Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/46/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa EuroFinancovanie s.r.o. so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO 44 731 906, právne zastúpeného JUDr. W. Z., advokátom so sídlom kancelárie K. W. 10, XXX XX Y., proti odporcom 1/ OTV INVEST, s.r.o. so sídlom Námestie Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO 46 588 060, 2/ Ing. V. W., bydliskom B. F. XXXX/XX, XXX XX B. XX, J. republika, v konaní o určenie, že záložné právo nie je, o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -52 zo dňa 16. januára 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol tomuto súdu doručený dňa 15.1.2015. Za aplikácie , , (ďalej len ) a (ďalej len Obč. zák.), keď mal súd prvého stupňa z navrhovateľom predložených listín osvedčené, že odporca 1/ na základe zmluvy o úvere z augusta 2012 dlhuje navrhovateľovi na zaplatení úveru čiastku 500 000 eur. Zaplatenia tejto sumy sa navrhovateľ domáha proti odporcovi 1/ v exekučnom konaní na základe notárskej zápisnice. Odporca 1/ ako kupujúci dňa 17.4.2014 uzavrel s treťou obchodnou spoločnosťou, za ktorú podľa konal ako záložný veriteľ odporca 2/, kúpnu zmluvu (vklad zo dňa 7.7.2014) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie B.. Na účely zabezpečenia zaplatenia kúpnej ceny odporca 2/ ako záložný veriteľ a odporca 1/ ako záložca uzavreli dňa 25.4.2014 záložnú zmluvu k týmto nehnuteľnostiam, pričom záložné právo v prospech odporcu 2/ bolo zapísané dňa 13.8.2014 pod V XXXX/2014.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenie je to, že súd musí mať za osvedčenú danosť práva, ktorého sa navrhovateľ predbežného opatrenia mieni domáhať vo veci samej. Z návrhu o nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľ danosť svojho práva, ktorého sa domáha vo veci samej, odvodzuje od vyššie opísaných skutkových okolností, ktoré zrejme i v ďalšom konaní zostanú nesporné, a to s ohľadom na to, že ide o skutočnosti, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov, ktorých autenticita je potvrdená tým, že boli predložené na zápis do katastra nehnuteľností. Osvedčenosť toho, že odporca 2/ nemá záložné právo k nehnuteľnostiam odporcu 1/, vyvodil navrhovateľ právnym názorom vychádzajúcim z výkladu . Tvrdil, že odporca 1/ ako záložca, hoci uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli zakladané nehnuteľnosti, záložnú zmluvu uzavrel ešte predtým, ako bolo jeho vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy zapísané do katastra nehnuteľností, nebol oprávnený na uzavretie takejto zmluvy, keďže záložnú zmluvu mohol uzavrieť, a teda záložné právo zriadiť až potom, ako bol zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ ustanovenie vykladá tak, že na platné zriadenie

záložného práva je nevyhnutné, aby záložca bol vlastníkom zakladaných nehnuteľností v čase uzavretia záložnej zmluvy; nestačí, ak sa ich vlastníkom stane po uzavreté zmluvy avšak predtým, ako sa rozhodne o zápise záložného práva do katastra nehnuteľností. Správnosť svojho záveru navrhovateľ posilňuje tým, že za základnú súkromnoprávnu zásadu považuje latinské spojenie „nemo plus iuris.“ S týmto názorom navrhovateľa súd prvého stupňa nesúhlasil, pretože z vyplýva, že podmienkou zriadenia záložného práva je to, aby vec, na ktorú sa zriaďuje záložné právo, patrila záložcovi. Rozhodujúcou časťou výkladu je pre právne posúdenie správnosti právneho názoru navrhovateľa to, ako vyložiť pojem zriadenie záložného práva, konkrétne či tento pojem zahŕňa len vznik záložného práva ako vecného práva k cudzej veci, ku ktorému dochádza zápisom tohto práva do katastra nehnuteľností alebo zriadenie záložného práva zahŕňa i právne skutočnosti predchádzajúce zápisu záložného práva. K tomu treba uviesť, že vznik vecných práv je spojený s tým, že na ich vznik sa vyžaduje záväzkovoprávny dôvod (spravidla zmluva) a vecnoprávny spôsob (spravidla odovzdanie alebo zápis do katastra nehnuteľností alebo inej evidencie). Otázkou je, či v čase uzavretia zmluvy musí byť osoba, ktorá sa zaväzuje na iného previesť alebo zriadiť vecné právo, i vlastníkom takejto veci. Na uvedenú otázku treba odpovedať tak, že podmienkou platnosti akejkoľvek zmluvy, ktorou sa určitá osoba zaväzuje zriadiť v prospech druhej osoby vecné právo nie je to, aby táto osoba bola v čase uzavretia zmluvy vlastníkom veci, keďže uzavretím zmluvy sa vecné právo nezriaďuje, ale povinná osoba sa zaväzuje takéto právo zriadiť. Týmto výkladom súd prvého stupňa ustálil, že nie je neplatná taká zmluva, ktorou sa nevlastník zaviaže, či už zriadiť záložné právo alebo previesť vlastnícke právo k veci, ktorej nie je vlastníkom, keďže ak by sa vlastníkom nestal tak, by vecné právo zriadiť nemohol a to by nemalo za následok neplatnosť zmluvy, ale porušenie jeho zmluvných povinností. Na strane druhej však tento záver nevyhnutne musí viesť k tomu, že existenciu záložného práva nemožno podmieniť tým, že záložca musí byť vlastníkom založenej veci v čase uzavretia záložnej zmluvy a na vznik záložného práva stačí to, ak je záložca vlastníkom založenej veci v čase, keď sa záložné právo zriaďuje, či už odovzdaním hnuteľnej veci alebo zápisom záložného práva do katastra nehnuteľností vo forme vkladu. V posudzovanom prípade záložca v čase uzavretia záložnej zmluvy vlastníkom zakladaných nehnuteľností nebol, no následne sa ním stal a bol ním v čase rozhodovania o návrhu na vklad záložného práva. Preto v žiadnom prípade nemožno dospieť k tomu záveru, že by odporca 1/ previedol na odporca 2/ práva, ktoré by mu neboli patrili. K tomu považoval za potrebné uviesť, že právny názor podsúvaný navrhovateľom nemá ani žiadny praktický účel a jeho dodržiavanie by viedlo k bezdôvodnému obmedzovaniu zmluvnej voľnosti, keďže na ochranu predtým, aby niekto nadobudol práva, ktoré osobe, ktorá ich prevádza, nepatria, stačí len sankcia vo forme zákazu takéhoto nadobúdania bez toho, aby bolo nutné nadobudnutiu predchádzajúcu zmluvu sankcionovať jej neplatnosťou.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov vymedzených v v spojení s , keď v konaní došlo k vadám podľa spočívajúcich v odňatí možnosti konať pred súdom účastníkovi konania a v , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že s právnym názorom súdu prvého stupňa sa nestotožňuje. Súd v rozpore s platnou právnou úpravou posúdil oprávnenie odporcu 1/ ako záložcu zriadiť záložné právo, hoci v čase zriadenia nebol vlastníkom zálohu. S poukazom na citáciu , a Obč. zák. uviedol, že táto právna úprava korešponduje aj teoretickej notoriete, podľa ktorej vznik záložného práva je postavený na dvoch právnych skutočnostiach : 1/ právny titul, na podklade ktorého sa záložné právo zriaďuje a 2/ modus, na podklade ktorého záložné právo vzniká. Vychádzajúc z odborného komentára, I. Fekete - , veľký komentár, 1. Diel, Eurokódex, 2011, str. 915, v ustanovení sú uvedené jednotlivé právne skutočnosti vedúce k zriadeniu záložného práva. Na platný vznik záložného práva sa spravidla vyžaduje ešte registrácia záložného práva v príslušnom registri. Právna úprava v súvislosti sa zmluvným záložným právom rozlišuje medzi zriadením záložného práva a vznikom záložného práva (151e). registrácia záložného práva má na vznik záložného práva konštitutívne právne účinky. S prihliadnutím na znenie Obč. zák. je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že zákonodarca vyžaduje, aby záložca bol už v čase zriadenia záložného práva vlastníkom veci, ktorá je predmetom zálohu. V tomto prípade sa pod uriadením záložného práva rozumie uzatvorenie záložnej zmluvy, a teda záložca musí byť vlastníkom zálohu v čase, keď pristupuje k uzatvoreniu právneho úkonu. Ak by mal platiť názor prezentovaný súdom prvého stupňa zákonodarca by zvolil iný spôsob legislatívno-technickej úpravy a tento názor nemá žiadnu právnu oporu. Tento názor súd prvého stupňa nijako na podklade zákonného ustanovenia nezdôvodnil, rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo je v rozpore s právom účastníka na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie ( ). Konajúcemu súdu bolo preukázané, že odporca 1/ v záložnej zmluve zo dňa 25.4.2014 výslovne

prehlásil, že je vlastníkom zálohu (článok I bod 1), resp. prezentoval sa ako vlastník nehnuteľností (článok II bod 1), hoci ním v skutočnosti nebol a nebol oprávnený s nimi nakladať. V čase podpisu záložnej zmluvy neexistoval ani spôsobilý predmet, záloh, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve inej osoby. Tento právny stav možno kvalifikovať ako právnu nemožnosť plnenia podľa Obč. zák., ktorej následkom je absolútna neplatnosť záložnej zmluvy. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd v zmysle uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a nariadil predbežné opatrenie, žiadal náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporcovia 1/, 2/ nevyjadrovali z dôvodu, že pre danú procesnú situáciu platí postup podľa tretia veta

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri náležitostiach v rozsahu , aj náležitosti podľa 75 ods. 2 s uvedením dôvodov odvolania podľa , vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Obligatórne ( ) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v - g/ a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v konaní a v postupe súdu prvého stupňa procesné vady podľa - g/ a ani tzv. iné vady konania nezistil.

Námietku navrhovateľa obsahujúcu odvolací dôvod podľa v spojení s , keď v konaní došlo k vadám podľa spočívajúcim v odňatí možnosti konať pred súdom účastníkovi konania, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Ako odňatie možnosti konať pred súdom navrhovateľ vymedzil nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom absentujú náležitosti podľa Poukázal na to, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa nie je vôbec uvedené zákonné ustanovenie, výkladom je prezentovaný právny názor tohto súdu o tom, že existenciu záložného práva nemožno podmieniť tým, že záložca musí byť vlastníkom založenej veci v čase uzavretia záložnej zmluvy a na vznik záložného práva stačí to, ak je záložca vlastníkom založenej veci v čase, keď sa záložné právo zriaďuje, či už odovzdaním hnuteľnej veci alebo zápisom záložného práva do katastra nehnuteľností vo forme vkladu. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súdy majú povinnosť rozhodnutia odôvodniť spôsobom zakotvených v .

Odvolací súd podľa v spojení s , a po preskúmaní napadnutého uznesenia v intenciách odvolacieho dôvodu navrhovateľa o odňatí možnosti konať pred súdom porušením práva na súdnu ochranu z absencie riadneho odôvodnenia uznesenia dospel k záveru, že odôvodnenie uznesenia obsahuje uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, uvedenie skutočností, ktoré súd prvého stupňa považoval v konaní o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia za osvedčené a uvedenie skutkového stavu, citáciu zákonných procesných a hmotnoprávnych predpisov, pod ktoré podradil osvedčený skutkový stav a právne posúdenie veci, teda obsahuje interpretáciu a aplikáciu právnej normy. Z hľadiska citovaných zákonných ustanovení uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti riadneho odôvodnenia. Pokiaľ právny názor súdu prvého stupňa nezodpovedá predstavám navrhovateľa, nemožno tento stav považovať za porušenie práva na súdnu ochranu v podobe nedostatočného odôvodnenia vydaného uznesenia.

Predbežné opatrenie v zmysle je možné nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Vydanie predbežného opatrenia smerujúcemu k tomu, aby účastník nenakladal s určitými vecami alebo právami, alebo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal (, ), neodôvodňuje iba domnienka, že bol porušený zákon. Osvedčené musia

byť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o opodstatnenosti nároku, ktorému sa poskytne predbežná ochrana a tiež skutočnosť, že potreba jeho vydania je naliehavá. Návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia posúdil odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa podľa po začatí súdneho konania. Pri nariadení predbežného opatrenia na návrh vychádza súd z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma predpoklady pre jeho nariadenie aj so zreteľom na jeho jestvujúce hmotnoprávne zabezpečenie. Predovšetkým posudzuje základné podmienky konania právomoc a príslušnosť, spôsobilosť účastníkov konania, tvrdenie a osvedčenie právneho vzťahu medzi účastníkmi, potrebu dočasnej úpravy pomerov alebo či je vo veci reálna obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Konanie o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad ovládajúcich základné konanie o veci samej, v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu predbežného opatrenia a preto sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti predbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia (osvedčenia) vyvodí záver, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Súd je v konaní o nariadenie predbežného opatrenia viazaný nielen obsahom navrhovaného petitu, ale tiež dôvodmi, pre ktoré sa nariadenie uplatňuje.

Žalobcom navrhované predbežné opatrenie sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným za účelom zabezpečenia exekúcie vykonávanej na základe exekučného titulu notárskej zápisnice JUDr. Jozefom Ingrom, súdny exekútorom, ktorú skutočnosť navrhovateľ osvedčil aj výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. B.. Z tohto výpisu z listu vlastníctva, z časti C Ťarchy, je potrebné považovať za osvedčenú aj skutočnosť, že na nehnuteľnostiach vzniklo zmluvné záložné právo v prospech odporcu 2/ na základe záložnej zmluvy (V XXXX/XXXX). Okrem týchto údajov obsahuje výpis z listu vlastníctva v časti Poznámky aj skutočnosť vydania predbežného opatrenia súdom o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami v rozsahu neprevedenia na tretiu osobu, nezriadenia k nim záložného práva alebo iných vecných práv, neprenechania do užívania tretej osobe a oznámenie o začatí výkonu záložného práva oprávneného - odporcu 2/. Záložné právo k nehnuteľnostiam inej osoby ako odporcu 2/ nie je na výpise z listu vlastníctva zapísané.

Navrhovateľ odôvodnil návrh o nariadenie predbežného opatrenia rovnakými skutkovými okolnosťami ako návrh na začatie konania o určenie, že záložné právo nie je a tvrdením, že záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy nikdy platne nevzniklo. Odporcovia 1/, 2/ uzatvorili záložnú zmluvu dňa 25.4.2014 v čase, kedy odporca 1/ ešte nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Odporca 1/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňa 8.7.2014. Záložné právo zriadené v prospech odporcu 2/ nepožíva žiadnu právnu ochranu a je nulitné - neexistujúce.

Preskúmaním a posúdením splnenia podmienok pre rozhodnutie o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa z obsahu návrhu a navrhovateľom predložených listín, správne ustálil, že navrhovateľ neosvedčil danosť práva, ktorého sa navrhovateľ predbežného opatrenia mieni domáhať vo veci samej, ako základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd, pre ktorý bol rovnako ako pred súdom prvého stupňa, rozhodujúci stav veci v čase jeho vyhlásenia/vydania ( v spojení s a ), konštatuje, že naliehavosť dočasnej potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nemôže byť bez ďalšieho odôvodňovaná a založená iba na výkone záložného práva, ktoré je realizované v súlade a postupom podľa príslušných ustanovení hmotného práva, , ktorých aplikáciu a výklad vykonal navrhovateľ a na tomto výklade založil tvrdenie a osvedčovanie jednotlivých predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Otázka aktívnej legitimácie navrhovateľa a pasívnej legitimácie odporcov a otázka dôvodnosti návrhu na začatie konania je predmetom posúdenia podľa hmotného práva vo veci samej.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa potvrdil ako vecne správne, s jeho odôvodnením sa stotožňuje a odkazuje na dôvody v tomto uznesení uvedené.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa v rozhodnutí o veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.