Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/63/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: T.P.T. - Slovakia, s. r. o., so sídlom Hraničná 12, 058 01 Poprad, IČO: 36 458 775, zastúpeného JUDr. Danielou Urdovou, advokátkou so sídlom Ul. 1. Mája 10, 058 01 Poprad, proti žalovanému: RAPES, s. r. o., so sídlom Mukačevská 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 506 575, o zaplatenie 2.200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 41 zo dňa 22.4.2014 zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Daniely Urdovej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 69,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Konanie o zaplatenie istiny 1.000 eur z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.200 eur s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 7.890 eur od 16.8.2011 do 27.3.2012, zo sumy 5.000 eur od 28.3.2012 do 4.6.2012, zo sumy 4.000 eur od 5.6.2012 do 21.8.2012, zo sumy 3.200 eur od 22.8.2012 do 31.10.2012, zo sumy 2.200 eur od 1.11.2012 do 1.7.2013, zo sumy 1.700 eur od 2.7.2013 do 9.8.2013 a zo sumy 1.200 eur od 10.8.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 132 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 582,70 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že

žalobca sa žalobou podanou dňa 21.5.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.200,- eur s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 7.890,- eur od 16.8.2011 do 27.3.2012, zo sumy 5.000,- eur od 28.3.2012 do 4.6.2012, zo sumy 4.000,- eur od 5.6.2012 do 21.8.2012, zo sumy 3.200,- eur od 22.8.2012 do 31.10.2012, zo sumy 2.200,- eur od 1.11.2012 do zaplatenia. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný mu napriek osobným urgenciám a písomnej výzve nezaplatil včas kúpnu cenu za dodávku formy na výrobu betónových dielcov S 150, vyúčtovanú faktúrou č. OF XXXXXX splatnou dňa 15.8.2011

na sumu 7.890,- eur. Na úhradu faktúry plnil 27.3.2012 sumu 2.890,- eur, 4.6.2012 sumu 1.000,- eur, 21.8.2012 sumu 800,- eur, 31.10.2012 sumu 1.000,- eur. Zostatok kúpnej ceny vo výške 2.200,- eur nezaplatil, preto tento nárok aj s úrokmi z omeškania uplatňuje v tomto konaní.

Proti vydanému platobnému rozkazu -15 zo dňa 17.09.2013 žalovaný podal včas odpor, v ktorom namietal, že od žalobcu kúpil poloautomatický mobilný vibračný lis typ PTL-1 a následne i predmetnú formu na výrobu šalovacích dielcov. Od uvedenia vibračného lisu do prevádzky v rámci záručnej doby boli vykonané na vibračnom lise opravy ako aj výmeny podstatných častí vibrátorov, ktoré sú súčasťou stroja, resp. foriem. Od začiatku používania všetkých foriem dochádzalo k neustálemu praskaniu zvarov, ktorých príčinou sú neadekvátne vibračné sily pôsobiace na formu. Uvedené vady reklamoval u žalobcu, avšak neúspešne, pretože ten zaujal stanovisko, že žalovanému uplynula záručná doba. Listom zo dňa 25.10.2011 si uplatnil u žalobcu zľavu z kúpnej ceny v sume 7.500,- eur. Preto neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie 1.200,- eur s príslušenstvom a pokladá ho za nedôvodný. Žalobca mu dodal vadný stroj, pre ktorý nemôže riadne využívať ani formu, za ktorú si uplatňuje nárok na zaplatenie ceny. Forma je nevyhnutnou súčasťou stroja, bez ktorej nie je možné vyrábať tvárnice.

Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca oznámil súdu aj to, že žalovaný na úhradu nároku uplatňovaného v tomto konaní plnil dňa 1.7.2013 sumu 500,- eur, 9.8.2013 sumu 500,- eur, preto na zaplatenie ostáva suma 1.200,- eur. Súd posúdil toto podanie vzhľadom na jeho obsah ako čiastočné späťvzatie žaloby a v späťvzatej časti konanie zastavil podľa § 96 O.s.p..

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na 22.4.2014, na ktoré súd predvolal žalovaného z adresy sídla uvedeného v obchodnom registri, avšak sa z tejto adresy zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Keďže boli splnené procesné podmienky, aby súd konal v neprítomnosti žalovaného a z vykonaného dokazovania zistil, že obaja účastníci sú podnikateľskými subjektmi, vedenými v obchodnom registri Okresného súdu Prešov. Dňa 12.3.2010 uzavreli účastníci Kúpnu zmluvu č. 1/2010, v ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť a pripraviť k expedícii, dodať a následne so zaučením obslužného personálu spustiť do prevádzky 1. Poloautomatický mobilný vibračný lis typ PTL-1 a 2. Formu na výrobu šalovacích dielcov 400x500x250 /3x1 násobná klasická/ vrátane technickej správy č. 40/2010, návodu na obsluhu a údržbu, uvedenia zariadenia do prevádzky a zaškolenia obslužného personálu. Dňa 11.10.2010 uzavreli účastníci dodatok k tejto zmluve, podľa ktorej bol rozšírený predmet dodávky o ďalšie dve formy a to v cene 6.640,20 eur vrátane DPH a v cene 6.366,50 eur vrátane DPH. Posledná forma mala byť zhotovená, pripravená k expedícii, dodaná a protokolárne odovzdaná v termíne do 5.11.2010. Nároky vyplývajúce z tejto zmluvy a jej dodatku boli predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Žalobca žalovanému dodal aj formu S 150 /8+2+2 násobná/, ktorej cenu vo výške 7.890,- eur vyúčtoval faktúrou OFXXXXXXX s dátumom splatnosti 15.08.2011. V rámci predsúdnych konaní, nedatovanou výzvou právna zástupkyňa žalobcu požiadala Advokátsku kanceláriu U.. M. X., B. XX, P. na zaplatenie tejto ceny formy na výrobu šalovacích dielcov „kde dlžná suma predstavuje 3.200 eur. Po našich telefonických rozhovoroch sme sa na začiatku riešenia sporu dohodli na zaplatení za túto formu v troch splátkach. Od vášho klienta náš klient obdržal splátku vo výške 2.890 eur v marci 2012, 1.000 eur v júni 2012 a 800 v auguste 2012, čo už sú tri splátky, no dlžná suma stále nie je uhradená a od prvej splátky prešlo päť mesiacov. Preto navrhujem, aby Váš klient zaplatil dlžnú sumu v dvoch splátkach takto: 15. septembra 2012 vo výške 1.600 eur, 15. októbra 2012 vo výške 1.600 eur“. Listom zo dňa 17.9.2012 Advokátska kancelária U.. M. X., B. XX, XXX XX P. oznámila právnej zástupkyni žalobcu, že „listom bez dátumu vyzývate môjho klienta RPAES, s. r. o. na úhradu zvyšnej časti kúpnu cenu za formu na výrobu šalovacích dielcov“. Môj klient zobral uvedený list na vedomie a „svoj záväzok uhradí do konca roku 2012 s poukazom na zložitú hospodársku situáciu na trhu v stavebníctve“.

Predmetom konania vo veci samej po čiastočnej úhrade žalovanej pohľadávky a po čiastočnom späťvzatí žaloby je zvyšný nárok žalobcu (ako to zhodne tvrdia obaja účastníci) z titulu zaplatenia zostatku ceny za dodávky formy S 150. Z obsahu zmluvných práv a povinností účastníkmi uzavretej Kúpnej zmluvy a Dodatku sa súdu javí, že sa jedná o zmluvu o dielo, keďže predmetom dodávky malo byť zhotoviť a pripraviť k expedícii, dodať a následne so zaučením obslužného personálu spustiť do prevádzky ako lis tak aj formy, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Či žalobca dodal v konkrétnej veci žalovanému ním vyrobenú formu alebo ním zakúpenú formu, nemení podstatu záväzku žalovaného

uhradiť cenu za túto formu, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou D s dátumom splatnosti 15.8.2011 na sumu 7.890,- eur, či už by sa jednalo o kúpnu cenu tovaru podľa ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, alebo o cenu za dielo podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný navyše nárok žalobcu uznal a čiastočná úhrada žalovanej pohľadávky v zmysle § 407 Obchodného zákonníka tomu aj zodpovedá, hoci sa žalovaný bráni tým, že nemôže túto formu používať pre vady veci - lisu, ohľadom ktorého bola uzavretá Kúpna zmluva v znení Dodatku. Táto skutočnosť však jednak nič nemení na záväzku žalovaného zaplatiť cenu za formu, jednak nebola žalovaným ani v priebehu sporu preukázaná.

Žalovaný bol v priebehu sporu nečinný tým, že sa nedostavil ani na nariadené pojednávanie, teda sám sa obral o možnosť brániť sa podľa neho nedôvodnej žalobe a súd nemôže nahrádzať aktivitu tej procesnej strany, ktorá niečo tvrdí, ale nevie to preukázať. Súd prvého stupňa poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010, sp. zn. , týkajúce sa procesnej zodpovednosti účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech i na závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp. zn. , podľa ktorého okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Súd prvého stupňa aj v zmysle týchto názorov nemal pochybnosti o žalobcom uplatnenom nároku ani ohľadom nároku na úroky z omeškania podľa ustanovení §§ 365 a 369 Obchodného zákonníka v znení platnom do 1.2.2013. Preto žalobe vyhovel.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 132,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej služby á 91,29 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 22.04.2014) plus 3 x 7,81 eur a 1x 8,04 eur režijný paušál. Priznal aj náhradu cestovného spojenú s účasťou na pojednávaní dňa 22.4.2014 vo výške 42,85 eur a náhradu za stratu času spojenú s účasťou na pojednávaní dňa 22.4.2014 vo výške 65,20 eur avšak len v polovičnej sume, nakoľko právna zástupkyňa žalobcu v ten istý deň o 13.30 hodine sa následne zúčastnila pojednávania vo veci , kde si taktiež vyúčtovala rovnaké nároky.

2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namieta, že rozsudok súdu prvého stupňa nemá náležitosti dané ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a preto je pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľný. Toto je dôvod na konštatáciu, že takýmto spôsobom bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom. Z hľadiska skutkového odvolateľ poukazuje na to, že od uvedenia vibračného lisu do prevádzky v rámci záručnej doby boli vykonané na tomto lise opravy i výmeny podstatných častí vibrátorov, ktoré sú súčasťou stroja, resp. i foriem. Od začiatku používania všetkých foriem dochádzalo k neustálemu praskaniu zvarov, ktorých príčinou sú neadekvátne vibračné sily pôsobiace na formu. Tieto vady reklamovali u žalobcu, avšak neúspešne, pretože tento zaujal stanovisko, že žalovanému ako kupujúcemu už uplynula záručná doba. Neakceptoval to, že žalovaný mu oznámil, že v prípade výmeny častí vibrátorov plynie od jej výmeny nová záručná doba. Listom z 25.10.2011 uplatnili u žalobcu zľavu z kúpnej ceny vo výške 7.500,- eur. Preto neuznávajú nárok žalobcu na zaplatenie 2.200,- eur titulom zaplatenia ceny za predmetnú formu. Ak žalobca dodal žalovanému vadný stroj, pre ktorý nemôže riadne využívať ani formu, potom niet dôvodu na to, aby bolo žalobe vyhovené. Z dôvodov rozhodnutia nevyplýva koľko opráv vykonal žalobca na výrobku a ako dlho trvali s poukazom na predlžovanie záručnej doby o čas odstraňovania závad. Dôvody neobsahujú ani údaje o tom, že závady boli značného rozsahu, a preto žalobca pristúpil k rozsiahlej oprave vibrátorov, čo v ich prípade ide o najdôležitejšiu súčasť výrobku. Žalovaný je toho názoru, že uplatnená zľava čo do jej technických dôvodov a výšky je zrejmá. Namieta aj to, že v spoločnosti neevidujú, aby jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie v predmetnej veci na deň 22.4.2014. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, keď žalobe vyhovel. V rámci konania žalobca poukázal na všetky skutočnosti, ktoré sa týkali sporu a dôvody rozhodnutia sú jasné, zrozumiteľné a nie je preto dôvod na záver o ich nezrozumiteľnosti. Už pri podaní odporu žalovaného vyhodnotil žalobca konanie žalovaného za účelové, ničím nepodložené. Navrhuje preto potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania.

3) Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolací súd zverejnil na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný aj uplatnenými odvolacími dôvodmi, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná spoločnosť namietala len výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť 1.200,- eur s prísl. vrátane trov konania i trov právneho zastúpenia. Obsah podaného odvolania nesvedčí námietkam proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o čiastočnom zastavení konania o sumu 1.000,- eur. V tomto výroku teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvod na závažné pochybnosti.

V zmysle tohto ustanovenia skutkový základ rozhodnutia je určený skutkovým stavom, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov.

V sporovom civilnom konaní je iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o nich zásadne na účastníkoch konania, ktorým zákon ukladá povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), i dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu spisu je možné urobiť záver o tom, že účastníkom konania sa pred súdom prvého stupňa dostalo poučenia o ich povinnosti tvrdenia i o dôkaznej povinnosti i o tom, že dôkazy a tvrdenia možno produkovať do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Okrem iného súd prvého stupňa doručil účastníkom konania uznesenie -21 zo 8.11. 2013, ktoré takéto poučenie obsahuje.

Toto uznesenie bolo doručované žalovanému do vlastných rúk na adresu jeho sídla vedenú v obchodnom registri. Zásielka doručovaná poštou sa súdu vrátila dňa 5.12.2013 s oznámením pošty, že adresát si ju v odbernej lehote neprevzal. Opakovane sa urobil pokus o doručenie aj tohto uznesenia spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 22.4.2014. Aj táto zásielka sa vrátila súdu dňa 20.3.2014 ako neprevzatá adresátom v odbernej lehote (vrátené zásielky na č.l. 31 a 33 spisu).

Podľa § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Uvedené ustanovenie bolo zavedené do O.s.p. novelou realizovanou zák. č. 501/2001 Z.z. z dôvodu riešenia problémov súvisiacich s doručovaním písomností podnikateľom, či už právnickým osobám alebo fyzickým osobám oprávneným podnikať. Súd týmto osobám doručuje písomnosti na adresu ich sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná prípadne aj na inú adresu, ktorá je súdu známa, avšak, ak nie je možné doručiť písomnosť týmto subjektom na adresy, ktoré má súd k dispozícii, považuje sa po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, táto zásielka za doručenú, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú podnikať o tom nedozvie. Táto fikcia doručenia je považovaná za špecifický typ náhradného doručenia, pričom pripúšťa sa na základe takejto fikcie doručenie i žaloby i uznesenia obsahujúceho výzvu na vyjadrenie k návrhu, či uznesenia ako to bolo v predmetnej veci obsahujúceho i poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov.

Žalovaný je nepochybne naďalej vedený v obchodnom registri s adresou sídla U. XX, P., na ktorú mu boli doručované aj predmetné písomnosti. Ak zásielka obsahujúca predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 22.4.2014 i uznesenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov bola poštou súdu vrátená ako neprevzatá adresátom v odbernej lehote dňa 20.3.2014, fikcia doručenia tejto písomnosti v zmysle cit. ust. § 48 ods. 2 O.s.p. nastala dňom 24.3.2014. Pojednávanie v predmetnej veci súd prvého stupňa realizoval dňa 22.4.2014. Žalovanému tak bola zachovaná pri fikcii doručenia dostatočne dlhá lehota na prípravu na pojednávanie a ak možnosť zúčastniť sa pojednávania žalovaný nevyužil, nemožno prejednanie veci v jeho neprítomnosti považovať za procesnú vadu v postupe konania pred súdom prvého stupňa. Aj odvolací súd je toho názoru, že pre prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného boli splnené podmienky aké sú upravené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Ak žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie (viď vyššie uvedená fikcia doručenia) a z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie tohto pojednávania, mohol prvostupňový súd vec prejednať aj v jeho neprítomnosti. Za takéhoto stavu je opodstatnenou aj argumentácia súdu prvého stupňa uvedená v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zdôrazňujúca pasivitu žalovaného pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o nich.

Napriek poučeniu obrana žalovaného (uplatnená v odpore proti vydanému platobnému rozkazu) sa nedoplnila ďalšími skutočnosťami a najmä produkovanými dôkazmi o tom, že nárok na zľavu z kúpnej ceny vibračného lisu (titulom zodpovednosti za vady) žalovaný započítal na úhradu ceny za predmetnú formu na výrobu dielcov, a teda že jeho záväzok na zaplatení ceny formy zanikol.

Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že skutkový záver, aký súd prvého stupňa vo veci privodil, zodpovedá aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p..

V konaní medzi účastníkmi niet sporu o tom, že žalobca žalovanému dodal aj formu S 150 (8+2+2 násobná), ktorej cenu vyúčtoval faktúrou č. D z 30.6.2011, splatnou 15.8.2011. Žalovaný ani v podanom odpore nepopieral, že by mu táto forma nebola dodaná. Neprodukoval výhrady voči výške ceny uvedenej vo faktúre, ani k údajom o jej splatnosti. Obrana žalovaného bola založená na údajných nárokoch zo zodpovednosti za vady dodávky vibračného lisu dodaného mu žalobcom podľa Kúpnej zmluvy č. 1/2010 zo dňa 12.2.2010. Táto jeho stručná argumentácia v odpore proti platobnému rozkazu v ďalšom konaní nebola podopretá takými skutkovými údajmi, ktorých uvedenia do dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný domáha v podanom odvolaní. Sám žalovaný v konaní neuviedol koľko opráv a kedy bolo realizovaných a ako dlho trvali, o aký konkrétny druh opráv sa jednalo a pod..

Žalovaný sám vo svojich vyjadreniach uvádza rozporné údaje. Na jednej strane tvrdí, že listom zo dňa 25.10.2011 uplatnil voči žalobcovi nárok na zľavu z ceny lisu vo výške 7.500,- eur (a v tej súvislosti i zánik nároku na zaplatenie ceny predmetnej formy), ale na strane druhej z obsahu spisu je zrejmé, že cenu formy platil čiastkovými úhradami (aj po uvedenom oznámení z 25.10.2011 o uplatnení zľavy z ceny) a to platbami z 27.3.2012 vo výške 2.890,- eur, 4.6.2012 1.000,- eur, 21.8.2012 800,- eur, 31.10.2012 1.000,- eur a dokonca aj po začatí predmetného súdneho konania (po podaní žaloby) dňa 1.7.2013 500,- eur a 9.8.2013 500,- eur. Ak by bolo teda pravdivým tvrdenie žalovaného, že uplatnil titulom zodpovednosti za vady zľavu z ceny dodaného lisu a túto zľavu započítal na úhradu ceny formy, ktorá je predmetom tohto

konania, bolo by minimálne nelogickým, aby napriek takémuto oznámeniu realizoval uvedené plnenia splátok ceny formy.

Žalovaný nerozporuje ani to, že v rámci predsúdnych jednaní vystupoval v jeho mene advokát U.. M. X.. S týmto komunikoval aj splnomocnený zástupca žalobcu a na výzvu tohto splnomocneného zástupcu (č. l. 30 spisu) reagoval splnomocnený zástupca žalovaného listom zo 17.9.2012 (č. l. 28 spisu), v ktorom potvrdil, že záväzok na zaplatenie kúpnej ceny za formu na výrobu šalovacích dielcov zaplatí jeho klient do konca roku 2012. Odkazoval vtedy len na zložitú hospodársku situáciu na trhu v stavebníctve.

Žalovaný ani netvrdí to, že by v súvislosti s čiastočnými úhradami ceny bol žalobcovi oznámil, že zostatok záväzku na zaplatenie ceny neuznáva, či popiera.

Za takéhoto stavu je nárok žalobcu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny dodanej formy zodpovedajúci povinnosti kupujúceho vyplývajúcej z aplikácie ust. § 447 Obch. zák., podľa ktorého kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Zaplatenie kúpnej ceny je jednou zo základných povinností kupujúceho.

Pre vec má aj relevantný význam aplikácia ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., na ktorý poukazuje v dôvodoch rozhodnutia aj prvostupňový súd, pretože podľa tohto ustanovenia, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Pri aplikácii ust. § 323 ods. 1 Obch. zák. zabezpečovacia funkcia uznania dlhu spočíva v tom, že zakladá právnu domnienku (vyvrátiteľnú), že záväzok v uznanom rozsahu trvá v čase uznania, teda, že sa zlepšuje dôkazné postavenie veriteľa, ktorý nemusí v konaní dokazovať existenciu záväzku a zároveň od tohto uznania začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba (§ 407 ods. 1 Obch. zák.).

Pre predmetnú vec je potrebné vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného zdôrazniť práve konštatovanú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu trval v čase jeho uznania. Preto bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného túto právnu domnienku vyvrátiť. Pri procesnej pasivite, na ktorú poukázal aj súd prvého stupňa, však je nutné konštatovať, že žalovaný takéto skutočnosti o vyvrátení tejto právnej domnienky v konaní neprodukoval.

Uplatnené odvolacie dôvody sa nedotýkajú konkrétnych výhrad proti prisúdeným úrokom z omeškania z jednotlivých súm časti ceny za dodávku formy, ani voči výške úrokov z omeškania, tak ako sú pojaté do vyhovujúcej časti rozsudku.

Uplatnené odvolacie dôvody neobsahujú ani výhrady voči výške vyčíslených trov konania žalobcu, a to či už na nárokoch na zaplatenie súdnych poplatkov alebo trov právneho zastúpenia.

Pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

K dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania možno dodať len to, že v časti sa malo aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorá sa týka čiastočného zastavenia konania práve pre správanie sa žalovaného, ktorý plnil po podaní žaloby časť uplatneného nároku v dvoch splátkach po 500,- eur. Každopádne však pri kombinácii ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. bol založený dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi.

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Ten si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Zástupca žalobcu, ktorý podal vo veci vyjadrenie k podanému odvolaniu,

má nárok na zaplatenie odmeny a náhrady výdavkov spojených s podaným vyjadrením k odvolaniu. Za toto mu patrí podľa § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifná odmena vo výške 61,41 eur (v odvolacom konaní základom pre tarifnú odmenu je už len suma 1.200,- eur), k tomu sa pripočíta podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. náhrada hotových výdavkov - režijného paušálu vo výške 8,04 eur. Preto patrí v odvolacom konaní žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania vo výške 69,45 eur. Pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. odvolací súd preto priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v uvedenej výške.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.