Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-26-2015.pdf
PDF · 77.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/26/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, proti odporcovi C. K., nar. XX.XX.XXXX, Y. X, C. v konaní o zaplatenie 1.030,97,-eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 14Ro/173/2013-60 zo dňa 04.07.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) odmietol odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS voči platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov č. k. 14Ro/173/2013-74 zo dňa 06.06.2013.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 93 ods. 2 a 4, § 172 ods. 1 a 2, § 174 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
V odôvodnení uviedol, že dňa 03.05.2013 podal navrhovateľ voči odporcovi návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému bolo vyhovené. Dňa 06.06.2013 vydal súd prvého stupňa platobný rozkaz č.k. 14Ro/173/2013, ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 14.06.2013 a odporcovi dňa 13.06.2013. Odporca nepodal odpor proti predmetnému platobnému rozkazu, aj napriek tomu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.07.2013 oznámilo vstup do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktoré týmto podaním podalo odpor proti platobnému rozkazu, kde namietalo neprijateľne zmluvné podmienky, nekalé obchodne praktiky a zároveň vznieslo námietku premlčania.
Ďalej uviedol, že účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v sporovom konaní a v prípade skráteného konania, akým je aj konanie o vydanie platobného rozkazu, tieto účinky môžu nastať až po podaní odporu. Tato skutočnosť vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2012, sp.zn. 6Cdo 207/2011. Poukázal na gramatický výklad ust. 172 ods. 1 a § 174 ods. 2 O.s.p., z ktorého možno vyvodiť, že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odporu voči platobnému rozkazu, nakoľko toto právo ma len odporca. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhodnotil odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako odpor podaný neoprávnenom osobou a preto ho odmietol.
Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote vedľajší účastník na strane odporcu odvolanie. Poukázal na to, že názor súdu prvého stupňa neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných a rezignovaných spotrebiteľov v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí na súdoch Slovenskej republiky sa stále rieši vydávaním platobných rozkazov v
rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 O.s.p., keď súdy Slovenskej republiky masovo vydávajú platobné rozkazy aj vo veciach, v ktorých sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, pričom zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Dôvodom, pre ktorý spotrebiteľ odpor voči platobnému rozkazu nepodá, ako to bolo aj v predmetnom konaní, spočíva v nízkej právnej vedomosti spotrebiteľa využiť takýto významný procesný inštitút, nakoľko by v ňom nevedel poukázať na rozhodujúce skutočnosti a neprijateľné podmienky v zmluve. V takýchto veciach je jedinou účelnou, hospodárnou a efektívnou pomocou spotrebiteľovi predovšetkým vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do konania
Do pozornosti dal aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Cofidis C-473/020, z ktorého vyplýva, že súd nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady č. 93/13/EHS. Poukázal taktiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Banco Espanol C-618/10 zo dňa 14.6.2012.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie súdov, ako je uznesenie Najvyššie súdu SR sp.zn. 2Obdo 27/2012 z 27.08.12, taktiež uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 5Co/70/2012, 16Co/70/2012, 17Co/62/2012, 17Co/155/2012 a 18/121/2012.
Považoval za absurdné, aby nezákonným postupom súdu, ktorým vydá platobný rozkaz vo veci, v ktorej ho vydať nesmie, súd odôvodňoval vylúčenie účastníka z konania a zabránil mu takýmto nezákonným postupom ochrániť spotrebiteľa pred úžerou, nemorálnosťou, nečestnosťou a pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami.
S poukazom na uvedené vedľajší účastník trval na podanom odpore a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný rozkaz.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p..
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po tomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je opodstatnené.
V intenciách rozhodovania o odpore podaného Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 174 ods. 3 O.s.p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a/ oneskorene, b/ bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c/ neoprávnenou osobou.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
,,Oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo 3/2014 z 21.08.2014). V predmetnej veci súd prvého stupňa správne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (6Cdo 207/2011 z 10.10.2012 ako uvádza súd prvého stupňa, podobne 6Cdo 357/2012 z 30.10.2013, 7Cdo 135/2013 z 21.10.2013 ), pričom z týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že účinky vedľajšieho účastníctva (vrátane subjektu vystupujúceho v záujme ochrany práv spotrebiteľov, ako je to v predmetnej právnej veci) môžu nastať až po tom, čo konanie nadobudne skutočne sporový charakter a to nastane až po podaní odporu zo strany hlavného účastníka konania, teda žalovaného, čo sa v predmetnej veci nestalo. Do tejto doby nemôžu nastať účinky vedľajšieho účastníctva a nemožno vychádzať z toho, že na základe oznámenia o vstupe do konania sa stalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vedľajším účastníkom na strane žalovaného s právom využívať procesné oprávnenia uvedené v citovaných ustanoveniach § 93 O.s.p.
Z gramatického výkladu ustanovenia § 172 ods. 1 O.s.p. a § 174 ods. 2 O.s.p. možno vyvodiť, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nie je oprávnené na podanie odporu voči platobnému rozkazu, nakoľko toto právo má len odporca a takýto záver plynie aj z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je potrebné konštatovať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najvyššia súdna autorita všeobecných súdov v našom štáte sa zaoberal aj predmetnou argumentáciou týkajúcou sa eurokonformného výkladu § 93 O.s.p. (o oprávneniach vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní) v nadväznosti na ustanovenia § 172 ods. 1 O.s.p. a nasl. (o skrátenom tzv. rozkaznom konaní), pričom tieto ustanovenia vyložil tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom uzavrel, že účinky vedľajšieho účastníctva nemôžu v skrátenom rozkazom konaní nastať bez toho, aby hlavný účastník podal vo veci odpor proti platobnému rozkazu.
Takýmto výkladom nedochádza k popretiu článku 38 Charty základných práv Európskej únie, nakoľko účasť vedľajšieho účastníka - občianskeho združenia zameraného na ochranu spotrebiteľa - je možná v súdnom konaní, avšak táto účasť má konkrétne limity, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho poriadku a výkladu, ktoré takýmto právnym predpisom poskytuje Najvyšší súd SR.
K odvolacej námietke Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré tvrdí, že vedľajší účastník je legitimovaný na podanie odporu proti platobnému rozkazu a toto svoje tvrdenie opiera o uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.8.2012 sp. zn. 2 Obdo 24/2012, je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva, rieši úplne inú procesnú situáciu vedľajšieho účastníka, a to právo vedľajšieho účastníka podať odvolanie a dovolanie. Tieto závery však nie je možné aplikovať na riešenie v tejto veci prejednávanej právnej otázky, t.j. práva vedľajšieho účastníka na podanie odporu proti platobnému rozkazu.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C- 473/00 (vo veci Cofidis), ktoré taktiež odvolateľ cituje vo svojom odvolaní a z ktorého vyplýva, že súd nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady č. 93/13/EHS, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa v predmetnej veci neaplikoval znenie vnútroštátneho práva (O.s.p.), ktoré by bránilo naplneniu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS.
V preskúmavanej veci nie je namieste argumentácia rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012. Uvedené rozhodnutie sa totiž týka španielskej právnej úpravy, ktorá neoprávňuje súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu, ex offo a alimine rozhodnúť o neplatnosti nekalých podmienok, keďže sa ich prípadná nekalá povaha (podľa španielskej právnej úpravy) posudzuje v rámci všeobecného právneho konania, ktoré sa začne iba v prípade, že dlžník podá odpor.
Súd prvého stupňa vychádzal z konkrétnych procesných pravidiel a ich výkladu daného Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pokiaľ ide o podmienky a limity vedľajšieho účastníctva v občianskom súdnom konaní.
V danej situácii teda nenastali účinky vedľajšieho účastníctva pre Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v predmetnej veci, a preto odpor, ktorý podalo toto združenie voči predmetnému platobnému rozkazu súdu prvého stupňa, je potrebné hodnotiť ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ tento odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.