Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Er-389-2003.pdf
PDF · 81.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/389/2003
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A-PROGRES, s.r.o., naposledy so sídlom Žihárec 280, IČO: 36 390 267, pre vymoženie pohľadávky 1.564,69 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Poľná 31/23, Ružomberok, pod spisovou značkou EX 859/2003, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., trovy exekúcie vo výške 52,43 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., sa dňa 13. 11. 2003 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 859/2003 na vymoženie pohľadávky vo výške 47.138,- Sk s príslušenstvom, priznanej platobným výmerom Spoločnej zdravotnej poisťovne č. 02-90/1171-1 zo dňa 6. 6. 2002. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 012915* zo dňa 5. 1. 2004, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 47.138,- Sk s prísl. a trovy exekúcie.
V priebehu konania adresoval súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 8. 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Exekučný súd je však povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné konanie zastaví v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd na základe podnetu súdneho exekútora zistil skutočnosť, že povinná spoločnosť A-PROGRES, s.r.o., bola dňom 27. 2. 2013 zrušená a následne dňom 7. 3. 2013 vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Trnava. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpisu z obchodného registra. Preto súd aj s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 60,40 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
Súdny exekútor si uplatnil len paušálnu odmenu podľa § 15 vyhlášky, a to vo výške po 3,32 eur (100,- Sk) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), zisťovanie účtu povinného v súčinnosti so sociálnou poisťovňou - dvakrát, a s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (3 úkony podľa § 15 ods. 1 písm. i/ vyhlášky), zisťovanie majetku povinného v súčinnosti s dopravným inšpektorátom (§ 15 ods. 1 písm. j/ vyhlášky), spolu 16,60 eur (5 úkonov x 3,32 eur). Súd neuznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu, nakoľko z predloženého exekučného spisu vyplýva, že tieto písomnosti súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty. Súdny exekútor má však v zmysle vyhlášky nárok na odmenu za úkony doručovania iba v prípade, ak doručuje tieto písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Za doručovanie prostredníctvom pošty mu patrí len náhrada hotových výdavkov.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Náhradu týchto súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 27,09 eur, tak, ako si túto uplatnil, nakoľko po preskúmaní exekútorského spisu považoval takto uplatnené náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 43,69 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 8,74 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 30. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd DPH nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 52,43 eur, z toho na odmenu pripadá 16,60 eur, na náhradu hotových výdavkov 27,09 eur, a na DPH 8,74 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., oprávnená.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zároveň zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.