Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_24C-46-2015.pdf
PDF · 117.01 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/46/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu Quantum Credit a. s. so sídlom tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47248980, právne zastúpený PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO. 36668745, proti žalovanému: Z. zastúpený opatrovníčkou Ľudmilou Polákovou, zamestnankyňou Okresného súdu Michalovce, v konaní o zaplatenia 445,79 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 196,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 189,89 Eur od 26.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6,95 Eur od 26.11.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.3.2012 do zaplatenia žalobu z a m i e t a .
Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 10.10.2011, uvedená v bode č. 3 Dodatku, podľa ktorej: „V prípade poručenie akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/, v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3, bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, j e n e -p r i a t e ľ n á zmluvná podmienka.
N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Z r u š u j e platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Michalovce pod č.k. 5Ro/366/2014-19 zo dňa 11.11.2014 v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenia sumy 445,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 189,89 eur od 26.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6,95 Eur od 26.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.3.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 121,49 Eur z toho 26,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a 94,99 Eur za trovy právneho zastúpenia.
Žalobu zdôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. zo sídlom Bajkalská č. 28, 817 62 Bratislava uzavrela so žalovaným podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 28.9.2011 zmluvu o pripojení predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, s
programom zvoleným žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Slovak Telecom a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telecom-u k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Ďalej spoločnosť Slovak Telecom a.s. uzavrela so žalovaným v zmysle ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 10.10.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Fix 12 a dňa 10.10.2011 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby a mobilný telefón Sony Ericsson Yendo v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telecom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, teda porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vyššie uvedené sumy boli fakturované žalovanému a to faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXXXX. Aj pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty bola postúpená spoločnosťou Slovak Telecom na žalobcu a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013, a predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Zároveň na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telecom-u k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Žalobca ďalej uviedol, že podnik si svoju zmluvnú povinnosť splnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Keďže žalovaný zmluvu na program služieb Fix 12 porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a trovy konania.
Súd priznal žalobcovi v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č.k. 5Ro/366/2014-19 zo dňa 11.11.2014, ktorý však pre nemožnosť doručenia nebol žalovanému do vlastných rúk doručený.
Miesto terajšieho pobytu žalovaného sa súdu jemu dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť a tak isto ani osobu z blízkeho okolia žalovaného, ktorá by bola ochotná a spôsobilá žalovaného v konaní zastupovať ako opatrovník.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 24C/46/2015-31 zo dňa 10.2.2015 ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe Ľudmily Polákovej, zamestnankyne Okresného súdu Michalovce, ktorá sa na vytýčenom pojednávaní nezúčastnila.
Podľa ust. § 115a ods. 2/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. §200 ea ods. 1/ O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,00 Eur od tohto okamihu ide o drobný spor.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:
Zo zmluvy o pripojení podľa seba 3N zo dňa 28.9.2011 (ďalej len „zmluva o pripojení č. 1“) a zmluvy o pripojení s programom Fix 12 zo dňa 10.10.2011 (ďalej len „zmluva o pripojení č. 2“) a dodatku k zmluve o pripojení Fix zo dňa 10.10.2011 (ďalej len „dodatok“) vyplýva, že zmluva o pripojení bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telecom a.s. a žalovaným, vrátane dodatku ktorého obsahom bol dohodnutý program služieb Fix 12, ako aj odpredaný mobilný telefón Sony Ericsson Yendo za 1,00 Eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou pokutou vo výške 248,95 Eur.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2011 s dátumom splatnosti 25.10.2011 znejúcej na sumu 189,89 Eur a z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 8.11.2011 s dátumom splatnosti 25.11.2011 znejúcej na sumu 6,95 Eur vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému cenu mobilných hlasových
služieb. Cenu týchto služieb žalovaný dodnes neuhradil. V tejto časti je žaloba dôvodná a preto súd žalovanému uložil povinnosť túto cenu zaplatiť.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2012 splatnej dňa 25.3.2012 znejúcej na sumu 248,95 Eur vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému uvedenú sumu z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.
Podľa ust. § 489/ Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákona.
Podľa ust. § 2 písm. a, b, e Zák. č. 270/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)
a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania
b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet
c) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku.
Podľa ust. 52 ods. 1/ OZ (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2, ods. 3 a ods. 4/ OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá/ OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. a/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť pred uzavretím zmluvy.
Podľa ust. § 53 ods. 4/ OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ust. § 53/ OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu je neplatná.
Ustanovenie § 53/ OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Zároveň vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandarizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je preto potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 a 3 Zák. č. 40/1964 Zb. OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, účastník, ktorý túto povinnosť poruší, je zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Z ust. § 544/ OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípade porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 545 a/ OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/32/2012-46 zo dňa 15.3.2012 a rovnako aj rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/150/2013 zo dňa 27.5.2013.
Podľa ust. § 53a ods. 1/ OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe tejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ust. § 53a/ OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
Z ohľadom na relevantnú judikatúru súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. (Článok 6 ods. 1 Smernice). Ustanovenie článku 6 ods. 1 Smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel na ktorých rešpektovaním muší štát bezvýhradne trvať a na ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolnosti vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná a to v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaným a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku a preto nemôže ísť len o časť čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval v zmysle ust. § 53a OZ. Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1/ OZ a to z neplatného právneho úkonu. Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplateného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákazom ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákon a povinnosť zdržať sa protiprávneho konania v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto konanie je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla len výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať zo všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejme, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudok Mostaza Claro, C 168/05 bod 25, a Océano grupo Editorial SA C 240/98- C 244/98).
Podľa ust. § 153 ods. 3/ O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa ust. § 153 ods. 4/ O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Zmluvné podmienky uvedené v bode č. 3 dodatku zo dňa 10.10.2011 sú neprijateľnými podmienkami.
Súd preto podľa ust. § 153 ods. 4/ O.s.p. uviedol neprijateľné zmluvné podmienky vo výroku rozsudku, nakoľko nepriznal žalobcovi požadované plnenie z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a to zmluvnej pokuty.
Zmluvné podmienky dohodnuté v bode č. 3 dodatku zo dňa 10.10.2011 sú pre rozpor s ust. § 53/ OZ neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši množstvo sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dodatky k zmluvám o pripojení sa líšia svojim obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type mobilného telefónu, kúpnej cene mobilného telefónu, dobe viazanosti alebo zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, od ktorých sa údaje iba dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
Žalovaný ako spotrebiteľ sa dodatkom k zmluve o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur za akékoľvek porušenie povinnosti zo strany žalovaného, pričom nebol dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, žeby on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť.
Dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti aj v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvná pokuta teda nebola odstupňovaná ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hociktorom porušení povinnosti a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov. Takéto dojednanie je v rozpore s ust. § 52 a nasl. OZ. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu, kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvu uzavrieť. Zmluvná podmienka a to zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta postihovala žalovaného vždy pri porušení zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, táto zmluvná podmienka bola neprijateľná a preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou. Spôsob jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásahu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za ktorých dodávateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.
Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty, ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok
dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pritom súd spravodlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako predpokladá zákonné ust. § 132 O.s.p., pričom súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 10.10.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Fix 12 a dňa 10.10.2011 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby a mobilný telefón Sony Ericsson Yendo v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe predmetnej zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný fakturované mobilné hlasové služby do dnešného dňa neuhradil.
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je neprijateľná zmluvná podmienka a preto je podľa ust. § 53 ods. 4/ OZ a aj podľa ust. § 39/ OZ neplatná.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti zmluvnej pokuty nie je dôvodná a preto ju spoločne s jej príslušenstvom zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2/ OZ, ak ide o omeškania s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 166 ods. 1/ O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Podľa ust. § 142 ods. 2/ O.s.p. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Výrok o trovách sa opiera o ust. §142 ods. 2/ O.s.p. Prevažne neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.
V zmysle ust. § 173 ods. 2/ O.s.p. súd vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu vedený pod č.k. 5Ro/366/2014-19 zo dňa 11.11.2014 zrušil v celom rozsahu, nakoľko tento nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. ( § 204 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§205 ods. 3 O.sp.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O.s.p.)