Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-346-2014.pdf
PDF · 96.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/346/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa L.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo F. C., L. č. XXXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., IČO: 36867519, so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku č. 8, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Marián Pataj, advokát a konateľ, proti odporcovi I.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., L. č. X, o zaplatenie príslušenstva pôžičky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/345/2012-155 zo dňa 30.10.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok vo výške 30 % ročne zo sumy 10.000,- € od 27.07.2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % (bez výslovného uvedenia, či ich priznáva ročne alebo za iné obdobie - poznámka odvolacieho súdu) zo sumy 10.000,- € od 16.12.2009 do zaplatenia a trovy konania spolu v sume 1.791,62 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke zo dňa 27.07.2009, na základe ktorej požičal navrhovateľ odporcovi sumu 10.000,- € a odporca sa zaviazal uvedenú pôžičku vrátiť navrhovateľovi do 15.12.2009; zmluva o pôžičke bola odplatná a účastníci dohodli úrok vo výške 30 % ročne; súčasne účastníci dohodli, že v prípade omeškania s vrátením pôžičky je odporca povinný popri dohodnutom úroku zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania. Okresný súd konštatoval, že v posudzovanom prípade sa vzhľadom na účastníkov konania nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Okresný súd vychádzal zo skutkového zistenia, že dohodnutý úrok vo výške 30 % ročne z požičanej sumy navrhol odporca a navrhovateľ s týmto súhlasil, nakoľko išlo o krátkodobú pôžičku na necelých 5 mesiacov, pričom odporca bol oprávnený podľa dohody vrátiť požičanú sumu aj skôr. Okresný súd prihliadal na primeranosť výšky dohodnutých úrokov a vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ preukázal, že výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch prostredníctvom kreditných kariet s povoleným debetným prečerpaním bola vo výške 19,50 % ročne. Dojednanie o výške úroku 30 % ročne vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke a jej obsah nepovažoval okresný súd za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, keď poukázal aj na to, že v zmluve o pôžičke neboli dohodnuté ďalšie sankcie v súvislosti s nesplnením si povinností zo strany odporcu vrátiť pôžičku v lehote splatnosti. Okresný súd vyhovel aj návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko odporca sa s vrátením pôžičky dostal do omeškania dňa 16.12.2009. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 657, § 658, § 3 a § 517 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie zo dňa 02.01.2014 (č.l. 162-164 spisu). Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 30.10.2013 v jeho neprítomnosti, hoci predvolanie na pojednávanie mu nikdy nebolo doručené. Okresný súd neskúmal skutočnosť, či sa mal
možnosť na tomto pojednávaní zúčastniť a napriek tomu pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, čím bolo popreté jeho základné ústavné právo na súdnu ochranu. Až nahliadnutím do súdneho spisu po doručení rozsudku sa dozvedel, že na pojednávanie dňa 30.10.2013 mu malo byť doručené predvolanie, ktoré však bolo uložené na pošte od 11.10.2013 na sedem dní; následne bola zásielka ako nedoručená vrátená súdu; okresný súd neskúmal dôvody neprevzatia zásielky, pričom v uvedenom období od 10.10. do 22.10.2013 bol v zahraničí s obchodným partnerom z Ruskej federácie a to v Budapešti a Ženeve; navyše dňa 29.10.2013 sa v neskorých večerných hodinách vracal z Ukrajiny a noc strávil vo Vranove nad Topľou u známeho, čo znamená, že v deň pojednávania sa tiež nenachádzal v Q. Q.; prehlásil, že o súdnom pojednávaní dňa 30.10.2013 nevedel. Nesúhlasil s rozsudkom ani pokiaľ ide o jeho vecné dôvody, keď najmä nesúhlasil so záverom okresného súdu, že dohodnutý úrok vo výške 30 % ročne je v súlade s dobrými mravmi, keď poukázal na to, že tento úrok je desať krát vyšší ako boli v tom čase priemerné vklady v bankách a tri krát vyšší ako priemerné úroky za pôžičky v bankách. Poukázal aj na kumuláciu úroku s úrokmi z omeškania, ako aj zmenkovým úrokom. Zásadne nesúhlasil ani s vyčíslenými trovami konania a trovami právneho zastúpenia. Nakoľko v prejednávanej veci sa už jedná len o úrok, považoval súdny poplatok v sume 702,- € za neadekvátny; súčasne za neadekvátne a duplicitné považoval niektoré úkony právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý si účtuje prevzatie a prípravu zastúpenia, pričom táto činnosť sa už vykonala pri zastupovaní v rámci konania o vydanie zmenkového platobného rozkazu; tiež nesúhlasil s priznaním úkonu právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013, na ktorom nemohol byť prítomný; všetky tarifné sadzby vychádzajú z nesprávne vyčísleného základu pre výpočet tarifnej odmeny za právne služby a to zo sumy 19.500,- €, keď v napadnutom rozsudku sa nejedná o základ pôžičky, ale len o jej príslušenstvo. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 23.01.2014 (č.l. 170-172 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že v čase doručovania predvolania na pojednávanie bol na zahraničnej služobnej ceste. Vyjadril názor, že nedostatočná obrana práv odporcu spôsobená nerešpektovaním platných civilných procesných právnych noriem, o existencii ktorých bol zákonom určeným spôsobom odporca poučený, nemôže byť klasifikovaná ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces a na vydanie zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Takéto konanie odporcu nemôže byť pripisované na ťarchu navrhovateľa tým, že by neustálym odročovaním vytýčených pojednávaní došlo k bezdôvodnému odďaľovaniu rozhodnutia vo veci. Poukázal na to, že odporca je podľa jeho informácií v procesnom postavení odporcu, resp. povinného účastníkom celkovo 15 súdnych alebo exekučných konaní, v ktorých pomerne frekventovane využíva rôzne procesné obštrukcie, ktoré bránia navrhovateľom, aby sa domohli priznania alebo vymoženia ich nárokov. Vyjadril domnienku, že namietané porušenie ústavných práv odporcu presne zapadá do tejto schémy správania sa odporcu v rámci súdnych konaní. Vo vzťahu k veci samej uviedol, že predmetnú pôžičku poskytol odporcovi na jeho žiadosť a za podmienok určených odporcom. Sumu 10.000,- € prenechal odporcovi, čim si splnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke. Povinnosť odporcu vrátiť prenechané peňažné prostriedky však nebola z jeho strany riadne a včas splnená. V danom prípade si s odporcom dohodli, že ich záväzkový vzťah bude odplatný a ako odplatu za prenechanie finančných prostriedkov si dohodli úrok vo výške 30 % ročne. Zdôraznil však, že dohodnutá doba prenechania pôžičky predstavovala obdobie od 27.07.2009 do 15.12.2009, t.j. 141 dní kalendárneho roka; úrok za dohodnuté obdobie prenechania pôžičky vo výške 10.000,- € od 27.07.2009 do 15.12.2009 pri ročnej úrokovej sadzbe 30 % predstavuje sumu 1.170,- €. Vyjadril domnienku, že úrok dohodnutý v zmluve o pôžičke vo výške 30 % ročne nemožno považovať za taký výkon práva z jeho strany, ktorý by v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odporoval dobrým mravom. Vyjadril názor, že predmetná zmluva o pôžičke je v celom rozsahu platná vrátane časti ohľadne dohodnutého úroku. Dohodnuté zmluvné plnenia nie sú navzájom v hrubom nepomere, uzavretie zmluvy sa neuskutočnilo za okolností ovplyvňujúcich slobodu vôle odporcu a teda nemožno na ich právny vzťah aplikovať ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého strana, ktorá uzavrela zmluvu v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, je oprávnená od zmluvy odstúpiť. Kritériom pre posudzovanie primeranosti výšky dohodnutého úroku za prenechanie pôžičky je nepochybne aj dĺžka omeškania odporcu so splnením povinnosti vrátiť pôžičku; avšak nie je možné favorizovať odporcu tým, že navrhovateľovi nemožno priznať právo na zaplatenie dojednaného úroku, ktorý nadobudol značný rozsah iba kvôli dlhodobo trvajúcemu omeškaniu odporcu. V danom prípade výška posudzovaného úroku v plnom rozsahu závisí od času, počas ktorého odporca svoju povinnosť neplní, t.j. čím dlhšia doba omeškania s plnením povinnosti, tým vyššia celková suma úroku. Neprimeranosť výšky úroku
však nemožno posudzovať z celkovej jeho výšky, ktorá je dôsledkom porušenia povinnosti odporcu. Preto prípadná obrana odporcu s poukazom na dobré mravy nie je relevantná, nakoľko mohol zabrániť rastu celkovej výšky dohodnutého úroku tým, že by si svoju povinnosť včas, resp. v čo najkratšej dobe splnil. Navrhovateľ v tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/57/2005, v ktorom bolo uvedené, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku je potrebné vychádzať z celkových okolností pôžičky, jej pohnútky a účelu, ktorý sledovala a súčasne je potrebné porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou v praxi peňažných ústavov. V tomto smere navrhovateľ uviedol, že priemerné úrokové miery poskytované bankami, ktoré sa v závislosti od typu a dĺžky úveru pohybovali v roku 2009 v rozmedzí od 3,02 % do 19,50 %, s ktorými dojednaný ročný úrok predstavuje akceptovateľný násobok priemernej úrokovej miery v oblasti peňažných ústavov v danom čase. Poukázal na to, že pri posudzovaní primeranosti dojednaného úroku z pôžičky sú rozhodujúce vždy konkrétne okolnosti daného prípadu. V tomto smere zdôraznil, že pri zohľadnení dohodnutej doby prenechania peňazí (141 kalendárnych dní) vo vzťahu k sume pôžičky (10.000,- €) v prípade riadneho a včasného splnenia záväzku odporcu vyplývajúceho zo zmluvy by odplata za užívanie pôžičky predstavovala sumu 1.170,- €, ktorú považuje za primeranú skutkovým okolnostiam. Za správne považoval aj priznanie úrokov z omeškania, nakoľko odporca sa so splnením vrátenia pôžičky dostal do omeškania od 16.12.2009. K údajnej hmotnej núdzi odporcu v čase uzavretia zmluvy o pôžičke poukázal na to, že ak aj existovala, bola spôsobená samotným odporcom, ktorý nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom, daroval svojim deťom; hodnota týchto nehnuteľností predstavovala desiatky tisíc eur. Na základe uvedeného navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu.
Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu doručil odvolací súd odporcovi na vedomie dňa 09.12.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 175 spisu).
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu aj v závislom výroku o trovách konania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolanie odporcu je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že dňa 23.05.2012 doručil navrhovateľ okresnému súdu návrh na začatie konania zo dňa 23.05.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia úroku vo výške 30 % ročne zo sumy 10.000,- € od 27.07.2009 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.000,- € od 16.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke zo dňa 27.07.2009, na základe ktorej mu prenechal finančné prostriedky v sume 10.000,- €, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť najneskôr do 15.12.2009 vkladom na jeho účet alebo v hotovosti k jeho rukám; odporca si svoj záväzok vrátiť prenechané finančné prostriedky v stanovenom termíne riadne nesplnil; v zmluve o pôžičke si účastníci dohodli úrok za prenechanie finančných prostriedkov vo výške 30 % ročne, tento úrok bol navrhnutý samotným odporcom s odôvodnením, že ide o krátkodobú pôžičku. K návrhu priložil navrhovateľ zmluvu o pôžičke zo dňa 27.07.2009 (č.l. 5-6 spisu), z ktorej vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzavreli túto zmluvu, na základe ktorej prenechal navrhovateľ odporcovi sumu 10.000,- €, keď termín vrátenia pôžičky bol stanovený na deň 15.12.2009 (článok I. zmluvy); medzi navrhovateľom a odporcom bol dohodnutý úrok vo výške 30 % ročne, ktorý bude vyplatený spolu s vrátením požičanej sumy; v prípade omeškania s vrátením pôžičky je odporca povinný popri dohodnutom úroku vyplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle platnej právnej úpravy (článok II. zmluvy); zabezpečenie vrátenia pôžičky bolo zabezpečené vystavenou vlastnoručnou zmenkou odporcu „bez protestu“, ktorú odporca odovzdal navrhovateľovi pri podpise zmluvy o pôžičke (článok III. zmluvy). O návrhu navrhovateľa rozhodol okresný súd platobným rozkazom zo dňa 20.08.2012, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením vo veci samej (č.l. 19 spisu); v odpore odporca nesúhlasil s uplatneným úrokom vo výške 6 %, pretože tento úrok a trovy konania si navrhovateľ uplatnil už aj v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 16Zm/24/2012, keďže za vrátenie požičanej sumy sa ručilo zmenkou; po sčítaní úroku 30 % spolu s úrokmi z omeškania 8 % a už právoplatným zmenkovým rozkazom s úrokom 6 % tak spolu úrok predstavuje 44 % ročne, ktorý
považoval za neprimeraný vzhľadom na občianskoprávny charakter vzťahu a obvyklú úrokovú mieru v rozmedzí 10 - 15 % ročne; tiež poukázal na to, že navrhovateľ mu počas trvania pôžičky ani raz neposlal písomnú požiadavku na vrátenie pôžičky, ktorá bola krátkodobá na 5 mesiacov a bola splatná dňa 15.12.2009. Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu zo dňa 11.12.2012 (č.l. 28-30 spisu) s podaným odporom nesúhlasil, poukázal na to, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo na základe výslovnej žiadosti odporcu, keď celý návrh zmluvy o pôžičke vrátane dohody o výške úroku predložil samotný odporca a navrhovateľ tieto podmienky len akceptoval; poukázal tiež na to, že dohodnutý úrok vo výške 30 % ročne navrhnutý samotným odporcom je len o 10,50 % vyšší ako úrok vyžadovaný v mesiaci júl 2009 bankou VÚB, a.s., pri poskytovaní spotrebiteľských úverov prostredníctvom kreditných kariet s povoleným debetným prečerpaním; tento úrok sa pohyboval vo výške 19,50 % ročne. Na prejednanie veci nariadil okresný súd pojednávanie na deň 07.10.2013, predvolanie účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom riadne doručil prostredníctvom pošty; dňa 03.10.2013 doručil odporca okresnému súdu žiadosť o odročenie pojednávania s odôvodnením, že v dňoch 07.10. až 09.10.2013 má byť na služobnej ceste v zahraničí. Dňa 07.10.2013 okresný súd pojednávanie odročil na deň 30.10.2013 s tým, že prítomný právny zástupca navrhovateľa vzal termín pojednávania na vedomie a predvolanie odporcu na pojednávanie realizoval okresný súd prostredníctvom pošty. V súdnom spise sa nachádza zásielka s predvolaním na uvedené pojednávanie adresovaná odporcovi (č.l. 146a spisu), keď ide o vrátenú zásielku adresovaná do vlastných rúk odporcu, táto sa okresnému súdu vrátila ako nedoručená dňa 23.10.2013 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“; zásielka bola adresovaná do vlastných rúk odporcu s tým, že podľa poznámky na doručenke bola uložená na pošte dňa 11.10.2013 (iné údaje vo vzťahu k priebehu doručovania zásielky sa na doručenke nenachádzajú). Dňa 30.10.2013 vykonal okresný súd pojednávanie v neprítomnosti odporcu, keď navrhovateľ bol na pojednávaní zastúpený právnym zástupcom; okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti odporcu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré tvorili obsah súdneho spisu, po prednese právneho zástupcu navrhovateľa vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok.
Vzhľadom na odvolaciu námietku odporcu sa odvolací súd najskôr zaoberal skúmaním, či na nariadenie pojednávania v neprítomnosti odporcu mal okresný súd splnené procesné podmienky. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní; ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z uvedeného je zrejmé, že na vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníka konania zákon predovšetkým vyžaduje jeho riadne predvolanie na pojednávanie. Preskúmaním splnenia tejto podmienky dospel odvolací súd k záveru, že na pojednávania dňa 30.10.2013 nebol odporca predvolaný riadne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Právna úprava doručovania vo všeobecnosti plní veľmi významnú funkciu. Súd môže v občianskom súdnom konaní vec samu prejednať na pojednávaní len ak má riadne preukázané, že účastníkom konania (prípadne ich právnym zástupcom) bola doručená písomnosť, ktorej doručenie zákon predpokladá. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. nezakotvuje súdu povinnosť doručovať predvolanie na pojednávanie účastníkom konania do vlastných rúk. Podľa § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd v prejednávanej veci doručoval predvolanie na pojednávanie dňa 30.10.2013 odporcovi do vlastných rúk, preto na nastúpenie účinkov riadneho doručenia bolo nevyhnutné zachovanie podmienok uvedených v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí; ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak nebola písomnosť doručená správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok chybnosť (nezákonnosť) doručenia. Pri doručovaní písomnosti prostredníctvom pošty sa splnenie podmienok doručenia zisťuje z doručenky. Podľa § 45 ods. 2 O.s.p., údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (doručenke) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak; z uvedeného súčasne vyplýva, že vyvrátiteľná domnienka pravdivosti údajov sa vzťahuje len k údajom, ktoré sú na doručenke skutočne uvedené.
Okresný súd doručoval predvolanie odporcovi v zásielke určenej do vlastných rúk. Z vrátenej zásielky o doručovaní predvolania (č.l. 146a spisu) nie je však zrejmé, že bol zachovaný postup pri doručovaní podľa § 47 ods. 2 O.s.p., pretože z doručenky je možné zistiť len deň uloženia zásielky dňa 11.10.2013 (nie je z nej teda zrejmé, či a kedy sa uskutočnil prvý pokus o doručenie a s akým výsledkom a či bol odporca upovedomený o uskutočnení nového pokusu o doručenie ani či a kedy sa uskutočnil druhý pokus o doručenie a s akým výsledkom a nakoniec ani to, či sa odporca v mieste doručenia skutočne zdržuje - v tomto smere pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/196/2009 zo dňa 18.02.2010 a mnohé iné); nakoľko zo zásielky je zrejmé, že doručovanú písomnosť (predvolanie na pojednávanie dňa 30.10.2013) neprevzal odporca osobne a tieto sa vrátili okresnému súdu s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, v dôsledku absencie vyššie uvedených údajov o zachovaní postupu podľa § 47 ods. 2 O.s.p. nemožno konštatovať, že nastali účinky náhradného doručenia (tzv. fikcie doručenia) uvedenej zásielky odporcovi. Nemožno teda súhlasiť s konštatovaním okresného súdu v zápisnici o pojednávaní zo dňa 30.10.2013, že „doručenie predvolania má odporca vykázané uložením zásielky na pošte“ (č.l. 150 spisu). V dôsledku uvedeného ak okresný súd nariadil dňa 30.10.2013 vykonanie pojednávania v neprítomnosti odporcu, svojim postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemohol realizovať svoje procesné práva najmä vo vzťahu k dokazovaniu (§ 123 O.s.p.; § 118 ods. 4 O.s.p.). Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní okresný súd riadne predvolá právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu na pojednávanie, vykoná (zopakuje) dokazovanie v súlade so zákonom (aj v prítomnosti odporcu) a vo veci opätovne rozhodne Pri rozhodovaní zohľadní príslušnú judikatúru súdov (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/57/2005 zo dňa 25.04.2006 uverejnený ako č. 35/2010 v časopise Zo súdnej praxe v čísle 4 ročník 2010 na str. 122 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012), keď najmä si vo vzťahu k námietke odporcu ohľadne výšky úroku 30 % ročne zabezpečí na porovnanie prehľad úrokov z úverov poskytovaných bankami v čase poskytnutia spornej pôžičky (v tomto smere sa nemožno uspokojiť len s prehľadom úrokových sadzieb vo VÚB, a.s. predložených navrhovateľom) a zohľadní aj všetky konkrétne okolnosti uzavretia spornej zmluvy o pôžičke, ktoré vyplynú z dokazovania. Okresný súd bude dbať, aby výrok jeho rozhodnutia bol dostatočne určitý (v prípade priznania úrokov z omeškania výslovne uvedie, či ich priznáva ročne alebo za iné obdobie).
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôsledku zrušenia rozsudku okresného súdu zrušil odvolací súd aj závislý výrok o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.