Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Co-125-2014.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Subarea
1Co/125/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Poradňa pre občianske a ľudské práva, so sídlom v Košiciach, Krivá 23, IČO: 37 867 270, zastúpeného Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Krivá 23, proti žalovanému: W.. R. O., D. D. B. K., T. E. XXX/X, B., W.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, o návrhu vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9. januára 2014, č.k. 6C/215/2010-152 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 40,51 eura a tieto zaplatiť JUDr. Milanovi Križalkovičovi, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Milana Križalkoviča trovy konania vo výške 640,86 eura a na účet súdu trovy štátu - vyplatené svedočné vo výške 39,62 eura.
Rozhodol tak potom, ako Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 13. júna 2013 č.k. 4Co/247/2011 - 115 potvrdil jeho rozsudok zo dňa 7. júna 2011 č.k. 6C/215/2010 - 77, ktorým zamietol žalobu žalobcu a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie o trovách konania, a to za účelom zistenia všetkých relevantných okolností významných pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu, ktorý za mimoriadne okolnosti pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. označil skutočnosť, že ako mimovládna organizácia, občianske združenie, ktorého cieľom je presadzovať dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike a rozvíjať ich plnú realizáciu v súlade s ratifikovanými medzinárodnými dohovormi na ochranu ľudských práv a slobôd, nevyvíja podnikateľskú činnosť, z ktorej by tvoril zisk, jeho príjmy tvoria účelovo viazané finančné prostriedky v podobe dotácií, grantov a darov nadácií a iných právnických osôb, pričom ide o prostriedky viazané na konkrétne aktivity uvádzané v projektoch a určené na verejnoprospešnú činnosť, ako i že okolnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu nároku na súde boli plne legitímne, keďže sa dôvodne domnieval, že vo vzťahu k nemu žalovaný porušil zásadu rovného zaobchádzania.
Po právnom posúdení veci podľa § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že v posudzovanej veci podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. nie sú splnené. Konštatoval, že je irelevantná len samotná skutočnosť, že žalobca je občianskym združením, ktorého cieľom je presadzovať dodržiavanie občianskych ľudských práv a základných slobôd, a tiež či jeho príjmy tvoria príspevky z nadácií a
účelovo určené dary, nakoľko aj takéto združenie musí niesť následky neúspechu v spore. Dôvodil, že žalobca počas celého konania nežiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom z predložených dôkazov o majetkových pomeroch žalobcu evidentne vyplýva, že má majetok a na druhej strane majetkové pomery žalovaného, prezentované v daňovom priznaní, nie sú takého charakteru, že by prípadné nepriznanie trov sa vôbec nedotklo jeho majetkovej sféry. Pripomenul, že žalobca bol od začiatku sporu právne zastúpený advokátkou a odvolací súd vyjadril pochybnosti o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danej veci. Na základe uvedeného potom priznal úspešnému žalovanému náhradu trov jeho právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 5 písm. b), § 15, § 16 ods. 3, § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z., spočívajúcich v odmene advokáta žalovaného za šesť úkonov právnej služby v roku 2011 po 57 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, dve účasti na pojednávaniach, vyjadrenie k odvolaniu), za účasť na vyhlásení rozsudku dňa 7.6.2011 (sumu 14,25 eura), účasť na pojednávaní dňa 13.6.2013 (sumu 60,07 eura), režijnom paušále (po 7,41 eura za šesť úkonov v roku 2011 a 7,81 eura za jeden úkon v roku 2013), hotových výdavkoch, a to v cestovnom za cestu na pojednávanie Spišská Nová Ves - Košice a späť (15,60 eura a 28,80 eura), v náhrade za stratu času pri ceste na toto pojednávanie za každú začatú polhodinu 13,01 eura (za začatých 6 polhodín spolu 78,06 eura), zvýšených o 20 % DPH (v sume 106,81 eura).
Vychádzajúc z uvedeného, vzhľadom na výsledky sporu, o trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že tie predstavujú vyplatené svedočné svedkyni C.. T. Š. S. C. Y..
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a nepriznať náhradu trov konania žalovanému ani štátu, event. zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi i trovy štátu a vôbec neprihliadol na osobitosti na jeho strane, spočívajúce v ním uvedenom systéme financovania aktivít, čím svoje moderačné právo zakotvené v § 150 ods. 1 O.s.p. nedostatočne využil a neprimeranú tvrdosť zákona neodstránil. Mal za to, že v danom prípade je výnimočnosť prípadu splnená tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Namietol, že prvostupňový súd tieto okolnosti nedostatočne preskúmal a celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa tohto ustanovenia neposúdil, nakoľko nevzal do úvahy jeho argumentáciu, že použitie finančných prostriedkov je obmedzené vykonávaním projektových aktivít a že jeho príjmy tvoria len príspevky z nadácií a účelovo určené dary. Za zvláštnu okolnosť označil tiež skutočnosť, že je subjektom, ktorého činnosť je zameraná na ochranu ľudských práv a slobôd a že sa v danej veci sám dožadoval ochrany pred porušením zásady rovnakého zaobchádzania v prístupe k službám, ktorej sa v rámci všeobecných súdov nedomohol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadril názor, že na jeho strane sú splnené aj predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto mu uložiť povinnosť zaplatiť trovy štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. nemožno.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zopakoval, že nie je dôvodom na postup súdu v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. len skutočnosť, že žalobca je občianskym združením, ktorého príjmy tvoria príspevky z nadácií a účelovo viazané dary. Opačný záver by viedol podľa žalovaného k neobmedzenému podávaniu žalobných návrhov bez akéhokoľvek rizika.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k trovám konania a ten následne aj správne právne posúdil, ak žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného i štátu. Právne závery prvostupňového súdu zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a zákonu. Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a rovnako správne uzavrel, že v posudzovanej veci podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. splnené neboli. Trovy konania sú priznané v správnej výške a zodpovedajú správnemu vyúčtovaniu žalovaným i skutočne vyplatenému svedočnému v konaní vypočutým svedkyniam. Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého uznesenia, preto odvolací súd sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, poukazuje naň a len na zdôraznenie súdom prvého stupňa uvedených dôvodov a so zreteľom na odvolacie námietky žalobcu k veci dodáva:
V danej veci nejde o prípad, kedy by bol dôvod hodný osobitného zreteľa daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Preskúmavané rozhodnutie je zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania, pri ktorom prvostupňový súd dôkladne zvážil všetky okolnosti prípadu a o náhrade trov konania správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu vo veci. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného práva procesného a požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie jeho majetkovej sféry spôsobenej len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný zasahoval. Súdna prax zároveň opakovane zdôrazňuje, že právo na priznanie primeranej (a právnym predpisom stanovenej) náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vznikli, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o trovy právneho zastúpenia, s právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Preto len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa § 150 ods. 1 O.s.p. len vtedy, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie pritom nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Vo vyššie uvedených súvislostiach neobstojí ani názor žalobcu (v odvolaní bližšie neodôvodnený) o neprimeranej tvrdosti priznania trov konania vo vzťahu k žalovanému.
V danom prípade súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní správne aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie o neuplatnení moderačného práva, a to i za súčasného pomerovania dopadov odopretia náhrady trov konania tomu, kto by na nich inak mal právo, t.j. v danom prípade žalovanému, ako aj s prihliadnutím k tomu, v akých procesných súvislostiach trovy žalovanému vznikli, keď súčasne poukázal na pochybnosti odvolacieho súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danej veci. Správny je záver prvostupňového súdu, že nemožno bez ďalšieho za mimoriadne okolnosti, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému žalovanému, považovať len samotnú skutočnosť, že žalobca je občianskym združením, ktorého činnosť je zameraná na ochranu ľudských práv a slobôd a ktorého príjmy tvoria príspevky z nadácií a účelovo viazané dary a že sa v danej veci sám dožadoval ochrany pred porušením zásady rovnakého zaobchádzania v prístupe k službám. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci nie sú dané výnimočné okolnosti, a to ani s ohľadom na existenciu okolností súvisiacich s predprocesným štádiom sporu, ani správaním účastníkov v tomto štádiu, ani s okolnosťami uplatnenia nároku.
Z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku vo veci samej zo dňa 7. júna 2011 č.k. 6C/215/2010 - 77, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 13. júna 2013 č.k. 4Co/247/2011 - 115, je totiž zrejmé, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal (o.i.) vyslovenia, že žalovaný sa odmietnutím poskytnutia ubytovacích služieb dňa 29.7.2010 dopustil jeho priamej diskriminácie ako právnickej osoby na základe etnickej príslušnosti, bola zamietnutá z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného dňa 29.7.2010 skutočne došlo, keďže žalobca konkrétnu objednávku nevykonal a nepreukázal (len všeobecným odkazom na rómske ženy s deťmi), že skutočne konal v mene určitých (konkrétnych) osôb tak, ako to vyžaduje právna úprava v § 2 ods. 9 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého diskriminácia právnickej osoby je daná pri nedodržaní
zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k takejto osobe z dôvodov podľa § 2 ods. 1, ak ide okrem iných o osoby, v mene ktorých táto právnická osoba koná.
Za nedôvodnú napokon odvolací súd považuje i odvolaciu námietku žalobcu, obsahom ktorej je jeho tvrdenie, že na jeho strane sú splnené aj predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto mu uložiť povinnosť zaplatiť trovy štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. nemožno.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v posudzovanom prípade u žalobcu neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a to s prihliadnutím na osobné, majetkové a iné pomery žalobcu, ktorý predložil fotokópiu riadnej účtovnej uzávierky za kalendárny rok 2012 i kópiu svojho daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2012, a tiež s prihliadnutím na výšku súdom uloženej povinnosti nahradiť trovy štátu v sume 39,62 eura (ust. § 138 ods. 1 O.s.p.).
Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu), a to odmeny vo výške 25,72 eura (vyčíslenej z tarifnej hodnoty 680,48 eura /640,86 eura +39,62 eura/ v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov) a náhrady na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 8,04 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), zvýšené o 20% DPH, t.j. o sumu 6,75 eura). Priznanú náhradu trov konania spolu v sume 40,51 eura je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.