Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/198/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: Stredná odborná škola, Bystrická 4, Žarnovica, IČO: 00 891 827, zastúpená: JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou, Bystrická 1029/101, Žarnovica, proti odporcovi: FORMANEK, s.r.o., Záleská cesta 149/11, Malinovo, IČO: 35 936 444, o zaplatenie 1.350,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.350,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy : 250,78 Eur od 15.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 324,97 Eur od 15.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 610,77 Eur od 15.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 120,49 Eur od 15.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 43,65 Eur od 15.8.2008 do zaplatenia, a to všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 81,-Eur titulom náhrady iných trov konania a 235,74 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v L. L. E..L.., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 6.8.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 1.350,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy : 250,78 Eur od 15.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 324,97 Eur od 15.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 610,77 Eur od 15.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 120,49 Eur od 15.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 43,65 Eur od 15.8.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nezaplatenia ceny za ubytovanie a služby s ním spojené.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je zriadený ako príspevková organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá v právnych vzťahoch vystupuje ako právnická osoba vo vlastnom mene a hospodári s majetkom, ktorý jej bol zverený do správy a s majetkom nadobudnutým vlastnou činnosťou. Navrhovateľ, ako správca nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v súlade s a o majetku vyšších územných celkov poskytol ako ubytovateľ odporcovi ako objednávateľovi prechodné ubytovanie v M. G. L. Ž. a to na obdobie od 15.7.2007 do 31.12.2007 resp. podľa dohody zúčastnených strán v súlade so zmluvou o ubytovaní č. XX/XXXX zo dňa 15.10.2007. Navrhovateľ sa s odporcom dohodli na cene za ubytovanie vo výške 3,07 Eur bez DPH na 1 osobu a 1 deň prenájmu na izbe štandard. Cena za ubytovanie bola podľa zmluvy vyúčtovaná objednávateľovi

mesačne za uplynulý mesiac na základe zoznamu ubytovaných so splatnosťou faktúr do 14 dní odo dňa vystavenia faktúry. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry: č. XXXX/XX zo dňa 31.3.2008 splatnú dňa 14.4.2008 na sumu 250,78 Eur, faktúru č. XXXX/XX zo dňa 30.4.2008 splatnú dňa 14.5.2008 na sumu 324,97 Eur, faktúru č. XXXX/XX zo dňa 31.5.2008 splatnú dňa 14.6.2008 na sumu 610,77 Eur, faktúru č. XXXX/XX zo dňa 30.6.2008 splatnú dňa 14.7.2008 na sumu 120,49 Eur, faktúru č. XXXX/XX zo dňa 31.7.2008 splatnú dňa 14.8.2008 na sumu 43,65 Eur. Odporca tieto faktúry, do dňa podania návrhu na začatie konania, neuhradil, čím sa zároveň dostal do omeškania a je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve.

Odporca podal voči platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. zo dňa 10.8.2010 odpor, v rámci ktorého neuznal nárok uplatnený navrhovateľom v návrhu na začatie konania čo do dôvodu aj do výšky. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ k návrhu priložil faktúry, avšak nepriložil odsúhlasený výkaz ubytovaných zamestnancov. Faktúra sama o sebe, podľa názoru odporcu, nesvedčí o tom, že odporcovi boli poskytnuté ubytovacie služby v takom rozsahu, ako je deklarované v návrhu na začatie konania. Zo skutočností uvedených navrhovateľom nevyplýva, že navrhovateľ má nárok na žalovanú čiastku, nakoľko chýba osvedčenie podstatnej skutočnosti, ktorou sa má na mysli oprávnená fakturácia. Oprávnená fakturácia v zmysle zmluvy o ubytovaní, bola možná len na základe vyššie spomínaného odsúhlaseného výkazu ubytovaných zamestnancov.

Navrhovateľ, v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 11.11.2010, namietal, že odporca ani jednu z uvedených faktúr nereklamoval a musí ich mať zaradené vo svojom účtovníctve. Poukázal na to, že navrhovateľ viedol aj vedie zoznam ubytovaných, ale bez písomného odsúhlasenia. Z článku II zmluvy o ubytovaní č. XX/XXXX nevyplýva povinnosť navrhovateľa písomne odsúhlasovať výkaz ubytovaných zamestnancov. Navrhovateľ mal za to, že keďže odporca doposiaľ nereklamoval ani jednu z vystavených faktúr, vyfakturované sumy súhlasili s jeho evidenciou ubytovaných a nereklamovanie navrhovateľ považoval za odsúhlasenie zo strany odporcu. Ubytovanie v jednotlivých faktúrach bolo fakturované za dni ( tak to bolo dohodnuté aj v zmluve) a daň z ubytovania je fakturovaná za reálne odspaté noci tak, ako to ukladá U. Y. Ž. č. X/XXXX- v ktorom nariadení je v článku 13 a nasl. upravená daň z ubytovania a podľa čl. 15 bod 1 a 2 je základom dane počet prenocovaní a sadzba dane je 15,-Sk na osobu. Navrhovateľ upozornil na to, že na niektorých faktúrach je zaznačený príchod zamestnanca až v polovici mesiaca, ale je fakturovaný celý mesiac a to z dôvodu, že bunka bola nahlásená a sčasti obsadená do začiatku mesiaca a už bolo na tom konkrétnom zamestnancovi, kedy sa dostavil a ubytoval. Boli fakturované aj dni, kedy na bunke nikto fyzicky nebol, ale ubytovaní zamestnanci si nechávali na izbách svoje veci, keďže ju mali zajednanú na celý mesiac a teda navrhovateľ nemohol na predmetných izbách ubytovať nikoho iného.

Súd v zmysle ustanovenia prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu. Navrhovateľ aj právny zástupca navrhovateľa boli na pojednávanie riadne predvolaní, neúčasť však ospravedlnili listom, doručeným súdu dňa 20.2.2015 s poukazom na hospodárnosť konania, pričom súhlasili aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané v zmysle , svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zriaďovacou listinou č. XXXX/XXXXXX zo dňa 25.6.2002 a jej dodatkami: č.1 zo dňa 1.12.2005, č. 2 zo dňa 31.8.2006, č. 3 zo dňa 31.8.2008, výpisom z LV č. XXXX, zmluvou o ubytovaní č. XX/XXXX zo dňa 15.10.2007, objednávkou č. XX vystavenou dňa 10.10.2007, inventarizáciou pohľadávok vyhotovenou dňa 19.7.2010, faktúrou č. XXXX/XX splatnou dňa 14.4.2008 na sumu 250,78 Eur, faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 30.4.2008 splatnou dňa 14.5.2008 na sumu 324,97 Eur, faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 31.5.2008 splatnou dňa 14.6.2008 na sumu 610,77 Eur, faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 30.6.2008 splatnou dňa 14.7.2008 na sumu 120,49 Eur, faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 31.7.2008 splatnou dňa 14.8.2008 na sumu 43,65 Eur, upomienkami zo dňa 30.10.2008, výpisom z Obchodného registra oddiel: Sro, vložka č. XXXXX/B spoločnosti FORMANEK, s.r.o., všeobecne záväzným nariadením mesta Žarnovica Č.. X/XXXX, potvrdeniami o ubytovaní zo dňa 12.6.2008, 3.4.2008, 8.7.2008, 8.8.2008, 7.5.2008, zoznamami ubytovaných za mesiace marec, apríl, máj, jún a júl 2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol zriadený s účinnosťou od 1.7.2002 na dobu neurčitú a to zriaďovacou listinou Banskobystrického samosprávneho kraja č. XXXX/XXXXXX zo dňa 25.6.2002. V rámci bodu 3 zriaďovacej listiny je navrhovateľ právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou, zriadená zriaďovateľom ako príspevková organizácia, ktorá používa svoje príjmy na financovanie vlastnej činnosti, pričom doplnenie zdrojov sa zabezpečuje príspevkom z rozpočtu zriaďovateľa. Podľa bodu 5 zriaďovacej listiny majetok, ako aj práva a povinnosti vyplývajúce z majetkových vzťahov, ktoré navrhovateľ spravuje, sa riadia o majetku vyšších územných celkov a o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, ak aj zásadami hospodárenia s majetkom zriaďovateľa. Dodatkom č. 1 zo dňa 1.12.2005 k zriaďovacej listine došlo k doplneniu predmetu činnosti navrhovateľa od 1.9.2005 aj o poskytovanie ubytovania. V rámci dodatku č. 2 zo dňa 31.8.2006 k zriaďovacej listine je v bode 6 konkretizované, že navrhovateľ je zriadený ako príspevková organizácia, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch ako právnická osoba vo svojom mene, používa svoje príjmy na financovanie vlastnej činnosti, pričom doplnenie zdrojov sa zabezpečuje príspevkom z rozpočtu zriaďovateľa. Navrhovateľ v zmysle tohto dodatku môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa a za dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov podnikateľskú činnosť pre organizácie, občanov a zahraničné subjekty.

Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že vlastníkom stavby s.č. XXXX, ležiacej na parcele č. XXXX/XX- H. Y., nachádzajúcej sa v Žarnovici je Banskobystrický samosprávny kraj. Správcom tejto nehnuteľnosti je však navrhovateľ.

Navrhovateľ ako ubytovateľ uzavrel dňa 15.10.2007 s odporcom ako objednávateľom zmluvu o ubytovaní č. XX/XXXX. V zmysle čl. I tejto zmluvy sa ubytovateľ zaviazal poskytnúť objednávateľovi prechodné ubytovanie v M. G. T. L. H. Ž. na obdobie od 15.10.2007 do 31.12.2007, resp. podľa dohody zúčastnených strán. V rámci tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli aj cenu ubytovania ( čl. II) a to vo výške 92,44 Sk bez DPH za 1 osobu a 1 deň prenájmu na izbe štandard ( 110,-Sk s DPH). V zmysle čl. II bodu 2 zmluvy cena za ubytovanie bude vyúčtovaná objednávateľovi mesačne za uplynulý mesiac na základe objednávateľom odsúhlaseného výkazu ubytovaných zamestnancov. V čl. II bode 3 zmluvy bolo uvedené, že pokiaľ sa objednávateľ dohodne s ubytovateľom na bezhotovostnej platbe je povinný uskutočniť platbu v lehote uvedenej na faktúre, t.j. 14 dní. V prípade nedodržania lehoty bude ubytovateľ účtovať dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,1% z fakturovanej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda v zmysle a VZN mesta Žarnovica č. X/XXXX, že ubytovateľ fakturuje daň za ubytovanie v sadzbe 10,-Sk na osobu a prenocovanie ako samostatnú položku do faktúr za ubytovanie ( čl. II bod č zmluvy).

Navrhovateľ poskytoval odporcovi prechodné ubytovanie v mesiacoch marec až júl 2008, čo má súd za preukázané jednak predloženými potvrdeniami za ubytovanie ( za mesiac marec 2008- počet osôb 2, počet dní ubytovania 62, za mesiac apríl 2008- počet osôb 8, počet dní ubytovania 80, za mesiac máj 2008- počet osôb 7, počet dní ubytovania 155, za mesiac jún 2008- počet osôb 1, počet dní ubytovania 30, za mesiac júl 2008- počet osôb 1, počet dní ubytovania 11) ale aj zoznamami za ubytovanie za jednotlivé mesiace, v rámci ktorých ubytovateľ vyznačoval mená ubytovaných, dátumy príchodu a odchodu jednotlivých ubytovaných. Súd konštatuje, že obsah jednotlivých zoznamov zodpovedá obsahu potvrdení za ubytovanie, čo sa týka počtu uvádzaných ubytovaných a dĺžky ubytovania. Z predložených listinných dokladov je zrejmé, že navrhovateľ poskytoval zamestnancom odporcu ubytovanie v M. G. L. Ž. s.č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, ku ktorej vykonával , ako už bolo vyššie uvedené, správu v zmysle o majetku vyšších územných celkov.

Navrhovateľ vystavil odporcovi za jednotlivé mesiace marec až júl 2008 faktúry a to: faktúru č. XXXX/XX splatnú dňa 14.4.2008 na sumu 250,78 Eur, faktúru č. XXXX/XX zo dňa 30.4.2008 splatnú dňa 14.5.2008 na sumu 324,97 Eur, faktúru č. XXXX/XX zo dňa 31.5.2008 splatnú dňa 14.6.2008 na sumu 610,77 Eur, faktúru č. XXXX/XX zo dňa 30.6.2008 splatnú dňa 14.7.2008 na sumu 120,49 Eur, faktúrou č. XXXX/ XX zo dňa 31.7.2008 splatnú dňa 14.8.2008 na sumu 43,65 Eur, ktorými odporcovi vyúčtoval cenu za ubytovanie a služby s ním spojené. Pri vyúčtovaní vychádzal z ceny 110,-Sk na osobu a noc, pričom zároveň si vyúčtoval aj daň z ubytovania vo výške 15,-Sk

V zmysle č. 15 všeobecne záväzného nariadenia mesta Žarnovica č. X/XXXX, účinného odo dňa 1.1.2008 je základom dane ( daň z ubytovania) počet prenocovaní a sadzba dane je 15,-Sk na osobu a prenocovanie.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry za ubytovanie za mesiace marec až júl 2008, bez toho, aby mu pred ich vystavením predložil mesačný výkaz za ubytovanie jednotlivých zamestnancov a odporca tento výkaz odsúhlasil.

Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa o majetku vyšších územných celkov vyšší územný celok hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku vyššieho územného celku ( ďalej len " správca"), ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu,.

Podľa o majetku vyšších územných celkov, správa majetku vyššieho územného celku je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku vyššieho územného celku, ktorý mu vyšší územný celok zveril do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca je oprávnený a povinný majetok vyššieho územného celku držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.

Podľa o majetku vyšších územných celkov, správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku. Správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku. Správca koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje.

Podľa , účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základnú úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska , platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

Súd, s poukazom , vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je v časti dôvodný.

Súd v prvom rade vychádzal z ustáleného skutkového stavu, preukázaného listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom v konaní. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obrana odporcu sa obmedzila len na tvrdenie, že navrhovateľ nepriložil k návrhu odsúhlasený výkaz ubytovaných zamestnancov zo strany odporcu, pričom samotné faktúry neosvedčujú skutočnosť, že navrhovateľ poskytol ubytovanie v takom rozsahu ako ho deklaroval v návrhu na začatie konania. Občianske sporové konanie, založené na princípe kontradiktórnosti, vyžaduje od účastníkov konania aktívny procesný

prístup, spočívajúci jednak v povinnosti tvrdenia určitých skutočností, osvedčujúcich danosť uplatneného nároku, alebo naopak skutočností, vyvracajúcich existenciu uplatneného nároku, a taktiež v povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Právna teória vymedzuje teda bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ktorých unesenie, má v konaní za následok úspech v prejednávanom spore. V tomto konaní to bol výlučne navrhovateľ, ktorý produkoval listinné dôkazy a ktorý reagoval predložením ďalších listinných dôkazov aj na samotnú obranu odporcu. Odporca sa obmedzil len na tvrdenie o neoprávnenej fakturácii z dôvodu nepredloženia a neodsúhlasenia výkazov ubytovaných zamestnancov odporcu. Sám odporca však nerozporoval tú skutočnosť, že zo strany navrhovateľa v rozhodnom období od marca do júla 2008 došlo reálne k poskytovaniu ubytovávania zamestnancom odporcu, namietal v podstate nepriamo, len rozsah poskytovania samotnej služby zo strany navrhovateľa. Avšak toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi ani inými rozhodnými tvrdeniami, preto súd vychádzal len z obsahu v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov, ktoré predložil výlučne navrhovateľ. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že v sporovom konaní je povinnosťou účastníka označiť listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd len rozhodne ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nie je však povinnosťou súdu zisťovať a vykonávať aj iné dôkazy.

V konaní nie je sporné, že navrhovateľ je správcom majetku vyššieho územného celku a v prvom rade aj správcom nehnuteľnosti- ubytovne, v ktorej poskytoval ubytovanie, okrem iných, aj zamestnancom odporcu. Navrhovateľ bol ako príspevková organizácia riadne zriadený zakladateľskou listinou, jeho práva a povinnosti, týkajúce sa hospodárenia so zvereným majetkom boli touto listinou riadne a súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vymedzené. V zmysle jednotlivých dodatkov k zriaďovateľskej listine bol ako predmet jeho činnosti doplnený aj predmet- poskytovanie ubytovania. Taktiež je zrejmé, že navrhovateľ mohol vykonávať aj podnikateľskú činnosť. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preto možno konštatovať, že navrhovateľ ako správca, mohol budovu s.č. XXXX užívať a to v rámci predmetu svojej činnosti, ktorým v rozhodnej dobe bolo aj poskytovanie ubytovania. Hoci ubytovňa, v rámci ktorej poskytol ubytovanie aj zamestnancom odporcu, je vo vlastníctve vyššieho územného celku, v zmysle citovaného , je to práve správca, ktorý koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku, ktorý spravuje. Tým je, podľa názoru súdu, daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o ubytovaní č. XX/XXXX dňa 15.10.2007 a hoci samotná zmluva odkazuje na ustanovenia a nasl. ( pozn. súdu- ustanovenia upravujúce zmluvu o ubytovaní), podľa názoru súdu ide o zmluvu nepomenovanú, pričom vzhľadom na charakter zmluvných strán, sa ich zmluvný vzťah upravuje ustanoveniami . Zmluva o ubytovaní predstavuje neformálnu zmluvu, ktorá môže byť uzavretá aj ústne, avšak ide o zmluvu medzi poskytovateľom ubytovania a ubytovaným hosťom. V tomto prípade však išlo skôr o uzavretie rámcovej zmluvy na ubytovanie viacerých osôb, označeným odporcom za určitú dobu, kedy nebolo presne špecifikovaná konkrétna doba ubytovania jednotlivých osôb. Táto právna kvalifikácia však nemení nič na skutočnosti, že zmluva č. XX/XXXX bola uzavretá zrozumiteľne a určite a predmet záväzkov oboch zmluvných strán bol jasne vymedzený. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 15.7.2007 do 31.12.2007, pričom len odkazovala na možnosť ďalšej dohody zúčastnených strán ( čl. I bod 1). Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu ďalšej dohody s identickým obsahom, resp. predĺženiu účinnosti dohody č. XX/XXXX, nebola v tomto konaní preukázaná.

Súd konštatuje, že navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na plnenie z titulu poskytnutia ubytovania zamestnancom odporcu za obdobie od marca do júla 2008 ( pozn. súdu- teda v čase, kedy zmluva č. XX/XXXX už účinná nebola). Právna teória definuje záväzkový vzťah ako vzťah, kde na strane veriteľa vznikne právo na plnenie a na strane dlžníka vzniká povinnosť splniť záväzok. V prípade, že ide o dvojstranný záväzkový vzťah ( zmluvu), ten je charakterizovaný vznikom práv a povinností na strane oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Zákon nevyžaduje pre všetky zmluvy písomnú formu a ak sú práva a povinnosti zmluvných strán dostatočne určené, aj ústne uzavretá zmluva predstavuje riadny právny titul na plnenie, v prípade nesplnenia si zmluvnej povinnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany.

Súd má za to, že práve v tomto prípade medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nepomenovanej ústnej zmluvy, na základe ktorej bolo zo strany navrhovateľa poskytnuté ubytovanie zamestnancom odporcu a odporca sa zaviazal za poskytnutie tohto ubytovania resp. služieb s ním spojených zaplatiť navrhovateľovi odplatu. Súd má za preukázané, a to z predloženým listinných dôkazov navrhovateľa ( zoznamy ubytovaných, potvrdenia o ubytovaní, vystavené faktúry), že tento reálne ubytoval v rozhodnom období určitý počet zamestnancov odporcu. Z jednotlivých listinných dokladov, ktoré si vzájomne obsahovo neodporujú, je taktiež osvedčený rozsah poskytnutia tohto ubytovania ( teda počty ubytovaných osôb) tak, ako to následne navrhovateľ vyúčtoval v jednotlivých vystavených faktúrach. Súd len poznamenáva, že ani samotný odporca nerozporoval tú skutočnosť, že u navrhovateľa si objednal ubytovávanie svojich zamestnancov. Súd má preto vznik samotného záväzkového vzťahu za preukázaný. Ak teda navrhovateľ poskytol ubytovanie zamestnancom odporcu, je zrejmé, že na strane odporcu vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnuté plnenie cenu. Skutočnosť, že išlo o odplatné plnenie zo strany navrhovateľa, vyplýva jednak z vystavených faktúr, z definovania predmetu činnosti navrhovateľa, kedy mohol vykonávať aj podnikateľskú činnosť ( v zmysle sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku) ale najmä z toho, že ani samotný odporca túto skutočnosť v konaní nenamietal.

Odporca sa v konaní odvoláva iba na tú skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k odsúhlaseniu výkazu ubytovaných. Súd však poukazuje na neúčinnosť zmluvy š. XX/XXXX, v ktorej bolo dohodnutý čl. II bod. 2, v zmysle ktorého mala byť cena za ubytovanie vyúčtovávaná objednávateľovi mesačne za uplynulý mesiac na základe objednávateľom odsúhlaseného výkazu ubytovaných zamestnancov. Ak odporca tvrdí, že podmienkou fakturácie a teda zaplatenia ceny za poskytnuté služby malo byť odsúhlasenie predložených výkazov v období od marca do júla 2008, túto skutočnosť nepreukázal. Taktiež nepreukázal, že by navrhovateľ neposkytol ubytovanie takému počtu zamestnancov, za koľkých vystavil jednotlivé faktúry. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno, preto na jeho tvrdenie súd nemôže prihliadať. Okrem toho, aj v prípade, že by súd považoval zmluvu č. XX/XXXX za účinnú aj v rozhodnom období marec až júl 2008 a teda na právne vzťahy účastníkov by sa vzťahovalo aj ustanovenie článku II bod 2, nemala by obrana odporcu v konaní úspech z nasledujúcich dôvodov. Zmyslom samotnej zmluvy bolo totiž poskytnutie ubytovania zamestnancom odporcu zo strany navrhovateľa a povinnosť odporcu zaplatiť dohodnutú cenu. Samotné vyúčtovanie ceny- teda jej fakturácia, ku ktorej malo dôjsť až po odsúhlasení výkazu ubytovania zo strany odporcu, predstavuje len spôsob uplatnenia si už vzniknutého nároku na zaplatenie ceny. Už v momente tvorby výkazu ubytovaných za konkrétny mesiac totiž bol zrejmý počet ubytovaných a počet nocí za konkrétny mesiac, a tento faktický stav sa mal len pretaviť do výslednej faktúry po tom, ako si odporca počet ubytovaných a počet nocí prekontroluje podľa svojich vlastných výkazov. Jednoducho povedané, ak sa za konkrétny mesiac poskytlo ubytovanie v určitom rozsahu, a tento výkaz by odporca neodsúhlasil ( z dôvodu, že má za to, že rozsah poskytovania služieb bol menší), predmetom súdneho skúmania by bolo len ustálenie rozsahu skutočne poskytnutých služieb. Pre vznik samotného nároku na plnenie, by nebolo preto podstatné, či odporca odsúhlasil alebo neodsúhlasil výkaz ubytovaných, ale skutočný rozsah poskytnutého plnenia. Odsúhlasenie výkazu odporcom, v zmysle uzavretej zmluvy č. XX/XXXX, nie je podmienkou vzniku nároku na plnenie.

Čo sa týka výšky samotného plnenia, resp. ceny, ktorú si navrhovateľ fakturoval za ubytovanie jednej osoby za jednu noc, táto nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sumu 110,-Sk spolu s DPH nenamietal ani odporca, preto jej výšku považuje súd za preukázanú. Taktiež navrhovateľ osvedčil dôvodnosť uplatenia si dane z ubytovania vo výške 15,-Sk, nakoľko táto sadzba bola určená všeobecne záväzným nariadením mesta Žarnovica č. X/XXXX a v rozhodnom čase bola aktuálna.

Je tiež zrejmé, že nezaplatením jednotlivých faktúr, sa dostal odporca do omeškania a to dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti. Súd však nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania v nim uplatnenej výške 0,1% denne z dlžnej sumy ( a to vzhľadom na neúčinnosť zmluvy č. XX/XXXX a neosvedčenie vzniku dohody o takejto výške úroku z omeškania pre rozhodné obdobie medzi účastníkmi konania), ale len zákonný úrok z omeškania v zmysle citovaného ustanovenia .

Na základe uvedeného súd preto návrhu, okrem časti úroku z omeškania presahujúceho zákonný úrok podľa , vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého aj keď mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, súd mu môže priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Keďže súd návrh zamietol len v časti úroku z omeškania, prevyšujúcej zákonný úrok ( a v tejto časti bol navrhovateľ neúspešný), jedná sa o pomerne nepatrnú časť uplatneného nároku tak, ako to vyplýva z dikcie vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Preto súd nárok na náhradu trov konania priznal navrhovateľovi v plnej výške. Súd priznal navrhovateľovi, náhradu iných trov pozostávajúcich zo sumy 81 Eur ( zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania) a sumy 235,74 Eur ( trovy právneho zastúpenia). V rámci vyčíslenia trov právneho zastúpenia, súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady z klientom zo dňa 3.8.2010, 2. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 6.8.2010 a 3. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 15.11.2010), každý vo výške 71,37 Eur ( podľa vyhlášky č. ). Súd taktiež priznal za každý úkon právnej služby v zmysle vyhlášky náhradu výdavkov vo výške 7,21 Eur.

Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.