Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-123-2022.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Subarea
8Cob/123/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: TECHNOPARK CZ s.r.o., so sídlom Hudcova 532/78b, Medlánky, 612 00 Brno, Česká republika, IČO: 49 433 776, proti žalovanému: 1/ CFU s. r. o., so sídlom Obchodná 39, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 06, IČO: 46 103 635, 2/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. XXXX/XX A, F. - C., o zaplatenie 10.672,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. septembra 2022, č. k. 37Cb/387/2016-94, takto
rozhodol:
Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. tak, že žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia žalovanej sumy titulom nezaplatenej kúpnej ceny za tovar dodaný žalovanému 1/, ktorý žalovanému 1/ vyfakturoval viacerými faktúrami spolu vo výške 22.584,70 Eur. Keďže žalovaný 1/ svoje záväzky dobrovoľne neuhradil, uzatvoril žalobca so žalovaným 1/ Uznanie dlhu a dohodu o jeho splácaní zo dňa 01.03.2014, ktorého súčasťou bolo ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ a rozhodcovská doložka. Keďže si žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ svoju povinnosť nesplnili, podal žalobca na základe rozhodcovskej doložky návrh na prejednanie a rozhodnutie veci na Rozhodcovskom súde pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky. Rozhodcovský súd rozhodol vo veci samej vydaním rozhodcovského nálezu sp. zn. Rsp 1493/14 zo dňa 08.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.12.2015, ktorým boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.672,66 Eur spolu s príslušenstvom s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému žalovanému. Zároveň žalovaní 1/ a 2/ boli zaviazaní nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný 1/ proti rozhodcovskému rozhodnutiu podal na Mestský súd v Brne žalobu o neplatnosť rozhodcovského nálezu, ktorá bola vedená pod sp. zn. 115C/231/2015. Vzhľadom k podanej žalobe o neplatnosť rozhodcovského nálezu žalobca navrhol konanie na Okresnom súde Trenčín prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu v Brne. Uznesením č. k. 37Cb/387/2016-77 zo dňa 14.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 20.11.2021, súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde v Brne pod sp. zn. 115C/231/2015. Mestský súd v Brne dňa 31.03.2022 doručil súdu prvej inštancie rozsudok č. k. 115C/231/2015-226 zo dňa 03.11.2021 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 18.12.2021, ktorým žalobu žalovaného 1/ proti žalobcovi o zrušenie rozhodcovského nálezu vydaného Rozhodcovským súdom pri Hospodárskej komore Českej republiky
a Agrárnej komore Českej republiky sp. zn. Rsp 1493/14 zo dňa 08.10.2015 zamietol. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení § 230, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 46 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, mal z vyššie označených rozhodnutí preukázané, že spor medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ bol právoplatne rozhodnutý v rozhodcovskom konaní rozhodcovským nálezom sp. zn. Rsp 1493/14 zo dňa 08.10.2015, vydaný Rozhodcovským súdom pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky v Brne, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.12.2015. Týmto rozhodnutím boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.672,66 Eur spolu s príslušenstvom s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhého žalovaného. Žalovaní 1/ a 2/ boli zaviazaní nahradiť žalobcovi aj trovy konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný 1/ žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorej rozhodol Mestský súd v Brne rozsudkom sp. zn. 115C/231/2015-226 zo dňa 03.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2021 tak, že žalobu žalobcu (tu v procesnom postavení žalovaného 1/) o zrušenie rozhodcovského nálezu vydaného Rozhodcovským súdom pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky sp. zn. Rsp 1493/14 zo dňa 08.10.2015 zamietol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Preto existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Z uvedeného dôvodu konanie v zmysle § 161 ods. 2 s poukazom na ust. § 230 CSP zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že konanie bolo zastavené z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, spočívajúcom v už právoplatne rozhodnutej veci. Preto zastavenie konania zavinil žalobca, keďže ako účastník zmluvného vzťahu vedel, že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským nálezom. Žalovaným 1/ a 2/ na základe toho priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti jeho rozhodnutia.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku II. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že s ohľadom na covid bol personálne aj ekonomicky postihnutý, preto bol obmedzený vo svojich schopnostiach zabezpečovať potrebné procesy, v dôsledku čoho návrh na zastavenie konania nepodal. Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie nebol právne zastúpený, nemal vedomosť o slovenskom procesnom práve a nevedel, ako má reagovať. Žalobca poukázal, na to, že žalovaný 1/, ktorého vlastníkom a konateľom je žalovaný 2/, si od neho zakúpil tovar, ale kúpnu cenu neuhradil. V rozhodcovskom konaní kládol žalovaný 1/ a 2/ prekážky, čo viedlo k dlhej dobe rozhodcovského konania. Návrh na Okresný súd Trenčín podal z dôvodu, že v prípade nejasného konečného výsledku v rozhodcovskom konaní by došlo k premlčaniu pohľadávky. Preto priznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ a 2/ by bolo neprimeraným dôsledkom pre neho, keďže žalovaný 1/ a 2/ v rozhodcovskom konaní spôsobovali prieťahy. Žalobca zdôraznil, že podiel oboch žalovaných je na vzniku a priebehu sporu zásadný. Uviedol tiež, že žalovaný 2/ podal na seba návrh na oddlženie a konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku, pričom žalovaný 2/ nebol v predchádzajúcom období evidentne nemajetný, pretože uvádzal, že žije v Q., čo jeho nemajetnosti nenasvedčuje. Naviac v prípade žalovaného 1/ ide o nefunkčný subjekt, ktorý je prázdnou schránkou, nemá konateľa a vedie sa konanie o jeho zrušenie bez likvidácie. Podľa žalobcu je preto namieste použiť moderačné právo na rozhodnutie o trovách konania, pretože uloženie povinnosti ich náhrady jemu, žalobcovi, by bolo neprimerane tvrdé. Povaha a okolnosti sporu ako aj podiel žalovaných na vzniku a priebehu sporu odôvodňujú špeciálne posúdenie povinnosti nahradiť trovy konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti vo výroku II. zmenil tak, že náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ neprizná.
3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že konateľ žalobcu p. C. ho neustále dehonestuje. Ďalej uviedol, že Okresný súd Bratislava I dňa 12.06.2020 (zverejnené v Obchodnom vestníku 128/2020 dňa 06.07.2020 sp. zn. 32 Odk/160/2020) vyhlásil na majetok jeho ako dlžníka konkurz a on v zozname uplatnil aj pohľadávku, ktorá bola predmetom sporu. Súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, aby mu žalobca nahradil trovy konania v rozsahu 100 %.
4. Odvolací súd z obsahu odvolania žalobcu zistil, že uznesenie prvoinštančného súdu v časti vo výroku I., ktorým bolo konanie zastavené, odvolaním napadnuté nebolo. V tejto časti preto nadobudlo právoplatnosť a touto časťou rozhodnutia sa odvolací súd nezaoberal. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní bol len výrok II. napadnutého uznesenia o trovách konania.
5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca podal dňa 13.12.2016 na Okresný súd Trenčín žalobu o zaplatenie 10.672,66 Eur s príslušenstvom proti žalovaným 1/ a 2/ titulom neuhradenia uznaného záväzku (nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar). Žalobca v žalobe uviedol, že nakoľko žalovaný 1/ svoje záväzky dobrovoľne neuhradil, uzatvoril žalobca so žalovaným 1/ Uznanie dlhu a dohodu o jeho splácaní zo dňa 01.03.2014, ktorého súčasťou bolo ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ a rozhodcovská doložka. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ a 2/ si svoju povinnosť vyplývajúcu z Uznania dlhu a dohody o jeho splácaní zo dňa 01.03.2014 ani po výzve nesplnili, žalobca na základe rozhodcovskej doložky podal návrh na prejednanie a rozhodnutie veci na Rozhodcovskom súde pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky. Rozhodcovský súd rozhodol vo veci samej vydaním rozhodcovského nálezu sp. zn. Rsp 1493/14 zo dňa 08.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.12.2015. Týmto rozhodnutím boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.672,66 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. žalovanú sumu v tej istej výške a z toho istého dôvodu, ako bola uplatnená predmetnou žalobou na Okresnom súde Trenčín, vedenou pod sp. zn. 37Cb/387/2016. Proti vyššie uvedenému rozhodcovskému rozhodnutiu podali žalovaní dňa 10.12.2015 na Mestský súd v Brne žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu sp. zn. 1493/14 (sp. zn. 115C/231/2015). Na základe tejto skutočnosti Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 37Cb/387/2016-77 zo dňa 14.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 20.11.2021, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde v Brne pod sp. zn. 115C/231/2015. Mestský súd v Brne sp. zn. 115C/231/2015-226 zo dňa 03.11.2021 žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu žalobcu (žalovaného 1/) zamietol. Vzhľadom k uvedenému rozhodcovský nález sp. zn. Rsp 1493/14 zo dňa 08.10.2015 vydaný Rozhodcovským súdom pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky v Brne nadobudol právoplatnosť. Po doručení predmetného rozsudku Mestského súdu v Brne sp. zn. 115C/231/2015-226 zo dňa 03.11.2021 vydal Okresný súd Trenčín uznesenie č. k. 37Cb/387/2016-91 zo dňa 01.04.2022 (právoplatné 21.04.2022), ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/387/2016 a následne odvolaním napadnutým uznesením konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
9. Rozhodnutie Mestského súdu v Brne sp. zn. 115C/231/2015-226 zo dňa 03.11.2021 v spojení s rozhodcovským nálezom Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky sp. zn. Rsp 1493/14 zo dňa 08.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.12.2015, teda nepochybne založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle vyššie citovaného § 230 CSP. Nálezom rozhodcovského súdu sa totiž rozhodlo o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi 10.672,66 Eur s príslušenstvom, čím došlo k situácii, že o predmete sporu vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/387/2016 bolo už skôr právoplatne rozhodnuté a tú istú vec nebolo možné znovu prejednať a rozhodnúť. Preto súd prvej inštancie dôvodne výrokom I. konanie zastavil.
10. Vo všeobecnosti platí v konaní podľa CSP, že náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Jej zmyslom je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Pri zastavení
sporového konania je pre riešenie otázky náhrady trov konania kľúčovým zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala a skutočnosťou, v dôsledku ktorej bolo konanie zastavené. Je potrebné skúmať správanie ako žalobcu tak aj žalovaného, a tiež, či je a aká je súvislosť v správaní strán sporu, ktoré viedlo k zastaveniu konania.
11. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil a ustálil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, bráni tomu, aby sa v spore, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, opätovne rozhodovalo. Preto ak sa koná o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd musí takéto konanie zastaviť. V danom prípade rozhodcovským nálezom sa rozhodlo o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ plniť na základe Uznania záväzku a dohody o jeho splácaní zo dňa 01.03.2013 a tento rozhodcovský nález predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní na súde prvej inštancie.
12. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol tou stranou, ktorá procesne zavinila, že konanie bolo potrebné zastaviť, keďže v Českej republike prebehlo konanie o zaplatenie 10.672,66 Eur, t.j. totožnej sumy čo do výšky i dôvodu. Výsledkom konania v Českej republike bol nález sp. zn. Rsp 1493/14 zo dňa 08.10.2015 vydaný Rozhodcovským súdom pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky v Brne, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2015, čím bola založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP. Týmto nálezom sa rozhodlo o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 10.672,66 Eur na základe Uznania záväzku a dohody o jeho splácaní zo dňa 01.03.2013.
13. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca po doručení rozsudku Mestského súdu v Brne zo dňa 3. novembra 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 18.12.2021 a ktorým bola žaloba právneho nástupcu žalobcu l/ zamietnutá, čím sa stali žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vymáhanú súbežne aj na Okresnom súde Trenčín v konaní sp. zn. 37Cb/387/2016, mal dostatok časového priestoru, aby žalobu zobral späť. Námietka žalobcu, že v konaní nebol právne zastúpený a bol neznalý slovenského procesného práva, je pre posúdenie veci právne bezvýznamné.
14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
15. Keďže žalobca svojím konaním zavinil zastavenie konania, je jeho zákonnou povinnosťou znášať náhradu trov konania protistrany (§ 256 ods. 1 CSP).
16. Podľa právnej úpravy za trovy konania možno považovať náklady, ktoré vznikli v konaní a sú preukázané, odôvodnené a boli účelne vynaložené.
17. Keďže žalobca zavinil, že konanie pred súdom prvej inštancie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci bolo potrebné zastaviť, vychádzajúc zo zásady, že ten, kto zavinil zastavenie konania, hradí aj trovy konania, patrila by žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi náhrada trov konania. Nakoľko však odvolací súd zistil, že žalovaným 1/ a 2/ z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ktoré by im vznikli (neplatili súdne poplatky, neboli v konaní právne zastúpení) uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože im v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).