Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/58/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Dunajskej č. 6, IČO: 36 864 421, proti povinnému Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v T., na ul. T. č. XXXX/X, o vymoženie sumy 1.192,14 eur (19.869,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 25.04.2012 č. k. -16, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.

Zamieta návrh oprávneného na prerušenie konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že exekučným titulom v prejednávanej veci je notárska zápisnica zo dňa 15.02.2004. Z notárskej zápisnice vyplýva, že splnomocnenec Mgr. M. V. požiadal v mene povinného o spísanie zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa a súhlase s exekúciou podľa Exekučného poriadku. Zároveň za povinného uznal dlh voči oprávnenému v plnom rozsahu, čo do základu aj výšky spolu vo výške 19.869,- Sk, vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 13.11.2003 do zaplatenia a vyhlásil, že uvedený dlh zaplatí v lehote do 23.02.2003. Taktiež vyhlásil, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

3. Exekučným titulom môže byť i notárska zápisnica, avšak za predpokladu, že spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti. Podstatnou náležitosťou, ktorá robí z notárskej zápisnice exekučný titul, je súhlas povinného s vykonateľnosťou. V danom prípade bolo preukázané, že skutkovým i právnym základom notárskej zápisnice, ktorá je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, je zmluva o úvere zo dňa 05.05.2003 uzavretá medzi oprávneným a povinným. Predmetná zmluva bola spísaná na formulárovom tlačive, ktorého súčasťou je i splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. M. V.. Pre posúdenie otázky, či predmetná notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, je potrebné preskúmať, či vyššie uvedené splnomocnenie je platným právnym úkonom, nakoľko iba platné právne úkony spôsobujú žiadané právne účinky.

4. Právny úkon musí byť dostatočne určitý, aby nevznikli pochybnosti o obsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto právneho úkonu. Neurčitý právny úkon je i úkon, ktorý je síce vyjadrený

zrozumiteľne, ale vyvoláva pochybnosti o obsahu práv a povinností. Splnomocnenie je koncipované veľmi široko a všeobecne, splnomocnencovi dáva široký priestor pre konanie, zároveň však vzbudzuje pochybnosti o skutočnom obsahu splnomocnenia. Takto formulované splnomocnenie spôsobuje jeho neurčitosť. Povinný týmto splnomocnením splnomocnil Mgr. M. V., aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nemohol predpokladať. Týmto postupom sa povinný vopred vzdal práva uznať alebo neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, a teda už v čase udelenia splnomocnenia mu bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (, ). Uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ešte len vznikne. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný. Okrem toho, splnomocnenec za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný nemohol mať vedomosť.

5. Ďalšou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobodnej vôle. V danom prípade bolo splnomocnenie súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Už v tomto splnomocnení bolo priamo uvedené meno Mgr. M. V. ako splnomocnenca dlžníka. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcov bola v tomto prípade podstatným spôsobom obmedzená, povinný nemal možnosť zvoliť si iného splnomocnenca, obsah zmluvy, aj splnomocnenia bol dopredu daný a povinný ho mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Možno teda ťažko hovoriť o slobodnej vôli povinného pri výbere splnomocnenca.

6. V zmysle ust. , zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade bolo meno splnomocnenca uvedené do formulára zmluvy priamo oprávneným, splnomocnenec bol teda vybraný oprávneným, čo nasvedčuje záveru, že splnomocnenec bude skôr hájiť záujmy osoby, ktorá ho vybrala, teda oprávneného, ako osoby, ktorá ho splnomocnila, teda povinného.

7. Na základe vyššie uvedeného sa splnomocnenie udelené Mgr. M. V. považovalo za absolútne neplatné. Táto neplatnosť spôsobuje to, že splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky. Z toho dôvodu je i predmetná notárska zápisnica nulitným právnym aktom a teda i nespôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého nemožno ďalej viesť exekúciu. Z uvedených dôvodov exekučný súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň túto exekúciu zastavil.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán (všeobecný súd) dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Platná notárska zápisnica (ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku) má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok, je exekučný súd viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Predovšetkým porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Postupom exekučného súdu, ako aj napadnutým uznesením, došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, ktoré sú imanentnou súčasťou základných práv a to spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s článkom 46 ods. 1 SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Oprávnený však je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáhal. Preto možno bez pochýb predpokladať, že povinný prechovával voči oprávnenému averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady rovnosti zbraní. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k svojim záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave, pričom ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Pokiaľ ide o plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere, toto je dostatočne určité a zrozumiteľné. Z prejavu vôle povinného je zjavný úmysel povinného, jeho vôľa a nemožno mať pochybnosti o obsahu jeho vôle. Ak by sa aj akceptovala pripomienka súdu, že plnomocenstvo je všeobecné, táto vlastnosť plnomocenstva mu nemôže byť na škodu a za žiadnych okolností nemôže spôsobiť jeho neplatnosť. Právny poriadok neuvádza, akými znakmi má byť právny úkon špecifikovaný a prípustné je aj tzv. generálne plnomocenstvo na všetky právne úkony. Z uvedeného plnomocenstva je zrejmé, pri akom právnom úkone má zástupca povinného zastúpiť a je tak zrejmý aj rozsah udeleného plnomocenstva. Pri náležitom posúdení nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. v nadväznosti na ust. . Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinný dlh splatí. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Ustanovenia právneho poriadku neumožňujú zástupcovi vykonávať rozhodovanie o vhodnosti, či nevhodnosti právneho úkonu pre zastúpeného. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom povinného. Podľa ust. je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nielen o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Podľa ust. Exekučného poriadku, súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa ust. Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím

taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ust., a preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

10. Pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený text o splnomocnení Mgr. M. V. povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá, a preto Mgr. M. V. nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. . Podľa tohto ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor so záujmami povinného spočíva v tom, že jeho zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. M. V. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.

12. Keďže ust. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. , je v zmysle ust. absolútne neplatný. V prejednávanej veci zástupca povinného nedisponoval platným plnomocenstvom. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto, lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval ak exekúciu v súlade s ust. Exekučného poriadku po vyhlásení za neprípustnú zastavil.

13. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.05.2011 č.k. -16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu SR jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa názoru Ústavného súdu SR z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

14. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. uznesenie ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní oprávnený úspech nemal a povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli.

16. Zároveň bol zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania podaný podľa ust. a to s poukazom na už spomínané zásadné stanovisko vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 12.05.2011 vo veci .

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).