Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-851-2014.pdf
PDF · 98.1 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/851/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa M., občanovi Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom A. proti odporkyni X., občianke Ruskej federácie, zastúpenej advokátom A., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 13C/41/2013-100 zo dňa 25. júna 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 169,03 Eur, do troch dní, k rukám advokáta A.. S. T..
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom určil, že darovacia zmluva zo dňa 12.05.2009, zapísaná pod V- XXXX-XX/XX je v časti darovania rozostavanej stavby rodinného domu, postaveného na parcele č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q. podľa geometrického plánu č. XXA/ XXXX navrhovateľom odporkyni neplatná. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa po úprave žalobného petitu so súhlasom súdu domáhal určenia, že darovacia zmluva zo dňa 12.05.2009, zapísaná pod V-XXXX-XX/XX, ktorou na základe geometrického plánu č. XXA/XXXX bolo prevedené vlastníctvo, vyznačené na LV XXXX na odporkyňu, je absolútne neplatná, a že výlučným vlastníkom darovaných nehnuteľností, evidovaných Okresným úradom, katastrálnym odborom S. v katastrálnom území Q., a to parcely CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parcely CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 300 m2 a parcely C KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 684 m2, je navrhovateľ. Dospel k záveru, že darovacia zmluva zo dňa 12.05.2009 je neplatná len v časti darovania rozostavanej stavby rodinného domu a v zostávajúcej časti je aj v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva zo dňa 12.05.2009 platná, keďže navrhovateľ daroval odporkyni nehnuteľnosti (predmetné pozemky) vo svojom výlučnom vlastníctve, do výlučného vlastníctva odporkyne. Neplatnou považoval časť darovacej zmluvy, týkajúcej sa darovania rozostavaného domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, keď zohľadnil, že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a účastníci zhodne považovali darovaciu zmluvu v tejto časti za absolútne neplatnú. Konštatoval, že z povahy predmetnej darovacej zmluvy, z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých k nej došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Či je časť právneho úkonu oddeliteľná od jeho ostatného obsahu, súd posudzoval v súvislosti s interpretačným pravidlom upraveným v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ chcel v čase uzavretia darovacej zmluvy predmetné pozemky v jeho výlučnom vlastníctve, bez ohľadu na rozostavanú stavbu, darovať do výlučného vlastníctva odporkyne. Vôľa navrhovateľa vyplynula z
výpovede navrhovateľa, ktorý uviedol, že mu nerobilo problém darovať odporkyni aj celú nehnuteľnosť, nakoľko boli manželia a žili spolu riadne. Uplatnený nárok navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k darovaným pozemkom posudzoval v súlade s podmienkami pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. V súlade s ustálenou súdnou praxou (napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) uviedol, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, b) jednostranného právneho úkonu darcu, adresovaného obdarovanému. Zdôraznil, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva z právnych noriem, napr. Zákona o rodine alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejaviť objektívne. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Dokazovanie, vykonané prvostupňovým súdom, potvrdilo, že návrh navrhovateľa je v časti, ktorou sa domáhal určenia výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom titulom vrátenia daru, nedôvodný. Navrhovateľ v konaní nepreukázal také hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne voči navrhovateľovi, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na princíp vzájomnosti. Navrhovateľ sa sám správal voči odporkyni ako obdarovanej v rozpore s dobrými mravmi a práve jeho správanie bolo jednou z príčin nevhodného správania sa obdarovanej voči nemu. Z výpovede odporkyne vyplynulo, že medzi účastníkmi existovala dohoda, podľa ktorej si každý mohol žiť svoj život a mať ďalšieho partnera. Túto výpoveď odporkyne navrhovateľ nenamietal a nenamietal ani existenciu takejto dohody. Preto, pokiaľ navrhovateľ poukazuje na neveru odporkyne v manželstve, súd nemôže neprihliadať na správanie navrhovateľa, ktorý bol rovnako neverný odporkyni, a ktorý bol v priestupkovom konaní riešený pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď mal na mieste viditeľnom verejnosti masturbovať, a to opakovane za prítomnosti mladších osôb. Navrhovateľ nevyvrátil a ani nijakým spôsobom nespochybnil výpoveď odporkyne o tom, že navrhovateľ mal počas manželstva viacero partneriek. Z dokazovania vyvodil, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi boli značne narušené, dlhšie obdobie išlo o formálne manželstvo s voľnými pravidlami, ktoré až do roku 2012 vyhovovalo tak odporkyni, ako aj navrhovateľovi. Nepovažoval za správne a spravodlivé, aby súd hodnotil správanie odporkyne voči navrhovateľovi bez toho, aby nevzal do úvahy aj správanie navrhovateľa voči odporkyni a tiež vzájomné voľné pravidlá ich manželstva od roku 2009 do roku 2012. Keďže dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady na vrátenie daru, keďže správanie sa obdarovanej voči darcovi nespĺňa požiadavku hrubého porušenia dobrých mravov vzhľadom na vzájomné vzťahy, komunikáciu a správanie sa účastníkov v manželstve, návrh v uvedenej časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že z textu darovacej zmluvy článku II. je zrejmé, že darca obdarovanej odovzdal do vlastníctva v celosti nehnuteľnosti, uvedené v článku I. 2. zmluvy. Obdarovaná neobdržala nehnuteľnosti v celosti podľa LV XXXX, ale podľa geometrického plánu č. XXA/XXXX, vyhotoveného pre zápis stavby a podľa znaleckého posudku č. X/XXXX. Takto darované nehnuteľnosti neboli v súlade s listom vlastníctva, na ktorom sa vo vlastníctve darcu nenachádzala rozostavaná stavba, a preto ju nemohol darovať, ale ani pozemkové nehnuteľnosti v takých výmerách, aké boli predmetom darovacej zmluvy. Zastával preto názor, že darovacia zmluva ako celok je neoddeliteľná, a preto ako celok absolútne neplatná. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu v jeho záveroch neoznačuje, o akú neplatnosť ide, prijal záver, že predmet v darovacej zmluve je deliteľný. Prijal záver, ktorý z ničoho nevyplýva. Súdu vytýkal, že o žiadne dôkazy ani existujúce judikáty neoprel záver o tom, že predmet daru je deliteľný na dve časti, a to stavbu a pozemky, ktoré v zmluve boli označené ako dar v celosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutého návrhu a nevyslovenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy ako celku je pre nedostatočné zdôvodnenie porušením ústavných práv navrhovateľa na riadne a spravodlivé súdne konanie dané mu Ústavou
Slovenskej republiky. Zastával názor, že pokiaľ navrhovateľ u odporkyne uplatnil právo na vrátenie daru, týmto dňom zanikol právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a nakoľko odporkyňa odmietla navrhovateľovi nehnuteľnosti dobrovoľne odovzdať, domáhal sa určenia jeho vlastníckeho práva k daru s tým, že určovací výrok súdu je podkladom pre zápis vlastníckeho práva darcu k daru, a tak mal súd ako predbežnú otázku vyriešiť, či pre vrátenie daru boli splnené podmienky podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Priznaná dvojitá nevera odporkyne, otehotnenie s iným partnerom, opustenie spoločnej domácnosti, rozvod, snaha a odpredaj daru a preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov. Toto porušenie dobrých mravov je možné považovať za porušenie značnej intenzity. Len z výpovede odporkyne súd konštatoval, že išlo o formálne manželstvo s voľnými pravidlami a s rovnakou neverou navrhovateľa. Namietal, že súd neoveril pravdivosť výpovede odporkyne, hoci svoj záver vyvodil výhradne z jej tvrdení. Z týchto dôvodov žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a odporkyňa bude zaviazaná k náhrade trov konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá podporila správnosť a zákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Uviedla, že súd vychádzal zo správnej skutočnosti, že rozostavaný rodinný dom tvoril spoločné vlastníctvo oboch účastníkov, aj keď v odvolaní zdôraznila, že navrhovateľ k tomuto tvrdeniu pristúpil až po jej písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu. Prvostupňový súd správne skonštatoval platnosť darovacej zmluvy v časti darovania pozemkov, evidovaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. s tým, že táto časť právneho úkonu je oddeliteľná od jeho ostatného obsahu, ktorý názor je správny a v súlade s ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že pre dôvod pre vrátenie daru je potrebné, aby darca preukázal hrubé porušenie dobrých mravov na strane obdarovaného tým, že je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti, to znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správanie sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V danej veci prvostupňový súd skutočnosti vzájomného spolužitia účastníkov konania zhodnotil ako dlhodobo a značne narušené s voľnými pravidlami, ktoré vyhovovali tak navrhovateľovi, ako aj odporkyni, pričom z pohľadu odporkyne je zásadným aj skutočnosť preukázaná pred prvostupňovým súdom, že navrhovateľ sa dopúšťal konania, ktoré je možné nazvať ako hrubú neslušnosť, ktoré bolo posudzované v priestupkovom konaní OR PZ v S., obvodné oddelenie D., sp. zn. X.. Navrhla rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľa sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa, a s ktorými sa prvostupňový súd vysporiadal. Námietky, uplatnené v odvolacom konaní, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a zdôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, podrobne uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli, aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Rozhodol v súlade s hmotným právom a ustálenou súdnou praxou. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti a k námietkam odvolateľa uvádza:
Okresný súd rozsudkom určil, že darovacia zmluva zo dňa 12.05.2009, zapísaná pod V- XXXX-XX/XX, kde v časti darovania rozostavanej stavby rodinného domu, postaveného na parcele č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q. podľa geometrického plánu č. XXA/ XXXX navrhovateľom odporkyni je neplatná a vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Nakoľko odvolanie odvolateľa nesmerovalo proti výroku, ktorým súd určil neplatnosť darovacej zmluvy, tento výrok zostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý, nakoľko v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť.
V posudzovanej veci navrhovateľ po úprave žalobného petitu, ktorá bola uznesením okresného súdu zo dňa 04.06.2014 pripustená, žiadal určiť, že darovacia zmluva zo dňa 12.05.2009, zapísaná pod V-XXXX- XX/XX, ktorou na základe geometrického plánu č. XXa/XXXX bolo prevedené vlastníctvo vyznačené na LV č. XXXX na odporkyňu je absolútne neplatná. Zároveň žiadal určiť, že výlučným vlastníkom darovaných nehnuteľností evidovaných Okresným úradom, Katastrálnym odborom S. v katastrálnom území Q., a to parcely C KN č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parcely C KN č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 300 m2 a parcely C KN č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 684 m2 je navrhovateľ M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. D. č. XXX/XX.
Zásadne platí, že navrhovateľ podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie - „danie mu istoty práva". Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. V posudzovanej veci sa súd prvého stupňa posúdením naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nezaoberal, možno však dôvodne predpokladať, že pokiaľ pristúpil k meritórnemu posudzovaniu veci, dospel k záveru, že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
Súdna prax prijala názor, že pokiaľ sa žalobným návrhom požaduje určenie existencie alebo neexistencie práva, resp. právneho vzťahu v danom prípade určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže išlo o požiadavku na vrátenie daru, je povinnosťou súdu v rovine posudzovania predbežnej otázky zaoberať sa platnosťou darovacej zmluvy, ako aj existenciou dôvodov na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
V posudzovanej darovacej zmluve v článku 2 bod 1 zmluvné strany dojednali, že darca odovzdáva obdarovanej do vlastníctva v celosti nehnuteľnosti uvedené v článku 1 bod 2 a obdarovaná dar od darcu s vďakou prijíma. V článku 1 bod 2 zmluvné strany dojednali, že geometrickým plánom č. XXA/XXXX, vyhotoveného k zameraniu rozostavanej stavby, došlo k zmene výmer parciel. Parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 263 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, parcela č. XXXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 662 m2. Rozostavaný rodinný dom podľa geometrického plánu je postavený na parcele č. XXXX/XX. Na stavbu rodinného domu bolo vydané stavebné povolenie pod č.: SÚ XXXX/XXX/XXX zo dňa 29.04.2003. K zápisu rozostavanej stavby bol vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 20.04.2009. V danom prípade, vychádzajúc z obsahu dojednaní medzi účastníkmi obsiahnutých v darovacej zmluve vyplýva, že predmetom darovania boli jednak pozemky označené v darovacej zmluve v článku 1 bod 1 a jednak rozostavaný rodinný dom, ktorý podľa geometrického plánu je postavený na parcele č. XXXX/ XX. Povaha tohto právneho úkonu a jeho obsah jednoznačne umožňujú oddeliť predmet daru ako rozostavanú stavbu rodinného domu postaveného na parcele č. XXXX/XX a jednak pozemky. Odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa o možnosti oddeliť z právneho úkonu (§ 41 Občianskeho zákonníka) časť týkajúcu sa rozostavanej stavby rodinného domu a časti pozemkov.
V posudzovanej veci prvostupňový súd sa na základe zisteného skutkového stavu riadil ust. § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Svoje zamietajúce rozhodnutie založil na závere, že navrhovateľ nepreukázal také hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne voči navrhovateľovi, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na princíp vzájomnosti. Pokiaľ súd žalobný návrh v časti zamietol, vychádzal zo záveru, že darovacia zmluva je v časti (týkajúcej sa pozemkov) platná. Touto darovacou zmluvou nadobudla odporkyňa pozemky do svojho výlučného vlastníctva.
Ust. § 630 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Ust. § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania -
súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotnému darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. (rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/2018/2010).
V posudzovanom prípade odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že správanie sa obdarovanej odporkyne, spočívajúce v nevere, otehotneniu s iným partnerom, rozvod za situácie, že vzťahy medzi účastníkmi konania boli dlhodobo narušené a vzájomne akceptovali voľné pravidlá ich manželstva, nevykazuje znaky správania hrubo porušujúceho dobré mravy a nie je relevantné podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Dôvodná tak nie je námietka nesprávneho právneho posúdenia, ale ani námietka nesprávneho hodnotenia vykonaného dokazovania, keďže z ust. § 132 O.s.p. vyplýva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako mal z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak tieto vykonané dôkazy nie sú v konaní relevantným spôsobom spochybňované a namietané, potom v odvolacom konaní nemožno namietať, že súd neoveril pravdivosť toho - ktorého dôkazu.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd preto priznal odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume zodpovedajúcej odmene za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) z tarifnej hodnoty pozemkov podľa znaleckého posudku č. X/XXXX P.. Q. F. podľa § 13a ods. 1 písm. c), § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celkovej sume 169,03 Eur, vrátane režijného paušálu 8,04 Eur.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .