Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1C-41-2014.pdf
PDF · 126.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/41/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobkyne Y. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. XX, XXX XX N., zast. JUDr. Viera Muliková, advokátka, Stöcklova 21, 085 01 Bardejov, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom z 3.9.2012, j e n e p l a t n á.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 355,51 € na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Viera Muliková, advokátka, Stöcklova 21, Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 18.03.2014 žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a ňou ako dlžníkom zo dňa 03.09.2012, ako aj náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 03.09.2012 ako fyzická osoba - nepodnikateľ uzatvorila so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 1 500 €. Tento úver sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 €. Celkovo mala žalovanému zaplatiť sumu 3 375,54 € pri RPMN za úver vo výške 66,95 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % a pri priemernej RPMN vo výške 45,60 %. Touto zmluvou sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť celkovú sumu revolvingu 1 928,88 €. Toho istého dňa žalovaný oznámil žalobkyni údaje o schválení úveru. Zároveň toho istého dňa bola medzi účastníkmi v rovnakom postavení uzavretá rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX.
Žalobkyňa ďalej dôvodila tým, že vzhľadom na to, že záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy nedokázala plniť, žalovaný podal Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria rozhodcovský súd žalobu, ktorou sa voči žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 2 829,30€, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 1,775 % ročne zo súm a za obdobia tam uvedené tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500 € len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 829,30 € a náhrady trov konania.
Žalobkyňa uviedla, že Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-PC-2522/13-EK zo dňa 22.10.2013 tak, že návrhu žalovaného vyhovel, pričom žalobkyňu súčasne zaviazal k náhrade trov konania.
Žalobkyňa uviedla, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 31.10.2013, ale nestihla ho napadnúť žalobou v 30-dňovej lehote podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, avšak zastáva názor, že na predmetnej určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V tejto súvislosti žalobkyňa argumentovala tým, že tento rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a potenciálnou exekúciou jej hrozí ujma na jej právach, a preto na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je tu daný naliehavý právny záujem. Zároveň konštatovala, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorú so žalovaným dňa 03.09.2012 uzavrela je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Okrem toho poukázala na bod 5 rozhodcovskej zmluvy o riešení sporov medzi zmluvnými stranami súdnou cestou alebo tam uvedenými rozhodcovskými súdmi. Žalobkyňa vyslovila názor, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a v tejto súvislosti dodala, že „rešpektujúc eurokonformný výklad Smernice Rady 93/13/EHS je potrebné, aby súd podrobil súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Pritom nemožno považovať rozhodcovskú doložku za nedojednanú v režime štandardných formulárových podmienok alebo inými slovami povedané nemožno ju považovať za spotrebiteľom (žalobkyňou) individuálne vyjednanú. Rozhodcovská doložka je zakotvená v bode 5 rozhodcovskej zmluvy č. 8300050282 zo dňa 3.9.2012.Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva ako celok spotrebiteľovi (žalobkyni) predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým veriteľ - dodávateľ (žalovaný) sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku. “
Žalobkyňa taktiež uviedla: „Len sotva možno uveriť tomu, že žalovaný ako dodávateľ už vopred predvídal, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola žalobkyňou podpísaná dňa 28.08.2012 a žalovaným až dňa 03.09.2012“.
Žalobkyňa súčasne vyslovila názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Na základe toho žalobkyňa navrhla, aby súd určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom zo dňa 03.09.2012, je neplatná. Zároveň žiadala o náhradu trov konania.
K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 29.04.2014 a 14.01.2015 písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Žalovaný vo vyjadrení namietal, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem, pretože žalobkyňa nepodala v tomto prípade žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v rámci zákonom vymedzených dôvodov, pre ktoré možno takúto žalobu podať, patrí aj popieranie platnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Podľa žalovaného predmetná žaloba nemôže mať žiaden význam a nemôže viesť k žiadnemu praktickému výsledku, pričom poukázal aj na to, že žalobkyňa popiera vlastné konanie až po uplynutí dvoch rokov. Okrem toho žalovaný poukázal na podľa jeho názoru zmätočné a nekonzistentné tvrdenie žalobkyne o tom, že rozhodcovská zmluva by mala obsahovať rozhodcovskú doložku. Zároveň trval na tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, a preto nemôže mať povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okrem toho poukázal na body 2 a 7 rozhodcovskej zmluvy, z ktorých vyplýva, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a že z nej vyplýva aj právo dlžníka na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od uzavretia. Preto podľa názoru žalovaného nemohla byť rozhodcovská zmluva podmienkou pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, keďže od rozhodcovskej zmluvy mohla žalobkyňa odstúpiť a spôsobiť tak zánik rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný poukázal aj na právne dôsledky a význam rozhodcovskej zmluvy, o ktorých podľa neho žalobkyňa vedela, a predsa to nenamietala v rozhodcovskom konaní. Tiež vyslovil názor, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nesmie byť zneužívaná. Žalovaný argumentoval aj uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3MCdo 14/2011 z 22.11.2012, keď v danom prípade najvyšší súd s poukazom na všeobecné podmienky uviedol, že spotrebiteľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku.
Podľa názoru žalovaného v danom prípade ani nejde o ustanovenie všeobecných podmienok, a teda žalobkyňa mohla uzavretie rozhodcovskej zmluvy odmietnuť, čo by nemalo žiaden vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalovaný poukázal aj na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti dodal, že rozhodcovská zmluva by nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani vtedy, ak by nebola individuálne dojednaná. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva by mohla byť neplatná len vtedy, ak by vnucovala riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského konania. V takom prípade by sa spotrebiteľ mohol sám rozhodnúť, či svoje právo uplatní v rozhodcovskom alebo občianskom súdnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by stanovovala riešenie sporov len prostredníctvom rozhodcovského konania, by bola v tomto ohľade neplatná.
Žalovaný tiež uviedol, že rozhodcovská zmluva nie je ani nekalou obchodnou podmienkou tak ako to stanovuje smernica 93/13/EHS, pretože rozhodcovské konanie je upravené zákonom a neprenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa.
Žalovaný argumentoval aj rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, predmetom ktorej bola rovnaká rozhodcovská zmluva ako v danom prípade. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoE 22/2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 328/2013 z 10.12.2013 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE 4/2014 z 31.01.2014, v ktorých podľa žalovaného súdy vyslovili, že spotrebiteľovi bola - v takmer totožných prípadoch ako je tento - daná možnosť prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný taktiež poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Er 1210/2013, ktorý vyslovil individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy a vylúčil aplikáciu § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Súd v tejto veci nariadil pojednávania na 23.10.2014 a 05.03.2015. Z neúčasti na oboch pojednávaniach sa ospravedlnil žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že súhlasí, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti s prihliadnutím na ich písomné vyjadrenia. Z tohto dôvodu súd s poukazom na § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Na pojednávaniach právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch a vyslovila názor, že judikatúra všeobecných súdov, na ktorú poukázal žalovaný, bola podľa jej názoru prekonaná rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 CoE 102/2014 z 25.11.2014 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE 163/2014 z 11.12.2014 a sp. zn. 8CoE 471/2014 z 18.12.2014. S poukazom na uvedené rozhodnutia požadovala určiť, že namietaná rozhodcovská zmluva je neplatná. Zároveň tvrdila, že v danom prípade existuje na takomto určení naliehavý právny záujem, pričom v tejto súvislosti vyslovila, že žalobkyňa je stále vystavená možnosti exekučného konania, čím jej hrozí ujma na právach a práve vyslovením neplatnosti rozhodcovskej zmluvy by sa týmto následkom zamedzilo. Tiež poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 27/2013 z 28.03.2013, podľa ktorého na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky je vždy daný naliehavý právny záujem. Právna zástupkyňa žalobkyne trvala na tom, že hoci v tomto prípade nešlo o rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve, ale išlo o rozhodcovskú zmluvu, táto nebola individuálne dojednaná, pretože bola formulárovo predložená spotrebiteľovi - žalobkyni bez toho, aby si ona samotná mohla vymieniť nejakú klauzulu, ktorá by pre ňu mala osobitný význam. Podľa názoru právnej zástupkyne predložením tejto rozhodcovskej zmluvy došlo k nevhodnému predkladaniu zmluvných podmienok, k nekalej obchodnej praktike a na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný sa formálne poistil vyhlásením o tom, že podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nie je uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosť však bola iná. Právna zástupkyňa súčasne vyslovila názor, že predmetná rozhodcovská zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dodala, že žalovaný tým, že uvedenú rozhodcovskú zmluvu predložil žalobkyni na podpis na vopred pripravenom tlačive, čo znamená, že iniciatíva nevzišla od žalobkyne ako spotrebiteľa, sa žalovaný snažil obísť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, pretože mal záujem vzbudiť dojem individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy.
Samotná žalovaná na pojednávaní potvrdila, že pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver, jej zástupkyňa žalovaného predložila k podpisu viacero listín s tým, že od nej
požadovala, aby tieto listiny podpísala. Ona vôbec nevedela, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu a pri jednaní ohľadom poskytnutia úveru nepadla žiadna zmienka o rozhodcovskom konaní. Navyše, keď jej došla podpísaná zmluva zo strany žalovaného, zistila, že pani, ktorá s ňou jednala ohľadom poskytnutia úveru, bola manželkou pána Sokola, ktorého meno bolo uvedené na zmluve v bode 1 pri údajoch o veriteľovi. Taktiež uviedla, že o rozhodcovskom konaní sa dozvedela, až keď jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, o ktorom zisťovala informácie na internete, taktiež sa kontaktovala aj s pani Sokolovou, ktorá s ňou zmluvu uzatvárala a ktorá jej k tomu nevedela nič bližšie uviesť. V čase, keď jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, bola bez práce, nevedela, čo má robiť a potom už bolo neskoro, pretože nestihla lehotu 30 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a čítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu: žaloba, rozhodnutie centra právnej pomoci, plnomocenstvo udelené právnej zástupkyni žalobkyne, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere z 03.09.2012, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovská zmluva č. 830005028, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, žaloba o zaplatenie sumy 2 829,30 € s prísl. podaná na rozhodcovský súd Viktória Legal Arbiter, s.r.o., rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-5C-2522/13-EK z 22.10.2013, vyjadrenie žalovaného k žalobe a pripojené rozsudky všeobecných súdov na podporu jeho argumentácie, plnomocenstvo žalovaného udelené jeho právnej zástupkyni, zápisnica o pojednávaní z 23.10.2014, podania žalobkyne a žalovaného.
Vychádzajúc z uvedeného súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 28.08.2012 žalobkyňa ako dlžník požiadala žalovaného ako veriteľa na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere o poskytnutie úveru vo výške 1 500 €, ktorý jej bol v požadovanej výške schválený. V ten istý deň žalobkyňa ako dlžník podpísala rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. K uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy došlo 03.09.2012, a to podpisom druhej zmluvnej strany - veriteľa - žalovaného.
Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX bola vyhotovená na samostatnom tlačive osobitne od zmluvy o revolvingovom úvere. V kolónke veriteľ obsahovala už vyplnené údaje žalovaného (názov, sídlo, IČO a zástupcu) a v kolónke dlžník boli rukou dopísané údaje žalovanej (meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo). Zmluva obsahovala 7 bodov. V 1. bode zmluvy bol obsiahnutý súhlas s jej uzavretím. Bod 2. obsahoval vyhlásenie, že podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nie je uzavretie tejto zmluvy a že žalobkyňa bola jasne a zrozumiteľne zo strany veriteľa informovaná o tom, že nie je povinná túto zmluvu uzavrieť. Bod 3. obsahoval vyhlásenie, že žalovaný poučil žalobkyňu o následkoch uzavretia tejto zmluvy, pričom spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní. Tento výber spočíva na žalobcovi. Bod 4. obsahoval údaj o tom, že zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskej zmluve v znení, ktorý v bode 5. stanovoval, že spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené súdnou cestou alebo prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481 so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, výber rozhodcovského súdu je na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Bod 6. obsahoval procesné pravidlá, resp. postup vedenia rozhodcovského konania. V bode 7. tejto rozhodcovskej zmluvy bolo uvedené, že dlžník má právo od zmluvy písomne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Zmluva v záverečnej časti obsahovala údaj o mieste podpisu tejto zmluvy, ktorú žalovaný ako veriteľ podpísal v Bratislave dňa 03.09.2012 a žalobkyňa ako dlžník ešte dňa 28.08.2012 v Bardejove.
Dňa 11.10.2013 žalovaný ako veriteľ (žalobca) podal voči žalobkyni ako dlžníkovi (žalovanej) žalobu na rozhodcovský súd Victoria legal arbiter s.r.o., o zaplatenie sumy 2 829,30 s prísl., pričom v dôvodoch žaloby poukázal na uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300050282 zo dňa 03.09.2012 a na to, že žalobkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok. Ako dôkaz predložil rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2012.
Na základe toho stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline vydal dňa 22.10.2013 rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2522/13-EK, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2 829,30 €, zmluvnú pokutu, úrok z omeškania, poplatok za rozhodcovské konanie
a náhradu trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodcovský súd konštatoval, že jeho právomoc je daná rozhodcovskou zmluvou č. č. XXXXXXXXXX uzavretou medzi veriteľom a dlžníkom dňa 03.09.2012.
Súd vychádzal z tejto právnej úpravy:
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 153 ods. 3 a 4 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa prvej vety § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa prvej vety § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku, b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Prioritne musel súd riešiť otázku, či v danom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 80 písm. c) OSP.
Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p.]. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.
Súd zastáva názor, že v danom prípade niet pochýb o tom, že hlavný právny vzťah, ktorý bol medzi účastníkmi konania založený zmluvou o revolvingovom úvere má jednoznačne spotrebiteľský charakter. Žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá bola v zmluve identifikovaná svojím rodným číslom, pričom vystupovala ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím finančnej čiastky sledoval zabezpečenie svojich potrieb, čo potvrdila žalobkyňa aj v rámci svojho výsluchu. Žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol žalobkyni peňažné prostriedky na základe tejto zmluvy. Vedľajším zmluvným vzťahom bolo uzavretie rozhodcovskej zmluvy pre prípadné riešenie sporov vzniknutých zo zmluvy o revolvingovom úvere aj v rozhodcovskom konaní. Keďže hlavný zmluvný vzťah má spotrebiteľský charakter, takúto povahu má aj rozhodcovská zmluva, keďže ju uzatvárali totožné strany v totožnom postavení, a to pre prípad porušenia zmluvných povinností z hlavného právneho vzťahu.
S poukazom na prvú vetu § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa súd zastáva názor, že na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je vždy daný naliehavý právny záujem, a to bez ohľadu na to, že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Spotrebiteľ je totiž slabšou zmluvnou stranou a v znalostiach týkajúcich sa rozhodcovského konania nedokáže držať krok s dodávateľom, pričom je všeobecným pravidlom, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Súd súčasne tvrdí, že spotrebiteľ má právo na to, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou rozhodcovskej zmluvy. Obdobný právny názor v takmer totožnej právnej veci vyslovil aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 1Co 27/2013 z 28.03.2013. Súd zároveň dodáva, že zmyslom a účelom čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je aj právo účastníka konania, ktorý požiada o súdnu ochranu, aby sa mu tejto dostalo v požadovanej kvalite. S aplikáciou tohto ustanovenia základného zákona štátu súvisí aj princíp právnej istoty zakotvený v čl. 1 ods. 1 ústavy. Súd je toho názoru, že bez vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy by žalobkyňa zotrvávala v stave právnej neistoty, či žalovaný ako oprávnený z exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2522/13-EK z 22.10.2013, sa bude na základe neho domáhať uspokojenia svojich nárokov. Pritom právomoc rozhodcovského súdu bola v danom prípade založená rozhodcovskou zmluvou, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha.
Súd dodáva, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v tomto prípade daný, keďže existenciou rozhodcovskej zmluvy by bola žalobkyňa aj naďalej vystavená možným následkom exekučného konania na základe rozhodcovského rozsudku, čo by sa nepochybne odrazilo v jej majetkovej sfére.
Preskúmaním obsahu rozhodcovskej zmluvy v kontexte vyjadrení žalobkyne a žalovaného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva bola síce vyhotovená na samostatnom tlačive oddelene od zmluvy o revolvingovom úvere a formálne obsahovala údaj o tom, že dlžník je o následkoch jej uzavretia upovedomený a nie je povinný ju uzavrieť, ale žalobkyňa vôbec nemala vedomosť o tom, čo podpisuje. Koncepcia rozhodcovskej zmluvy prima facie evokuje, že by mohla byť individuálne dojednaná. Otázkou, ktorú súd musel v tejto súvislosti riešiť je to, či fakt, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej listine a bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami postačí pre záver o tom, že bola individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu možno len veľmi ťažko predpokladať, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorá má formulárovú typizovanú podobu a do ktorej sa k údajom o dlžníkovi dopísali údaje týkajúce sa žalobkyne, bolo skutočným a slobodným prejavom vôle žalobkyne. Je nepochybné, že rozhodcovskú zmluvu žalovaný ako veriteľ mal obsahovo vopred pripravenú a táto bola v takejto podobe predložená na podpis žalovanej. Túto skutočnosť mal súd preukázanú nielen z podoby a formy predmetnej zmluvy, ale aj z výsluchu žalobkyne, ktorá uviedla, že ani nevedela, čo podpisuje. V tomto ohľade teda neobstojí tvrdenie žalovanej, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah a nemohla si vymieniť explicitné dojednania, ktoré by pre ňu mali podstatný význam. K uvedenému súd dodáva, že súdna kontrola musí zahŕňať rozhodcovské zmluvy aj v prípadoch, keď je zmluvný vzťah hlavný (zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na osobitných listinách. V tomto prípade, aj keď rozhodcovská zmluva bola vyjadrená na samostatnej listine, nebola preukázaná vôľa žalobkyne uzavrieť ju, a to s poukazom na naformulovanú podobu rozhodcovskej zmluvy.
Súd tiež pripomína, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy došlo v ten istý deň, čo vyvoláva pochybnosti o tom, že žalobkyňa ako dlžník bola kvalifikovane upozornená na právne následky uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, čo napokon potvrdila aj samotná žalobkyňa pri svojom výsluchu, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, ktorá sa ťažko
orientuje v právnych súvislostiach a častokrát uzavretím zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov sleduje uspokojovanie svojich životných potrieb, pretože sa nachádza v stave núdze. Aj v tomto prípade mal súd za preukázané, že žalobkyňa potrebovala peniaze a za týmto účelom kontaktovala zástupkyňu žalovaného, ktorá za ňou prišla do zamestnania a predložila jej na podpis viaceré listiny, ktoré žalobkyňa v snahe získať finančné prostriedky podpísala. Pritom si neuvedomovala a ani nebola poučená o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu. Takéto konanie žalovanej súd nepovažuje za konanie zodpovedajúce vysvetleniu vážnych a nedozerných následkov rozhodcovského konania.
Súd tiež poukazuje na to, že v rozhodcovskej zmluve, ktorú súd považuje za vopred pripravenú a predloženú len žalobkyni na podpis, sú uvedené dva rozhodcovské súdy, prostredníctvom ktorých bolo možné riešiť spory vzniknuté z hlavného zmluvného vzťahu. Súd považuje za veľmi málo pravdepodobné, aby žalobkyňa, ktorá ani nemala vedomosť o rozhodcovskom konaní, si vymienila voľbu rozhodcovských súdov, ktoré sú geograficky vzdialené od jej bydliska. Aj z tohto pohľadu je potrebné rozhodcovskú zmluvu vyhodnotiť ako individuálne nedojednanú, neprijateľnú s poukazom na geografickú neprijateľnosť miesta konania.
Súd zastáva názor, že tým, že žalovaná predložila žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy na vopred predpísanom samostatnom tlačive, vo formulárovej podobe, sa sofistikovane snažila o docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie tejto zmluvy spod súdnej kontroly. Z tohto dôvodu je potrebné vyhodnotiť naznačený postup žalovanej ako nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o argument žalovanej, že žalobkyňa mala ako dlžník právo odstúpiť od zmluvy, súd v tejto súvislosti pripomína, že zmluva nebola individuálne dojednaná a nevyjadrovala skutočnú vôľu žalobkyne. Pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere nemala žalobkyňa vedomosť o podpisovaní rozhodcovskej zmluvy, a preto sa ustanovenie v rozhodcovskej zmluve o tom, že žalobkyňa má právo od zmluvy odstúpiť, javí ako formálne a ako také, ktorým sa žalovaný snažil vyňať rozhodcovskú zmluvu spod súdnej kontroly, čo tiež svedčí o prítomnosti nekalej obchodnej praktiky. Inými slovami žalovaný sa týmto len snažil zakryť sledovanie vlastných cieľov, pričom v dohode o práve dlžníka odstúpiť od zmluvy nemožno nachádzať úprimný záujem dodávateľa o ochranu spotrebiteľa, keďže táto dohoda mala formulárovú podobu a jej uzavretie nepramenilo z vôle žalobkyne.
Žalovaný súčasne argumentoval aj tým, že aj keby zmluva nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa mala podľa nej právo rozhodnúť sa, či prípadný spor zo zmluvy o revolvingovom úvere bude riešený cestou súdu alebo prostredníctvom rozhodcovského konania. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že v okolnostiach tohto prípadu nebolo podstatné, že riešenie sporu žalobkyni nevnútila priamo rozhodcovská zmluva, ale podstatné je to, že tak učinil samotný žalovaný ako veriteľ (dodávateľ), ktorý svojím konaním vyvolal rozhodcovské konanie, čo je výrazný a častý prejav dodávateľov uplatňujúcich si práva zo spotrebiteľských zmlúv.
K argumentu žalovaného, ktorý na podporu svojich tvrdení poukázal na ním označené rozhodnutia, súd už len marginálne dodáva, že tieto tak, ako uviedla právna zástupkyňa žalobkyne, už boli prekonané ďalšou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, na ktorú právna zástupkyňa žalobkyne poukázala a s ktorou sa súd stotožnil.
Záverom súd pripomína, že vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritéria požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom). Súd je toho názoru, že argumenty prezentované v odôvodnení tohto rozsudku tvoria nespochybniteľný podklad pre záver obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu naplnenia predpokladov uvedených v čl. 3 označenej smernice.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP. Žalobkyňa mala v tomto konaní plný úspech, o náhradu trov konania požiadala, a preto jej ju súd priznal.
Právna zástupkyňa žalobkyne si trovy konania vyčíslila v podaní doručenom súdu dňa 10.03.2015 v celkovej výške 428,43 €, a to za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia z 25.02.2014 vo výške 61,85 €, podanie žaloby zo 17.03.2014 vo výške 61,85 €, účasť na pojednávaní dňa
23.10.2014 vo výške 61,85 €, spísanie vyjadrenia zo dňa 04.03.2015 vo výške 64,53 €, druhá porada s klientom dňa 05.03.2015 vo výške 64,53 € a účasť na pojednávaní dňa 05.03.2015 vo výške 64,53 €. Zároveň k tomu si právna zástupkyňa uplatnila režijné paušály, t.j. 3 x 8,04 € za rok 2014 a 3 x 8,39 € za rok 2015.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to § 1 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a) a b), § 13a ods. 1 písm. a), b), c), d) a § 16 ods. 3.
Na základe toho súd priznal právnej zástupkyni žalobkyne trovy konania tak ako si ich uplatnila, okrem úkonu právnej služby - vyjadrenie zo 04.03.2015 spolu s režijným paušálom k tomu. Totiž tento právny úkon súd nevyhodnotil ako úkon, ktorý bol efektívne uplatnený na ochranu práv žalobkyne, pretože skutočnosti, ktoré právna zástupkyňa žalobkyne vo vyjadrení uviedla, interpretovala, hoci v skrátenej podobe, aj na pojednávaní dňa 05.03.2015. Súd pritom obsah tohto vyjadrenia na pojednávaní čítal a právnej zástupkyni nebránilo nič v tom, aby tieto argumenty predniesla aj na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnila a za ktoré jej súd trovy právneho zastúpenia priznal.
Na základe toho súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 355,51 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.