Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Co-96-2014.pdf
PDF · 96.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/96/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa JUDr. L. Z., B. XX, P., správcu konkurznej podstaty úpadcu P. G., D. XX, F. Z., proti odporkyni R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z., D. XX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Beňom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C 174/2007 - 164 zo dňa 04.12.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom prikázal z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu P. G. a odporkyne do konkurznej podstaty úpadcu obchodný podiel úpadcu v spoločnosti Arteco, s. r. o., Nám. sv. Egídia 97, Poprad, IČO: 31700322. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu P. G. a odporkyne prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne hnuteľné veci - televízor značky SONY, hifi vežu značky Thompson, hifi vežu bez označenia, zostatok na účte v Poštovej banke, a. s., č. XXXXXXX/XXXX a zostatok na vkladnej knižke vedenej v Poštovej banke, a. s., č. XXXXXXXX/XXXX. Odporkyňu zaviazal zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 7.751,59 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 49,98 eur a trovy právneho zastúpenia 935,43 eur, a to k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 468,50 eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil cit: „V prejednávanej veci správca konkurznej podstaty úpadcu navrhol vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Na základe zhodných výpovedí účastníkov konania súd ustálil okruh aktív a pasív patriacich do BSM. Keďže účastníci konania zhodne ustálili zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, ako aj hodnotu obchodného podielu úpadcu spoločnosti Arteco, s. r. o., Poprad, súd v zmysle § 120, ods. 3, O.s.p., vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva patria hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 35,-- eur, aktíva na účte v poštovej banke vo výške 15.504,05 eur (467.075,10 Sk), zostatok na vkladnej knižke v Poštovej banke v sume 27,12 eur, hodnota obchodného podielu v spoločnosti Arteco, s. r. o., Poprad, vo výške 33,-- eur. Taktiež bolo potrebné zohľadniť hodnotu dvoch kusov akcií, ktoré speňažil správca konkurznej podstaty za sumu 30,-- eur. Celková hodnota aktív patriacich do BSM teda predstavuje sumu 15.629,17 eur. V zmysle § 150 Obč. zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov má teda nárok na polovicu hodnoty majetku patriaceho do BSM,t. j. na sumu 7.814,59 eur. Keďže do konkurznej podstaty pripadla iba suma získaná predajom akcií v hodnote 30,-- eur a obchodný podiel v hodnote 33,-- eur, t. j. práva v hodnote 63,-- eur, súd
uložil odporkyni uhradiť do konkurznej podstaty sumu 7.751,59 eur. Pri rozdelení majetku patriaceho do BSM súd rešpektoval zhodné návrhy účastníkov konania, na základe ktorých do konkurznej podstaty bol prikázaný obchodný podiel úpadcu a do vlastníctva odporkyne boli prikázané hnuteľné veci a finančné prostriedky na účte a vkladnej knižke.
Pri vyporiadaní súd neprihliadal na záväzok, ktorý uhradila odporkyňa v priebehu konania. Je pravdou, že v zmysle § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, pri spoločných záväzkoch je veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od ktoréhokoľvek z dlžníkov. V zmysle § 511 ods. , Obč. zákonníka, ak dlh splní jeden z dlžníkov, je oprávnený požadovať od ostatných náhradu podľa ich podielov. Odporkyňa preukázala, že uhradila spoločný záväzok vo výške 18.560,-- eur. V prípade, ak na majetok dlžníka je vyhlásený konkurz, v zmysle § 28 ods. 1, ZoKaR, pohľadávka ktorá nie je pohľadávkou proti podstate sa v konkurze uplatňuje prihláškou a v rámci konkurzného konania je možné vyporiadať iba riadne prihlásené pohľadávky. V zmysle § 28 ods. 5 ZoKaR, prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (t. j. podmienenú pohľadávku). Práva spojené s podmienenou pohľadávkou si veriteľ môže uplatňovať až keď správcovi preukáže vznik pohľadávky.
Vzhľadom na prebiehajúci konkurz na majetok manžela odporkyne ako úpadcu, súd dospel k záveru, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemôže prihliadnuť na záväzok uhradený odporkyňou, pretože v takom prípade by došlo k uspokojeniu záväzku pohľadávky, ktorá nebola riadne prihlásená v konkurznom konaní, čím by došlo k znevýhodneniu veriteľov, ktorí svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurze. Ak by súd zohľadnil zaplatenie tohto záväzku, došlo by týmto k zníženiu hodnoty za vyrovnávací podiel, ktorý je odporkyňa povinná uhradiť do podstaty a tým aj zmenšeniu majetku patriaceho do podstaty. Podľa názoru súdu aj odporkyňa mohla prihlásiť svoju pohľadávku, ktorú má voči úpadcovi z titulu náhrady za jeho podiel na uhradenom spoločnom záväzku ako podmienenú pohľadávku, v takom prípade by pohľadávka odporkyne mohla byť vyporiadaná v rámci konkurzu.“.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z hotových výdavkov navrhovateľa 49,98 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia 935,43 eur, ktoré špecifikoval.
O povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Keďže navrhovateľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ cit. zákona, súd zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku odporkyňu.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie odporkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke bol solidárny, preto sa veriteľ mohol uspokojiť voči manželovi, ako aj voči nej samej. Okolnosť, že veritelia svoju pohľadávku neprihlásili do konkurzu vyhlásenému na majetok manžela odporkyne, preto nespôsobila zánik pohľadávky voči odporkyni, ktorá bola povinná uhradiť pohľadávku priznanú exekučným titulom a vymáhanú v exekučnom konaní. Preto má nárok na započítanie toho, čo zo svojho vynaložila na zánik spoločného záväzku. Judikatúra súdov v plnom rozsahu rešpektuje potrebu vyporiadať okrem aktív aj pasíva manželov, pričom vychádza analogicky z ust. § 150 Obč. zákonníka. Účastník zaniknutého BSM má teda nielen právo na úhradu toho, čo zo svojho vynaložil na nadobudnutie spoločného majetku, ale aj na úhradu toho, čo zo svojho vynaložil na úhradu spoločného záväzku. Právne konanie veriteľov, ktorí svoju pohľadávku neprihlásili do konkurzu vyhláseného na majetok manžela odporkyne bolo ovládané výlučne ich vôľou a odporkyňa nemala a nemohla mať na ich konanie preukázateľne žiadny vplyv. Účastníci BSM sú zo spoločných záväzkov zaviazaní solidárnym plnením - spoločne a nerozdielne. Tento druh spoločnej hmotnoprávnej zodpovednosti umožňuje veriteľovi domáhať sa plnenia voči ktorémukoľvek dlžníkovi, t.j. voči obom, len voči jednému alebo len voči druhému. Z uvedeného dôvodu solidárni dlžníci z procesnoprávneho hľadiska nevytvárajú tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo. Ustanovenie § 47 ods. 1 a § 48 veta prvá ZoKR sa preto netýka procesného postavenia odporkyne v exekučnom konaní. Odporkyňa ako manželka úpadcu nemohla využiť účinky konkurzného konania, ktoré chránia úpadcu pred súdnymi a exekučnými konaniami, nakoľko sama úpadcom nebola. Tvrdila, že uhradila spoločný záväzok výlučne z vlastných prostriedkov 4 roky po zániku BSM. Svoj nárok na započítanie tejto sumy voči hodnote BSM nemohla vzniesť skôr než v konaní o vyporiadanie BSM, ktoré je jediným druhom súdneho konania, v ktorom bolo možné tento nárok vyporiadať. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu trval na tom, že pokiaľ pohľadávka veriteľov voči úpadcovi nebola prihlásená do konkurzu, nie je možné ju vymáhať od úpadcu, ale výlučne iba od odporkyne. Poukázal tiež na to, že odporkyňa nepreukázala, že uhradená suma 18 560 Eur predstavovala prostriedky, ktoré by boli výlučne v jej vlastníctve. Navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať trovy odvolacieho konania.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie tiež navrhovateľ, a to voči výroku o trovách konania v časti nepriznania náhrady cestovného za použitie osobného motorového vozidla. Navrhol zmeniť výrok o trovách a zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania 270,34 eur a trov právneho zastúpenia 935,43 eur.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že odvolanie nie je dôvodné, lebo okolnosti prípadu nevyžadovali, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom odporkyne, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
Podľa § 150 ods. 1 Obč. zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 511 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoKR), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 48 veta prvá ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Podľa § 53 ods. 1, 2 ZoKR, vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.
Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom.
Z obsahu spisu a k nemu pripojeného exekučného spisu sp. zn. Er 537/1997 vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 02.07.1994 manželstvo. Dňa 10.10.1995 účastníci konania ako dlžníci uzatvorili zmluvu o pôžičke s veriteľmi (manželmi Ing. U. Y. a JUDr. R. Y.), na základe ktorej im bola poskytnutá pôžička vo výške 460 000,- Sk. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 9C 356/1996 - 14 zo dňa 30.05.1996 zaviazal manželov G. a odporcu v 3. rade L. O., aby v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatili navrhovateľom (manželom Y.) spoločne a nerozdielne 310 000,- Sk s príslušenstvom. Na základe predmetného rozsudku bolo dňa 12.03.1997 začaté exekučné konanie proti povinným vedené pod sp. zn. Er 537/2007, EX 152/1997 u súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš. Na základe uznesenia o povolení obnovy konania vyvolanej odporcom v 3. rade L. O. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 08.07.1998 zaviazal iba odporcov v 1. a 2. rade
- manželov G. zaplatiť navrhovateľom - manželom Y. 310 000,- Sk s príslušenstvom. Exekúcia bola zastavená uznesením č. k. Er 530/1997 - 58 zo dňa 10.11.2011 v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) z dôvodu, že jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2011.
Konkurz na majetok navrhovateľa bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6K 119/2005 - 29 zo dňa 24.07.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2007. Správca konkurznej podstaty úpadcu sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 ZoKR domáhal návrhom podaným na súd dňa 11.09.2007 vyporiadania BSM účastníkov konania. Odporkyňa v priebehu konania tvrdila, že dňa 21.06.2011 uhradila dva krát po 9 000 Eur za účelom úhrady dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke a dňa 23.06.2011 uhradila 560 Eur na trovy exekúcie, pričom žiadala tieto sumy započítať v rámci vyporiadania BSM. Navrhovateľ nesúhlasil so započítaním z dôvodu neprihlásenia pohľadávky do konkurzu, čím by došlo k ukráteniu ostatných veriteľov, ktorí svoje pohľadávky riadne prihlásili.
Podstatou odvolacieho konania je námietka odporkyne, ktorá požaduje, aby súd pri vyporiadaní BSM započítal sumu 18 560 Eur, ktorú uhradila podľa jej tvrdení z vlastných prostriedkov, na úhradu spoločného dlhu. Z obsahu spisu bolo jednoznačne preukázané, že dlh vznikol za trvania manželstva na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.1995, pričom rozsudkom účastníci konania boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľom 310 000,- Sk s príslušenstvom. V tejto súvislosti treba poukázať na ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého, ak rozhodnutím súdu bola uložená viacerým dlžníkom povinnosť splniť dlh veriteľovi spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Znamená to, že veriteľ sa mohol domáhať zaplatenia celého dlhu buď od navrhovateľa, alebo od odporkyne, alebo od oboch z nich. Ide o pasívnu solidaritu na strane dlžníkov. V danom prípade odporkyňa bola oprávnená a zároveň povinná splniť celý dlh sama.
Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dňa 24.07.2007 došlo zo zákona (§ 53 ods. 1 ZoKR) k zániku BSM medzi účastníkmi konania. Súčasne účinkom vyhlásenia konkurzu bolo, že exekučné konanie na majetok úpadcu sa ex lege zastavilo (§ 48 veta prvá ZoKR). Toto zákonné ustanovenie má chrániť úpadcu pred exekučným konaním, no nemá účinky na ostatných spoludlžníkov. Právnym následkom uvedeného bolo, že veritelia sa mohli domáhať zaplatenia dlhu výlučne voči odporkyni, keďže voči navrhovateľovi im toto právo vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu zaniklo. Bolo na vôli veriteľov, či si prihlásia svoju pohľadávku do konkurzu, alebo nie, ktorú skutočnosť odporkyňa ovplyvniť nemohla. V tomto prípade, keďže veritelia disponovali právoplatným a vykonateľným exekučným titulom voči
dlžníkom zaviazaným spoločne a nerozdielne a dokonca bola voči nim vedená exekúcia, mohli sa s úspechom domáhať zaplatenia dlhu len vo vzťahu k odporkyni. V prípade zaplatenia dlhu jedným dlžníkom, nárok veriteľov voči druhému dlžníkovi zaniká. Následne ten dlžník, ktorý uhradil celý dlh aj za ostatných, je oprávnený požadovať náhradu od toho, za ktorého plnil. Ide o regresný nárok dlžníka, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a tým, za koho sa plnilo. V prípade, ak nie je vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi upravený rozhodnutím, potom platí, že podiely oboch dlžníkov sú vo vzájomnom pomere rovnaké (teda 1).
Odporkyňa v konaní tvrdila, že dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uhradila platbami zo dňa 21.06.2011 a dňa 23.06.2011, pričom predložila potvrdenie o hotovostných vkladoch (čl. 137, 138 a 149 spisu). Z predložených dokladov však nevyplýva, či tieto finančné prostriedky boli skutočne použité na úhradu dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s manželmi Y.. Vyplýva z nich iba skutočnosť, že vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Poprad, boli vložené na účet č. XXXXXXXX/XXXX peňažné prostriedky, ale nie je zrejmé, kto ich vkladal, komu patril účet príjemcu a za akým účelom boli tieto platby realizované. V prípade preukázania, že odporkyňa skutočne použila vlastné finančné prostriedky na úhradu spoločného dlhu vzniknutého za trvania manželstva, má právo žiadať, aby táto úhrada bola započítaná pri vyporiadaní BSM. Tento jej nárok vyplýva jednak z ust. § 511 ods. 3 Obč. zákonníka upravujúceho nároky dlžníka, ktorý plnil za ostatných dlžníkov, ale tiež z ust. § 150 ods. 1 veta druhá Obč. zákonníka upravujúceho nárok manžela na úhradu toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, v tomto prípade na úhradu spoločného dlhu manželov. Nárok odporkyne je plne legitímny.
Je potrebné pripomenúť, že momentom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu došlo k zániku BSM účastníkov konania a každý z nich po tomto dátume nadobúdal majetok do vlastníctva oddelene od majetku druhého manžela. Námietka navrhovateľa, že finančné prostriedky, ktorými mala odporkyňa uhradiť dlh, pochádzajú zo spoločného účtu manželov vedeného v Poštovej banke, a.s., a teda, že tieto patria do BSM, nebola dôvodná. Účinkom vyhlásenia konkurzu bolo okrem iného tiež to, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, prešlo na správcu. Tvrdenia správcu podstaty úpadcu o pravdepodobnosti pôvodu finančných prostriedkov sú teda iba hypotetické, ktoré ako správca nepreukázal, napriek tomu, že koná za úpadcu.
Úlohou súdu prvého stupňa bude preto vykonať dokazovanie ohľadom vykonaných platieb, t.j. zistiť, kto z akých prostriedkov, na účet koho a za akým účelom realizoval platby. Ak bude v konaní preukázané, že odporkyňa naozaj uhradila celý dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva a ktorý bola povinná uhradiť spoločne a nerozdielne s navrhovateľom, bude potrebné zohľadniť túto skutočnosť pri vyporiadaní BSM, o ktorom súd opätovne rozhodne po započítaní 1 toho, čo odporkyňa zo svojho vynaložila na úhradu spoločného dlhu.
Odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil, lebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu z dôvodu, že predmetom vyporiadania musia byť všetky aktíva a pasíva vzniknuté počas trvania manželstva, pričom odvolací súd nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Uvedený právny názor vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 174/2012 zo dňa 25.07.2013, cit: „I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.) alebo zrušiť (§ 221 O.s.p.).“.
Z dôvodu zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, odvolací súd sa nezaoberal odvolacími námietkami vo vzťahu k trovám konania, pretože ide o súvisiaci výrok, ktorý bol tiež zrušený. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne opätovne o trovách konania.
Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.