výživné na navrhovateľa v 1/ rade zo 66,39 € na 100 € mesačne a na navrhovateľa v 2/ rade zo sumy 66,39 € na 100 € mesačne so splatnosťou 15-teho dňa v mesiaci dopredu k rukám navrhovateľov, p o t v r d z u j e .
Vo výrokoch II., III., IV. a V. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Na návrh matky navrhovateľov S.. J. A. podaný v dobe maloletosti navrhovateľov a na návrh plnoletých navrhovateľov zvýšil okresný súd vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľom za obdobie od 11. augusta 2011 (deň začatia konania doručením návrhu na súd) do 25. 07. 2012 (deň nadobudnutia plnoletosti oboch navrhovateľov) zo sumy 66,39 € na sumu 100 € mesačne, u každého navrhovateľa zvlášť. Po zhodnotení majetkových pomerov rodičov navrhovateľov a osobných a sociálnych pomerov všetkých účastníkov dospel k záveru, že zmene pomerov od rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 1P/124/04-156 zo dňa 09. 09. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/6/2004 z 31. 01. 2005 zodpovedá zvýšenie výživného len na 100 € u každého navrhovateľa zvlášť. Za nerozhodnú považoval námietku odporcu, že nie je biologickým otcom navrhovateľov a pre navrhovateľov nie je ničím iným, než zdrojom príjmu, pretože § 75 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine") ukladá súdu skúmať súlad priznania výživného s dobrými mravmi len u plnoletých detí. Na maloleté deti musí rodič platiť výživné vždy podľa príkazu zakotveného v § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného s účinnosťou od 25. 07. 2012 (výrok II.) osobitne nezdôvodnil. K výroku III., ktorým nepriznal navrhovateľom s účinnosťou od 25. 07. 2012 právo na výživné od odporcu uviedol, že aplikoval ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nepovažoval za rozhodujúce, či je odporca biologickým otcom navrhovateľov, ale aký je vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom. Navrhovateľom
vytýkal, že ani po dovŕšení plnoletosti nezmenili svoj vzťah k odporcovi ovplyvnený matkou za obdobie ich maloletosti, hoci k tomu mali viacero príležitostí : stužkovú slávnosť, Vianoce, Nový rok, druhé pojednávanie vo veci 24. 01. 2013. Ani jednu z týchto príležitosti navrhovatelia nevyužili na nadviazanie svojho vzťahu k odporcovi. Neurobili tak ani po tom, ako súd navrhovateľov pojednávaní 28. 08. 2012 upozornil na povinnosti dieťaťa voči rodičovi a možnosť nepriznať výživné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona rodine. Z výsluchu navrhovateľov a ich písomného podania z 20. januára 2013 súd zistil, že odporcu ako otca, navrhovatelia vôbec nerešpektujú, neprejavujú mu primeranú úctu a vyjadrujú sa o ňom s dešpektom. Ak navrhovatelia nemajú k odporcovi žiadny vzťah, potom nemôžu od neho žiadať plnenie povinnosti založené na vzťahu dieťa - rodič. V prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi súd nemá inú možnosť, než výživné na dospelé dieťa nepriznať. Zročné výživné za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 ako rozdiel medzi výživným, ktoré za uvedené obdobie podľa pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Brezno sp. zn. 1P/124/2004 mal odporca platiť a zvýšeného výživného určeného týmto rozhodnutím, vyčísleného u každého z navrhovateľov na 386,51 €, na návrh odporcu započítal proti jeho pohľadávke voči navrhovateľom, ktorá vznikla tým, že za obdobie od 25. 07. 2012 do dňa vyhlásenia rozhodnutia 24. 01. 2013 platil odporca výživné na navrhovateľov, hoci tak nebol povinný robiť. Preplatok na výživnom za obdobie od 25. 07. 2012 do 24. 01. 2013 u navrhovateľov vyčíslil na 411,61 € u každého zvlášť. Rozdiel preplatku na výživnom a nedoplatku za zročnom výživnom ustálený na 25,10 € s ohľadom na sociálne postavenie navrhovateľov, ako študentov bez vlastného zárobku, neuložil navrhovateľom vrátiť odporcovi (bez právneho zdôvodnenia tohto rozhodnutia). Nepriznanie trov konania žiadnemu z účastníkov odôvodnil absenciou návrhu na ich prisúdenie.
Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním v celom rozsahu navrhovatelia. Uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") s tvrdením, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a namietali odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Vadu, ktorej dôsledkom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., by malo byť zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu pre odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, tvrdili vo vzťahu k I. výroku rozsudku okresného súdu a dôvodom rozhodnutia viažucim k tomuto výroku. Odôvodnenie rozhodnutia o zvýšení výživného za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 nepovažovali za dostatočné. Okresný súd neporovnal výdavky navrhovateľov s príjmom odporcu a ani nevysvetlil v dôvodoch rozhodnutia, prečo za primeranú sumu výživného za obdobie od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012 považuje práve sumu 100 €. Keby súd sčítal matkou navrhovateľov zdokladované výdavky, zistil by, že návrh na zvýšenie výživného u každého navrhovateľa zvlášť za obdobie do 25. 07. 2012 na 220 € by bolo dôvodné. Mesačné výdavky na oboch navrhovateľov spolu predstavujú 805,32 €. Uložením povinnosti odporcovi platiť na navrhovateľov výživné vo výške 440 € zodpovedá možnostiam odporcu, ktorému by po zaplatení výživného 440 € mesačne stále zostal čistý príjem 855 €. Jeho výdavky mimo splátky hypotekárneho úveru za dom vo vlastníctve jeho dcéry boli vyčíslené na 636,52 €. Príjem odporcu je podstatne vyšší ako príjem matky navrhovateľov. Navrhovatelia majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a vo vzťahu k odporcovi, ktorý ich výchovu nezabezpečuje, môžu toto právo realizovať len poberaním výživného v rozumnej výške, zodpovedajúcej jeho majetkovým pomerom. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci sa týka aplikácie ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine na rozhodnutie o výživnom za obdobie od 25. 07. 2012. Uznali, že súd pri aplikácii ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine vychádza z postoja oprávneného a posudzuje rozpor s dobrými mravmi na strane oprávneného, ale nemôže pri úvahách o rozpore s dobrými mravmi prehliadať dôvody a príčiny vzniknutého stavu. Okresný súd prehliadol podstatnú skutočnosť, že práve odporca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď deti po ich narodení opustil a svojím vlastným konaním zapríčinil súčasný postoj navrhovateľov k nemu. Odporca svojím postojom zmaril možnosť, aby si vybudovali navzájom hodnotný vzťah dieťa - rodič. Právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť zakotvené v čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, bolo navrhovateľom odopreté konaním odporcu. Súd nemôže navrhovateľom vytýkať, že po prvom pojednávaní vo veci, kedy sa s otcom prvýkrát stretli, už odporcu nekontaktovali, keď otec nikdy záujem o nadviazanie kontaktu s deťmi nemal, i keď žili neďaleko obce I. kde odporca svoju dcéru pravidelne navštevoval. Svojím rozhodnutím súd, aj keď nepriamo, schválil konanie odporcu, ktoré nemalo nič spoločné s dobrými mravmi a poskytol mu právnu ochranu, čím narušil základnú zásadu ekvity vyjadrenú v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pojem „dobré mravy" nemá legálnu definíciu. Posúdenie obsahu tohto pojmu patrí vždy, v každom konkrétnom prípade, sudcovi. Úvaha sudcu o súladnosti konania s dobrými mravmi musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a vždy je potrebné prihliadať na čas, miesto a okolnosti, za ktorých ku konaniu došlo. Ani aplikácia ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine
nemôže byť mechanická, ale súd musí zohľadniť vždy všetky podstatné skutkové okolnosti vrátane príčin správania sa oprávneného, z ktorého pohľadu sa dobré mravy skúmajú. K takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Hradci Králové v rozsudku sp. zn. 26Co 254/2007 z 27. 08. 2007, ktorý vyslovil, že negatívny postoj dieťaťa k jeho otcovi ovplyvnený dlhodobou históriou rodiny, nie je možné považovať za rozporný s dobrými mravmi a potrestať dieťa za stav, na ktorom nenesie samo vinu. Nepriznaním výživného za obdobie od 25. 07. 2012 súd potrestal navrhovateľov za chyby, ktoré vykonal v minulosti ich otec a za stav, za ktorý nenesú vinu. Navrhovateľom právo na výživné do doby, kým nebudú schopní sami sa živiť, zaručuje § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Po ukončení maturitného ročníka na strednej škole uvažujú obaja navrhovatelia o štúdiu na vysokej škole. Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a ich návrhu vyhovel v plnom rozsahu alebo zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.
S názorom súdu, že výživné za obdobie po nadobudnutí plnoletosti navrhovateľov pre rozpor s dobrými mravmi nie je možné navrhovateľom priznať, nesúhlasila ani matka navrhovateľov S.. J. A.. Navrhovatelia videli odporcu prvýkrát po 18 rokoch na súdnom pojednávaní. Odporca sa navrhovateľom neprihovoril, nepodal im ruku, vôbec ho nezaujímali. Navrhovatelia odpovedali úprimne na otázku súdu o svojom vzťahu k otcovi, ktorého videli prvýkrát, že je to pre nich cudzí človek. V tejto odpovedi nebola žiadna neúcta alebo nerešpektovanie otca. Výživné, ktoré platí odporca navrhovateľom, nie je v súlade s § 62 Zákona o rodine.
Odporca navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny. O zvýšení výživného za obdobie maloletosti navrhovateľov rozhodol súd po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností v súlade s ustálenou súdnou praxou. Navrhovatelia v odvolaní proti rozsudku jednoznačne potvrdili svoj odmietavý postoj voči odporcovi ako otcovi. Navrhovatelia úmyselne opomínajú skutočnosť, že odporca mal záujem nadviazať kontakt a vzťah s deťmi, ale tento jeho záujem bol podmieňovaný vyriešením otázky sporného otcovstva k navrhovateľom. Vinu za nenadviazanie rodičovských vzťahov nesie jednoznačne matka navrhovateľov, ktorá kategoricky a bez vysvetlenia tvrdošijne odmietala odporcom niekoľkokrát navrhnutú skúšku otcovstva, ktorého náklady chcel uhradiť. Ani navrhovateľom nič nebránilo, aby kontakt s otcom vyhľadali. Navrhovatelia k nemu ako k otcovi nemajú žiadny vzťah, pri výsluchu na súde sa k nemu chovali arogantne, až nenávistne. Pre navrhovateľov predstavuje odporca iba zdroj príjmu a ich záujem o odporcu je namierený len k zisteniu jeho zamestnania a príjmu. Skutočnosti týkajúce sa osobného a rodinného života odporcu, jeho zdravotného stavu, nikdy navrhovateľov nezaujímali.
Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu a rozsudok okresného súdu čiastočne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a čiastočne podľa § 221 ods. 1 písm. e), h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Konanie vo veci začalo 11. augusta 2011 na návrh matky vtedy maloletých navrhovateľov. Pôvodne sa matka navrhovateľov domáhala zvýšenia výživného spätne od 1. septembra 2009 s odôvodnením, že podaniu návrhu k 1. septembru 2009 bránil jej zdravotný stav. V priebehu konania matka navrhovateľov, aj navrhovatelia obmedzili návrh na zvýšenie výživného len za obdobie od 11. augusta 2011 naďalej a požadovali zvýšiť výživné u oboch navrhovateľov na 220 € mesačne. Okresný súd rozdielne posudzoval dôvodnosť návrhu za obdobie od začatia konania do dovŕšenia plnoletosti navrhovateľov a po nadobudnutí plnoletosti navrhovateľov s poukazom na § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnoletej oprávnenej osobe nemožno priznať výživné, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Opomenul však, že predmetom konania nebolo určenie výživného v prospech navrhovateľov, ani zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľom, ale zmena rozhodnutia o výživnom podľa § 163 ods. 2 O. s. p. a § 78 Zákona o rodine.
Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa je konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, ktoré podľa § 81 ods. 1 O. s. p. môže súd začať aj bez návrhu. Prvým výrokom napadnutého rozhodnutia rozhodol prvostupňový súd o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, ktorému vyhovel len čiastočne, keď zo žiadaných 220 € zvýšil výživné iba na 100 € mesačne. Navrhovatelia napadli odvolaním aj tento výrok rozhodnutia okresného súdu a úlohou odvolacieho súdu je posúdiť, či výživné určené prvostupňovým súdom za toto obdobie zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a schopnostiam a možnostiam povinnej osoby.
Za obdobie po dátume 25. 07. 2012, kedy obaja navrhovatelia dovŕšením plnoletosti nadobudli v plnom rozsahu spôsobilosť na právne úkony, okresný súd tretím výrokom rozhodol, že navrhovateľom nepriznáva s účinnosťou od 25. 07. 2012 právo na výživné od odporcu vôbec a navyše ďalším výrokom zamietol aj návrh na zvýšenie výživného za toto obdobie. Z hľadiska predmetu konania vymedzeného návrhom na začatie konania podaným pôvodne matkou maloletých detí, mohol súd rozhodnúť len o návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012, nie však o tom, či právo na výživné navrhovateľom od odporcu za obdobie od 25. 07. 2012 vôbec prináleží, keďže predmetom konania nebolo určenie výživného (vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľom bola určená rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k. P/31/1995-15 z 24. marca 1995, ktorá doteraz zrušená nebola a každé ďalšie rozhodnutie o výživnom bolo iba rozhodnutím podľa § 163 ods. 2 O. s. p. ), ani zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľom, ktoré je konaním návrhovým a návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti odporcom podaný nebol. Odkaz odporcu na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine v jeho vyjadreniach k návrhu na zvýšenie výživného nie je návrhom na začatie konania o zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľom. Tieto prejavy odporcu mal súd posudzovať len ako obranu v spore s navrhovateľmi. Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti je konaním návrhovým, o ktorom súd nemohol bez návrhu konať. Vo výroku III., ktorým súd nepriznal navrhovateľom s účinnosťou od 25. 07. 2012 právo na výživné od odporcu, odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. e) O. s. p. z dôvodu, že nebol podaný návrh na začatie konania (o zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie plnoletosti navrhovateľov), hoci podľa zákona bol potrebný.
Štvrtý výrok rozsudku, ktorým rozhodol súd, že rozdiel medzi dlžným výživným a preplatkom na výživnom nie sú navrhovatelia povinní vrátiť odporcovi vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke nároku navrhovateľov na výživné od odporcu za obdobie od 25. 07. 2012 pri nesprávnej aplikácii § 79 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého môže konanie začať iba na návrh a § 75 ods. 2 Zákona o rodine, čo bolo dôvodom na zrušenie rozsudku v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. Vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu (v zmysle, či bol dôvodný návrh na zvýšenie výživného) posudzoval odvolací súd len u prvých dvoch výrokoch napadnutého rozhodnutia, ktorými okresný súd za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 návrhu čiastočne vyhovel a návrh na zvýšenie výživného s účinnosťou od 25. 07. 2012 zamietol.
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí môže súd zmeniť podľa § 163 ods. 2 O. s. p. aj bez návrhu. U plnoletých detí len na návrh. Podmienka začatia konania o zvýšení výživného na návrh u plnoletých navrhovateľov je splnená tým, že po dovŕšení plnoletosti a nadobudnutí spôsobilosti byť účastníkom konania, navrhovatelia v konaní začatom pred nadobudnutím plnoletosti pokračovali, nebolo potrebné, aby podali nový, samostatný návrh.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom možno zistiť len porovnaním rozhodujúcich skutočností pre určenie vyživovacej povinnosti k poslednému rozhodnutiu s obdobím, za ktoré sa zmena požaduje. Popis rozhodujúcich skutočností k dátumu 09. 09. 2004, kedy Okresný súd Brezno rozsudkom sp. zn. 1P/124/2004 zvýšil výživné na navrhovateľov na 66,39 € mesačne, je na druhej a tretej strane rozsudku okresného súdu, status navrhovateľov na tretej strane rozsudku, súčasné pomery matky navrhovateľov na piatej strane rozsudku a rozhodujúce skutočnosti na strane odporcu na šiestej strane rozsudku. Zmenu pomerov vyhodnotil prvostupňový súd v rozsudku na deviatej strane a odvolací súd zhodne s navrhovateľmi vytýka okresnému súdu, že svoje úvahy ako dospel k názoru, že výživné vo výške 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť je primerané, nerozviedol. Z obsahu spisu je ale zistiteľné, že rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného len na 100 € mesačne za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 je vecne správne.
Výšku vykázaného mesačného príjmu odporcu navrhovatelia v odvolaní nespochybňujú. Nesprávne uvádzajú výšku príjmu svojej matky na 667 €. Zo správy Sociálnej poisťovne z 23. januára 2013 založenej na str. 217 spisu o zamestnávateľoch matky S.. J. A. v období 11. august 2011 až 23. január 2013 je zistiteľné, že u zamestnávateľa Bankovní institut Vysoká škola, a. s. , Praha, organizačná zložka v Banskej Bystrici nepracovala matka len v období od februára 2012 do júna 2012, ako by bolo možné vyvodiť z potvrdenia tejto vysokej školy na str. 139 spisu, ale zamestnancom zahraničnej vysokej školy
bola matka v obdobiach od 01. 10. 2010 do 31. 08. 2011 od 26. 09. 2011 do 31. 08. 2012, od 01. 10. 2012 do 31. 12. 2012. Priemerný mesačný zárobok matky za obdobie február 2012 až jún 2012 u zahraničnej vysokej školy je vykázaný na 524,40 €. K tomuto príjmu je potrebné pripočítať príjem matky od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorý jej bol vyplatený po skončení pracovnoprávneho sporu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie od 1. mája 2011 do 30. júna 2012 a príjem, ktorý u Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky matka dosahuje po tomto termíne. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky 23. augusta 2012 vydalo pre S.. J. A. potvrdenie, že jej za obdobie od 1. mája 2011 do 30. 06. 2012 doplatili náhradu mzdy vo výške 12.180 € v hrubom, z čoho priemerný čistý príjem zamestnanca za týchto 14 mesiacov vychádza na 668,01 €. Taktiež z odpovede Sociálnej poisťovne na lustráciu vykonanú súdom za obdobie 01. 01. 2011 až 30. 05. 2012 odvolací súd zistil, že v apríli 2011 je u matky navrhovateľov vykázaný vysoký vymeriavací základ na poistné až 6.594,56 €, rovnako vyšší vymeriavací základ na poistné v novembri 2011 - 1.722 € a v júli 2012 - 5.557,58 €. Navrhovateľmi tvrdený príjem matky v odvolaní nie je jej reálnym príjmom. Len súčet priemernej mzdy u zahraničnej vysokej školy 525,45 € a náhrady mzdy z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky je suma 1.193,40 €, ktorý je porovnateľný z príjmom otca 1.295 €. Záver o nesprávnych údajoch o príjme a výdavkoch matky vyplýva priamo z odvolania navrhovateľov, ktorí tvrdia, že z príjmu matky 667 € na výchovu a výživu navrhovateľov vynakladá mesačne 805,32 €.
Okresný súd rozhodoval o zvýšení výživného za obdobie od 11. augusta 2011. Do výdavkov navrhovateľov zahrnuli navrhovatelia v odvolaní aj také položky, ktoré nespadajú do obdobia po 11. auguste 2011. Obidva notebooky boli kúpené pred týmto dátumom. Jeden 09. 09. 2009, druhý 08. 01. 2011. Aj doklady o nákladoch na športové vyžitie navrhovateľov sú z obdobia predchádzajúceho dátumu zvyšovania vyživovacej povinnosti odporcu. Boxerské rukavice, boxerské vrece v hodnote 76,98 € boli zakúpené podľa faktúry doloženej navrhovateľmi 10. augusta 2010. Kimono s príslušenstvom kúpila matka navrhovateľov v hodnote 67 € dňa 24. 02. 2011. Dve pánske tričká značky „Tapout", rovnakej značky krátke nohavice a trojštvrťové nohavice boli kúpené 20. 08. 2012, teda v období po 25. 07. 2012, ktoré bude opätovne prvostupňový súd posudzovať na základe rozhodnutia odvolacieho súdu o zrušení jeho rozsudku v tejto časti a vrátení na ďalšie konanie. Sumu 200 € mesačne na potraviny u každého dieťaťa zvlášť považuje odvolací súd za značne nadsadenú. Výdavky na jedného navrhovateľa mesačne teda nemôžu dosahovať navrhovateľmi tvrdenú sumu v odvolaní vo výške 402,66 €. Navrhovatelia už vzhľadom na svoj vek nevyžadujú osobnú starostlivosť matky v takej miere, že by jej osobná starostlivosť nahrádzala výživné v peňažnej forme. Výživné vo výške 100 € mesačne od odporcu spolu s výživným zo strany matky v porovnateľnej primeranej výške, musí byť sumou dostačujúcou na zabezpečenie výchovy a výživy stredoškolského študenta, keď sumy životného minima ustanovené opatrením Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2011 Z. z. na jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu pohybujú v rozmedzí od 189,83 € do 132,42 €. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľom v období od 01. 08. 2011 do 25. 07. 2012 na 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť považoval odvolací súd za vecne správne, preto v tejto časti rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Výšku zročného výživného za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 odvolací súd nemohol vyčísliť z dôvodu nedostatku informácií o výške poskytovaného plnenia odporcom za toto obdobie. O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom dlžné výživné rozhodne okresný súd po zistení, v akej výške za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 odporca výživné na každého z navrhovateľov zvlášť platil. Záver okresného súdu o vzniku preplatku na výživnom u odporcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia trvania jeho vyživovacej povinnosti za obdobie od 25. 07. 2012 nebol správny. Okrem toho, okresný súd opomenul, že započítanie pohľadávok na výživnom u maloletých detí je výslovne § 76 ods. 2 Zákona o rodine vylúčené a pohľadávky na výživnom u plnoletých osôb je prípustné započítať len vzájomnou dohodou, nie jednostranným prejavom vôle.
I keď pre rozhodnutie v danej veci nie je správanie sa navrhovateľov voči odporcovi vôbec právne významné (z dôvodu, že predmetom konania je zvýšenie určeného výživného, nie nové určenie výživného alebo zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu), považuje odvolací súd za dôležité vyjadriť svoj názor na morálne odsúdenie navrhovateľov prvostupňovým súdom. Záver okresného súdu, že „navrhovatelia odporcu ako svojho otca vôbec nerešpektujú, neprejavujú mu primeranú úctu, naopak sa o ňom vyjadrujú s dešpektom", nie je obsahom spisu podložený. Nie je možné zazlievať navrhovateľom, že odporcu, ktorého videli prvýkrát na súdnom pojednávaní v 18. rokoch svojho života, považujú za cudzieho človeka a nevedia k nemu definovať svoj vzťah. Navrhovatelia nepotrebovali vysvetlenia od
matky, aby pochopili, že ak za nimi otec nikdy neprišiel, nemá o nich záujem. Toto presvedčenie budoval odporca v navrhovateľoch svojimi vyjadreniami v súdnych konaniach o výživnom, kde stále tvrdil, že tieto deti nechcel, odmietal niesť zodpovednosť za ich výchovu a výživu a neustále sa dožadoval potvrdenia otcovstva na základe genetických testov. Dokonca podal návrh na zapretie otcovstva. Odvolací súd neverí odporcovi, že v prípade potvrdenia, že je biologickým otcom navrhovateľov, by sa jeho vzťah k navrhovateľom zmenil. Rodičovská láska sa neodvíja od rodného listu. Poznajúc postoj odporcu k navrhovateľom nie je možné vôbec zazlievať navrhovateľom, že sami kontakt s odporcom nevyhľadávali a nie sú iniciatívni pri úprave vzťahov ani po nadobudnutí plnoletosti. Týmto názorom odvolacieho súdu nie je okresný súd v zmysle § 226 O. s. p. viazaný z dôvodu, že nejde o právny názor, pre ktorý by bola časť rozhodnutia prvostupňového súdu zrušená a vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia tretieho výroku rozsudku okresného súdu nie je nesúhlas odvolacieho súdu s názorom okresného súdu, ktorý z účastníkov konal v minulosti a správa sa naďalej v rozpore s dobrými mravmi, ale procesné pochybenie súdu, že rozhodoval o takom predmete konania, ktorý účastníci návrhom na začatie konania za predmet konania neučinili.
Úlohou okresného súdu bude opätovne preskúmať podmienky na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012 naďalej. Okresný súd zistí, či navrhovatelia ukončili štúdium na strednej škole, či študujú na vysokej škole, s akými nákladmi, dožiada správy o zárobkoch a iných príjmoch rodičov a prihliadne na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo. Rozhodne aj o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom zročné výživné za obdobie od 11. augusta 2011 do obdobia nového rozhodnutia a rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.