Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-1-2022.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Dunčkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, T., o zaplatenie sumy 392,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 392,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 392,45 Eur od 26.03.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25.04.2016 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,- Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním splátok, žalobca ho opakovane riadne písomne vyzýval na úhradu splátok, zasielal mu upomienky, napriek tomu žalovaný splátky žalobcovi nezaplatil. Z toho dôvodu bol žalobca nútený listom zo dňa 13.02.2019 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručené dňa 18.03.2019 a nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlžnú sumu nezaplatil, tak sa od 26.03.2019 dostal do omeškania s plnením dlžnej sumy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.02.2020 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2014, Žiadosť o flexipôžičku zo dňa 16.04.2014, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, Oznámenie o splnení podmienok zo dňa 25.04.2014, Dodatok k tiketu pre refinancovanie úverov, kópiu vodičského preukazu žalovaného, kópiu občianskeho preukazu žalovaného, Potvrdenie o výške daňovej povinnosti, Daňové priznanie, Všeobecné obchodné podmienky, Tretia upomienka - pokus o zmier, výpis z úverového účtu, podací hárok, Výzvu na predčasné splatenie zo dňa 14.02.2019, kópiu obálky, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2020, Výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 05.08.2021, podací hárok.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 15.12.2022, keď súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinami, ako aj s ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
5. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 4.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 90,36 Eur mesačne, z toho 3,24 Eur mesačná splátka poistného, ročná úroková sadzba bola vo výške 11,10 %, RPMN bola 11,66 %, priemerná hodnota RPMN bola 20,54%, dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k dňu 23.05.2014 a dátum poslednej mesačnej splátky úveru a zároveň dátum splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 23.04.2019, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 5.226,85 Eur z toho istina 4.000,- Eur a celkové náklady dlžníka 1.226,85 Eur. V zmluve boli dojednané aj niektoré poplatky, vrátane poplatkov za upomienky. Upomienkou - pokus o zmier zo dňa 03.01.2019 žalobca oznámil žalovanému, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil svoje záväzky a vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške 280,45 Eur. Zároveň žalovaného upozornil, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve o úvere. Výzvou zo dňa 14.02.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že dňa 14.02.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a vyzval ho na uhradenie dlžnej sumy v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila dňa 18.03.2019 ako neprevzatá v odbernej lehote, pričom zásielka bola uložená na pošte dňa 25.02.2019. Listom zo dňa 09.12.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpanie pohľadávky na žalobcu. Výzvou zo dňa 05.01.2021 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky.
6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.04.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 4.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 90,36 Eur mesačne s poistením, splátka poistného bola vo výške 3,24 Eur, ročná úroková sadzba bola vo výške 11,10%, RPMN bola 11,66%, priemerná hodnota RPMN bola 20,54%, dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k dňu 23.05.2014 a dátum poslednej mesačnej splátky úveru a zároveň dátum splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 23.04.2019, celkové náklady dlžníka boli 1.226,85 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 5.226,85 Eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a prestal uhrádzať splátky úveru. Právny predchodca žalobcu úver dňa 14.02.2019 zosplatnil, čo oznámil žalovanému výzvou zo dňa 14.02.2019, ktorá bola žalovanému doručená dňa 18.03.019 (vrátením nedoručenej zásielky žalobcovi). Pôvodný veriteľ uzavrel so žalobcom dňa 14.02.2020 Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom postúpenie bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 09.12.2020. Po podaní žaloby žalovaný nezaplatil žiadnu sumu.
18. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ takto nekonal. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí úver je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, preto je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov).
19. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 392,45 Eur. Nakoľko súdu nebolo z podanej žaloby zrejmé z čoho pozostáva žalovaná suma, výzvou zo dňa 09.08.2022 vyzval žalobcu v lehote 15 dní od doručenia výzvy na špecifikáciu žalovanej pohľadávky. Výzva súdu bola žalovanému doručená dňa 11.08.2022. Žalobca žiadnym spôsobom na výzvu súdu nereagoval, nešpecifikoval ako dospel k žalovanej sume, t.j. akým výpočtom, ktorý by bol overiteľný súdom. Súd potom v kontexte s uvedeným poukazuje na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. S poukazom na citované ustanovenie bolo potom povinnosťou žalobcu riadne špecifikovať uplatnený nárok spôsobom, z ktorého bude jednoznačne zrejmé, prečo si žalobca uplatnil práve sumu 392,45 Eur a akým výpočtom k sume dospel. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný
opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia, pričom v procese sa súdu dokazuje pravdivosť týchto tvrdení o rozhodných skutočnostiach. Žalobca si však povinnosť tvrdenia dostatočne nesplnil. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia žalobu zamietnuť (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/140/2018-85 zo dňa 28.05.2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/103/2019 zo dňa 12.11.2019). Podľa názoru súdu žalobca tak nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď neuviedol spôsob výpočtu, ktorým k žalovanej sume dospel, pričom na výzvu súdu na doplnenie chýbajúcich skutkových tvrdení nereagoval a tieto napriek výzve nedoplnil. V danom prípade nebol dôvod na odstraňovanie vád žaloby, pretože žaloba mala všetky požadované náležitosti, pričom nedostatočná špecifikácia žaloby má za následok zamietnutie žaloby pre jej nepreskúmateľnosť, a nie jej odmietnutie. Súd taktiež nemal povinnosť žalobcovi uviesť, ako presne si má svoju pohľadávku vypočítať, pretože by tým prekročil svoju poučovaciu povinnosť, nakoľko by už nešlo o poučovanie žalobcu z procesného hľadiska, ale jednalo by sa už o poučovanie o hmotnom práve, kedy by súd za žalobcu uviedol, aké konkrétne skutočnosti ohľadom svojej pohľadávky má tvrdiť, aby bol v spore úspešný, čo by bolo tiež porušením princípu rovnosti účastníkov tohto civilného procesu. Súd výzvou zo dňa 09.08.2022 upovedomil žalobcu na nedostatočné skutkové tvrdenia v podanej žalobe, keď žiadal špecifikáciu žalovanej pohľadávky, na čo žalobca nereagoval a skutkové tvrdenia nedoplnil. Bolo povinnosťou žalobcu v zmysle čl. 8 základných princípov CSP označiť skutkové tvrdenie dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti. Preto súd žalobu vo výroku I. zamietol pre nepreukázanie nároku z dôvodu nepreskúmateľnosti žaloby.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko bol v konaní plne úspešný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.