Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-104-2013.pdf
PDF · 78.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/104/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, vo veci exekúcie oprávneného M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. C. XX, XXX XX L., zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou M.. T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. C. XX, XXX XX L., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti, s. r. o., so sídlom J. Kozačeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti povinnému M.. M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. C. XX, XXX XX L., právne zastúpenému JUDr. Soňou Marekovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Adyho 34, 984 01 Lučenec, o vymoženie zročného výživného za dobu od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 vo výške 640 Eur, zameškaného výživného za obdobie od 17. 12. 2012 do 13. 03. 2013 vo výške 160 Eur a bežného výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Š. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec pod sp. zn. EX 287/2013 - Ha, o odvolaní povinného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. 8Er/289/2013 - 32 zo dňa 18. 06. 2013, takto
rozhodol:
Odvolanie povinného podané proti prvému výroku, ktorým bola exekúcia v časti o vymoženie zročného výživného vo výške 100 Eur zastavená, o d m i e t a .
Uznesenie okresného súdu v druhom výroku, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 18. 06. 2013 zastavil exekúciu v časti vymáhanej sumy 100,-Eur a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/142/2012 - 47 zo dňa 17. decembra 2012 je v zmysle § 162 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) predbežne vykonateľný, a teda je spôsobilým exekučným titulom. Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho sp. zn. 12CoP/19/2013 zo dňa 03. 06. 2013 došlo k zmene exekučného titulu v časti týkajúcej sa zročného výživného za obdobie od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 zo sumy 820,- Eur na 720,- Eur. V dôsledku uvedeného potom okresný súd exekúciu v časti 100,- Eur podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Exekučný poriadok“) zastavil. Povinným predložené doklady o plnení vyživovacej povinnosti exekučný súd neuznal s odôvodnením, že oprávnený si správne nárokuje na zameškané výživné vo výške 160,-Eur ako rozdiel výživného, ktoré mal povinnosť platiť (4x120,-Eur) a zaplateného výživného za tieto mesiace (4x80,-Eur). Ďalšie doklady, ktoré povinný predložil, vyhodnotil exekučný súd ako doklady spred obdobia pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Predmetná exekúcia sa týka len zročného výživného určeného súdom, zmeškaného výživného vo výške 160,- Eur a bežného výživného vo výške 120,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 04. 2013. Oprávnený v návrhu na začatie exekúcie nepoprel skutočnosť, že si povinný pred decembrom 2012 svoju vyživovaciu povinnosť neplnil a v predmetnom exekučnom konaní sa prípadné zameškané výživné spred decembra 2012 nevymáha. Z uvedeného potom podľa
názoru exekučného súdu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dôvodne, nakoľko si povinný od decembra 2012 neplatil výživné vo výške určenej exekučným titulom a neuhradil ani v ňom určené zročné výživné.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Podľa jeho názoru exekučný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Predložil doklady ohľadne všetkých súm bežného výživného, t. j. 120,- Eur mesačne a po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku 8P/142/2012 aj zročného výživného. Dôkazy v námietkach, t. j. platobné príkazy neboli uvedené dodatočne tak, ako sa to tvrdí v napadnutom uznesení. Začatie exekučného konania nebolo podľa názoru povinného dôvodné, nakoľko maloletá nebola v núdzi, bežné výživné bolo poukazované pravidelne. Poukázal na zmenu exekučného titulu v odvolacom konaní a na to, že podľa jeho názoru k exekúcii vôbec nemuselo dôjsť, stalo sa tak len z dôvodu prieťahov na okresnom súde pri rozhodovaní. To isté platí aj na rozhodovanie o námietkach voči exekúcii, o ktorých mal súd rozhodnúť do 17. 05. 2013, avšak nerozhodol. Ďalej namietal, že exekútor začal vymáhať bežné výživné vo výške 120,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 04. 2013, aj keď exekúcia bola začatá 19. 03. 2013. Podľa jeho názoru si oprávnená nesprávne nárokuje na zmeškané výživné, pretože súd nebral do úvahy, že založil trvalý príkaz na sumu 80,-Eur mesačne, avšak zvyšnú čiastku vo výške 40,- Eur do sumy 120,- Eur doplatil za každý mesiac. Všetky úhrady sú z obdobia, keď sa dozvedel o exekúcii. Namietal, že matka maloletej zriadila účet v prospech maloletej až po výzve jeho právnej zástupkyne, on si svoje povinnosti voči maloletej plní a nie je potrebné domáhať sa ich výkonu súdnou cestou.
Oprávnená sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O. s. p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolanie oprávneného proti prvému výroku rozhodnutia podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol, a v druhom výroku uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 22. 03. 2013, doručenou exekučnému súdu dňa 24. 03. 2013. Exekučným titulom je v predmetnom prípade rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/142/2012 - 47 zo dňa 17. 12. 2012, ktorým bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej M. I., nar. XX. XX. XXXX.. V časti, v ktorej súd rozhodoval o výživnom, nadobudlo rozhodnutie predbežnú vykonateľnosť dňa 17. 12. 2012. Uvedené rozhodnutie bolo v časti zročného výživného zmenené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoP/19/2013 zo dňa 03. 06. 2013. Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606 089968 * dňa 03. 04. 2013. Následne dňa 25. 04. 2013 predložil súdny exekútor exekučnému súdu námietky povinného proti trovám exekúcie a dňa 07. 05. 2013 námietky povinného proti začatiu exekúcie. V závere svojich podaní povinný uviedol, že navrhuje exekúciu ako nedôvodnú zastaviť. V obidvoch prípadoch dôvodil tým, že exekúcia je nedôvodná, začatá predčasne, preto žiada jej zastavenie a náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu v exekučnom konaní vznikli, od oprávnenej. K námietkam proti exekúcii doložil aj fotokópie trvalých príkazov a platobných príkazov preukazujúcich podľa neho plnenie vyživovacej povinnosti.
Exekučný súd uznesením č. k. 8Er/289/2013 - 30 zo dňa 18. 06. 2013 námietkam proti voči exekúcii nevyhovel, vyhovel len námietkam proti ďalším trovám exekúcie. Následne odvolaním napadnutým uznesením č. k. 8Er/289/2013 - 32 zo dňa 18. 06. 2013 rozhodol o zastavení exekúcie v časti 100,- Eur a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Z odvolania povinného je zrejmé, že toto smeruje do celého uznesenia exekučného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o jeho návrhu na zastavenie exekúcie.
Pokiaľ ide o prvý výrok rozhodnutia exekučného súdu, ktorým v časti návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto časti rozhodnutia povinný nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania. Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník
môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Uvedenú ustanovenie je však potrebné vykladať v tom zmysle, že účastník môže napadnúť odvolaním len také rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bolo rozhodnuté o jeho právach alebo povinnostiach, teda sa ho rozhodnutie súdu týka a navyše, ak mu bola týmto rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Z uvedeného je teda zrejmé, že účastník nemôže odvolaním napadnúť rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech. Keďže v prvom výroku rozhodnutia exekučného súdu bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie v časti 100,- Eur, bolo teda z časti vyhovené návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania do tohto výroku rozhodnutia, a preto exekučný súd odvolanie v tejto časti odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p.
Pokiaľ ide o druhý výrok odvolaním napadnutého uznesenia, v tejto časti považuje odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu za nepreskúmateľné a zmätočné.
V predmetnom exekučnom konaní bolo vymáhané zročné výživné za obdobie od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 splatné 15. 01. 2013 vo výške 640,- Eur, zmeškané výživné za obdobie od 17. 12. 2012 do 15. 03. 2013 vo výške 160,- Eur (nedoplatok - rozdiel v určenom výživnom 4x 120,- Eur a uhradenom výživnom 4x 80,- Eur) a bežné výživné vo výške 120,- Eur počnúc dňom 01. 04. 2013 s príslušenstvom.
Povinný predložil fotokópiu trvalého príkazu zo dňa 13. 12. 2012 na úhradu 80,- Eur mesačne s poznámkou „výživné - M.“ a s dátumom začiatku účinnosti 17. 12. 2012. Ďalej predložil fotokópiu platobného príkazu zo dňa 16. 04. 2013 na zaplatenie 40,-Eur so správou pre príjemcu „výživné“ a dátumom splatnosti 16. 04. 2013, fotokópiu platobného príkazu zo dňa 19. 03. 2013 na zaplatenie 40,- Eur so správou príjemcu „výživné“ a so splatnosťou 19. 03. 2013, fotokópiu platobného príkazu zo dňa 07. 03. 2013 na zaplatenie 80,- Eur so správou pre príjemcu „doplatok výživné“ a so splatnosťou 07. 03. 2013, fotokópiu príkazu na úhradu 250,- Eur z 8. 11. 2012 so správou pre príjemcu „výživné doplatok 50,- za okt 2012 a 200,- za nov 2012“ a fotokópiu príkazu na úhradu 80,-Eur zo dňa 08. 11. 2012 so správou pre príjemcu „výživné za nov. 2012“.
Exekučný súd uviedol, že oprávnený si správne vymáha zmeškané výživné vo výške 160,- Eur, nakoľko povinný platil výživné v sume nižšej ako bola určená v exekučnom titule, a to dňa 17. 12. 2012 uhradil 80,- Eur a v dňoch 17. 01. 2013, 17. 02. 2013 a 17. 03. 2013 uhradil rovnako po 80,- Eur. Oprávnená sa teda správne domáha rozdielu výživného, ktoré povinný skutočne hradil každý mesiac vo výške 80,-Eur a výživného ktoré mal podľa exekučného titulu hradiť vo výške 120,- Eur. Exekučný súd však nevzal do úvahy práve vyššie uvedené doklady o úhradách vo výške 40,- Eur ako „doplatenie výživného“, ktoré povinný predložil. Ďalej exekučný súd nesprávne uviedol, že ostatné doklady sú z obdobia spred začatím exekúcie a v predmetnom exekučnom konaní sa výživné spred decembra 2012 nevymáha. Tento záver je rovnako nesprávny, nakoľko z exekučného titulu, z návrhu na vykonanie exekúcie, zo žiadosti o udelenie poverenia ako aj zo samotného poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že predmetom vymáhania je aj zročné výživné za obdobie 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012. Exekučný súd nedostatočne vyhodnotil návrh na zastavenie exekúcie a k nemu priložené dôkazy a v dôsledku toho svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Aj keď exekučný súd uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, tieto sú nie sú dostatočné a sú len veľmi stručné bez podrobnejšieho vymedzenia. V odôvodnení rozhodnutia je len stručne skonštatované, že na doklady predložené povinným súd neprihliadal, pričom chýbajú konkrétne a presvedčivé dôvody jeho záverov. Navyše exekučný súd zmätočne uvádza, že v tomto exekučnom konaní nie je vymáhané výživné spred decembra 2012.
V ďalšom konaní sa exekučný súd musí dôsledne vysporiadať s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s tými súvisiacimi predloženými dokladmi. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zánikom právo ním priznané. Jedným z prípadov, kedy súd exekúciu zastaví podľa tohto ustanovenia je nepochybne situácia, keď po vydaní exekučného titulu povinný splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podstatným pritom je, že právo priznané exekučným titulom zaniklo po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu) a moment začatia exekučného konania je v tejto súvislosti bez významu. V ďalšom konaní sa musí exekučný súd dôsledne zaoberať aj ďalším návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol predložený súdnym exekútorom dňa 23. 07. 2013.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.