Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-69-2022.pdf
PDF · 92.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/69/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Bibiána Ťažiarová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Mesto Senica, so sídlom Štefánikova 1408/56, Senica, IČO: 00 309 974, v zastúpení povereným zástupcom Mestským podnikom služieb, spol. s r.o., so sídlom Hviezdoslavova 477, Senica, IČO: 31 424 287, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7C/17/2021-47 zo dňa 29.3.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť vypratať byt č. X na ulici B. D. C., C. E. XXXX a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 685 ods. 1, § 696 ods. 1 a 2, § 676 ods. 1 a 2, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9, § 126 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 17.04.2019 súd zistil, že prenajímateľ Mesto Senica v zastúpení povereným zástupcom prenajal žalovanému do užívania byt č. X na X. F. obytného domu číslo XXXX na ulici B. D. C. na dobu určitú s tým, že koniec nájmu je 31.03.2020. Vlastníkom predmetného bytu je žalobca (č.l. 3), od 01.01.2013 je správcom Mestský podnik služieb spol. s r.o., a to na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Senica ako mandantom a Mestským podnikom služieb spol. s r.o. ako mandatárom. Mesto Senica rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 20.02.2019 pridelilo vyššie uvedený byt žalovanému. Žalovaný bol v zmysle čl. II bodov 2) až 4) nájomnej zmluvy povinný platiť žalobcovi nájomné a preddavky za služby poskytované s užívaním bytu v celkovej výške 50,00 € mesačne. Nakoľko žalovaný nezaplatil platby za plnenia spojené s užívaním bytu v zmysle zmluvy o nájme bytu, vznikol mu celkom dlh v sume 476,30 €, čo nie je medzi stranami sporné. V nájomnej zmluve bolo v zmysle čl. V bodu 4 dohodnuté, že nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Žalovaný však po skončení doby nájmu, t.j. 31.03.2018 byt žalobcovi neodovzdal.
Vecne argumentoval tým, že „z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi Mestom Senica ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená zmluva o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X G. X. F. H. I. G. J. B. C. E. XXXX D. C.. Zmluva o nájme bytu bola uzatvorená na dobu určitú do 31.03.2020. Uplynutím doby nájmu, nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol a žalovaný bol povinný byt vypratať a odovzdať žalobcovi.
Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie nehnuteľnosti. Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti. V konaní je nesporné, že byt, ktorý sa má vypratať, jeho vlastníkom je žalobca a žalovanému v čase rozhodovania súdu nesvedčí žiaden právny titul, na základe čoho by vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah. V danom prípade žalovanému ako nájomcovi uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie bytu dohodnuté a medzi stranami nebolo sporné, že na predmetnom byte viazne dlh celkom v sume 476,30 €, a teda možno konštatovať, že žalovaný ako nájomca neplní dlhodobo svoje povinnosti. Súd je toho názoru, že v danom prípade došlo k platnému zániku nájmu bytu a po objektívnom posúdení vo vzťahu k povinnostiam nájomcu mu právo na bytovú náhradu ani nevzniklo, keďže neboli splnené podmienky § 4 zákona č. 189/1992 Zb.. Od 01.04.2020 po zániku nájomného vzťahu (skončením doby nájmu) žalovaný predmetný byt č. X užíva bez právneho dôvodu, čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný i napriek výzve byt neodovzdal a vzniká mu teda povinnosť byt vypratať a odovzdať žalobcovi, keďže nájom bytu bol dohodnutý na určitý čas do 31.03.2020. Súd vec posúdil i z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o vydanie veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom. Keďže v konaní bolo žalobcom preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanému uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pre úplnosť súd uvádza, že obrana žalovaného neobstojí. Žalovaný uvádzal okrem toho, že má dlhodobo finančné problémy spojené s pandémiou Covid 19, ako dôvod neplatenia nájomného a za služby spojené s užívaním bytu, aj náhlu smrť manželky. Súd však zistil z lustrácie v Registri obyvateľov, že žalovaný je rozvedený. Jeho manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Senica zo dňa 29.10.2014, č.k. 6C/142/2014, právoplatným dňa 30.12.2014. Pani K. A., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX mala posledné bydlisko na adrese L. K. XXX/XX, C. (č.l. 28), teda žalovaný s ňou nežil v spoločnej domácnosti. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal ich plnú náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia“.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Poukázal na dôvody uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach prečo bol neschopný platiť nájomné, na ktorom mu vznikol dlh vo výške 476 eur. Preto žiada o poskytnutie doby na zaplatenie nájomného, zaväzuje sa zaplatiť tento dlh do 2 mesiacov. Žiada zastaviť rozhodnutie o vyprataní bytu.
Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný užíva byt č. X vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie právne správne posúdil nárok žalobcu.
9. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca je vlastníkom bytu č. X C. F. G. J. B. C.E. XXXX, D. C.. Žalovaný tento byt užíval na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 17.4.2019, pričom nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú do 31.3.2020. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na odovzdanie bytu vlastníkovi. Žalovaný byt neodovzdal, užíva byt bez riadnej zmluvy, neplatí za byt nájom ani plnenia spojené s užívaním bytu. Žalovaný v konaní uviedol, že má záujem nedoplatok zaplatiť, byt užíva bez nájomnej zmluvy.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo vzťahu k nároku na vypratanie bytu, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovaného. K odvolaniu žalovaného sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Žaloba na vypratanie bytu je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je daná aktívna legitimácia žalobcu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie (actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže vlastník (prípadne oprávnený držiteľ) domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho neprávom zadržiava. Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania. Medzi žalujúcim vlastníkom a žalovaným v prípade, že je reivindikačná žaloba uplatnená dôvodne, existuje hmotnoprávny relatívny vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým povinnosť vydať predmet vlastníctva a právo žalobcu vydanie požadovať.
12. K odvolacej námietke o záväzku žalovaného zaplatiť dlh na byte do 2 mesiacov, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka nemôže ovplyvniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný mal dostatok času od vzniku dlhu až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, aby si svoje povinnosti splnil. Navyše otázka zaplatenia dlhu žalovaného voči žalobcovi nie je predmetom konania. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zastavenie konania, ako žiadal žalovaný v odvolaní.
13. Súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel a to z dôvodu, že za základnú otázku pre rozhodnutie správne považoval preukázanie skutočnosti, či žalobca je vlastníkom bytu, ktorý žalovaný užíva bez právneho titulu, teda že žalovaný nemá žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval byt užívať. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).