Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/69/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, Q., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti žalovanému: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému povinnosť dočasne

- nevstupovať do rodinného súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcela registra „. parc. č. XXXX, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „. parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Q.,

- nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom alebo správnom konaní.

II. Toto neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j e na obdobie 1 roka od vydania rozhodnutia.

III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

IV. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

V. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 02.07.2024 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.07.2024, ktorým žalobkyňa navrhla, aby bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXXX, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „. parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Q., obec Q., okres K., a aby bola žalovanému uložená povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania, s tým, že žalovaný by bol poučený podľa a .

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že je matkou žalovaného, pričom spoločne žili v jednej domácnosti na adrese ich trvalého pobytu. Konkrétne ide o nehnuteľnosť: rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcely registra „. parc. č. XXXX, s priľahlým pozemkom parcely registra „. parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku I. plocha a nádvorie, a parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku Záhrada, tak ako sú evidované na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Q.. Strany konania sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti podielov v prospech Žalobkyne spoločne 10/18 a v prospech Žalovaného 1/18. Dôvodom podania tohto návrhu je absolútne nevhodné, vulgárne a násilné správanie sa žalovaného voči osobe

žalobkyne. Žalovaný žalobkyňu pravidelne vyháňa z domácnosti rovnako ako aj ostatných členov ich rodiny. Dôvodom nevhodnosti správania sa žalovaného je mnohokrát aj alkohol, ktorý užíva v zásade vždy, keď má dostatok financií, aby si ho zakúpil, a to vo veľkom množstve. Podľa informácií dostupných žalobkyni užíva žalovaný aj drogy (marihuanu) po ktorých užití sa jeho agresivita ešte väčšmi stupňuje (pokiaľ vydrží hore). Správanie žalovaného sa postupom času stále väčšmi vyhrocuje a naberá na intenzite. Žalobkyňa bola toho roku (2024) nútená do spoločnej domácnosti volať na pomoc políciu celkovo 3x, pričom pri poslednom incidente zo dňa 26.06.2024 došlo aj k vykázaniu žalovaného zo spoločnej domácnosti. Prvýkrát v roku 2024 bola do domácnosti strán privolaná polícia dňa 07.01.2024. V daný deň žalobkyňa telefonovala so svojou dcérou E. O., pričom stála tvárou smerom ku kuchynskému dresu. Počas tohto telefonátu žalovaný prikročil zozadu k žalobkyni a začal jej do tváre tlačiť novinové letáky, ktorými žalobkyňu dusil. Žalobkyni sa podarilo dať ruku žalovaného s novinami dole z jej tváre, keď do incidentu zakročil brat žalobkyne, ktorý sa žalovaného zvýšeným hlasom spýtal „to čo si zas spravil“. Keď uvedené dcéra žalobkyne počula, ukončila telefonát a z dôvodu strachu o žalobkyňu na základe jej skúseností s predchádzajúcim sa správaním žalovaného privolala do domácnosti strán políciu. Žalobkyňa zavolala na pomoc políciu už aj v decembri roku 2019, kedy žalovaný útočil na žalobkyňu, ktorej sa zastal jej brat s ktorým sa žalovaný začal fyzicky doťahovať. Predmetný incident žalobkyňa spomína z dôvodu, že bol po príchode polície žalovaný arogantný, s príslušníkmi PZ sa začal hádať a uvádzať že v ich dome sneží, ako ich aj upozorňoval, aby prekročili kábel, ktorý sa však na mieste nenachádzal. Žalovaný bol po uvedenom v danom prípade hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, odkiaľ bol však po troch dňoch prepustený na reverz. Skutočnosť, že bol žalovaný hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pritom utvrdzuje predpoklad potencionálnej nebezpečnosti žalovaného ako osoby a nepredvídateľnosť jeho správania. Skutočnosť hrozby zo strany žalovaného voči žalobkyni potvrdzuje aj udalosť, kedy žalovaný v deň svojich osemnástych narodenín pichol nožom (ktorý si v ten deň zakúpil) do brucha mladšieho chlapca. Žalovanému teda nie sú brutálnejšie fyzické ataky cudzie a tieto uňho môžu vyústiť až do život ohrozujúcich útokov. Čo sa týka ostatného správania sa žalovaného voči žalobkyni, tento ako je spomenuté, je pravidelne vulgárny, kedy žalobkyňu oslovuje napr. označeniami ako „ty kurva vyjebaná špinavá“, „najradšej by som ťa zabil“, „kedy už konečne skapeš“, „drž piču, staraj sa o seba“, „za takú krpatú piči ako si ty sa neoplatí ísť sedieť“ a podobne. Ako je tiež spomenuté, žalovaný žalobkyňu pravidelne vyháňa zo spoločnej domácnosti, pričom do žalobkyne tiež hádže rôzne predmety ako hranol, tehlu, resp. hocičo iné čo má po ruke. Keď sa žalobkyňa pred žalovaným schová do izby, žalovaný v jeho agresívnom konaní spravidla pokračuje, pričom sa snaží do jej izby dobíjať. Pri takýto útokoch (aj mimo dobíjania sa) žalovaný poškodil už všetky dvere nachádzajúce sa v domácnosti žalobkyne, a to či už išlo o dvere so sklenenou alebo drevenou výplňou. Čo sa týka stavu dvier v domácnosti strán po útokoch zo strany žalovaného, k týmto žalobkyňa prikladá fotografie. Žalovaný tiež pravidelne rozbíja v domácnosti aj ďalšie vybavenie, ako napr. všetky plytké ako aj iné taniere. Čo sa týka tanierov, tieto žalovaný rozbíja aj po tom, čo žalobkyňa navarí, ktoré jedlo žalovaný spravidla skritizuje a následne aj s tanierom rozhadzuje po dvore. Ako vyplýva z priloženého úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstín zo dňa 27.06.2024, č. H.-TT-H posledný incident v domácnosti strán sa odohral dňa 26.06.2024. V predmetný deň prišla žalobkyňa do domácnosti okolo obeda spoločne so svojou dcérou, kedy bol žalovaný už v tom čase pod vplyvom alkoholu, pričom žalobkyňu začal opäť bezdôvodne vyháňať z domu. Keď sa dcéra žalobkyne snažila žalovanému dohovoriť, žalovaný začal vyháňať aj ju, pričom obom vulgárne nadával a vyhrážať sa, že ich všetkých pozabíja. Keď dcéra žalobkyne z domácnosti odišla, žalovaný po nej ešte cez okno vykrikoval, že ich všetkých pozabíja. Keď dcéra žalobkyne odišla, agresívne správanie žalovaného nepoľavovalo, pričom tento začal v amoku opätovne ničiť aj zariadenie domácnosti. Žalovaný sa tiež vyhrážal, že porozbíja na dome všetky okná. V dôsledku nekontrolovaného a agresívneho správania sa žalovaného dostala žalobkyňa strach o svoj život a zdravie, v čoho dôsledku privolala políciu, čo telefonicky oznámila aj svojej dcére a požiadala ju o odvoz na políciu, kam mala ísť vypovedať. Po príchode na políciu sa žalobkyňa stretla so žalovaným, ktorý bezodkladne žalobkyňu a jej dcéru vulgárne urazil vetou „keď už ste ma vyhodili z domu, aspoň ste mi bundu mohli zobrať vy kurvy keď prší“. Počas výsluchu žalobkyne bolo počuť, ako žalovaný ďalej žalobkyňu a jej dcéru na chodbe uráža napr. slovami „do kedy tam tie dve piče budú.“ Predmetné skutočnosti potvrdzuje vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 01.07.2024 aj dcéra žalobkyne, kde rovnako potvrdzuje aj vyššie opisované správanie sa žalovaného, pravidelné vulgárne urážanie žalobkyne, hádzanie predmetov po žalobkyni, rozbíjanie zariadenia domácnosti, vyhrážanie sa zabitím žalobkyne. Deň po vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia sa tento rozprával s dcérou žalobkyne, ktorej uviedol, že keď prejde 14 dní (počas ktorých je vykázaný), vráti sa domov, porozbíja alebo vyberie všetky okná na dome, ale ešte pred tým zabije žalobkyňu. Obdobne sa žalovaný vyjadril na adresu žalobkyne aj na polícii dňa 26.06.2024, kedy uviedol že „za dva týždne ma tu máte znova

po tom čo zabijem mamku.“ Po oboznámení sa so situáciou príslušníkmi PZ bol žalovaný v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore dňa 26.06.2024 vykázaný zo spoločného obydlia nakoľko, ako to vyplýva z priloženého úradného záznamu polície, bolo možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Žalobkyňa sa v dôsledku opakujúceho neprípustného správania žalovaného, ako aj s ohľadom na jeho súčasné vyhrážky zabitím žalobkyne a jeho minulosť, kedy bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, resp. kedy nožom bodol tretiu osobu do brucha, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že sa žalovaný opätovne dostaví do domácnosti v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadá jej osobu a opätovne k tejto bude agresívny a násilný, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sa takýmto konaním žalovaný v súčasnosti vyhráža. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy bola táto hrozba ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Žalobkyňa ďalej poukazovala na ustanovenia a . Žalobkyňa ďalej uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia možno upraviť pomery medzi stranami bez potreby začatia konania vo veci samej. Ako vyplýva aj z predloženého listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Q., strany konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, do ktorej žalobkyňa navrhuje, aby bolo žalovanému zakázané vstupovať. Žalobkyňa je však väčšinovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a to veľkosti jej podielu 10/18, zatiaľ čo v prípade žalovaného ide o minoritného spoluvlastníka s jemu patriacim podielom len vo veľkosti 1/18. Žalobkyňa poukazovala na ustanovenie s tým, že spoločne so svojim bratom a so svojou dcérou, kedy títo vlastnia spoločne podiel vo výške 17/18, resp. aj žalobkyňa sama ako väčšinová spoluvlastníčka, môže rozhodnúť o tom, že spoločnú domácnosť bude užívať len žalobkyňa spoločne so svojim bratom. Predmet konania vo veci o hospodárenie so spoločnou nehnuteľnosťou preto v takomto prípade odpadá.

3. K návrhu žalobkyňa priložila Čestné vyhlásenie zo dňa 01.07.2024, fotografie, Úradný záznam k vykázaniu z obydlia zo dňa 27.06.2024, Výpis z LV č. XXX.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane. (3)

16. Podľa a o Policajnom zbore (ďalej len „“), policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)

17. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom mal za osvedčený nasledujúci skutkový stav: Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Q. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností uvedených v odseku 1. tohto uznesenia v podiele o veľkosti 10/18-in k celku a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených v odseku 1. tohto uznesenia v podiele o veľkosti 1/18-ina k celku. Z Úradného záznamu k vykázaniu z obydlia zo dňa 27.06.2024 vyplýva, že žalovaný bol na 14 dní vykázaný zo spoločného obydlia z rodinného domu na adrese A. XXX/XX, Q., s priľahlými pozemkami dňa 26.06.2024 o 21:30 hod. z dôvodu, že sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch voči žalobkyni tým, že jej niekoľkokrát vulgárne vynadal, pričom prišiel k nej, začal ju sácať, následne na čo zobral tanier z kuchynskej linky a hodil ho o zem a po tom, čo žalobkyňa išla volať na 158, začal kopať a búchať päsťami do dverí, pričom do dverí kuchyne spravil jednu dieru a taktiež do dverí do izby žalobkyne spravil tri diery a na dverách svojej izby rozbil sklenenú výplň. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 01.07.2024 podpísaného dcérou žalobkyne, vyplýva, že menovaná potvrdzuje tvrdenia žalobkyne o vulgárnom vyjadrovaní sa žalovaného voči žalobkyni, pričom uvádza, že keď bol brat triezvy, išlo iba o slovné vyháňanie matky z domácnosti, keď mal vypité, bolo vidno, že je agresívny, zatínal päste, udieral

nimi pred mamou o stôl, do linky alebo aj na matku, pred ktorou zastavil, prípadne mu musela svedkyňa zabrániť, aby matku skutočne neudrel; brat sa pravidelne matke vyhráža, že jej ublíži, prípadne hovorí, že ju zabije; brat tiež rozbíja taniere a pravidelne sa vyhráža, že porozbíja okná na dome; keď začali po incidente viesť tému o mame, vyjadril sa, že keď prejde tých 14 dní, tak sa vráti domov, okná buď vyberie alebo ich roztlčie, ale ešte predtým zabije mamu. Z predložených fotografií sú zrejmé diery vo dverách.

18. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

19. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť telesnú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

20. V tu prejednávanej veci mal súd ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného za osvedčené predloženým Úradným záznamom k vykázaniu z obydlia zo dňa 27.06.2024, ktoré dostatočne osvedčuje dôvodné podozrenie z možného útoku žalovaného na život, zdravie, slobodu alebo z možného zvlášť závažného útoku na ľudskú dôstojnosť žalobkyne ako ohrozenej osoby, keď vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky vyššie uvedený útok očakáva. Zároveň je pravdivosť tvrdení žalobkyne osvedčená aj čestným vyhlásením jej dcéry, ktorá bola svedkom vulgárneho nadávania žalovaného žalobkyni, vyháňania jej z domu, rozbíjania tanierov, vyhrážania sa žalobkyni zabitím, pričom svedkyňa tiež potvrdila nadmerné užívanie alkoholu žalovaným, čo hrozbu útoku voči osobe žalobkyne zo strany žalovaného znásobuje. Z uvedených dôkazov je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne.

21. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie žalovaného vo vstupe do rodinného domu a na priľahlé pozemky - t.j. do doterajšieho spoločného obydlia žalobkyne a žalovaného, čím sa poskytuje žalobkyni dočasná ochrana pred prípadným násilím zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovaného dočasne nevstupovať do spoločných nehnuteľností vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.

22. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z , podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod

na obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity „ohrozovania integrity“. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd žalobkyni v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne.

23. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv protistrany, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

24. Súd mal za to, že lehota 1 roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil vo výroku II. tohto uznesenia, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu. Pokiaľ ide o časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -107 zo dňa 19.05.2021; uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -40 zo dňa 14.08.2023.

25. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Súd má za to, že neodkladné opatrenie nariadené týmto uznesením spĺňa podmienku dočasnosti (je obmedzené na určitý konkrétny čas), z ktorého dôvodu po ňom nemusí nevyhnutné nasledovať konanie vo veci samej, v ktorom prípade by bolo trvanie neodkladného opatrenia viazané na právoplatné skončenie konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle a protistranu o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).

26. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( ).“

27. Vo výroku IV. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. a II. uznesenia, a síce pokiaľ ide o časovo neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia a pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd naopak neodkladné opatrenie časovo obmedzil a zároveň vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať).

28. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

29. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobkyňa bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (vymedzenie výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude a časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia), z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku V. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. zo dňa 13.04.2017.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .