Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-236-2014.pdf
PDF · 100.82 KB
No categories available
15C/236/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Š. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, proti odporcovi: Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, práv. zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 136/06/14 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Križná 56, Bratislava v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD., ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania Š. P., X.. XX.X.XXXX, L. S. XX, uložená povinnosť uhradiť sumu 1768,07 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 21.12.2011 do 8.1.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.1.2012 do 23.1.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.2.2012 do 4.3.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.3.2012 do 10.4.2012, zo sumy 76,79 Eur od 21.5.2012 do 12.6.2012, zo sumy 67,53 Eur od 21.7.2012 do 9.8.2012, zo sumy 72,90 Eur od 21.8.2012 do 13.9.2012, zo sumy 73,27 Eur od 21.9.2012 do 30.10.2012, zo sumy 16,56 Eur od 31.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 80,37 Eur od 21.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 80,30 Eur od 21.2.2013 do 7.4.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.3.2013 do 7.4.2013, zo sumy 80,30 Eur od 8.4.2013 do 25.4.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.4.2013 do 25.4.2013, zo sumy 80,30 Eur od 26.4.2013 do 26.5.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.5.2013 do 26.5.2013, zo sumy 80,30 Eur od 27.5.2013 do 20.6.2013, zo sumy 80,30 Eur od 21.6.2013 do 18.7.2013, zo sumy 80,30 Eur od 21.7.2013 do 11.9.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.8.2013 do 11.9.2013, zo sumy 80,30 Eur od 12.9.2013 do 3.11.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.9.2013 do 3.11.2013, zo sumy 80,30 Eur od 4.11.2013 do 24.11.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.10.2013 do 24.11.2013, zo sumy 80,30 Eur od 25.11.2013 do 22.12.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.11.2013 do 22.12.2013, zo sumy 80,30 Eur od 23.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1446,66 Eur od 24.2.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,- Eur, len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1768,07 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 32,40 Eur, trovy právneho zastúpenia 321,75 Eur, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, sa z r u š u j e .
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 26.09.2014 domáhal proti odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD., ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania Š. P., X.. XX.X.XXXX, L. S. XX, uložená povinnosť
uhradiť sumu 1 768,07 eur s príslušenstvom, sp. zn. 136/06/14 zo dňa 25.07.2014, a to z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. V dôvodoch svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že zrušenie rozhodcovského rozsudku žiada preto, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300042775 uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 18.11.2011 je spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd mal v konaní aplikovať ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany pri uzatváraní zmlúv; keďže tak neurobil, porušil tieto predpisy. Namietal absenciu právomoci Slovenského arbitrážneho súdu, neurčitosť rozhodcovskej zmluvy a jej neplatnosť, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere.
Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.01.2015 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je individuálne uzavretým právnym úkonom, a to po stránke formálnej i po stránke materiálnej. Zmluvné strany ju uzatvárajú ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Jej materiálna samostatnosť vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Vyplýva z nej, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu. Na podporu svojich tvrdení citoval niekoľko rozhodnutí súdov SR. Poukázal na to, že navrhovateľ uzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a nevyužil právo na odstúpenie od nej. Uviedol, že rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatným úkonom ani pri jej posudzovaní podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože podľa neho neprijateľné sú len tie ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade navrhovateľ mohol svoje práva uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. V prejednávanej veci nie je právomoc rozhodcovského súdu odvodzovaná zo žiadnej doložky vo všeobecných podmienkach, pretože právomoc bola založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou. Odporca trval na tom, že rozhodcovská zmluva nie je a ani nemôže byť z hľadiska obsahu neurčitým právnym úkonom. Odporca mal právo vyjadriť sa po doručení rozhodcovského rozsudku formou žalobnej odpovede; v takom prípade by sa rozhodcovský rozsudok zrušil a rozhodca by pokračoval v rozhodcovskom konaní s dokazovaním obdobne ako podľa Občianskeho súdneho poriadku po vydaní platobného rozkazu napadnutého odporom. K zmluvnej pokute odporca uviedol, že je v súlade s § 544 ods. 2 OZ, pretože v listine, teda v zmluve vrátane jej zmluvných dojednaní, je zachovaná jej písomná forma, a je uvedená jej výška 0,065 % denne z dlžnej sumy. Odporca tvrdí, že dôvody, pre ktoré sa navrhovateľ domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, považuje za nepreukázané, nedôvodné a neopodstatnené.
Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ bol rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD., v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti žalovanému Š.V. P., o zaplatenie 1 768,07 eur s prísl. zaviazaný zaplatiť 1 768,07 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 21.12.2011 do 8.1.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.1.2012 do 23.1.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.2.2012 do 4.3.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.3.2012 do 10.4.2012, zo sumy 76,79 Eur od 21.5.2012 do 12.6.2012, zo sumy 67,53 Eur od 21.7.2012 do 9.8.2012, zo sumy 72,90 Eur od 21.8.2012 do 13.9.2012, zo sumy 73,27 Eur od 21.9.2012 do 30.10.2012, zo sumy 16,56 Eur od 31.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 80,37 Eur od 21.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 80,30 Eur od 21.2.2013 do 7.4.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.3.2013 do 7.4.2013, zo sumy 80,30 Eur od 8.4.2013 do 25.4.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.4.2013 do 25.4.2013, zo sumy 80,30 Eur od 26.4.2013 do 26.5.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.5.2013 do 26.5.2013, zo sumy 80,30 Eur od 27.5.2013 do 20.6.2013, zo sumy 80,30 Eur od 21.6.2013 do 18.7.2013, zo sumy 80,30 Eur od 21.7.2013 do 11.9.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.8.2013 do 11.9.2013, zo sumy 80,30 Eur od 12.9.2013 do 3.11.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.9.2013 do 3.11.2013, zo sumy 80,30 Eur od 4.11.2013 do 24.11.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.10.2013 do 24.11.2013, zo sumy 80,30 Eur od 25.11.2013 do 22.12.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.11.2013 do 22.12.2013, zo sumy 80,30 Eur od 23.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1446,66 Eur od 24.2.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,- Eur, len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1768,07 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 32,40 Eur, trovy právneho zastúpenia 321,75 Eur, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok navrhovateľ prevzal dňa 16.09.2014. Z predloženej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru súd zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 18.11.2011 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu odporca poskytol úver vo výške 1 500,- eur. Z obsahu tejto zmluvy súd zistil, že na túto zmluvu sa vzťahujú všeobecné záväzné právne normy, predmetom ktorých je ochrana spotrebiteľa, pretože na tento právny vzťah sa aplikovalo ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného v čase uzavretia úveru. K tomuto záveru dospel aj rozhodcovský súd vo svojom rozsudku. Poskytnutý úver sa navrhovateľ zaviazal spolu s úrokom splácať v 42-mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Navrhovateľ sa dostal do omeškania so splácaním úveru, a to už pri prvej splátke, a z úveru splatil len 1 607,47 eur. Odporca si do svojho nároku započítaval aj sankcie pre porušenie ustanovení zmluvy.
Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere uzavreli účastníci tohto konania aj rozhodcovskú zmluvu č. 8300042775, pričom išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú vyhotovil odporca, a ktorá bola podpísaná odporcom dňa 18.11.2011 a navrhovateľom dňa 03.11.2011. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je vzhľadom na dôvody podaného návrhu vyriešenie otázky, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, je podmienkou individuálne dojednanou, ako to tvrdí odporca a prípadne či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta OZ sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Navrhovateľ napáda rozhodcovskú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci rozhodcovským súdom.
Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktoré sa považuje taká podmienka, ktorá: 1.) je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2.) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.) nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ( porov. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE/230/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011 ). Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).
Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
Teda podľa Csacha doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratne arbitráži.
Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (čl. 1 ods.1, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS).
Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva štátny súd, ktorý je pre neho transparentný. Nemožno pochybovať o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne („sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.
Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity a musí byť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí, a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.
Dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa ( pre porovnanie § 90 ods. 3 zákona o platobných službách).
Súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (vedľajší predmet zmluvy). Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.
Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Tu súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky, a teda nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.
Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Konajúci súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík ( klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže ( predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Odporca sa v tomto konaní bránil iba tým, že navrhovateľ takúto rozhodcovskú zmluvu podpísal, nebolo to podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a od tejto rozhodcovskej zmluvy mohol aj odstúpiť.
Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľ podal návrh v 30-dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvodmi, ktoré ho viedli k podaniu tohto návrhu, bolo to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný súdom, ktorý nemal v právomoci rozhodovať, keďže považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú; navrhovateľ namietal aj to, že pri rozhodovaní boli porušované všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a poukazoval na neprijateľné zmluvné podmienky, najmä na zmluvnú pokutu, úroky a poplatky; ich neprijateľnosť a rozpor s dobrými mravmi však podrobne nešpecifikoval. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodný, pretože rozhodcovská zmluva je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je teda neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 O.z. v čase uzavretia zmluvy. Na základe takéhoto záveru tak skutkového, ako aj právneho, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd
rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi trovy konania nepriznal, pretože v konaní, v ktorom bol od platenia súdneho poplatku zo zákona oslobodený, mu žiadne iné trovy ani nevznikli.
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal nielen zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale aj odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. O tejto časti jeho návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 02.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).