Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/13/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U.-V. W. A., nar. XX.XX.XXXX a W. W. - A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti matky O. W., bytom S. N., J J., XXX flat X U. a otca neuvedeného, o návrhu na určenie výživného takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Dňa 01.02.2022 bolo súdu doručené podanie matky (navrhovateľky), označené ako ,,Žadosť o alimenty" spísané v českom jazyku, v ktorom požiadala súd o pomoc ohľadom výživného na jej deti U.- V. W. A., narodená XX.XX.XXXX a W. W. - A., narodená XX.XX.XXXX. Uviedla, že maloleté má spoločne s expriateľom F. A., narodeným XX.XX.XXXX. V podaní uviedla, že žije spoločne s deťmi bez partnera ako slobodná matka vo Veľkej Británii od roku 2000, kde sa jej aj obe dcéry narodili v čase, kedy s expriateľom mali spoločnú domácnosť. Expriateľ od nich odišiel na Slovensko, kde v roku 2009 dostal výkon trestu v Banskej Bystrici. V dobe výkonu trestu boli stále v kontakte, posielala mu dokumenty o nich a ich dcérach ohľadom prepustenia z väzby. Od jeho prepustenia z výkonu trestu v roku 2010 nie sú a ani neboli vôbec v kontakte. Nevie, kde sa otec maloletých nachádza, nevie adresu ani telefónne číslo. Otec detí sa ich vôbec nesnažil kontaktovať, preto žiada o pomoc až teraz, po určitej dobe. Nevedela na koho sa má obrátiť, jej sesternica má podobný prípad a tá jej poradila, čo môže skúsiť.

2. Matka k podaniu pripojila predvolanie na verejné zasadnutie konané dňa 26.04.2010 v trestnej veci odsúdeného F. A., nar. XX.XX.XXXX, žiadosť o vykonávanie zrážok z pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu výživného nezaopatrených detí F. A., potvrdenie ÚVTOS v Banskej Bystrici - Kráľová zo dňa 19.11.2009 vydané na žiadosť odsúdeného F. A., ktoré potvrdzuje, že sa nachádza vo výkone trestu od 29.09.2009 s predpokladaným ukončením trestu 29.09.2010.

3. Okresný súd Banská Bystrica posúdil podanie matky a zistil, že neobsahovalo všetky potrebné náležitosti, a preto uznesením č. k. -7 zo dňa 16.3.2022 vyzval matku na doplnenie podania, tak aby riadne označila účastníkov konania, aby doplnila svoj dátum narodenia, štátnu príslušnosť, aby uviedla, či priezvisko detí je W.-A. alebo W.-A., aby doložila doklad o tom, aké majú maloleté deti štátne občianstvo, či Slovenskej republiky, Veľkej Británie alebo iné, ďalej aby predložila doklad o tom, že otcom maloletých detí je F. A. (napr. rodné listy maloletých detí). Súd ju ďalej vyzval na doplnenie návrhu v časti petitu, a to aby uviedla výšku výživného akú navrhuje, na každé maloleté dieťa zvlášť, pričom výšku navrhnutého výživného je potrebné odôvodniť vyčíslením výdavkov na maloleté deti.

4. Matka súdu dňa 04.04.2022 predložila fotokópiu jej platného pasu vydaného Českou republikou, z ktorého vyplýva, že matka je štátnou občiankou Českej republiky, narodená dňa XX.XX.XXXX. Ďalej predložila súdu fotokópie rodných listov maloletých, vydaných v zmysle Zákona o narodeniach a úmrtiach z roku 1953, platného v Anglicku a Walese, pričom z rodného listu maloletej U.- V. vyplýva

priezvisko W. A. a z rodného listu maloletej W. vyplýva priezvisko W. - A.. V oboch rodných listoch nemajú maloleté deti uvedeného otca.

5. Matka bola následne súdom výzvou zo dňa 27.4.2022 vyzvaná s poukazom na ustanovenie na spaťvzatie návrhu, pretože zo súdom vykonaného zisťovania vyplýva, že označená osoba ako otec maloletých nie je uvedená ako otec v predložených rodných listoch maloletých, vystavených vo Veľkej Británii.

6. Dňa 11.5.2022 bolo súdu doručené podanie matky v ktorom uviedla, že vie, že otcom maloletých detí je naozaj F. A.. Môže požiadať o DNA testy, aby mal súd dostatočný dôkaz, že označená osoba je otcom jej detí. Dôvod, pre ktorý nie je zapísaný v rodných listoch maloletých ako otec je ten, že v prípade prvej dcéry ho nedovolila zapísať ako jej otca, pretože sa jej vyhrážal, že jej dcéru odvezie na Slovensko. V prípade druhej dcéry bola v siedmom mesiaci tehotenstva, keď odišiel na Slovensko a potom dostal výkon trestu v Banskej Bystrici, čo vie dokázať, pretože z väzenia poslali papiere ohľadom ich dcér, tieto papiere predložila súdu v prílohách. Rodné listy boli taktiež zaslané do Banskej Bystrice, pričom keď nie je zapísaný ako otec v rodných listoch ako to, že mu to stačilo, aby sa dostal na slobodu skôr a dokonca jej poslali z Banskej Bystrice papiere týkajúce sa prepustenia F.. Aj to je dôkaz, že dcéry sú jeho.

7. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že navrhovateľkou v návrhu uvedený „otec“ maloletých- F. A., nar. XX.XX.XXXX nemá v lustrácií v registri obyvateľov zapísané maloleté U.-V. a W..

8. V zmysle Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny uzavretý 23. novembra 2007 čl. 1 bod b) (ďalej len ako ,,Haagsky dohovor") je predmetom tohto dohovoru zabezpečenie účinného medzinárodného vymáhania výživného na deti a iných členov rodiny, a to predovšetkým prostredníctvom: umožnenia podávania žiadostí o vydanie rozhodnutia o výživnom.

9. V zmysle Čl. 2 ods. 1 písm. a) Dohovoru sa tento dohovor vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom voči osobe mladšej ako 21 rokov.

10. V zmysle Čl. 3 Dohovoru na účely tohto dohovoru: a) „oprávnený“ je fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok; b) „povinný“ je fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť; c) „právna pomoc“ je pomoc potrebná na to, aby sa žiadateľom umožnilo poznať a presadiť svoje práva a aby sa zaručilo, že o ich žiadostiach sa bude v dožiadanom štáte konať v plnom rozsahu a účinne.

11. Podľa čl. 3 ods. 1 Haagskeho Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (2007) (Ú. v. EÚ L 331, 16.12.2009) (ďalej len ako ,,Protokol") pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

12. Podľa čl. 4 ods. 3 Protokolu bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatní sa právny poriadok tohto štátu. Ak však oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa tohto právneho poriadku, uplatní sa právny poriadok štátu obvyklého pobytu oprávneného.

13. Dňom 1. augusta 2014 sa v Slovenskej republike, podobne ako v ďalších 26 štátoch Európskej únie, začal uplatňovať Haagsky dohovor, bol prijatý na diplomatickej konferencii Haagskej konferencie v novembri 2007 spolu s Protokolom, ktorý sa v Slovenskej republike uplatňuje už od 18.6.2011. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska ratifikovalo Haagsky dohovor a Protokol dňa 28. septembra 2020, preto sa právne vzťahy s Veľkou Britániou po uplynutí prechodného obdobia v zmysle Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej Únie, t. j. po 31.decembri 2020, budú posudzovať podľa tohto Haagskeho dohovoru a Protokolu.

14. Predmetom konania je návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti F. A. k maloletým deťom. V predmetnom konaní ide o konanie s cudzím prvkom, keďže matka je česká občianka žijúca vo Veľkej Británii, pričom maloleté deti sa narodili na území Veľkej Británie a majú tam ako v prípade maloletej U.-V. od roku 2008, tak aj v prípade maloletej W. od roku 2009 obvyklý pobyt. Základnou podmienkou konania je právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť. Súd preskúmaním obsahu návrhu zistil, že v konaní sa vyskytuje cudzí prvok, spočívajúci v obvyklom pobyte účastníkov konania. Vzhľadom na väzbu matky

a maloletých detí na Veľkú Britániu, súd pri posúdení otázky právomoci postupoval podľa Haagskeho dohovoru a Protokolu. Otázku právomoci súdu konať vo veci určenia výživného na maloleté deti upravuje Protokol v čl. 3 a 4. V zmysle čl. 3 Protokolu, pokiaľ nie je v protokole ustanovené inak, sa vyživovacia povinnosť spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Keďže maloleté deti, ako osoby oprávnené na výživné, žijú od narodenia vo Veľkej Británii, bolo by potrebné vec posudzovať podľa právneho poriadku Veľkej Británie. Následne je však v čl. 4 ods. 3 Protokolu zohľadnená situácia, kde bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na orgán štátu obvyklého pobytu povinného, sa uplatní právny poriadok tohto štátu. Prihliadnuc na čl. 3 Dohovoru, v zmysle ktorého je povinnou osobou, aj taká o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť, súd konštatuje, že v danej veci tak bola daná právomoc súdu Slovenskej republiky.

15. Podľa /ďalej len „CMP“/ na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa /ďalej len „CSP“/, stranami sú žalobca a žalovaný.

17. Podľa a , účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje (1). V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať(2).

18. Podľa , ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Predtým, ako bolo možné pristúpiť k posúdeniu splnenia zákonných predpokladov vzťahujúcich sa ku konaniu o určenie výživného maloletým na základe skutkových zistení súd preskúmal splnenie procesných podmienok. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z prvých otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

22. V tomto prípade mal súd preukázané, že maloleté deti nemajú v rodnom liste zapísaného otca, t. j. v konaní chýba pasívne vecne legitimovaný subjekt. Matka ani dodatočne nepredložila súdu žiadnu ďalšiu listinu, ktorá by preukazovala, že by označená osoba mala byť otcom maloletých. Za tohto stavu súd konštatuje, že maloleté deti nemajú určeného otca v zmysle o rodine. Jedná sa o neodstrániteľnú prekážku konania, a preto súd konanie zastavil.

23. Súd nad rámec svojej rozhodovacej činnosti uvádza, že maloleté majú právo na výživné aj od druhého rodiča, v tomto prípade je však potrebné, aby najskôr došlo k určeniu otcovstva k maloletým deťom zákonným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci ( ).