Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/713/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky M.. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K. XXXX/X, K. K., právne zastúpenej JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, proti odporcom 1/ B. M., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K. X, K. K., 2/ T.. M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K. X, K. K., 3/ M.. W. R., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K. X, K. K., odporcovia 1/ až 3/ právne zastúpení Advokátskou kanceláriou MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -92 zo dňa 20. 03. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcom 1/ až 3/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 121 € na účet právneho zástupcu odporcov vedený v Y., a. s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia vlastníckeho práva pre odporkyňu v 1/ rade z titulu porušenia ustanovenia .

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na takto podanom určovacom návrhu zo strany navrhovateľky nie je naliehavý právny záujem, pretože nie je vhodným správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jej práva, alebo návrhom, ktorý by túto spornosť odstránil. Konštatoval, že nijakým spôsobom sa právne postavenie navrhovateľky ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti nezmení v tom, že súd určí vlastníctvo pre ďalšieho spoluvlastníka, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel previedol na tretie osoby. Poukázal na to, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka tak, ako k tomu došlo v prejednávanom prípade, možnosť domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu spoluvlastníckeho práva na tretiu osobu, kedy prípadná žaloba oprávnenej osoby smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy, resp. ich právnym nástupcom, ako pasívne legitimovaným osobám. Zároveň je tu možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu bol predaný spoluvlastnícky podiel ponúknutý na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Pokiaľ by dobrovoľne nadobúdateľ podielu takejto požiadavke nevyhovel, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa žalobou na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Zároveň jednou z možností je aj ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu. Keďže

okresný súd mal za to, že na určovacej žalobe tak, ako bola formulovaná žalobným návrhom zo strany navrhovateľky, nie je daný naliehavý právny záujem, návrh v celom rozsahu zamietol bez vecného prejednania veci ako nedôvodný.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa .

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. , veta prvá, ) odvolanie navrhovateľka. Mala za to, že okresný súd celú vec nesprávne právne posúdil, a že naliehavý právny záujem na ňou tvrdenom určení je daný, najmä tým, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľky, alebo by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo), ktoré už existuje (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, príp. pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Otázka jej právneho postavenia ako spoluvlastníka totiž podľa nej nesúvisí len s otázkou veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, ale je potrebné ju chápať v širšom kontexte výkonu spoluvlastníckych práv. Na jej postavenie, ako podielovej spoluvlastníčky má vplyv nielen veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, ale aj vedomosť o tom, ktoré subjekty sú okrem nej spoluvlastníkmi spoločnej veci a s kým, teda, má ako spoluvlastníčka vykonávať tie práva, ktoré zákon priznáva spoluvlastníkom, a to najmä právo rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. K výkonu týchto práv preto jednoznačne potrebuje vedieť, kto je spoluvlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v ktorom najvyšší súd zaujal názor, že podielový spoluvlastník má naliehavý právny záujem na určení, kto je spoluvlastníkom zostávajúceho podielu pri spornosti tejto otázky, a to z toho dôvodu, že pri výkone svojho spoluvlastníckeho práva rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou potrebuje vedieť, kto je podielovým spoluvlastníkom, s ktorým by o tejto otázke mal jednať.

Ďalej namietala, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je dostatočne odôvodnené, nespĺňa atribúty , v dôsledku čoho ide o arbitrárne a nedostatočne odôvodnené rozhodnutie prvostupňového súdu, ak sa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu s ohľadom na to, že podielový spoluvlastník pre výkon svojho spoluvlastníckeho práva rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou potrebuje vedieť, kto je podielovým spoluvlastníkom, s ktorým by o tejto mal jednať, a to aj napriek tomu, že svoj názor podoprela rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR. Nestotožnila sa s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého sú v prejednávanom prípade dané aj iné právne prostriedky, ktoré mohla ako spoluvlastníčka, ktorej zákonné predkupné právo bolo porušené, využiť. Naopak, má za to, že jediným právnym prostriedkom je žaloba o určenie vlastníckeho práva. K otázke dovolania sa relatívnej neplatnosti a právnych účinkov s tým spojených, poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 50/1985, podľa ktorého iba ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu, potom je na mieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej ochrany. Samotné účinky neplatnosti nastávajú až tým okamihom, keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu. Taktiež poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého sa považuje právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť za platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený, sa neplatnosti nedovolá. Teda dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti, možno tak urobiť i žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú s tým, že bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd, či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Rovnaký názor zaujal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí . Vzhľadom na tieto rozhodnutia má navrhovateľka za to, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti nie je potrebné podávať samostatnú žalobu na vyslovenie relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu na tretiu osobu, kedy prípadná žaloba oprávnenej osoby smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy, resp. ich právnym nástupcom ako pasívne legitimovaným osobám, ako to v napadnutom rozsudku tvrdil prvostupňový súd. Skonštatovala, že z

jej strany nebolo potrebné podávať samostatnú žalobu na vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, naviac, takáto žaloba na vyslovenie neplatnosti by ani nebola spôsobilá jej poskytnúť lepšiu ochranu porušeného predkupného práva ako žaloba, ktorú podala o určenie vlastníckeho práva. Uznala, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku správne poukázal na to, aké nároky si môže dotknutý spoluvlastník uplatňovať v prípade porušenia jeho predkupného práva zakotveného v , avšak neprihliadol na to, že dotknutý spoluvlastník nemôže vyššie uvedené nároky uplatňovať súčasne popri sebe, pretože už z ich povahy vyplýva, že sa navzájom vylučujú. Voľba medzi nárokmi náleží výlučne dotknutému spoluvlastníkovi a do tejto voľby nemôže zasahovať ani súd. Navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel.

Odporcovia 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedli, že záver súdu prvého stupňa o tom, že na podaní žaloby tak, ako bola podaná navrhovateľkou nie je daný naliehavý právny záujem, je v plnom rozsahu zákonný a správny. K rozhodnutiam, na ktoré poukázala navrhovateľka v odvolaní uviedli, že pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , vôbec nepodporuje navrhovateľkou tvrdené skutočnosti. Odporcovia už v priebehu prvostupňového konania poukazovali na to, že v zmysle tohto rozhodnutia má osoba, ktorá je menšinovým spoluvlastníkom pozemku naliehavý právny záujem na určení, kto je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, a to z dôvodu, že táto osoba pri výkone svojho spoluvlastníckeho práva potrebuje nevyhnutne vedieť, kto je väčšinovým spoluvlastníkom pozemku, a s kým má jednať ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou. Naliehavý záujem však nemá väčšinový spoluvlastník na určenie vlastníctva menšinového spoluvlastníka, pretože nepotrebuje na výkon svojich práv nevyhnutne poznať osobu, ktorá je menšinovým spoluvlastníkom. Odporkyňa v 1/ rade však nikdy nebola väčšinovou spoluvlastníčkou pozemku, práve naopak, navrhovateľka je spoluvlastníčkou väčšinovou. Toto rozhodnutie preto jednoznačne preukazuje, že navrhovateľka na požadovanom určení naliehavý právny záujem nemá. Prvostupňový súd podľa nich zákonne a správne konštatoval, že nijakým spôsobom sa právne postavenia navrhovateľky ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti nezmení v tom, že súd určí vlastníctvo pre ďalšieho spoluvlastníka, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel previedol na tretie osoby. V dôsledku toho nie je možné ani konštatovať, že by odôvodnenie rozhodnutia nespĺňalo atribúty ust. . Ak sa aj navrhovateľka v odvolaní vyjadrovala k tomu, ako súd vyhodnotil možnosti spoluvlastníka, ktorý sa domnieva, že voči nemu bolo porušené predkupné právo, uvedené tvrdenia nie sú dôvodné, nakoľko okresný súd žalobu z vecného hľadiska vôbec nehodnotil, a to z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom navrhovateľkou. Odporcovia pritom opätovne zdôraznili, že naliehavý právny záujem sa posudzuje s ohľadom na konkrétny určovací petit navrhovateľky, a neskúma sa vo vzťahu k prejudiciálnym otázkam. Ani odporcovia nespochybňujú tvrdenie navrhovateľky uvedené v odvolaní, že voľba medzi nárokmi pri údajnom porušení predkupného práva spoluvlastníka je na navrhovateľke, pri uplatnení akéhokoľvek nároku však musí dbať na to, aby tento nárok uplatnila procesne správnym spôsobom. Naviac z odvolania navrhovateľky nevyplýva, že by napádala rozhodnutie prvostupňového súdu z tých odvolacích dôvodov, ktoré uvádza navrhovateľka na prvej strane tohto odvolania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa , potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (), pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že na podanom

určovacom návrhu zo strany navrhovateľky nie je naliehavý právny záujem v zmysle ust. , na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. poukazuje, tento rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa , potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, najmä vo vzťahu k argumentom uvádzaným navrhovateľkou v odvolaní dodáva nasledovné :

Okresný súd dôsledne skúmal, či na podanom určovacom návrhu zo strany navrhovateľky je alebo nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. . V tomto rozsahu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie jeho rozhodnutia na str. 3 ods. 4 až 7 s tým, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovaní petit, teda čoho sa navrhovateľ v konaní domáha a súvisí najmä s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom, môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že pokiaľ by návrhu tak, ako bol navrhovateľkou formulovaný určovací petit bolo súdnym rozhodnutím vyhovené, teda v prípade, ak by okresný súd určil vlastnícke právo pre odporkyňu v 1/ rade z titulu porušenia ust. , právne postavenie navrhovateľky ako spoluvlastníčky nehnuteľností by sa žiadnym spôsobom nezmenilo. V súčasnej dobe nie je daný stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania, ak je zrejmé, kto ohľadne nehnuteľností špecifikovaných navrhovateľkou, je t. č. podielovým spoluvlastníkom. Pre prípad, ak dôjde k porušeniu predkupného práva spoluvlastníka, okresný súd konštatoval, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka, možnosť domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu spoluvlastníckeho práva na tretiu osobu, zároveň je tu možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu bol predaný spoluvlastnícky podiel ponúknutý na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby, prípadne, pokiaľ by dobrovoľne nadobúdateľ podielu takejto požiadavke nevyhovel, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa žalobou na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Má aj takú možnosť, aby si ponechal predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu. V tomto rozsahu sa aj odvolací súd s právnymi závermi okresného súdu stotožňuje s tým, že okresný a ani odvolací súd v žiadnom prípade nespochybnil voľbu navrhovateľky pri výbere ktoréhokoľvek z uvedených právnych prostriedkov a nekonštatoval, že uvedené právne prostriedky je možné uplatniť aj popri sebe. Okresný súd príkladmo konštatoval, akým spôsobom sa môže navrhovateľka domáhať, resp. aké má možnosti nápravy toho, že jej predkupné právo bolo porušené, vo vzťahu ku ktorým je nutné posúdiť naliehavý právny záujem na navrhovateľkou formulovanom návrhu na určenie vlastníckeho práva, s tým, že uvedené možnosti nápravy nekorešpondujú s dôvodmi, z ktorých odvodzovala svoj nárok navrhovateľka. Ak aj navrhovateľka poukazovala opakovane na rozhodnutie NS ČR , odvolací súd konštatuje, že z návrhu, ktorý podala na súd a po oboznámení sa s výškou podielov, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je navrhovateľka, a ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi odporcovia v rade 2/ a 3/, je nevyhnutné vyvodiť, že navrhovateľka nie je menšinovou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, v dôsledku čoho ani na základe týchto okolností nemá záujem na určení, kto je spoluvlastníkom zostávajúceho väčšinového podielu. Uvedené vyplýva zo samotnej citácie tohto rozhodnutia uvedenej navrhovateľkou v odvolaní.

Navrhovateľka v odvolaní neuviedla ako konkrétne je jej postavenie podielovej spoluvlastníčky neisté (ak nie je menšinovou spoluvlastníčkou) a ani akým spôsobom je jej vlastnícke právo (spoluvlastníctvo) ohrozené.

Pokiaľ ide o právny názor navrhovateľky týkajúci sa dovolania sa relatívnej neplatnosti a právnych účinkov s tým spojených, uvedená otázka je navrhovateľkou, napriek citáciám viacerých rozhodnutí, posúdená nedôsledne. Sama navrhovateľka v odvolaní konštatuje, že k dovolaniu sa súdnej ochrany je oprávnená, iba ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti. Odporcovia s návrhom navrhovateľky nesúhlasili, z čoho je nutné vyvodiť, že s dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa nestotožnili, preto bolo možné zo strany navrhovateľky podať práve žalobu o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, ak odporcovia uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu popreli. Dôkazom je práve podanie žaloby navrhovateľkou, teda, k vyriešeniu otázky relatívnej neplatnosti právneho úkonu mimosúdne nedošlo. Bez ohľadu na skutočnosť, či sa navrhovateľka dovolala alebo nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, okresný súd vecne správne posúdil, že na podanom určovacom návrhu zo strany navrhovateľky nie je daný naliehavý právny záujem,

ak by na základe ňou uplatnenej žaloby, bolo určené vlastníctvo v prospech odporkyne 1/, teda ďalšieho spoluvlastníka, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel previedol na tretie osoby. Spoluvlastnícky podiel samotnej navrhovateľky sa žiadnym spôsobom nezmenil a okolnosť, akým spôsobom, resp. správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jej práva dôjde, je len na navrhovateľke. Navrhovateľka napriek tomu, že v odvolaní sama uviedla, aké nároky si môže dotknutý spoluvlastník uplatňovať v prípade porušenia predkupného práva zakotveného v , ani jednu z týchto možností nevyužila a v rozpore s ňou tvrdenými skutočnosťami uvedenými v odvolaní podala žalobu o určenie vlastníckeho práva. Okresný súd žiadnym spôsobom nespochybnil, že navrhovateľka sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči ostatným spoluvlastníkom, avšak, v danom prípade nebolo možné vo vzťahu k ňou formulovanému petitu návrhu, posudzovať otázku dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako otázku predbežnú, ak podala žalobu o určenie vlastníckeho práva. Sama navrhovateľka v odvolaní poukazuje na viaceré rozhodnutia NS SR, ktoré však v žiadnom prípade nie sú v rozpore s právnym záverom okresného súdu. Okresný súd nemal dôvod riešiť otázku relatívnej neplatnosti ani ako otázku predbežnú, ak sa navrhovateľka vo veci samej nedomáhala určenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Naviac, samotná navrhovateľka v odvolaní cituje rozhodnutia NS SR, podľa ktorého pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je nutné podať žalobu (vzájomnú žalobu) na súde, alebo námietku v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. V každom prípade je preto nutné otázku relatívnej neplatnosti, ak ju druhý účastník právneho úkonu popiera, riešiť v občianskom súdnom konaní. Je nutné rozlišovať otázku dovolania sa relatívnej neplatnosti formou súdnej ochrany a otázku, kedy nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Predkupné právo spoluvlastníka nie je prekážkou prevodu vlastníctva na nového nadobúdateľa, aj keď predávajúci scudzenú vec neponúkol na predaj najprv tomu, kto k nej mal predkupné právo. Predkupné právo spoluvlastníka je vecným právom, ktoré pôsobí voči tretím osobám, ale aj porušenie tohto práva nerobí zmluvu zo zákona neplatnou alebo neúčinnou a nebráni tomu, aby podľa tejto zmluvy prešlo na kupujúceho vlastnícke právo. Predkupné právo má v tomto smere účinok len vtedy, keď bolo úspešne uplatnené. Pre prípad, ak sa oprávnený spoluvlastník z predkupného práva rozhodne domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu v zmysle ust. , potom táto žaloba oprávnenej osoby smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy ako pasívne legitimovaným osobám, pričom ju treba podať najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy o prevode podielu medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu. Nie je preto správny záver navrhovateľky uvádzaný v odvolaní, že na vyslovenie relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu ( ), postačuje dovolať sa relatívnej neplatnosti voči všetkým účastníkom právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu zákonného predkupného práva, a to aj mimosúdne. Práve v konaní, ktoré by bolo vyvolané podaním návrhu na vyslovenie relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu ( ), by bolo zo strany súdu povinnosťou ako predbežnú otázku skúmať, či sa navrhovateľka relatívnej neplatnosti voči všetkým účastníkom právneho úkonu dovolala.

Ani podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodné, tvrdenia v ňom uvedené žiadnym spôsobom nespochybňujú právne závery okresného súdu a napadnuté rozhodnutie okresného súdu spĺňa i atribúty ust. . Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd, nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil, na základe akých úvah dospel k právnemu záveru, že na podanom určovacom návrhu zo strany

navrhovateľky nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. , ktorý postačuje pre záver o tom, že návrh navrhovateľky bolo nutné zamietnuť.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania ( ), keď okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ust. , teda podľa úspechu v konaní a súčasne dôvodne aplikoval vyhlášku MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“).

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. v spojení s ust. , teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporcovia v 1/ až 3/ rade boli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré si uplatnili riadne a včas, a ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. V zmysle ust. vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny znížila o 50%, nakoľko ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V prejednávanom prípade išlo o spoločné zastupovanie troch osôb. Výška odmeny za úkon právnej služby

- podanie vyjadrenia k odvolaniu vo veci samej, predstavuje sumu 92,80 € + 8,04 € ako režijný paušál za rok 2014 v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky + 20% DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky. Spolu tak trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 121 €, ktoré trovy právneho zastúpenia je navrhovateľka povinná uhradiť na účet právneho zástupcu odporcov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle ust. .

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.