Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-101-2010.pdf
PDF · 204.88 KB
No categories available
25C/101/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: W. K., bytom M. Z. XXXX/X, E. W., zast.: JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 57.804,96 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 58.604,56 eura od 12.08.2011 do 17.01.2014 a zo sumy 57.804,96 eura od 18.01.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V časti o zaplatenie 141.062,94 eura súd konanie zastavuje.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 450,80 eura do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšku budú trovy štátu hradené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Nitra.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok v sume 3.468 eur do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 22.04.2010 a rozšírením návrhu zo 07.10.2010 domáhal náhrady škody v celkovej sume 257.220,30 eura. Pri dopravnej nehode dňa 25.08.2008 ako spolujazdec utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Podľa posudku o bolestnom a SSU bolo bodové hodnotenie bolestného vo výške 2.520,90 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej SSU) vo výške 9.980 bodov. Hodnota bodu predstavovala sumu 14,46 eura. Zároveň sa navrhovateľ domáhal 50 % zvýšenia SSU,vzhľadom na ťažké následky nehody a jeho vek 18. rokov v čase úrazu. Pred úrazom sa venoval športu, hudbe, bol študentom tretieho ročníka strednej školy. Po úraze sa stal úplne nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých. Vážne zranenia ho budú ohrozovať po zvyšok života. Je mobilný len na invalidnom vozíku, ktorý ovláda iba čiastočne, je výrazne obmedzený v ďalšom živote. Bola mu určená miera funkčnej poruchy 90 %. Zároveň sa domáhal preplatenia liečebných nákladov.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. Neúčasť navrhovateľa ospravedlňoval zo zdrav. dôvodov. Mal za to, že zo strany odporcu je daná objektívna zodpovednosť prenesená na vlastníka vozidla, ktorá bola známa už pred začatím tohto konania. Čo
sa týka bodového ohodnotenia následkov dopranej nehody, zotrvával na posudkoch, ktoré predložili do spisu, a preto v prípade, že má odporca názor na iné bodové ohodnotenie, bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Čo sa týka hodnoty jedného bodu, vychádzal z toho, že dopravná nehoda sa stala v r. 2008, zdravotný stav bol ustálený v r. 2009, teda v zmysle zákona vychádzali z hodnoty bodu v r. 2009, ktorý sa určuje vo výške 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za r. 2008. Spoluzodpovednosť navrhovateľa vo výške 60 % považuje za neprimeranú, určenú v rozpore s judikatúrou SR a ČR v predmetných veciach, keď je dávaná väčšia subjektívna zodpovednosť navrhovateľovi ako je objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla, pričom kľúče boli odovzdané osobe, ktorá nehodu spôsobila E. O., pričom tento sa nesprával tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdrví a na majetku. Bol upozorňovaný na neprimerane rýchlu jazdu. Čo sa týka liečebných nákladov, oxigenoterapia bola doporučená ako je tou vedené na č.l. 76 a mala aj pozitívne následky na zlepšenie stavu, čo je uvádzané na č.l. 77. Čo sa týka liečebných nákladov, pre náhradu škody je irelevantné, či si ich žiadal navrhovateľ od zdrav. poisťovne alebo nie, pretože v konečnom dôsledku, aby to preplatila zdrav. poisťovňa mala by regresný nárok voči odporcovi. Problém by vznikol, keby si to žiadal od zdrav. poisťovne aj od odporcu a boli by mu od obidvoch preplatené. Nemá vedomosť, či nejakú prvú sériu liečby preplatila navrhovateľovi zdrav. poisťovňa, dôležitá je v tomto prípade účelovosť takejto liečby, čo by mohol vyhodnotiť znalec. V priebehu konania tieto upravili o uhradené liečebné náklady ako aj o zodpovednosť navrhovateľa v rozsahu 1 / 4- iny. Odporca nepreplatil navrhovateľovi liečbu hyperbarickou oxygenoterapiou. Nevie sa vyjadriť, prečo táto liečba nebola navrhovateľovi uhradená zo zdrav.poistenia. Je možné, že bola hradená len čiastočne. Podstatné je , že v rámci náhrady škody by mali byť uhradené liečebné náklady vedúce k zlepšeniu zdrav.stavu. Po oprave výzvy bol odporca dňa 16.12.2009 vyzvaný na plnenie a keďže sa s plnením dostal do omeškania navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania ako je špecifikovaný na č.l. 299. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje od 16.03.2010 keď má za to, že predložil navrhovateľ odporcovi všetky relevantné doklady. Prevádzkovateľ dopravného zariadenia má objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu a preto aj v tomto prípade sa vychádzalo z toho, že je jasný prevádzkovateľ vozidla ktorým vznikla škoda. Toto vozidlo bolo poistené u odporcu. Preto má navrhovateľ nárok na uplatňovaný úrok z omeškania, keď odporca navrhovateľovi odpovedal, sám uvádzal v odpovedi ako zodpovedného vodiča E. O. ako poškodeného navrhovateľa, z čoho vyplýva, že vedel, kto je zodpovedný . Aj následne odporca nepostupoval správne, keď včas nevyriešil poistnú udalosť. Už od začiatku si navrhovateľ uplatňoval 50 % mimoriadne zvýšenie. Čo sa týka úhrady jednotlivých položiek bolestného a SSU ako aj lehôt omeškania by sa vyjadril v záverečnom písomnom vyjadrení. Ohľadne tvrdenia zást. odporcu, že prebiehalo ďalšie šetrenie za účelom vyplatenia bolestného a SSU má za to, že odporcovi boli zo strany navrhovateľa predložené všetky podklady, teda okrem posudku aj všetky lekárske správa a dodatočne boli predkladané len tie, ktoré skutočne aj dodatočne boli realizované. Ako napr. vyšetrenie v psychiatrickej ambulancii z 2.5.2011, stanovisko z N. bolo až z 3.4.2011 a 8.4.2011 z ambulancie pneumológie a fyziológie - MUDr. M..
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že čo sa týka priebehu dopranej nehody, sedeli v bare a dohodli sa, že idú jazdiť. Teda piati ako aj sedeli následne v aute. On so E. išli zobrať auto a vypýtať kľúče. Myslí si, že matka E. vedela, kde idú. Nebolo to totiž prvýkrát, čo boli jazdiť, vždy išiel vypýtať auto so E. on. On mal vodičský preukaz, ostatní nie, aj E. si v tom čase robil vodičák. Prišli na kopec za dedinu, vlastne išlo o skratku medzi G. a K., nevie teraz uviesť, či to bolo mimo dediny, alebo v dedine. On ostal na lavičke na kopci, ostatní sa prestriedali v jazdení hore a dole. Keď mali ísť domov dal mu E. kľúča ale potom ešte povedal, že on zíde kopec, tak mu ich aj zobral a išli. On nasadol dozadu za vodiča pri dvere. E. išiel rýchlo vyše 100 km rýchlosťou, nespomaľoval, aj na neho kričali, aby spomalil, avšak behom minúty prišlo k havárii. On si pamätá len na silný náraz. Následne bol zosunutý za prednú sedačku, necítil si nohy. Ostal v aute, vyťahovali ho až pravdepodobne hasiči alebo zdravotníci. Nepamätá si, či bol pripútaný, auto vzadu malo pásy, nevie v akom boli stave. Havária sa stala 400 alebo 500 m od domov. Bola už tma. On v tom čase študoval posledný ročník na strednej odbornej škole mechanik-elektronik, školu si potom externe dorobil aj s maturitou. V tom čase hrával basketbal za školu, pravidelne bicykloval, každý týždeň chodil na túry, v lete býval na kúpalisku denne, robil DJ na diskotékach. Zaujímal sa o dievčatá, vážnu známosť nemal. V súčasnosti neštuduje, nepracuje, je doma, nemá žiadnu známosť. Z predchádzajúcich záľub nič nevykonáva. K skutočnosti ako boli robené a kedy posudky zdravotné, a ku korešpondencii s poisťovňou sa vyjadriť nevie. Úrazovo v čase nehody poistený nebol. Okrem tejto žaloby sa od nikoho inej náhrady nedomáha ani mu okrem Allianzu neboli nič vyplácané. On je na plnom invalidnom dôchodku, mesačne poberá 1.040 eur. Stará sa o neho R. T. - J., ktorá za to dostáva z úradu práce opatrovateľský príspevok. Predtým ako prišlo k havárii, ostatní všetci štyria jazdili v aute, len on čakal
a chvíľu s ním aj Y. N.. Od nehody nie je so E. O. v kontakte. On si nepamätá, čo tam prišla polícia alebo nie. Poslednú jazdu, keď mal on šoférovať, tak na neho E. naliehal, že on chce ešte ísť, že si je tým istý, že je to jeho auto. Pred nehodou boli takto jazdiť asi 4-5-krát bolo to v lete, E. jazdieval normálne, nebolo ho potrebné upozorniť na rýchlu jazdu, v podstate tá jazda, keď sa stala nehoda, bol taký exces. Čo sa týka jeho dovtedajších záľub chodil ešte do kina, venoval sa amatérskej hudbe. DJ robil na gramofónoch. Zo školy hrali basketbal okresnú ligu, boli druhí. Odvtedy sa mu život zmenil, je v podstate stále doma, ráno príde opatrovateľka, oblečie ho, on sa podľa možností naje, urobí hygienu, potom cvičia nohami, je na internete, alebo idú von, teda v doprovode. Poobede, keď príde brat, rodičia, tak sa mu venujú. O. má každý nejaký svoj program, on von nechodí. Ide spať, dva - trikrát v noci ho musia polohovať. Má obmedzené možnosti aj používania rúk, keď mal poškodený aj 4 aj 5 stavec, úplne nezdvihne ruky, nevie zovrieť prsty, teda aj pri hygiene, či strave musia mu pomáhať, prípade musí mať zdravotné pomôcky. Vie si obliecť tričko, ostatné mu musia pomôcť, taktiež s hygienou. Pravidelne ho bolieva chrbát, niekedy mu to robieva problémy aj v noci. Keď dlhšie sedí tŕpnu mu nohy. Na vozíku by sa vedel prípadne sám pohybovať, avšak len po rovine, nesmú byť žiadne prekážky ani len prah. Neabsolvuje žiadnu liečbu momentálne, teda rehabilitáciu. Po skončení strednej školy uvažoval na štúdiu na vysokej vojenskej škole, zvažoval, že bude vojak z povolania. Vedel, že E. nemal vodičák, avšak na neho naliehal, aby vtedy mohol šoférovať on, keď došlo k nehode. Od rodičov E. vždy šoféroval on, on s matkou E. nehovoril, myslí si, že ona vedela, že chodí jej syn jazdiť bez vodičského preukazu. Bol si vedomý toho, že bez vodičského preukazu nemôže viesť osoba motorové vozidlo. Čo sa týka športu, bicykloval amatérsky, rekreačne. Basketbal hrali stredoškolskú ligu, v jednom ročníku skončili druhí. DJ chodil robiť do W. a okolitých dedín, bolo to bez zmluvy a bezplatne. Na gramofónoch tvoril hudbu, čo mu teraz obmedzenie jemnej motoriky rúk zdravotný stav neumožňuje. Uvažoval, že by ešte išiel študovať, keď sa mu zlepší zdravotný stav. ohľadne tŕpnutia nôh, on to tak označuje, nevie to presne pomenovať odborne. Ide o to, že keď si ľahne, tak sa mu stav v nohách zlepší. Pred nehodou mal veľa kamarátov, s ktorými sa denne stretával, teraz už nie, maximálne dvaja ho chodia navštevovať, je to aj preto, že po škole išli inde, buď študovať alebo pracovať. Uvažoval nad tým, či by mohol šoférovať, bolo by to ťažké, podľa toho čo vie z jeho diagnózou ľudia nešoférujú. Čo sa týka internetu, zaujímajú ho najmä technické internetové stránky. Po nehode začal hrávať au pingpong s pomôckou, kde ho však musel vodiť otec, ktorý už teraz nemá čas. Von chodieva zväčša s bratom do parku, prípadne, kde sa dá dostať, a kde chce ísť brat, keď väčšinou chodieva fotiť. Psychiatricky sa nelieči. Potom ako E. nastúpil ako šofér, ho nikto nenútil nastúpiť do vozidla, brat mu povedal, že čo tu bude stáť, nech ide s nimi.
Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení. Čo sa týka zodpovednosti navrhovateľa má za to, že je tu daná zodpovednosť, jemu bolo dané k dispozícii vozidlo a on toto vozidlo prenechal ďalšej osobe. Nevylučuje, že je daná objektívna zodpovednosť, treba brať do úvahy aj subjektívnu zodpovednosť vodiča, ktorým bol v tomto prípade navrhovateľ, na základe čoho má za to, že v zmysle § 428 O.z. sa prevádzkovateľ svojej objektívnej zodpovednosti zbavil. Napriek týmto skutočnostiam bolo navrhovateľovi plnené. Odporca musel počkať na skončenie trestného konania, keďže boli indície, že navrhovateľ vozidlo šoféroval, ak by to bolo preukázané, v takom prípade by odporca ani na základe objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa náhradu škody neplnil. Ak by aj tento právny základ bol vysporiadaný, zo stany navrhovateľa neboli predložené všetky relevantné podklady, najmä aktuálne lekárske správy, napr. zo odvetvia psychiatrie. Čo sa týka výšky bodu, odporca vychádzal z toho, že dňa 22.12.2008 bol navrhovateľ prepustený z nemocnice, teda bolo skončené základné liečenie a ohľadne bolestného bol tak ustálený jeho zdrav. stav v r. 2008, na základe čoho potom vychádzali z hodnoty bodu vypočítavaného z r. 2007. Pre SSU spočiatku plnili pri hodnote bodu z r. 2008, avšak potom túto skutočnosť prehodnotili, a vychádzali z rovnakej hodnoty bodu ako navrhovateľ. Čo sa týka posudku o bolestnom, na niektoré položky mali iný názor, v končenom dôsledku však priznali navrhovateľovi celkovo 8.840,60 bodu, neakceptovali však zvýšenie týchto bodov o 1/2-ičku, keďže po odbornej lekárskej správe preto nebol dôvod a posudok navrhovateľa je v tomto nesprávny a nejasný, keď nebolo špecifikované z ktorých položiek sa zvyšovalo o polovičku a z akého dôvodu, keď zákon konkrétne dôvody uvádza. Čo sa týka SSU najprv navrhovateľovi priznali 3.290 bodov, potom ako navrhovateľ predložil ďalšie doklady a lekárske správy akceptovali počet bodov za SSU vo výške 5.780 bodov. Odporca neakceptoval jednotlivé položky, ktoré špecifikoval navrhovateľ v posudku SSU, okrem drobných rozdielov, mal zásadné výhrady voči pol. 314a/ a 316c/, keď v tomto prípade tieto následky už sú zahrnuté v inej položke. Keď močové orgány, či črevá neboli priamo postihnuté, nemožno tieto zdrav. problémy - inkontineciu nabodovať samostatne ale v rámci už sú zahrnuté v položke 307. V rámci praxe už toto majú potvrdené znalcami vo viacerých konaniach. Ohľadne preplatenia zdravotných nákladov odporca od navrhovateľa požadoval zdokladovať, či navrhovateľ požiadal o preplatenie oxigenoterapie
zdrav. poisťovňu alebo nie, keď takúto liečbu už zdrav. poisťovňa navrhovateľovi preplatila. Nie je teda jasné, či navrhovateľ požiadal poisťovňu o preplatenie, alebo či táto z nejakých dôvodov preplatenie zamietala, na základe čoho by sa potom odporca s týmto nárokom navrhovateľa vysporiadal. Ide o liečbu, ktorú zdrav. poisťovne preplácajú a nie je preto jasné, v prípade, že prichádzajúc k zlepšeniu zdrav. stavu po jej absolvovaní, prečo nebola preplatená. Odporca mimosúdne akceptoval zvýšenie SSU o 35 %, keď súd môže rozhodnúť do výšky 50 %. Oxigenoterapia nebola hradená z dôvodu nepreukázania zlepšenia zdrav. stavu a z dôvodu nedokladovania prečo táto nebola hradená zo zdrav. poistenia. Vznik poistnej udalosti im oznámila prevádzkovateľka vozidla, kde ako šoféra uviedla navrhovateľa, keď až do skončenia trestného konania, teda nebolo jasné, kto je za dopravnú nehodu zodpovedný, pričom objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa bola vyvrátená, keď vozidlo bolo po technickej stránke v poriadku a prevádzkovateľka poskytla toto vozidlo navrhovateľovi. Až z trestného konania sa teda odporca mohol dozvedieť opak týchto skutočností. Na základe výziev navrhovateľa vo veci odporca konal, vykonával aj vlastné šetrenie, napr. v posudku o SSU boli ohodnotené aj psychiatrické následky vyše 500 bodmi, pričom k tejto skutočnosti nebola predložená žiadna lekárska správa. Odporca postupoval v súlade s § 11 zák. č. 381/2001 Z.z. a má za to, že sa s plnením nedostal do omeškania. Časť bolestného v sume 7.784 eur bolo platené 22.02.2011 a suma 1.962,80 eura dňa 09.03.2011 a suma 7.960 dňa 17.04.2014. SSU bolo hradené dňa 22.02.2011 suma 17.600,40 eura a dňa 08.06.2011 suma 15.831,20 eura. Suma 11.701,06 eura z titulu uplatňovaného navýšenia SSU súdom 30.06.2011. Čo sa týka plnení bolestného a SSU odporca plnil zálohovo, vzhľadom, že prebiehali šetrenia vzhľadom na zložitosť prípadu, o čom bol navrhovateľ informovaný, má za to, že sa odporca nedostal do omeškania. Na toto poukazuje listom zo dňa 16.6.2014 ku ktorému sú pripojené aj oznámenia navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi. Čo sa týka liečebných nákladov odporca plnil sumu 880,76 eura dňa 22.0.2011. Čo sa týka liečebných nákladov za hyperbarickú komoru má za to, že chýba odporúčanie ošetrujúceho lekára a nezrovnalosti sú aj v dokladoch, keď bolo fakturovaných 30 sedení ale príjmové doklady sú len na 20 a uplatňovaných je 30 sedení (č.l. 78,79). Za účelom vyplatenia bolestného a SSU boli požadované lekárske správy z odborov, ktoré neboli dostatočne dokladované, okrem posudku o bolestnom a SSU. Zástupkyňa odporcu v záverečnom návrhu uvádzala, že sa pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení. K záverečnému PZN uvádza, že odporca nemá povinnosť si dávať vypracovávať ZP o bolestnom a SSU. Túto povinnosť má poškodený s poukazom na zákon č. 437/2004. Taktiež navrhovateľ ako poškodený má v zmysle § 15 zák. č. 381/2001 preukázať svoje nároky v rámci preukázania, teda to znamená aj dokladovať svoje tvrdenia, predložiť k týmto skutočnostiam listinné dôkazy ako sú lekárske správy a iné doklady. Na túto skutočnosť poukazuje aj § 799 ods. 2 O.z.. Odporca na uplatnenie si nárokov navrhovateľom odpovedal, keď v tom čase ešte nebolo ani jasná zodpovednosť konkrétnej osoby za vznik škody, teda za zavinenie dopravnej nehody , keď pôvodne sa viedli dve vyšetrovania, jedno aj voči navrhovateľovi. Až po skončení trestného konania bola známa zodpovedná osoba, pričom k svojim tvrdeniam mal navrhovateľ predložiť doklady, ktoré boli od neho aj požadované o čom odporca aj navrhovateľa písomne upovedomil. Má teda za to, že nie je nárok na úrok z omeškania. Napríklad čo sa týka liečebných nákladov, ešte v rámci súdneho konania, mu boli predkladané doklady oprávňujúce predmetný nárok ohľadne hyperbarickej liečby. Navrhovateľ si uplatňuje náhradu trov konania, kde uvádza, že rozhodnutie súdu je konštitutívne, teda na základe rozhodnutia súdu a podľa jeho úvahy budú určené nároky navrhovateľa, čo v podstate odporuje uplatňovanému nároku na úrok z omeškania. Čo sa týka bodového ohodnotenia SSU odporca sa s týmto stále nestotožňuje, má za to, že boli zarátané aj diagnózy, ktoré tam nemali byť uvádzané, tak ako to už písomne uvádzal. Stanovisko znalca MUDr. N. nie je jednoznačné a presvedčivé a odborné vyjadrenie nemožno jednoznačne použiť v predmetnej veci, keďže navrhovateľ nebol subjektom, ktorý dáva odborné vyjadrenie k vyšetreniu. Čo sa týka mimoriadneho zvýšenia má za to, že nie je dôvod na 50 % zvýšenie, keďže sú aj horšie prípady ako prípad navrhovateľa, ktorý napr. okrem diagnóz ako má navrhovateľ majú aj psychické problémy, ktoré v prípade navrhovateľa konštatované neboli a to ani v rámci znaleckého posudku. Sám navrhovateľ má záujem o integráciu do spoločnosti čo odôvodňuje, že na tom nie je tak zle, aby bol dôvod pre maximálne zvýšenie SSU. Tu odkazuje na rozhodnutie ÚPSVaR o priznaní osobnej asistencie. Žiadam priznať náhradu trov konania za vynaložené náklady.
Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa L. O., ktorá uviedla, že bola vlastníčkou mot. vozidla FIAT Marea zn. E. XXX Z., kupovala ho len pár dní pred nehodou pamätá si, že sa to stalo dňa 25.08.2008. Nevie presne, približne 4 dni predtým. Mala ešte jedno auto, ktoré však po jednom dni vrátila. Iné autá nikomu nepožičiava. V podstate auto si vyhliadol syn, s tým, že s ním bola dohodnutá, že kľúče dostane až potom, ak bude plnoletý a bude mať vodičské oprávnenie. Nebránila tomu, aby išiel syn so známymi
na aute, avšak podmienka bola, že ho bude šoférovať W. K., o ktorom vedela, že má vodičský preukaz. Nevidela na tom nič zlého, predpokladá, že ako partia, išli na kofolu a pod.. Nevedela, že chodia jazdiť. Čo si pamätá, asi trikrát takto auto požičiavala. Predtým dávala kľúče priamo W., ešte sa ho aj pýtala, či o tom vedia aj jeho rodičia, na čo povedal, že áno. V deň nehody, keďže to bolo už po jedenástej večer, keďže bola v posteli, vie, že prišiel syn, ktorý jej hovoril, že si ide W. požičať auto, ona ho osobne nevidela, ani s ním nehovorila, kľúče mu dával jej bývalý priateľ. On jej však vtedy potvrdil, teda priateľ bývalý, že ako šofér nastúpil W.. Na miesto nehody došla ako prvá, volal jej syn, bol zmätený, keď prišla, okrem W., boli všetci mimo vozidla, okrem W., bol na zadnom sedadle, nebol pripútaný, neevidovala, či boli pásy poškodené, predtým neboli. Po nehode bolo auto nepojazdné, predala ho na náhradné diely, nejakému policajtovi z G., meno si nepamätá. Vozidlo pred nehodou bolo v poriadku kupovala ho za 130.000,-Sk , mala dosť známych, aby jej ho skontrolovali. Už pri prvom požičaní auta W. hovorila, že má šoférovať on. Nepamätala si presne, čo to bol za deň. Druhýkrát vedela, že to bola sobota, hovoril, že idú na kúpalisko. Keď sa vrátili, čudovala sa, prečo je auto zaprášené, keď predtým ho čistila. Potom sa dozvedela, že boli na motokrose v E.. Ona nikdy synovi auto nedávala, nevie, či mu dával niekto z rodiny šoférovať. Myslí si, že vedel šoférovať auto pred nehodou, keď vychádza z toho, že aj ona by vedela šoférovať, aj keď nemá vodičské oprávnenie. O tom, že na aute jazdili viacerí, aj jej syn, sa dozvedela po nehode. Vozidlo bolo pred nehodou v poriadku, malo všetky doklady STK, emisnú a pod.. Aj zákonnú poistku, je možné, že ho kupovala 7 dní pred nehodou, 4 dni pred nehodou ho poistila. Tie dni si už presne nepamätá. Vždy vedela o tom, keď si W. vozidlo požičal a išiel s jej synom, nikto iný na ňom nejazdil. Syn vedel, kde kľúče sú a dôverovala mu, že by ich bez dovolenia nezobral.
Ako svedok bol vypočutý E. O., ktorý uviedol, že on nie je vlastníkom vozidla, ani nebol. Na jeho mamu bolo písané vozidlo, ktoré mal mať potom on, dával jej na neho peniaze, koľko, to si nepamätal. Na neho nebolo písané, lebo nebol plnoletý, nadobudli ho pred nehodou asi 6 dní. V čase nehody boli prvýkrát takto jazdiť, že jazdil aj on. Raz predtým si pamätá, že bol s W. požičať auto, vtedy však nejazdil. Pred nehodou jedine šoféroval auto pred bytovkou, keď s matkou auto umývali, vlastne on ho otočil a potom zašiel za bytovku, kde bývajú. V deň nehody prišiel s W. požičať auto, hovoril s mamou v kuchyni, ktorá vedela, že auto bude šoférovať W.. Možno niekde v izbe bola sestra F. O., nepamätá si, či tam bol aj bývalý priateľ matky G. M. z K.. Potom išli po ostatných kamarátov do baru, odtade ich odviezol W. za G., kde jazdili na bočnej ceste medzi G. a M.. So súhlasom W. jazdili všetci prítomní. Okrem W., však nikto iní nemal vodičský preukaz. Nie vždy všetci sedeli v aute. Pamätá si, že W. a Y. N. na nejaké jazdy nešli, keď fajčili. W. do tejto činnosti nebolo nejak potrebné nútiť. Aj on jazdil. Všetci boli asi dvakrát a on jedenkrát, tak ešte mal ísť on, poslednú jazdu po hlavnú cestu. Nepamätá si ako k tomu prišlo, či tak rozhodol, alebo sa dohodli. Sedel ako šofér, nevie, či bol pripútaný. Vedľa neho sediaci K. B. bol pripútaný, vzadu nevie. Po nehode išiel preč, hľadať miesto, kde je signál na volanie, nevie teda, či W. niekto odopínal z pásov. Predtým si pamätá raz, že bol s W. zobrať auto, išli k baru, kde potom jazdil ešte jeden kamarát, ktorý mal vodičák, vtedy nikto, kto nemal vodičák nejazdil. On v čase, keď sa nehoda stala, si robil vodičský preukaz, vtedy už mal cvičné jazdy. V čase nehody ostatní si začínali robiť vodičské preukazy a v podstate začínali a skúšali jazdiť. On už niečo vedel, ale nevedel sa ohodnotiť, do akej úrovni. Jazdil rýchlosťami 80 - 100 km za hodinu. V čase nehody išiel asi 70 km. Nepamätal si, či mu ostatní hovorili, aby spomalil, alebo zastavil, je možné, že mu hovorili aby išiel pomalšie, o zastavení nehovorili. Mal ísť len krátku vzdialenosť, asi 20 sekúnd. Nepamätal si teda, či mu niečo hovorili. Vie, že sa to aj nahrávalo na telefón, nevidel to však celé. Auto si boli zobrať po jeho robote asi okolo jedenástej večer. S matkou mal dohodu, podľa ktorej on na vozidle jazdiť nebude, túto však porušil. Poznal sa s W. už od ZŠ, chodievali von, avšak nejaké spoločné aktivity nemali, on futbal nehrával, asi mal iné , nevie aké a po dopravnej nehode sa nekontaktujú.
Ako svedok bol vypočutý Y. N., ktorý uviedol, že nie je v príbuzenskom vzťahu s navrhovateľom, sú kamaráti. Po tom ako E. mama kúpila auto sa boli na ňom previezť piati, ako v čase nehody. Vtedy šoféroval len W.. Potom jazdil na aute až v deň nehody, keď on čakal v bare, keď W. so E. išli po auto, ako ešte sedeli v bare, dohodli sa, že pôjdu jazdiť, že to vyskúšajú. On vtedy prvýkrát jazdil, ak neráta základné pohýnanie sa, čo už skúšal. Išiel asi 1 km cesty, išlo mu to v pohode. Keď mali ísť domov, chcel ísť ešte raz E., s čím najprv nesúhlasili, potom ich presvedčil. On vzadu v strede nebol pripútaný, keď pás išiel natiahnuť, ale nešiel zacvaknúť, tak isto na predchádzajúcej jazde skúšal zadný pás za šoférom. W. K. spomínal, že nešiel ani zapnúť pás za spolujazdcom. Vpredu bol K. B. pripútaný, nevie, či bol aj E.. Prešiel asi kilometer, keď sa stala nehoda. Odhaduje, že išiel rýchlosťou 110 km. Predtým, keď jazdili, nešli viac ako 40 -50. Vedeli, že takou rýchlosťou zákrutu neprejde, tak na neho kričali, aby spomalil, všetci okrem W.. W. bol ticho. Pred nehodou sa stretávali, chodievali normálne von. W. robil
DJ na akciách, kde aj chodievali, alebo cez víkend na futbal. Po nehode idú s ním len občas von, aj to mu musia pomáhať. Keď na nich E. O. na nich naliehal na poslednú jazdu, mal to byť ten kilometrový úsek, keď išiel rýchlo, kričali aby spomalil, nie zastavil. Keď išiel 40-50 km rýchlosťou, išiel dobre, keď však išiel rýchlejšie, bol si neistý aj na tej rovinke. Doteraz si nevie vysvetliť, prečo tak E. konal, ako keby ich nepočul. Natáčala sa len táto jedna jazda, a aj to zistili až mesiac po nehode. W. K. hrával futbal, ako mladší basketbal, chodil na kúpalisko. Aktívne sa športu nevenoval, avšak krátko pred nehodou si kúpil drahý horský bicykel s tým, že sa chcel tomuto venovať, ešte mu ukazoval rôzne videá. Keď sa dohadovali, že pôjdu jazdiť, navrhovateľ nemal námietky, že nemajú vodičské preukazy , pričom to aj vedel.
Na pojednávaní bol vypočutý svedok K. B., ktorý uviedol, že s navrhovateľom nie je v príbuzenskom vzťahu, sú kamaráti. Po tom ako mal zlato auto, na ňom boli asi 2 až 3-krát jazdiť, keď E. mal kľúče od auta, oni išli po neho, nevie o tom, že by sa niekto chodil pýtať jeho mamy. Tieto jazdy boli buď na kúpalisku alebo po meste, vždy šoféroval W., keď boli na kúpalisku on pár metrov vycúval a prešiel popri kúpalisku. Aj iné auto už predtým šoféroval. V deň, keď sa stala nehoda boli v bare, dohodli sa že pôjdu a vyskúšajú jazdiť, nevie, či boli všetci po auto, alebo ho niekto doniesol. W. šoféroval, došli na miesto, kde sa nehoda stala, tam každý jazdil asi 1 km. Potom už mali ísť späť, E. musel W. prehovárať aj s nimi, na čo súhlasil a tak ešte išiel jazdiť E., avšak išiel rýchlo, stala sa nehoda. On bol vpredu pripútaný, E. ako šofér asi nie. vzadu pásy nefungovali, keď tieto tam síce boli ale neboli tam tie sodné časti. Možnože tam boli poťahy. Je možné, že boli tieto pásy pod sedačkou, čo však nezisťovali. S W. sa často stretávali, hrávali futbal, basketbal, veľkou záľubou W. bol aj bicykel. Teraz sa stretávajú len občas. Vedel, že W. chcel ísť v budúcnosti do armády. Čo sa týka jeho kultúrneho života, chodievali na hip-hopové koncerty, kino a divadlo moc nie. Priateľku nemal, mal však veľa kamarátov. Športové aktivity vykonávali spoločne, rekreačne.
Ako svedok bol vypočutý W. K., ktorý uviedol, že navrhovateľ je jeho brat. Po tom ako mal E. nové auto, bol s ním raz jazdiť v E. na motokrosovej jazde, bol tam on, brat, a nevie, či aj ďalší dvaja prítomní. Bola to panelová cesta. Po to miesto šoféroval jeho brat, tam len E., aj tam šoféroval rýchlo, skoro sa vysypali, aj mu hovorili, aby spomalil, potom mu nadávali. Potom boli ešte na jednej jazde, v čase, keď sa stala nehoda, vymyslel to E. a asi s Y., neni si istý. Nevie, kto išiel po auto, ani či jeho brat hovoril s matkou E.. Každý si vyskúšal jazdu, on vtedy jazdil prvýkrát. Brat s nimi vôbec nechodil, nechcel s týmto skúšaním mať nič spoločné. Potom mala ísť už cesta domov. E. chcel ešte ísť, prehováral aj brata a aj ostaní sa k nemu pridali. E. však išiel rýchlo, on videl 110 km na tachometri, ani nevie, prečo to vtedy natáčal, kričali, aby spomalil. On sedel vzadu, vzadu nebol nikto pripútaní, lebo nefungovali pásy. E. hovoril, že pásy vzadu nefungovali ale aj to skúšali. Nepamätá si, či nešli navinúť, alebo či nešli zaklapnúť. Predpokladá, keďže to skúšali, že tam bola aj tá spodná časť, do ktorej sa pásy zaklapávajú. Mal veľa kamarátov. Brat športoval, najviac basketbal, hrával aj za školu strednú elektrotechnickú za Moravecký okres. Tréningy aj s tým čo oni chodili hrávať, mal trikrát. Mali hip-hopovú kapelu a on robil DJ. Hrával po Moraveckých kluboch aj tu v Nitre, bezplatne. Sám aj vytváral hudbu, čo sa mu už teraz nedá. Bol zo školy na nejakom vojenskom výcviku a chcel ísť študovať na nejakú vysokú školu. Má aj maturitu, ktorú si dorobil dodatočne. E. si nevie vysvetliť, trvala asi 15 sekúnd, čo on aj začal natáčať, má to uložené niekde v počítači. Po nehode už kamaráti ho nechodia navštevovať. Mal aj dobrého kamaráta, ktorý aj zo začiatku za ním chodil. On ho tak raz za mesiac zoberie von, je to však problematické.
Na pojednávaní bol vypočutý svedok L. K., ktorý uviedol, že je otcom navrhovateľa. Pred dopravnou nehodou mal chlapec 15 -17 rokov. Aktívne rekreačne športoval. V lete basketbal, cyklistiku, v zime hokej. Robil DJ, mal výhodu, že aj ovládal angličtinu, keď sa 9 rokov súkromne učil. Pred nehodou absolvoval 2 týždňový kurz na Lešti, pretože mal záujem ísť študovať na VŠ do Žiliny. Známky mal jednotky, dvojky. V kolektíve zvykol rozdávať úsmevy, bol veselá kopa , pohodový, optimista. Nehoda bola zmenou. Rok bol ležiacim pacientom. Pomohli mu až v nemocnici v Brne, lebo v SR nebola jeho liečba možná. Potom začal aj sedieť, avšak diagnóza bola, ochrnutie od prsných bradaviek dole, čo sa ani s odstupom času nezlepšilo. Mal poškodenú miechu medzi stavcami C5,C6, ktoré boli trieštivo zlomené a mal ich aj vymenené. Vzhľadom na svoj stav , nie je samostatný, na tomto sa s odstupom času nič nezmenilo. Vyžaduje 24-hodinovú opateru. Počas dňa 10 hodín denne má osobnú asistentku, cez víkendy sa o neho starajú oni ako rodičia. Brat, či kamarát ho brával von, avšak vždy ho treba doprevádzať. Je možné, aby sa vedel na vozíku aj sám pohybovať, avšak obmedzene, vzhľadom na to, že nevie zovrieť prsty na rukách. Do vozíku mu je však nutné pomôcť, na čo majú aj zdvihák, ktorý používajú aj pri jeho umývaní. V noci ho musia polohovať každé tri hodiny. Musí mať napojenú nonstop
hadičku na odtekanie moču, keďže nie je možné ani cievkovanie. Aj kvôli problémom s udržaním stolice, musí nosiť plienky. Veľmi zle znáša situáciu po psychickej stránke, najmä keď vidí rovesníkov. Majú aj hádky. Oni mu vlievajú pozitívny prístup, keďže je šanca, že by mohlo čo i len čiastočne prísť k obnoveniu nervov. Chodili aj do kúpeľov do N., avšak neprinášalo to zlepšenie a prekonal tam aj zápal močových ciest, ktorý sa mu opakuje, takže už tam neišli. Minulý rok boli v Piešťanoch v Adeli centre s.r.o., ktorá používa najnovšie metódy, rehabilitácie, čo stálo približne 4.200 eur 10 dní. K zlepšeniu neprišlo. Čo sa týka oxygenoterapie, táto im bola doporučená, aj sa o tom dočítali na internete, že to prináša zlepšenia. Tri týždne chodil navrhovateľ na terapiu, cítil aj nejaké mravenčenie, avšak dve hodiny stáli 70 eur, preto teda nemohli opakovať, keď žiadna zdrav. poisťovňa to nechce ani preplatiť, resp. konkrétne všeobecná zdrav. poisťovňa. V súčasnosti má záľubu v počúvaní hudby, zbiera aj LP. Po určitej stabilizácii zdravotného stavu po r. 2010 k žiadnemu zlepšeniu neprišlo. Navrhovateľ ukončil Strednú elektrotechnickú školu s maturitou v Zlatých Moravciach. V športe sa ešte venoval turistike. Čo sa týka hudby, každú sobotu robil diskotéky, chodieval s kamarátmi na koncerty. V obliekaní, varení, umývaní v hygiene je odkázaný na pomoc iných. Jesť a písať vie len s pomôckami, ktoré mu dajú na ruky a do ktorých si vie zastrčiť, či už príbor alebo pero. Na počítači vie robiť tak, že robí hánkou malíčka. Hráva šachy cez počítač. O ôsmej, deviatej stane, o 8,30 hod. príde asistentka. Po hygiene sa prezlečie, premiestnia ho na vozík, po obede si ide ľahnúť, alebo v dobrom počasí ide na prechádzku. Čo sa týka spánku, ten záleží podľa stavu, niekedy je to horšie. Necíti bolesť, ale v prípade, či už močového zápalu, plného mechúru, alebo tlaku na stolicu má tlaky v hlave, čo negatívne pociťuje. O ďalšom štúdiu navrhovateľa ani neuvažovali. Ťažké bolo dokončiť štvrtý ročník i na realizáciu ako i na psychiku navrhovateľa. Bola nutná pomoc učiteľa. Takže o ďalšom štúdiu neuvažovali. Po psychiatrickej stránke sa nikde nelieči, momentálne ani lieky na to neberie. I keď bolo obdobie. S kamarátmi sa stretáva postupne menej, asi raz za dva mesiace. V lete je to častejšie, raz za dva týždne, keď ho brat bráva von. Na vychádzky chodí aj s asistentkou podľa počasia. Na počítači si spravil návrh bezbariérového domu, kde má predstavu, že by žil. Oni v súčasnosti bývajú v byte v paneláku. Iné takéto projekty nerobí. Čo sa týka preplatenia hyperbarickej komory, nepamätá si, či písomne žiadali a či písomne dostali odpoveď zo zdrav. poisťovne. určite to však riešili. Pamätá si, že poisťovňa pre túto liečbu nemala kolónku. Plnú moc právnemu zástupcovi dával navrhovateľ ústne, cez sprostredkovateľa v Kováčovej liečebni.
Ako svedok bol vypočutý G. Q., ktorý uviedol, že je kamarátom navrhovateľa, poznajú sa od prvého ročníka strednej školy. Boli v rovnakej triede. Stretávajú sa však aj mimo školu. Mali spoločné záľuby, buď išli len tak von, alebo na zábavu zabaviť sa, alebo športovať, či už to bolo sezónne v lete turistiky alebo cyklistika horská v zime zasa korčuľovanie. Aj na štadióne. V lete to bolo raz za tri týždne - mesiac. Vie, že chodieval na zábavy navrhovateľ aj hrávať mal prezývku DJ K., pod touto ho ľudia ešte aj teraz poznajú. Po úraze už nechodieva hrávať, keďže potrebuje k tomuto aj ruky, s ktorými má problémy. Ešte hrával navrhovateľ basketbal aj na školských turnajoch, vie, že ho to bavilo. V súčasnosti sa stretávajú približne raz za dva týždne, idú vo, či si len tak sadnúť, alebo aj na koncert. Iné aktivity však teda športové s navrhovateľom nerobí. Obmedzenie má navrhovateľ aj vtom, že ho musí niekto doprevádzať, pomáhať mu s vozíkom, pri jedle, napr. nakrájať mu, piť môže len z malých pohárov. Študovali elektrotechniku s maturitou, vie že navrhovateľ si ju dodatočne dorobil. On je vojak z povolania, má vodičský preukaz, pri nehode nebol. Vie len, že okrem navrhovateľa tam bol šofér E., ktorého pozná. Úraz sa stal v druhej triede na strednej. V septembri sa nemohol dostaviť z dôvodu, že mal skúšky z obsluhy elektrocentrály v Martine. Pred úrazom bola hlavná priorita navrhovateľa hudba, tvoril texty ale aj melódie. V tomto sa v budúcnosti videl. Bol samouk. Spomínal vtedy niečo s armádou aj vysokou školou, ale to bolo ešte skoro na takéto plány. Zo záľub spred úrazu ešte chodievali do kina do Nitry. Čo sa týka zručnosti, myslí si, že bol zručný ako každý, teraz má však v tomto smere zdravotné obmedzenia. Býva v byte, nemá žiadnu záhradu. V súčasnosti jeho situáciu by zhodnotil ako komplikovanú, je odkázaný na vozík, ktorý musí vždy niekto tlačiť, taktiež napr. keď idú niekde von, nemôžu sa dostať na poschodie, aj keď idú do kina, je to komplikované po schodoch. Nevie, či uvažuje nad elektrickým vozíkom, nevie ani ako je to z hygienou, ale predpokladám, že to určite neni také ako pri zdravom človekovi. Čo sa týka hudby, išlo o štýl hip - hop a rap. Stretáva sa navrhovateľ s viacerými ľuďmi, najčastejšie s obmedzeným počtom 4-5, pričom nie tak, že by sa pri ňom striedali, ale nejde len ten, kto aktuálne nemôže. Čo sa týka koncertov, na tieto chodia aj mimo Zlaté Moravce, navrhovateľ nájde čo by ho zaujímalo, a potom idú. Čo sa týka hudby, texty nejaké nepozná, vie, že mixoval hudbu, tu spolupracoval aj s nejakými skupinami v Moravciach, ktoré by sa k tomu možno lepšie vedeli vyjadriť. Nevie o žiadnych súčasných plánoch navrhovateľa, vykonáva v podstate len pasívne veci, číta knihy, počúva hudbu, pozerá filmy. Má veľkú zbierku filmov a hudby. Čo sa týka počítačov, tu vzhľadom na zdravotné obmedzenia sú jeho možnosti obmedzené.
Myslí si, že teraz hudbu netvorí. Vie, že hovoril o nejakom projekte o bezbariérovom dome, o ktorom hovoril navrhovateľ ale nevidel ho.
Bola vykonaná konfrontácia štyroch svedkov E. O., Y. N., W. K. : Svedok E. O. hovoril, že nevie posúdiť, či boli jazdiť v E. na motokrosovej dráhe na betónke, bola tma, tak v podstate nevie, kde boli. Svedok N. uvádzal, že on nebol na kúpalisku, na motokrosovej dráhe bol, ale nejazdil tam a ani E. O.. Svedok K. B. uvádzal, že na motokrosovej dráhe nebol. W. K. zotrváva, že na motokrosovej dráhe, teda na betónke E. jazdil. Svedok E. O. uvádzal, že auto bolo kupované v dobrom stave, pásy vzadu fungovali, nikdy prítomným nehovoril, že by pásy nefungovali. Ostatní traja svedkovia zotrvávali na tom, že pásy vzadu skúšali a tieto nefungovali a W. K. zotrvával aj na tom , že im to E. O. hovoril. Nepamätal si, že by ostatní traja prítomní svedkovia hovorili, že pásy nefungujú, vie, že keď znalec pásy skúšal, tieto fungovali vzadu.
Bola vykonaná konfrontácia medzi E. O. a L. O.: E. O. zotrváva na svojej výpovedi o tom, kto mu dával kľúče, resp. súhlas na jazdu. Svedkyňa O. uvádzala, že sa mohla pomýliť, je podstatné, ako to je vo výpovedi v trestnom konaní, keďže teraz je už väčší odstup času , a ak uvádzala, že ona im dávala kľúče a nie jej bývalý priateľ, tak to bude tak. Nemala dôvod klamať. L. V. uvádzala, že nevie, že by syn šoféroval pri umývaní auta, alebo po ňom, otáčanie - cúvanie. Svedok E. V. uvádzal, že je možné, že pri týchto úkonoch už matka nebola.
Na pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. V. O., ktorý uviedol, že nevie, prečo bol predvolávaný. Súd ho poučil, že ide o ZP v spise sp. zn. 1T/3/2010, pre účely polície v prípravnom konaní. Po bližšom oboznámení sa o aký posudok išlo, si na tento spomenul. Potvrdil, že tento vypracovával. Bol oboznámený z č.l. 154 trestného spisu, protokolom o ohliadke vozidlo, kde k bezpečnostným pásom dáva výklad, že pravý predný pás, a teda aj spolujazdec na tomto mieste bol pravdepodobne pripútaný, keďže pás bol natiahnutý a zaseknutý. Ľavý predný pás na mieste vodiča bol v stiahnutej polohe, teda vodič nemohol byť pripútaný a pás bol zaseknutý. Zadné pásy boli voľné, čo znamená, že neboli zaseknuté a neboli natiahnuté, teda pravdepodobne neboli použité. Pri posudku netestuje, či sú pásy funkčné v tom zmysle, či sa dajú zaseknúť do zámku. Takže sa k tejto skutočnosti ohľadne predmetného vozidla vyjadriť nevie. To, že boli vzadu pásy voľné znamená, že boli navinuté, a že sa dali voľne naťahovať, pričom naťahovať sa mohli preto, lebo boli nefunkčné, ale môže byť, avšak konštrukcia zadných pásov je iná ako predných , sú menej bezpečné, a aj z praxe môže konštatovať, že sa nestáva často, aby sa zadné pásy pri nehode zasekli. Pri posudkoch sa nezaoberá bezpečnostnými pásmi, aj daný protokol bol mimo znaleckého posudku. V tomto prípade nemôže vylúčiť ani potvrdiť, či pásy boli nefunkčné, ako už povedal sú stavané inak ako predné pásy, teda sa môže stať, že ani pri zapnutom spolujazdcovi sa nezaseknú, mohlo sa teda stať, že ak neboli pripútaní, pásy sa nezasekli, a teda nemôže jednoznačne potvrdiť, či boli alebo neboli funkčné. Z jeho zistení pri vypracovaní ZP nemožno jednoznačne konštatovať, či boli alebo neboli pásy funkčné. Ak sa všeobecne pás pri nehode zasekne, už sa dá len vymeniť. Nedá sa znova použiť. Nemôže z danej situácie jednoznačne konštatovať, či neboli alebo boli vzadu pripútaní. Mohli byť pásy funkčné a nezasekli sa ak boli pripútaní, čo je málo pravdepodobné. Mohli byť pripútaní a pásy sa nezasekli, teda boli nefunkčné alebo neboli pripútaní a pásy sa nezasekli z dôvodov, ktoré uvádzal vyššie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : lekárskymi posudkami, lekárskymi správami, uplatnením nároku voči odporcovi zo dňa 16.12.2009, komplexným posudkom ÚPSVaR zo dňa 15.10.2009, uznesením polície zo dňa 05.06.2009, notárskou zápisnicou, vyjadrením odporcu zo dňa 17.05.2010, oznámením navrhovateľa zo dňa 25.05.2010, oznámením polície zo dňa 31.05.2010, správou polície zo dňa 22.06.2010, obžalobou v trestnej veci sp. zn. 1T/3/2010, úpravou návrhu zo dňa 05.10.2010, úpravou liečebných nákladov, dokladmi o platbách liečebných nákladov, lekárskymi správami a odporúčaniami, vyjadreniami odporcu k liečebným nákladom zo dňa 18.05.2010, trestným rozkazom č.k. 1T/3/2010-266, vyjadrením odporcu k veci zo dňa 09.03.2011, e-mailovou komunikáciou účastníkov, vyjadrením odporcu k liečebným nákladom zo dňa 22.02.2011, stanoviskom odporcu k bolestnému zo dňa 10.03.2011, stanoviskom odporcu k veci zo dňa 08.06.2011, vyjadrením odporcu k veci zo dňa 07.07.2011, pripojeným spisom sp. zn. 1T/3/2010 z neho najmä znaleckým posudkom z odboru dopravy z č.l. 114-139, protokolom o ohliadke vozidla z č.l. 153,154, výpoveďami obvineného, svedkov, poškodených z č.l. 5 - 60a) a z č.l. 224-241, čiastočným späťvzatím zo dňa 09.08.2011, vyjadrením odporcu k späťvzatiu zo dňa 10.10.2011, správou OR PZ zo dňa 07.12.2011, evidenčnou kartou vozidla, vyjadrením odporcu
zo dňa 02.02.2012, otázkami navrhovateľa na znalca zo dňa 30.01.2012, znaleckým posudkom č. 112/2013, vyjadrením odporcu k znaleckému posudku zo dňa 14.11.2013, vyjadrením navrhovateľa k znaleckému posudku a úpravou petitu zo dňa 02.12.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 17.01.2014, čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 24.03.2014, likvidáciou poistnej udalosti zo dňa 17.01.2014, vyjadrením znalca k stanovisku odporcu k ZP zo dňa 26.03.2014, vyjadrením odporcu zo dňa 03.04.2014, vyjadrením odporcu k stanovisku znalca zo dňa 23.04.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 05.05.2014, odborným vyjadrením znaleckej organizácie č. 85/2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.05.2014, oznámením o doporučení zo dňa 20.01.2010, lekárskou správou, poštovým podacím hárkom, vyjadrením odporcu k odbornému vyjadreniu zo dňa 12.06.2010, vyjadrením odporcu k výzve súdu z 05.06.2014 s prílohami, oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 08.06.2011, e- mailovou komunikáciou, oznámením zo dňa 17.05.2011, lekárskymi správami, žiadosťou o doloženie lekárskych správ, oznámeniami o poukázaní náhrady škody zo dňa 22.02.2011, 18.05.2010, správou ÚPSVaR zo dňa 07.07.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 14.07.2014, vyjadrením odporcu zo dňa 04.08...222014, oznámením poistnej udalosti zo dňa 03.09.2008, spisom navrhovateľa zo Sociálnej poisťovne, vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 25.09.2014, oznámením o čiastočnom plnení zo dňa 16.01.2015, vyjadrením MUDr. Y. zo dňa 05.02.2015, sumárnym vyjadrením odporcu zo dňa 12.02.2015, záverečným vyjadrením práv. zást. navrhovateľa zo dňa 18.02.2015 a zistil tento skutkový a právny stav :
Dňa 25.08.2008 sa stala dopravná nehoda, pri ktorej navrhovateľ ako spolujazdec utrpel veľmi ťažké zranenia vo veku 18-tich rokov. Následkom úrazu sa stal invalidným s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 100 % a na základe posudku úradu práce sociálnych vecí a rodiny mu bola určená miera funkčnej poruchy 90 %. V rámci prešetrovania dopravnej nehody sa viedlo vyšetrovanie aj voči navrhovateľovi. V konaní sp. zn. 1T/3/2010 bol trestným rozkazom zo dňa 29.10.2010 právoplatným dňa 20.01.2011 uznaný z prečinu ublíženia na zdraví aj navrhovateľovi, uznaný za vinného E. O.. Vozidlo, na ktorom sa stala dopravná nehoda, bolo vo vlastníctve L. O., ktorá mala zákonnú poistku u odporcu. V deň nehody išiel E. O. a navrhovateľ od L. O. požičať vozidlo. Svedkyňa L. O. vypovedala, že vozidlo požičala pod podmienkou, že vozidlo bude šoférovať len navrhovateľ, ktorý mal vodičský preukaz. Navrhovateľ uvádzal, že podľa neho majiteľka vozidla vedela, že jej syn E. O., ktorý nemá vodičský preukaz, chodí na ňom jazdiť. Navrhovateľ zobral do auta ďalšie osoby a to svedkov : Y. N., K. B. a W. K.. Zaviezol ich za obec medzi G. a M., kde so súhlasom navrhovateľa všetci jazdili. Navrhovateľ sa týchto jázd nezúčastňoval. Ako vodič mal nakoniec zase všetkých odviezť domov a odovzdať vozidlo majiteľovi. E. O. chcel ísť ešte poslednú jazdu smerom k obci. Navrhovateľa musel na to presviedčať, a vtedy nasadol aj navrhovateľ na zadné sedadlo. Pri jazde prišlo k predmetnej nehode, keď menovaný išiel rýchlo, napriek tomu, že na neho ostatní kričali, aby spomalil. Podľa svedka E. O. pásy na mieste kde sedel navrhovateľ fungovali, podľa ostatných osôb sediacich v aute, vypočutých ako svedkov, tieto pásy nefungovali, keď to aj skúšali. Svedok E. O. napriek konfrontácie zotrval na svojom tvrdení. K otázke funkčnosti pásov, bol vypočutý aj znalec Ing. O., ktorý vypracovával ZP aj ku trestnému konaniu, pričom nemohol jednoznačne konštatovať, či boli alebo neboli pásy funkčné. S návrhom predložil navrhovateľ lekárky posudok o bolestnom a SSÚ vypracovaný MUDr. V. K., primárom Národno- rehabilitačného centra v Kováčovej. Bolestné určil vo výške 2.520,90 bodov a SSU vo výške 9.980 bodov, keď základné bodové ohodnotenie SSU zvýšil dvojnásobne. Hodnota jedného bodu predstavovala sumu 14,46 eura, na čom sa sporné strany zhodli. Odporca sa nestotožňoval s bodovým ohodnotením bolestného a SSU predloženým lekárskym posudkom, keď bez nejakého odborného podloženia svojich tvrdení spochybňoval výšku bodového ohodnotenia ako aj to, že lekár zdvojnásobil bodové hodnotenie SSU. V rámci bodového ohodnotenia odporca spochybňoval najmä položky 314a a 316c, keď mali za to, že už následky úrazu boli zahrnuté v položke 307. Vo veci bol ustanovený znalec MUDr. N., ktorý nedokázal vypracovať znalecký posudok, boli mu uložené aj pokuty a následne vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Vo veci vypracoval znalecký posudok MUDr. O. N.. Bodové ohodnotenie bolestného znalec určil vo výške 1.850,60 bodu a SSU vo výške 9.200 bodov, keď tiež zdvojnásobil bodové ohodnotenie SSU v celom rozsahu. Odporca opätovne bez akéhokoľvek odborného podloženia svojich tvrdení, len vlastným tvrdením spochybňoval výšku SSU, keď výšku bodového ohodnotenia bolestného akceptoval. Opätovne okrem iného namietal, že inkontinencia stolice a moču nemala byť samostatne hodnotená, keď táto bola zohľadnená v rámci bodového ohodnotenia poškodenia miechy - poúrazová quadruplégia. Odporca nesúhlasil ani s tým, že sa má paušálne zvýšiť bodové ohodnotenie SSU ale maximálne sa mali zvýšiť len jednotlivé položky. Ohľadne započítania jednej položky SSU do inej odporca uvádzal, že majú posudky iných poškodených, kde je inkontinencia stolice a moču započítaná do poúrazovej quadruplégie sa samostatne sa neboduje. Z psychiatrického hľadiska bolo v znaleckom posudku konštatované, že
v súvislosti s úrazom sa u navrhovateľa nerozvinula žiadna trvalá duševná porucha, ani trvalá zmena osobnosti. Na základe stanoviska odporcu MUDr. O. N. v rámci dodatku k znaleckému posudku zotrval na svojich stanoviskách, čo konzultoval aj s odborníkom z oblasti neurológie. Na základe všeobecných námietok odporcu súd vyzval inštitút Forenzných medicínskych expertíz s.r.o. na odpoveď na otázku ktorú odporca spochybňoval, na základe čoho šesť doktorov v rámci odborného vyjadrenia všeobecne konštatovali, že poúrazová quadruplégia nemusí automaticky zohľadňovať sfinkterove poruchy, teda inkontinencie stolice a moču.
Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia SSU o 50 % súdom. Vo svojich výpovediach navrhovateľ uvádza, že pred nehodou bol študentom tretieho ročníka strednej školy, mal v pláne pokračovať v štúdiu na vojenskej škole a stať sa profesionálnym vojakom. Venoval sa športu, amatérsky bicykloval, chodil na turistiku. Hrával basketbal za strednú školu. Aktívne sa venoval hudbe, v rámci miesta bydliska a okolia robil DJ. Bol známy pod prezývkou DJ K.. Skladal hudbu a tomuto koníčku sa mienil vážnejšie venovať. Po úraze je odkázaný na pomoc inej osoby, pohybovať sa môže len na invalidnom vozíku a aj to len s pomocou inej osoby. Musí nosiť plienky, má obmedzenú hybnosť rúk. Strednú školu externe dokončil, v ďalšom štúdiu však nepokračuje. Von môže chodiť len s doprovodom, v spánku ho musia polohovať. Pri hygiene a strave potrebuje pomoc. Je obmedzený v možnosti mať rodinu. Psychicky sa nelieči. Ako svedkovia vypovedali L. K. - otec navrhovateľa, G. Q. - kamarát navrhovateľa a W. K. - brat navrhovateľa. Konštatovali, že pred nehodou navrhovateľ aktívne rekreačne športoval, venoval sa hudbe, v kolektíve rozdával úsmevy, bol pohodový optimista. Tvoril texty ale aj melódie. Po nehode vyžaduje opateru, má osobnú asistentku. Po psychickej stránke zle znáša situáciu, opakovane máva zápaly močových ciest. Zlepšenie zdravotného stavu je nepravdepodobné. V súčasnosti sa hudbe venuje len pasívne, zbiera a počúva LP platne, občas ho zoberú priatelia na koncert. Číta knihy, pozerá filmy. Odporca sa nestotožňoval s 50 % zvýšením SSU súdom, navrhoval a akceptoval 35 %, majúc za to, že sú aj horšie prípady ako navrhovateľ, pričom netrpí navrhovateľ psychickou poruchou, má záujem sa integrovať do spoločnosti. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal mimoriadnu úroveň svojich aktivít, dokončil školu maturitou. Stretáva sa s priateľmi.
Navrhovateľ si od odporcu uplatňoval aj liečebné náklady vo výške 4.301,89 eura za zdravotné pomôcky a liečenie. Zdravotné pomôcky neboli medzi účastníkmi sporné. Odporca spochybňoval liečbu hyperbarickou oxigenoterapiou k čomu bolo súdom zistené od Všeobecnej zdrav. poisťovne listom zo dňa 25.09.2014, že ide o uznávanú liečebnú metódu. Liečbu navrhovateľovi nepreplácali. Listom zo dňa 05.02.2015 sa MUDr. Y. z Centra hyperbarickej medicíny vyjadrila, že ide o uznávanú liečbu, ktorá bola navrhovateľovi indikovaná. Navrhovateľ si uplatňoval 30 procedúr, čo nakoniec odporca akceptoval.
Navrhovateľ aj priamo cestou právneho zástupcu oslovil priamo odporcu o vyplatenie bolestného, SSU, mimoriadneho zvýšenia SSU. Listami zo dňa 23.12.2009, 18.05.2010 odporca navrhovateľovi oznámil, že sa náhradou škody zaoberal, avšak poskytnúť poistné plnenie nemohol, keďže nebol preukázaný právny základ, nakoľko nebolo právoplatne rozhodnuté o zavinení dopravnej nehody konkrétnou osobou. Potom ako trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť, postupne začal odporca navrhovateľovi plniť, keď ho ešte priebežne vyzýval na doplnenie aktuálnych lekárskych správ a to aj listom zo dňa 09.03.2011, keď bez neobdržania potrebných dokladov nemohli pristúpiť k likvidácii poistnej udalosti. Listom zo dňa 17.05.2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že dňa 11.05.2011 obdržal lekárske správy, na základe ktorých sa odporca s náhradou škody zaoberá. Odporca v priebehu konania od 22.02.2011 do 30.06.2011 z titulu bolestného, SSU, zvýšenia SSU a liečebných nákladov vyplatil navrhovateľovi sumu 55.860,22 eura. Dňa 17.01.2014 z titulu bolestného vyplatil odporca navrhovateľovi sumu 799,60 eura a dňa 16.01.2015 sumu 840 eur z titulu liečebných nákladov za liečbu hyperbarickou oxigenoterapiou.
Navrhovateľ si od 16.03.2010 z bolestného, SSU a z liečebných nákladov od 18.05.2010 uplatňoval úrok z omeškania z dôvodu, že odporca dobrovoľne neplnil svoju zákonnú povinnosť. Odporca nesúhlasil s tým, že by mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania, keď navrhovateľovi plnil v lehote troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, resp. písomne odmietol plniť z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odstavci. Čo sa týka oznámenia škodovej udalosti, navrhovateľ ako poškodený, nielenže má oznámiť škodovú udalosť, ale má povinnosť predložiť všetky listinné dôkazy ako sú lekárske správy a iné doklady, na preukázanie svojich nárokov.
Navrhovateľ v priebehu konania akceptoval 25 % zodpovednosť - spoluvinu na poistnej udalosti, keď ako osoba s vodičským preukazom umožnil šoférovať vozidlo osobe, ktorá nemá vodičský preukaz, keď
však poukazoval na tú skutočnosť, že E. O. nie prvýkrát šoféroval vozidlo, išlo o človeka vo veku takmer 18.rokov, ktorý v tom čase bol žiakom autoškoly, pričom vozidlo mu zveril na jeho naliehanie. K nehode pritom prišlo z dôvodu neprimeranej rýchlosti a arogancie vodiča. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ domáhal po vykonaní dokazovania od odporcu zaplatenia sumy 116.157,36 eura z titulu bolestného, SSU, zvýšeného SSU a liečebných nákladov, úroku z omeškania v sume 4.419,24 eura, 9 % úroku z omeškania od 16.03.2010 z titulu bolestného a SSU a 9% úrok z omeškania od 15.05.2010 z liečebných nákladov. Odporca trval na 60 % spoluzodpovednosti od navrhovateľa, teda na jeho 60 % zavinení z dôvodu, že umožnil šoférovať vozidlo osobe bez vodičského preukazu a na zadnom sedadle vozidla sedel, bez toho aby sa pripútal. Z dôvodu, že v rozsahu nároku, ktorý voči navrhovateľovi uznával, bolo navrhovateľovi všetko vyplatené, navrhoval návrh zamietnuť.
Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 449 ods.1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov.
Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
Podľa § 11 ods. 6 ( pôvodne 5) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 ( pôvodne 6) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)
Podľa § 4 ods. 3, písm. d) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách platného v čase nehody vodič nesmie odovzdať vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie vozidla ustanovené týmto zákonom alebo je pod vplyvom alkoholu, alebo inej návykovej látky, alebo ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená,
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách platného v čase nehody motorové vozidlo smie viesť len držiteľ vodičského oprávnenia, ktorého rozsah oprávňuje na vedenie takého motorového vozidla.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 57.804,96 eura navrhovateľovi. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ utrpel škodu na zdraví, ktorú spôsobil Zlatko Vörös na vozidle, ktoré bolo zákonne poistené u odporcu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva právo navrhovateľa na náhradu škody priamo od odporcu. Navrhovateľ sa z titulu bolestného, SSU, zvýšenia SSU a náhrady liečebných nákladov domáhal zaplatenia sumy 257.220,30 eura s úrokom z omeškania. Vzhľadom na to, že v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý určil výšku bodového ohodnotenia bolestného a SSU v nižšej miere ako si navrhovateľ pôvodne uplatňoval a vzhľadom na tú skutočnosť, že v priebehu konania odporca navrhovateľovi celkove vyplatil sumu 57.499,82 eura, po čom navrhovateľ zobral návrh späť celkovo v rozsahu nad sumu 116.157,36 eura, súd konanie v časti o zaplatenie 141.062,94 eura podľa § 96 O.s.p. zastavil. So zastavením konania súhlasil aj odporca, resp. nemal voči nemu námietky. Vzhľadom na priebeh dokazovania pri bodovom ohodnotení bolestného a SSU súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní. Mal za to, že znalec sa po odbornej stránke vysporiadal s posudkom, ktorý o bolestnom a SSU predložil navrhovateľ, zdôvodnil prečo jednotlivé bodové ohodnotenie znížil a s týmto rozsahom bodového ohodnotenia v ZP sa stotožnil aj navrhovateľ. Navrhovateľ s konaní predložil posudok o bolestnom a SSU, tieto neboli nijako objektívne spochybnené. Tvrdenia odporcu nemožno brať za odborne hodnoverné. Posudky neboli zásadne rozdielne. Z praxe odvolacích súdov však prvostupňový súd považoval za vhodné dať k bolestnému a SSU vypracovať znalecký posudok. Súd neakceptoval námietky odporcu voči násobeniu bodového ohodnotenia SSU a aj voči niektorým položkám SSU, keď mal za to, že znaleckým posudkom bolo po odbornej stránke hodnoverne preukázané a vysvetlené, prečo je nárok na všetky položky, ktoré boli nabodované, a prečo je nárok na dvojnásobné zvýšenie všetkých položiek. Na týchto skutočnostiach sa v podstate zhodli nielen znalec ale aj posudkový lekár, pričom odporca len subjektívne spochybnil výšku bodového ohodnotenia a odborným vyjadrením bolo vyvrátené jeho všeobecné konštatovanie o iných znaleckých
posudkoch, v ktorých sa inkontinencia stolice a moču zarátavala do bodového ohodnotenia poúrazovej quadruplégie. Je na lekárovi, aby ako posudkový lekár alebo znalec rozhodol o bodovom ohodnotení a o tom, že je dôvod pre 100 % zvýšenie všetkých položiek SSU. Súd mal za to, že v konaní nebol preukázaný dôkaz, ktorý by túto skutočnosť spochybnil, teda stanoviská dvoch nezávislých lekárov. Pri hodnote bodu 14,46 eura tak bolestné celkovo predstavovalo sumu 26.759,68 eura a SSU 133.032 eur. Dokazovanie sa nevykonáva dokedy si to podľa subjektívnych tvrdení predstavuje odporca. Súd tak nevidel dôvod na doplnenie dokazovania tak ako to navrhoval odporca a jeho návrh na doplnenie dokazovania zamietol. V tomto prípade odporca neakceptoval opakovane preukázané a potvrdené skutočnosti.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal aj zvýšenia SSU súdom o 50 %. Odporca akceptoval 35 %. V danom prípade ide o subjektívne posúdenie súdu, avšak vzhľadom na objektívne vykonané dokazovanie. Súd bez zaváhania mal za to, že v danom prípade je dôvod hodný osobitného zreteľa pre 50 % zvýšenie SSU. Pri svojom závere súd vychádzal z toho, že navrhovateľ je občanom SR, pričom všetci občania sú si rovní v zmysle Ústavy SR, a teda nemožno vzhliadať na to, či je niekto vrcholový športovec, alebo tzv. celebrita. Podľa názoru súdu každý občan má teda nárok na to, aby pri splnení objektívnych skutočností bol dôvod na to, aby mal nárok na dosiahnutie maximálne zvýšenie SSU, iný pohľad by znamenal porušovanie základných ľudských práv navrhovateľa. Úraz sa stal navrhovateľovi v mladom veku, pričom znemožnil jednoznačne navrhovateľovi ďalšie jeho životné plány, či už študijné, alebo pracovné, ale aj súkromné. Pripútaný na invalidný vozík nemôže ísť navrhovateľ študovať na vojenskú školu, nemôže si založiť rodinu, je odkázaný neustále na pomoc inej osoby. Nemôže sa aktívne venovať svojim záľubám. Navrhovateľ je plne invalidný so 100 % zníženou zárobkovou schopnosťou a 90 % funkčnou poruchou. treba si uvedomiť, že ide o jednorazovú náhradu pre celý navrhovateľov život, pričom súčasná medicína v istotou nepredpokladá zlepšenie stavu navrhovateľa, naopak následky nehody ho budú ohrozovať a obmedzovať po celý zvyšok života (napr. zápal močového mechúra). Podľa názoru súdu v prípade platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, kedy bolo na úvahe súdu koľkonásobne sa môže SSU zvýšiť, by bolo možné uvažovať o rozdieloch medzi napr. navrhovateľom a osobou s rovnakými zraneniami, ktorá má aj psychické poruchy, a ktorá sa nevie a nechce integrovať do spoločnosti. V danom prípade však keď by súd neváhal pri starej platnej úprave zvýšiť SSU aj 50 - násobne, zvýšenie o polovičku nedáva súdu také manévrovacie možnosti, aby robil až také rozdiely. Nemôže byť na neprospech navrhovateľa, že má záujem sa integrovať do spoločnosti, a taktiež ak si čo i len trochu vie niekto predstaviť, že by bol „v koži navrhovateľa“ že by nemal žiadne psychické problémy pri uvedomovaní si svojej situácie vnímajúc ľudí okolo seba, rovesníkov a porovnávať ich životy so svojim. Súd napríklad zvažoval danú situáciu aj tak, že sa snažil vžiť do situácie navrhovateľa a zvážiť, či je požiadavka na zvýšenie SSU o polovičku objektívne oprávnená, alebo nie. Súd je tej predstavy, že ktokoľvek kto by sa dokázal vžiť do situácie navrhovateľa, i bez štipky empatie, by o nižšom nároku ako 50 % zvýšenie SSU ani objektívne neuvažoval. Súd je presvedčený, že by tak neuvažoval v danej situácii ani žiadny zástupca odporcu. Finančná náhrada za následky úrazu má v podstate vyrovnať hendikep medzi osobou bez úrazu v približne rovnakom postavení ako poškodený a samotného poškodeného. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2013, sp. zn. 5Cdo 49/2012). Podľa súdu len samotné SSU túto úlohu nesplnilo. Pri priznaní nároku na zvýšenia SSU si stačí položiť otázku či k takémuto relatívnemu zrovnaniu priznaním zvýšenia SSU prišlo. Súd pochybuje, že by na to niekto odpovedal, že áno v zmysle, že ani dané zvýšenie nie je dostatočné. Nad rámec zákona súd ísť nemohol. Navrhovateľ a svedkovia L. a W. K., G. Q. podrobne porovnali život navrhovateľa pred a po úraze. Súd na ich výpovede pri svojom závere o 50% zvýšení SSU poukazuje ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ je plne invalidný na čo zákon ako na prípad hodný osobitného zreteľa poukazuje. Invalidita nie je jediným dôvodom pre zvýšenie SSU, je však v zákone ako dôvod explicitne konštatovaná, čo už by podľa súdu bol dostatočný dôvod pre zvýšenie SSU. Súd ho však v rámci mimoriadnych dôvodov videl v zásadnom negatívnom rozdiele života navrhovateľa pred a po nehode, jeho veku, zmarení jeho celoživotných plánov, trvalých celoživotných následkoch, vžití sa objektívneho človeka do pozície navrhovateľa. V rámci 50 % zvýšenia SSU mal navrhovateľ nárok na sumu 66.516 eur.
Navrhovateľ sa domáhal aj v rámci žaloby náhrady liečebných nákladov v sume 4.301,89 eura. Súd ako aj účastníci, teda aj odporca po doplnení dokazovania tento rozsah akceptovali. Z celkového rozsahu oprávneného nároku navrhovateľa odporca plnil, keď zvýšenie SSU priznal v rozsahu 35
% a celkovú náhradu krátil o 60 %. Jedna vec je posúdenie zvýšenia SSU súdom, druhá vec je vyhodnotenie spoluzodpovednosti navrhovateľa za vzniknutú škodu. V zmysle § 450 O.z. mal súd za to, že v danom prípade vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v spoluzodpovednosti navrhovateľa na vzniknutej škode, a preto jeho nárok v celkovej výške 230.609,57 eura krátil o 50 % na základe spoluzodpovednosti navrhovateľa na sumu 115.304,78 eura. V danom prípade spoluzodpovednosť navrhovateľa súd videl v tom, že jediný navrhovateľ ako odborne zdatná osoba, ktorej bolo vozidlo zverené, umožnila šoférovať vozidlo osobe bez vodičského oprávnenia, teda bez odbornej zdatnosti a sám navrhovateľ sa rozhodol do predmetného vozidla si sadnúť. Nešlo o úmyselne spôsobenú škodu a pomery osoby, ktorá škodu spôsobila nebolo potrebné prihliadať, keďže bola škoda krytá zákonným poistením u právnickej osoby. Viesť motorové vozidlo môže len osoba spĺňajúca odborné a zákonné kritériá. Nestačí, že takáto osoba je plnoletá. Navrhovateľ dobre vedel, že E. O. nemá vodičské oprávnenie, preto aj išiel s ním po kľúče od auta a mal auto aj priviesť. Napriek tomu si sadol do vozidla, ktoré bolo touto osobou riadené, teda za to, že sa stala dopravná nehoda, niesol následne rovnakú zodpovednosť ako osoba ktorá vozidlo šoférovala . Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že ho menovaný presviedčal, aby mu umožnil šoférovať, ani to, že to nerobil prvýkrát. Navrhovateľ taktiež nesie spoluzodpovednosť za to, že menovaný prekročil povolenú rýchlosť a nerešpektoval jeho pokyny ako aj pokyny ostatných spolusediacich. Súd verí, že sám navrhovateľ svoje rozhodnutie ľutuje, avšak bolo ho nutné pri rozhodovaní zohľadniť. Čo sa týka skutočnosti, že navrhovateľ nebol vo vozidle pripútaný, mal súd za to, že táto skutočnosť je už zohľadnená v 50 % zodpovednosti navrhovateľa za vzniknutú škodu, keď nebolo ani jednoznačne preukázané, či boli pásy vzadu kde sedel navrhovateľ funkčné alebo nie. Len jeden z piatich osôb sediacich v aute tvrdil, že pásy boli funkčné, a ani znalec túto skutočnosť nevedel jednoznačne určiť. Zvyšovanie spoluzodpovednosti navrhovateľa z tohto dôvodu tak súd považoval za neprimerané.
Keďže bola v priebehu konania odporcom navrhovateľovi vyplatená suma 57.499,82 eura z rozsahu, na ktorý mal podľa súdu navrhovateľ nárok ( 115.304,78 eur), ostáva uhradiť 57.804,96 eura, na túto sumu bol odporca zaviazaný a vo zvyšku nad rámec zastavenia konania bol návrh navrhovateľa zamietnutý, čo predstavovalo sumu 58.352,40 eura. Navrhovateľ sa z bolestného, SSU a liečebných nákladov domáhal taktiež úroku z omeškania. Súd mal za to, že navrhovateľ má podľa zákona č. 381/2001 nárok na úrok z omeškania, nestotožnil sa však s dobou odkedy sa odporca do omeškania dostal. Samotný návrh bol podaný predčasne, keď ešte jednoznačne nebolo určené, kto je zodpovedná osoba, a či teda má navrhovateľ nárok si voči odporcovi niečo uplatňovať. Táto prekážka odpadla po právoplatnosti trestného rozkazu dňa 20.01.2011. Následne začal odporca navrhovateľovi plniť v rozsahu obmedzení, ktoré deklaroval. Žiadal pritom, aby navrhovateľ predložil požadované doklady, ktoré boli potrebné pre preskúmanie nároku navrhovateľa. V liste navrhovateľa zo 17.05.2011 je konštatované, že navrhovateľ predložil odporcovi doklady dňa 11.05.2011. Od tohto dátumu mal súd za to, že bežala odporcovi trojmesačná zákonná lehota na vyriešenie poistnej udalosti. Z tohto dôvodu sa po 11.08.2011, teda od 12.08.2011 dostáva odporca s plnením do omeškania a to tak ohľadne bolestného a SSU. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že sa nedostal do omeškania, keďže navrhovateľovi odporca zasielal listy o tom, že prečo mu neplní. Najprv to totiž boli listy o tom, že nie je rozhodnuté právoplatne o zavinení dopravnej nehody, avšak táto prekážka právoplatným trestným rozkazom odpadla, a keď následne odporca navrhovateľa vyzýval na dokladovanie svojich nárokov, táto prekážka odpadla potom ako ich navrhovateľ predložil. Je teda pravdou, že poškodený má preukázať svoje nároky a tieto aj primerane dokladovať, avšak súd mal za to, že prekážka neplnenia môže s plnením si povinnosti poškodeného odpadnúť a vzniká tak poškodenému nárok na úrok z omeškania. v opačnom prípade by totiž stačilo aby odporca odpísal, že nebude plniť a to z akéhokoľvek dôvodu, napríklad, že auto bolo červené a nikdy by poškodenému nevznikol nárok na úrok z omeškania, s čím sa súd nestotožnil. Ohľadne liečebných nákladov v sume 840 eur súd navrhovateľovi úrok z omeškania nepriznal, pretože navrhovateľ nárok na preplatenie liečby hyperbarickou oxigenoterapiou preukázal až v priebehu tohto konania, pričom dôkazmi bol jeho nárok potvrdený správou Všeobecnej zdrav. poisťovne oboznámenou dňa 13.01.2015, po čom dňa 16.01.2015 odporca túto liečbu krátenú podľa jeho právneho postoja preplatil. Ohľadne zvýšenia SSU súdom nie je nárok na úrok z omeškania, keďže tento nárok vzniká až na základe rozhodnutia súdu. Od 12.08.2011 sa tak dostal odporca s plnením z priznanej sumy do omeškania za bolestné v sume 3.533,04 eura, SSU v sume 33.084,40 eura a liečebných nákladov v sume 430,18 eura. Celkovo tak v sume 37.046,62 eura. Dňa 17.01.2014 odporca plnil bolestné v sume 799,60 eura, čiže od 18.01.2014 bol odporca v omeškaní so zaplatením sumy 36.248,02 eura.
V zmysle § 148 O.s.p. súd zaviazal odporcu na náhradu trov štátu v celkovej sume 450,80 eura. Súd uhrádzal náklady za znalecké dokazovanie v celkovej sume 1201,60 eura (185,40 eura č.l. 274, 730,80 eura č.l. 261, 159,36 eura č.l. 262, 126,04 eura č.l. 297). Odporca bol pomerne rovnako neúspešný (nárok navrhovateľa na bolestné, SSU, zvýšenie SSU a liečebné náklady) ako úspešný (50% spoluzodpovednosť navrhovateľa). Podľa výsledku konania mal odporca uhradiť 50% trov štátu v sume 600,80 eura. Vzhľadom na úhradu zálohy v sume 150 eur súd zaviazal odporcu na doplatok. Zvyšné trovy štátu budú, vzhľadom na oslobodenia navrhovateľa od platenia trov konania hradené z rozpočtových prostriedkov súdu.
Podľa §2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Navrhovateľ bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Pomerne bol odporca v konaní neúspešný v rozsahu priznanej sumy navrhovateľovi. Súd na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6 % z priznanej sumy zaviazal odporcu podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Odporca je povinný zaplatiť Okresnému súdu súdny poplatok v sume 3.468 eur.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania Súd mal za to, že účastníci boli pomerne rovnako úspešní, resp. neúspešní, teda každá sporná strana v rozsahu 50 %, preto mal súd za to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Je pravdou, že časť rozhodnutia vychádza aj z úvahy súdu, teda ide o konštitutívne rozhodnutie súdu a to ohľadne zvýšenia SSU a výška priznanej sumy vychádza zo znaleckého posudku, avšak takto zistené a priznané sumy súd krátil na základe zákonného ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka a tu už aj navrhovateľ nesie procesnú zodpovednosť za výsledok konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.