Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/10/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom C. C. XXX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Gabriel Almási, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Šumavská 3, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 1.693,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. októbra 2021 č.k. -185, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.693,26 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 13. júna 2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; výrokom II. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil vecne tak, že vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom z 22. júna 2020 tak, že žalobe vyhovel, avšak v dôsledku odvolania žalovaného odvolací súd uznesením sp. zn. z 30. júna 2021 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto vo veci následne nariadil termín pojednávania na 25. októbra 2021 a predvolal strany sporu. Na pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2021 prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, predvolanie bolo doručované právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý predvolanie riadne prevzal, a to ešte dňa 7. septembra 2021. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie a bol riadne poučený o následku nedostavenia sa na pojednávania vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predmetom tohto sporového konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 1.693,26 eur s príslušenstvom, žalobca na pojednávaní dňa 25. októbra 2021 požiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Nakoľko predmetom konania bolo uloženie povinnosti zaplatiť peňažnú sumu a s prihliadnutím na splnenie všetkých zákonných predpokladov, súd prvej inštancie postupoval v zmysle z.č. (ďalej len „“) a rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na návrh žalobkyne. O trovách konania rozhodol podľa a a v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného za procesnej situácie, aká vyplýva z obsahu spisu je formalistickým postupom, ktorý je v rozpore so základnými zásadami a prostredníctvom v nich aplikovaných ustanovení procesného kódexu a tiež je aj v rozpore s právom na spravodlivé

súdne konanie. Citoval ustanovenie a dôvodil, že účelom rozsudku pre zmeškanie je procesná sankcia za nečinnosť v spore. Dôvodová správa k uvádza, že navrhovaná úprava vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obe formy tzv. kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej. Ďalej citoval a 2 a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. z ktorého vyplýva, že čiste formalistický výklad ustanovenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci. To platí najmä vtedy, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, žalovaný nebol v konaní inak nečinný a súd na návrh oboch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Zdôraznil, že podľa názoru ÚS SR je potrebné pri vydaní rozsudku pre zmeškanie vždy posudzovať konkrétne okolnosti sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Dodal, že v konaní nebol pasívnou procesnou stranou, predložil opakovane písomné vyjadrenie a teda predložil prostriedky procesnej obrany, s ktorými sa mal súd vysporiadať. Uznal, že administratívnym pochybením došlo k neodoslaniu písomného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, to však ale nemení nič na fakte, že súd mal splnenie podmienok podľa vyhodnocovať aj prostredníctvom základných princípov a v kontexte stavu daného obsahom súdneho spisu. Má za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore s . Dodal, že odvolanie podáva z dôvodov , , a a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože neboli splnené procesné podmienky na vydanie napádaného rozsudku a rozsudok porušuje práva žalovaného a znemožňuje ich uplatnenie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku teda, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný namieta formalistický procesný postup súdu prvej inštancie a upriamuje pozornosť na príslušné ustanovenia a rozhodnutie ÚS SR sp. zn. . Žalobkyňa nespochybňuje, že súd nevydáva rozsudok pre zmeškanie automaticky v každom jednom konaní výlučne za splnenia formálnych požiadaviek stanovených v , keď v tomto smere sa vyjadril aj Ústavný súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí, ktorý len v závere v bode 43 stručne polemizoval a príkladmo uvádzal niektoré okolnosti, na ktoré treba prihliadať. Žalobkyňa však je názoru, že okolnosti predmetnej právnej veci predstavujú vo svojom súhrne učebnicový príklad, kedy vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovanej nebránia žiadne prekážky. Žalobkyňa sa ako spotrebiteľka teda slabšia strana domáha voči veriteľovi vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že si veriteľ začal uspokojovať svoju domnelú premlčanú pohľadávku voči žalobkyni ktorej výšku si sám určil prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a takto sa pravidelne obohacoval proti vôli a na úkor žalobkyne. Ak by súd prvej inštancie nevydal rozsudok pre zmeškanie pravdepodobne by vyhlásil klasický rozsudok, ktorým by žalobe žalobkyne vyhovel. Dodala, že v konaní nemožno vzhliadnuť procesnú aktivitu zo strany žalovaného, ktorý produkoval len vyjadrenie k žalobe a na pojednávania sa ani on ani právny zástupca nedostavovali, pričom konanie netrvá dlhšiu dobu keďže žaloba bola podaná 8. augusta 2018. V konaní nebolo vykonávané rozsiahle dokazovanie, súd vchádzal len z listinných dôkazov založených v spise na základe procesnej aktivity žalobkyne, ktorých početnosť nebola veľká. Dodala, že žalovaný poukázal na administratívne pochybenie v podobe neodoslania písomného ospravedlnenia. V tomto smere žalobkyňa odkazuje na bod 34 rozhodnutia vyššie citovaného rozhodnutia ÚS SR teda, že správanie žalovaného odporuje zásade vigilantibus iura scripta sunt. Súd prvej inštancie si splnil svoje povinnosti odôvodniť rozsudok v zmysle . Podané odvolanie považuje za účelový prostriedok pre oddialenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Navrhla, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného a ak nevzhliadne dôvod pre odmietnutie aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť ( ).

Predmetom prvoinštančného konania vedeného pod sp. zn. je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 1693,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.júna 2019 do zaplatenia.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť právnu a vecnú správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý na návrh žalobcu rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa .

V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného ( ) s konštatovaním, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil.

Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť a) podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj b) procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1188 s.).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 25.októbra 2021 o 9.30 hod., na ktorom sa súčasne rozhodlo napadnutým rozsudkom pre zmeškanie na návrh žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne, doručené 7. septembra 2021. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil (resp. neospravedlnil vôbec). Zo zápisnice z pojednávania z 25. októbra 2021 vyplýva, že pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalovaného, pričom žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie.

Rozsudkom pre zmeškanie podľa súd rozhodne v zmysle ustálenej súdnej praxe vždy vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie jeho predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov.

Vo všeobecnej rovine je potrebné dodať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. V dane veci to bol pritom práve postoj žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas a súčasne mu bolo dané poučenie o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobkyňa (resp. jej zástupca) na pojednávaní navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tomuto návrhu v zmysle vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (pozn.: nejednalo sa o situáciu v zmysle ).

V kontradiktórnom procese totiž majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, a to nielen žalobca, ktorý iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, ale aj žalovaný, ktorý ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1001). Je pravdou, že bremeno tvrdenia leží na žalobcovi, na druhej strane žalovaný je rovnako subjektom zaťaženým procesnou diligenciou, t.j. zodpovednosťou za priebeh sporu, pretože v kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda strana nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (skončenia sporu tzv. kontumačným rozsudkom).

V danej veci boli splnené podmienky, ktorých kumulatívne naplnenie znamená rozhodnutie sporu súdom prvej inštancie formou rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Predmetom sporu bolo splnenie určenej povinnosti a žalobkyňa (jej zástupca) navrhla vzhľadom na absenciu žalovaného (alebo jeho zástupcu) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd správne vyhodnotil, či žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, či bol riadne poučený o následkoch nedostavenia sa, a či svoju neprítomnosť adekvátne ospravedlnil, t.j. včas a vážnymi okolnosťami.

V nadväznosti na citované ustanovenia , odvolací súd konštatuje, že sa možno stotožniť so všeobecnými právnymi východiskami, ohľadne povahy kontumačného rozsudku, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, a preto len v stručnosti stačí poznamenať, že tento spôsob skončenia sporu má byť sankciou za procesnú pasivitu sporovej strany. Pokiaľ sa týka procesnej pasivity, túto treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo veci bez ospravedlniteľného dôvodu nekoná, z ktorého dôvodu je na mieste sankcionovať ho rozsudkom pre zmeškanie. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že okresný súd mal splnené formálne zákonné podmienky predpokladané ustanovením na to, aby spor ukončil rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože v prejednávanej veci išlo o žalobu v zmysle ; žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného; žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný a poučený o možnosti rozhodnutia takýmto spôsobom, pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

Ani skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny (podal odpor proti platobnému rozkazu, vyjadril sa k žalobe žalobcu, reagoval na výzvu súdu na predloženie listín) nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa rozhodujúca. Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok ( ) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe

kontumačným rozsudkom vyhovieť, čo vyplýva zo zákonného znenia tohto ustanovenia „Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe...“.

Záverom odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 19. júla 2012). K správnosti svojho rozhodnutia odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 27. februára 2018, uznesenie NS SR sp. zn. z 22. novembra 2018, v zmysle ktorých skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa rozhodujúca.

Nakoľko odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že zákonný dôvod prípustnosti odvolania v danej veci nebol daný, keďže nebolo preukázané, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ( ), odvolanie žalovaného odmietol (ust. ), pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie uvedených ustanovení , v spojení s ustanovením (nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ), keďže žalovaný podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu, zavinil výsledok odvolacieho konania v jeho neprospech. S poukazom na odvolací súd na rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, ktorým je ustanovenie o náhrade trov konania pri zastavení konania. Vzhľadom na uvedené rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia (výrok II) a žalobkyni priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).