Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/396/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K. spol. s.r.o., so sídlom v Y., G. č. XX, F.: XX XXX XXX, právne zastúpený K., N. & partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v H., H. č. XX, proti povinnému: Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., Y. č. XX, právne zastúpený A. X., s.r.o., so sídlom v H., L. č. 6, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu XX.XXX eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom Z.. Z. Q., so sídlom v H., S. č. XX, pod sp. zn. EX XXXX/ XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa XX.X.XXXX a o návrhu povinného na odklad exekúcie zo dňa XX.X.XXXX, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice F. takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý.

V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

Výrok o zamietnutí zastavenia exekúcie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a výrok o odklade exekúcie ustanovením § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal vymôcť istinu vo výške XX.XXX,XX eur s príslušenstvom a trovy exekúcie na základe vykonateľnej notárskej zápisnice Notárskeho úradu Z.. S. S. v H., č. N XXXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, J. XXX/XXXX spísanej dňa X.X.XXXX.

Dňa XX.X.XXXX doručil povinný súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie, v ktorom namietal materiálnu stránku vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice, nakoľko podľa neho v čase jej spísania dlh nejestvoval v rozsahu uznanom v notárskej zápisnici, rovnako podľa neho nejestvovala ani platná a účinná Zmluva o pôžičke a jej zabezpečení medzi oprávneným a povinným, nakoľko pôžička je reálny a nie konsenzuálny právny úkon a na jej platnosť a účinnosť je nevyhnutné aj skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov tvoriacich predmet pôžičky. Zároveň povinný poukázal na dostupnú judikatúru všeobecných súdov. Rovnako povinný uviedol, že dlžník nemôže platne uznať nejestvujúci dlh v notárskej zápisnici ani z dôvodu, že by išlo o úkon, ktorým sa vopred vzdáva svojich práv, ktoré mu vzniknú v budúcnosti, a to práva namietať výšku dlhu, ktorý ešte len má vzniknúť v budúcnosti a ktorého výška v čase uznania ešte vôbec nie je zrejmá, preto ide o absolútne neplatný právny úkon a predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom.

Oprávnený sa k predmetnému podaniu povinného vyjadril podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa XX.X.XXXX, v ktorom uviedol, že predmetná notárska zápisnica spĺňa všetky zákonom ustanovené obsahové a formálne náležitosti a poznamenal, že právne názory Krajského súdu v G. G., na ktoré sa povinný odvoláva, nie sú na daný prípad aplikovateľné. Oprávnený ďalej uviedol, že nie je možné nijako

odvodiť, že podmienkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je existencia dlhu dlžníka už v čase jej podpísania a uznanie dlhu v zmysle ust. a súhlas formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu nemožno vzájomne stotožniť. Oprávnený ďalej uviedol, že k čiastočnému plneniu na základe zmluvy došlo už pred spísaním notárskej zápisnice dňa X.X.XXXX, zmluvu o pôžičke je potrebné posudzovať podľa jej obsahu, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že časť záväzku veriteľa bude spočívať v odovzdaní peňažných prostriedkov v budúcnosti a v danom prípade ide o nepomenovanú zmluvu. Oprávnený ďalej uviedol, že v danom prípade ani nedošlo k naplneniu podmienok na povolenie odkladu exekúcie.

Súd pred meritórnym rozhodnutím o danom návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúmal, či oprávnený predložil k návrhu na vykonanie exekúcie spôsobilý a zákonu zodpovedajúci exekučný titul.

Povinný v predmetnom podaní žiadal o zastavenie exekúcie a namietal materiálnu stránku vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice, nakoľko podľa neho v čase jej spísania dlh nejestvoval v rozsahu uznanom v notárskej zápisnici, rovnako podľa neho nejestvovala ani platná a účinná Zmluva o pôžičke a jej zabezpečení medzi oprávneným a povinným, nakoľko pôžička je reálny a nie konsenzuálny právny úkon a na jej platnosť a účinnosť je nevyhnutné aj skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov tvoriacich predmet pôžičky. Zároveň povinný poukázal na dostupnú judikatúru všeobecných súdov. Rovnako povinný uviedol, že dlžník nemôže platne uznať nejestvujúci dlh v notárskej zápisnici ani z dôvodu, že by išlo o úkon, ktorým sa vopred vzdáva svojich práv, ktoré mu vzniknú v budúcnosti, a to práva namietať výšku dlhu, ktorý ešte len má vzniknúť v budúcnosti a ktorého výška v čase uznania ešte vôbec nie je zrejmá, preto ide o absolútne neplatný právny úkon a predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom.

Čo sa týka materiálnej stránky predmetného exekučného titulu - notárskej zápisnice, exekučný súd nemá právomoc preskúmavať obsah občiansko - právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným deklarovaný v predmetnej notárskej zápisnici, tieto skutočnosti môže preskúmavať súd v občianskom súdnom konaní na základe podaného návrhu.

Súd prvého stupňa z obsahu spisu zistil, že predmetná notárska zápisnica spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré by mala spĺňať, aby bola spôsobilým exekučným titulom.

Na základe uvedeného považuje prvostupňový súd predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Z odôvodnenia podania povinného nevyplýva, ani povinný nepreukázal prvostupňovému súdu také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklad exekúcie. Súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zamietol návrh povinného na odklad exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že svojím podaním zo dňa XX.X.XXXX navrhol zastaviť exekúciu a navrhol jej odklad, ktoré návrhy odôvodnil vadami exekučného titulu

- notárskej exekučnej zápisnice N XXXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, J. XXX/XXXX (ďalej len „notárska zápisnica“), spočívajúcimi v nedostatkoch týkajúcich sa materiálnej stránky jej vykonateľnosti. Ako vyplýva z článku II. bod 1 notárskej zápisnice, povinný síce uznal svoje záväzky vyplývajúce z priloženej Zmluvy o pôžičke a jej zabezpečení, avšak priamo z článku I. bod 2 notárskej zápisnice ako aj zo Zmluvy o pôžičke a jej zabezpečení vyplýva, že v čase uznania, dlh v rozsahu uznanom v notárskej zápisnice nejestvoval. Podľa ustanovenia článku I. bod 2 písm. b) notárskej zápisnice a podľa článku I. ods. 2 písm. b) priloženej Zmluvy o pôžičke a jej zabezpečení, mal oprávnený ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi časť pôžičky vo výške XX.XXX,XX eur až v lehote X dní odo dňa spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z uvedených skutočností vyplýva, že v čase spísania notárskej zápisnice nejestvoval v nej uznávaný dlh a zároveň, že v čase spísania notárskej zápisnice nejestvovala ani platná a účinná Zmluva o pôžičke a jej zabezpečení medzi oprávneným a povinným, nakoľko pôžička je reálny, nie konsenzuálny právny úkon a na jej platnosť a účinnosť je nevyhnutné aj skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov tvoriacich predmet pôžičky.

Notárska zápisnica tak v čase spísania neosvedčovala jestvujúci dlh povinného, preto z dôvodu týchto materiálnych nedostatkov nie je spôsobilým exekučným titulom v prebiehajúcom exekučnom konaní.

Vychádzajúc z odôvodnenia napádaného rozhodnutia, súd prvého stupňa vyslovil namietaný výrok s odôvodnením, že cit. „exekučný súd nemá právomoc preskúmavať obsah občiansko-právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným deklarovaný v predmetnej notárskej zápisnici“.

So súdom vysloveným záverom povinný nesúhlasí. Ako vyplýva z notárskej zápisnice, úradne osvedčená kópia Zmluvy o pôžičke a jej zabezpečení zo dňa XX.XX.XXXX je nielen prílohou ale aj neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice. V uvedenej situácii, v ktorom je imanentnou súčasťou notárskej zápisnice neplatný právny úkon a zároveň priamy dôkaz, že povinným uznaný dlh v notárskej zápisnice v čase uznania netrval, exekučný súd nemôže tvrdiť, že na uvedenú skutočnosť nie je oprávnený prihliadať. Určujúcim v tomto smere nie je skúmanie občiansko-právneho vzťahu oprávneného a povinného, ale preskúmanie celého obsahu notárskej zápisnice ako exekučného titulu a jeho súladu so zákonom, ktorá preskúmavacia právomoc (povinnosť) exekučnému súd patrí. Prístup exekučného súdu, ktorý sa pri skúmaní súladu notárskej zápisnice so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) obmedzil iba na kontrolu jej formálnych náležitostí, považuje odvolateľ za nedostatočný a odnímajúci povinnému právo na súdnu ochranu.

V tejto súvislosti povinný tiež namieta, že exekučný súd sa vôbec nevysporiadal ani s poukazom povinného na dostupnú judikatúru všeobecných súdov, a to na uznesenie Krajského súdu v G. G. sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX v ktorom konajúci súd vyslovil jednoznačný právny názor, že cit. „uznanie dlhu podľa v notárskej zápisnice s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a notárskej zápisnice s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval:“ Obdobne v inom uznesení sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX Krajský súd v G. G. vyjadril právny názor, že povinný ako dlžník nemôže platne uznať nejestvujúci dlh v notárskej exekučnej zápisnici ani z dôvodu, že by išlo o úkon, ktorým sa vopred vzdáva svojich práv, ktoré mu vzniknú v budúcnosti a to išlo o úkon, ktorým sa vopred vzdáva svojich práv, ktoré mu vzniknú v budúcnosti a to práva namietať výšku dlhu, ktorý ešte len má vzniknúť v budúcnosti a ktorého výška v čase uznania ešte vôbec nie je zrejmá. Takéto uznanie dlhu je preto absolútne neplatným právnym úkonom, takáto notárska zápisnica (verejná listina) nie je exekučným titulom.

Odôvodňujúc vyššie uvedeným povinný navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že exekúciu vedenú proti povinnému vyhlási za neprípustnú a túto zastaví a zároveň prizná povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za X úkon právnej služby (toto odvolanie) vo výške XXX,XX eur + X,XX eur rež. paušál + XX % DPH.

K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. V písomných dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol, že argumentáciu povinného uvedenú v odvolaní považuje za nesprávnu a nedôvodnú. Podaním zo dňa XX.X.XXXX povinný navrhol zastaviť exekúciu a zároveň navrhol odklad exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Z.. Z. Q. pod č. Ex/XXXX/XXXX pre vymoženie XX.XXX,XX eur s prísl. A to s poukazom na ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a s poukazom na ust. Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedeného podania bolo zrejmé, že povinný namieta predovšetkým skutočnosť, že notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, J. XXX/XXXX nie je spôsobilým exekučným titulom v prebiehajúcom exekučnom konaní.

Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že v zmysle čl. II bod 1. notárskej zápisnice, povinný síce uznal svoje záväzky vyplývajúce z priloženej Zmluvy o pôžičke a jej zabezpečení, avšak priamo z čl. I bod 2. notárskej zápisnice ako aj zo Zmluvy o pôžičke a jej zabezpečení vyplýva, že v čase uznania dlhu, dlh v rozsahu uznanom v notárskej zápisnice nejestvoval.

Podľa ust. čl. I bod 2. písm. b) notárskej zápisnice a podľa čl. I ods. 2. písm. b) priloženej Zmluvy o pôžičke a jej zabezpečení mal oprávnený ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi časť pôžičky vo výške XX.XXX,XX eur až v lehote X dní odo dňa spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Z vyššie uvedených skutočností malo byť podľa povinného zrejmé, že v čase spísania notárskej zápisnice nejestvoval v nej uznávaný dlh a nejestvovala ani platná a účinná Zmluva o pôžičke a jej zabezpečení medzi oprávneným a povinným.

Svoje tvrdenia povinný oprel o rozhodnutie Krajského súdu v G. G. z konania vedeného pod sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX, v ktorom bol súdom vyslovený názor, v zmysle ktorého cit. „uznanie dlhu podľa v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.“

V inom uznesení, sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX, na ktoré tiež povinný poukázal vo svojom podaní, Krajský súd v G. G. vyjadril obdobný právny názor a síce, že povinný ako dlžník nemôže platne uznať nejestvujúci dlh v notárskej exekučnej zápisnici ani z dôvodu, že by išlo o úkon, ktorým sa vopred vzdáva svojich práv, ktoré mu vzniknú v budúcnosti.

Vyššie uvedenú argumentáciu povinného pokladá oprávnený v celom rozsahu za nedôvodnú.

Ako oprávnený uviedol už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, J. XXX/XXXX spĺňa všetky zákonom ustanovené obsahové a formálne náležitosti, v zmysle ktorých je exekučným titulom spôsobilým pre vedenie exekúcie.

V zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasia.

Právne názory Krajského súdu v G. G., na ktoré povinný opätovne poukázal, nepochybne neboli podrobené odbornému právnemu diskurzu, ale práve naopak. Sám krajský súd vo svojom uznesení zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie. Navyše boli uvedené uznesenia vydané vo veciach s odlišným skutkovým základom a pre tento prípad nie sú aplikovateľné.

Krajský súd v G. G., ako bolo uvedené v predchádzajúcom vyjadrení, opomenul rozlíšiť platnosť právneho úkonu - uznania dlhu podľa ust. v znení neskorších predpisov a materiálnu vykonateľnosť záväzku dlžníka, ktorým súhlasí a vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku.

Uznanie dlhu v zmysle ust. na jednej strane a súhlas formou notárskej zápisnice, s ktorým dlžník vyjadril súhlas s priamou vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu z dôvodu záväzku voči veriteľovi ( Exekučného poriadku) na strane druhej nemožno vzájomne stotožniť.

V notárskej zápisnici dlžník nielen uznal dlh, ale zároveň samostatne súhlasil s priamou vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom exekučného konania v prípade, ak riadne nebude plniť záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy.

Uznanie dlhu povinným nie je obsahovou náležitosťou notárskej zápisnice v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku a preto na toto uznanie je potrebné prihliadať samostatne a nestotožňovať ho s účinkami notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Oprávnený taktiež opätovne poznamenáva, že namietaná obrana povinného je účelová. Existenciu dlhu vo výške XXX.XXX,XX eur z notárskej zápisnice č. N XXXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, J. XXX/XXXX následne uznal napr. aj v dohode o splátkach zo dňa X.XX.XXXX, čoho dôkazom je Dohoda o splátkach zo dňa X.XX.XXXX - pripojená k vyjadreniu zo dňa XX.X.XXXX.

Aj v prípade, ak by sa konajúci súd stotožnil s právnym názorom, že nebolo možné predmetnou notárskou zápisnicou uznať dlh v zmysle ust. , nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice, nakoľko tá napĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. Exekučného poriadku, teda obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s priamou vykonateľnosťou.

K obsahovo zhodnému záveru napokon dospel aj Najvyšší soud ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. XX U. XXXX/XXXX vyslovil nasledovný právny názor: Notársky zápis so zvolením k vykonateľnosti nie je sám o sebe samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania. Skutočnosť, že notársky zápis so zvolením k vykonateľnosti je takým titulom pre výkon rozhodnutí, ktoré sám o sebe oprávnenému nezakladá právny dôvod pre prijatie vymáhaného plnenia, musí byť zohľadnená v konaní o výkon rozhodnutia. Nejde však o takú skutočnosť, ktorá by bránila nariadenie výkonu notárskeho zápisu so zvolením k vykonateľnosti. Ak nemá oprávnený na vymáhané plnenie podľa hmotného práva nárok, nemožno také vymáhanie považovať za prípustné a je to dôvodom k zastaveniu výkonu rozhodnutia postupom podľa ust. § 268 ods. 1 písm. b) a.s.ř.

Navyše oprávnený opätovne poukázal na to, že v zmysle čl. I bod 2. písm. a) zmluvy oprávnený poskytol povinnému v hotovosti finančné prostriedky vo výške XX.XXX,XX eur v deň podpísania zmluvy dňa XX.XX.XXXX, pričom povinný potvrdil prevzatie týchto finančných prostriedkov svojim podpisom na predmetnej zmluve. To znamená, že k čiastočnému plneniu na základe zmluvy došlo už pred spísaním notárskej zápisnice dňa X.X.XXXX. V tejto časti preto nepochybne záväzok povinného nesporne vznikol.

Tvrdenie povinného o tom, že zmluva o pôžičke je tzv. „reálnym kontraktom“, a teda neodovzdanie peňažných prostriedkov má za následok jej neplatnosť, nie je v danom prípade relevantné. Zmluvu o pôžičke je potrebné posudzovať podľa jej obsahu. Ak sa zmluvné strany dohodli na tom, že časť záväzku veriteľa bude spočívať v odovzdaní peňažných prostriedkov v budúcnosti, tak je potrebné také dojednanie posúdiť podľa ust. a nasl. - v znení neskorších predpisov, teda ako tzv. nepomenovanú zmluvu. K totožným záverom dospela napokon aj súdna prax, ale najme právna veda. Konkrétne napr. Z.. S. E. vo svojom diele „Uzavíraní smluv v civilním právu“ uvádza, že už Knapp považoval pojem reálnych zmlúv ako nepresný, keď všetky tieto zmluvy majú podľa neho iba konsenzuálny charakter a tradícia ovplyvňuje iba účinnosť takejto zmluvy, teda vznik právneho vzťahu. Či s týmto pojmom súhlasíme alebo nie, inštitút reálnych zmlúv sa dnes javí ako prežitý. I keď sa strany dohodnú, že k predaniu dôjde až neskôr, pôjde v súlade s ich vôľu o zmluvu inominátnu.

Na základe vyššie uvedeného názoru možno tiež konštatovať, že zmluva, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančnej hotovosti vo výške XXX.XXX,XX eur povinnému, je platným inominátnym kontraktom. Povinný teda platne uznal svoj záväzok v notárskej zápisnici vyplývajúci z takejto zmluvy.

V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že predmetná notárska zápisnica je aj z vyššie uvedeného dôvodu vykonateľným exekučným titulom a námietky povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj odvolaní sú na základe vyššie uvedených skutočností irelevantné.

Exekúcia je teda vykonávaná na podklade spôsobilého exekučného titulu a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre jej zastavenie.

Zároveň oprávnený poukázal na Dohodu o splátkach zo dňa X.XX.XXXX, v ktorej žalovaný následne svoj záväzok uznal. Dlh teda existoval, čo povinný potvrdil svojím podpisom na predmetnej dohode a spláca ho dodnes.

Povinný vo svojom odvolaní zo dňa XX.X.XXXX tiež uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením exekučného súdu podľa ktorého tento nemá právomoc preskúmavať obsah občiansko-právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným deklarovaný v predmetnej notárskej zápisnici.

Oprávnený sa však naopak plne stotožňuje s právnym názorom exekučného súdu.

V tejto súvislosti by si oprávnený dovolil poukázať na uznesenie Najvyššího soudu ČR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX U. XXXX/XXXX v zmysel ktorého „okolnosť, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu k výkonu navrhovaného rozhodnutia, bolo postihnuté vadou, nezakladá súčasne vadu riadenia a výkon takého rozhodnutia, .... Súd výkonom rozhodnutia (exekučný súd) nie je ani oprávnený preskúmavať vecnú správnosť vykonávaného rozhodnutia, pretože jeho obsahom je viazaný a je povinný z neho vychádzať. ..“

K vyššie uvedenému rozhodnutiu vo svojom článku „Notárska zápisnica ako exekučný titul“ Z.. S. I., K.. uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu ČR dôsledne rozlišuje medzi právomocou súdov v nachádzacom konaní a v konaní exekučnom. To platí aj vo vzťahu k notárskym zápisniciam a nič na tom nemení ani skutočnosť, že v tomto prípade exekučnému konaniu nepredchádzalo konanie základné (nachádzacie). Ak zákonodarca priznal tomuto právnemu aktu silu exekučného titulu, nie je zásadne možné preskúmavať tento exekučný titul v konaní exekučnom - znamenalo by to prekročenie tenkej, ale precízne definovanej hranice právomoci exekučného súdu. Osobitným argumentom je nepochybne aj to, že notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, ktorá disponuje prezumpciou správnosti svojho obsahu.

Na základe vyššie uvedeného oprávnený konštatoval, že exekučný súd správne vo svojom uznesení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že nemá právomoc preskúmavať obsah občiansko-právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným deklarovaný v predmetnej notárskej zápisnici. Uvedený postup exekučného súdu je totiž v súlade s judikatúrou a rovnako aj s názorom odbornej verejnosti na túto otázku.

Oprávnený týmto navrhol, aby mu konajúci súd priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur (X úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia - X x po XXX,XX eur, X x režijný paušál á X,XX eur + DPH XX % vo výške XXX,XX eur).

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že námietky uvádzané povinným v podaní zo dňa XX.X.XXXX ako aj v odvolaní zo dňa XX.X.XXXX nie sú dôvodné.

Na zastavenie vyššie uvedenej exekúcie nie sú splnené zákonné predpoklady.

Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že potvrdzuje prvý výrok uznesenia súdu prvého stupňa. Povinný je povinný do X dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť oprávnenému na účet právneho zástupcu K., N. & partners, s.r.o., sumu vo výške X.XXX,XX eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Výrok súdu prvého stupňa, ktorým návrh povinného na odklad exekúcie zamietol nebol napadnutý odvolaním a preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou oprávneného v jeho písomných vyjadreniach k samotnému návrhu na zastavenie exekúcie ako aj k odvolaniu povinného.

Materiálnym predpokladom exekúcie je tzv. exekučný titul. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha.

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. c) Exekučného poriadku exekučným titulom, je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo poskytuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa ods. 3, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa ods. 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Na základe vyššie uvedeného exekučný súd musí skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice podľa notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Aj v prípade obsahových náležitostí v exekučnej notárskej zápisnici platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď.

Medzi účastníkmi je nesporné, že títo dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o pôžičke. Z obsahu tejto zmluvy okrem iného vyplýva, že veriteľ (oprávnený) poskytuje dlžníkovi (povinnému) bezúročne finančnú hotovosť - peňažné prostriedky vo výške XXX.XXX,XX eur a to XX.XXX,XX eur dňom podpísania tejto zmluvy a XX.XXX,XX eur do X dní od uznania dlhu z tejto zmluvy vzniknutého formou notárskej zápisnice. Ďalej dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť do XX.XX.XXXX v XX mesačných splátkach vo výške X.XXX,XX eur mesačne počnúc mesiacom január XXXX až do jej úplného splatenia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že bezprostredne po uzavretí tejto zmluvy došlo k plneniu podľa tejto zmluvy a to poskytnutím sumy XX.XXX,XX eur povinnému a preto na túto exekučnú vec nie je možné aplikovať právne závery Krajského súdu v G. G. sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX, na ktoré poukázal povinný, pretože sa jedná o právne odlišný prípad.

Podľa záverov odvolacieho súdu v čase spísania vyššie uvedenej notárskej zápisnice dňa X.X.XXXX síce dlh povinného podľa citovanej zmluvy o pôžičke nebol splatný, pretože splatnosť nastala až X.X.XXXX v stanovených splátkach, avšak táto skutočnosť nemala za následok prekážku materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice o uznaní záväzku, čo vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. I ÚS X/XXXX.

Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom smere, že notárska zápisnica Notárskeho úradu Z.. S. S. v H. č. N XXXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, J. XXX/ XXXX spísaná dňa X.X.XXXX spĺňa všetky formálne náležitosti a je spôsobilým exekučným titulom aj z hľadiska materiálnej vykonateľnosti v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ako vecne správne potvrdil.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že oprávnený, ktorý bol úspešný v konaní pred súdom prvého stupňa si uplatnil trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia, o ktorých však súd prvého stupňa nerozhodol.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o týchto trovách konania a zároveň v nadväznosti na to aj o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.