Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-226-2022.pdf
PDF · 166.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/226/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanej B. K., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom W. XX, Q., v konaní o zaplatenie 33 499,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 32 233,70 eur, spolu s kapitalizovanými úrokmi z úveru vo výške 1 261,03 eur, s poplatkom vo výške 4,80 eur, s úrokom vo výške 5,29 % ročne zo sumy 32 233,70 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, najviac však vo výške 32 427,83 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 32 238,50 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 19. januára 2022, domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní"), aby súd uložil žalovaným: 1/ W. K., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom W. XX, B. (ďalej len "pôvodne žalovaný 1/"), a 2/ B. K., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom W. XX, Q. (ďalej len "žalovaná"), povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 33 499,53 eur spolu s úrokom vo výške 5,29 % ročne zo sumy 32 233,70 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 33 499,53 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola dňa 5. novembra 2015 uzatvorená s pôvodne žalovaným 1/ a žalovanou Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej žalobca poskytol pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej medziúver vo výške 35 000,00 eur. V zmysle čl. VIII. bodu 8.1. Zmluvy o úvere poplatok za spracovanie úveru sa zaúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková suma poskytovaných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 209,14 eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvorili vklady na konto sporenia vo výške 54,84 eur a 5,29 % ročný úrok za medziúver vo výške 154,30 eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval na konto medziúveru. Splátky boli splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo 6. mája 2020 žalobca vyzval pôvodne
žalovaného 1/ a žalovanú na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Keďže omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 20. júla 2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom z 11. novembra 2021 vyzval pôvodne žalovaného 1/ i žalovanú na plnenie, no títo dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu na účte stavebného sporenia vo výške 2 766,30 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 35 000,00 eur. Istina tak po započítaní predstavovala sumu 32 233,70 eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (k 20. júlu 2020) predstavovala sumu 33 499,53 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 32 233,70 eur, z nezaplatených 5,29 % ročných úrokov za medziúver zo sumy 35 000,00 eur do 20. júla 2020, spolu vo výške 1 261,03 eur, a z nezaplateného poplatku za poskytnutie písomnej informácie vo výške 4,80 eur. Žalobca si neuplatňoval sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 60,00 eur, ktoré boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20. júla 2020. Zdôrazniac, že požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X. bodu 10.17.3. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 5,29 % ročným úrokom za úver a zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t.j. od 21. júla 2020). V súvislosti s nárokom na úrok z úveru po vyhlásení splatnosti žalobca odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2019, sp. zn. 6 Cdo 113/2018, a zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020. Zhrnul, že si uplatňuje sumu vo výške 33 499,53 eur spolu s 5,29 % ročným úrokom z úveru zo sumy 32 233,70 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, najviac do 15. decembra 2045, a s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 33 499,53 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pôvodný žalobca v žalobe označil a súdu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX z 5. novembra 2015, vrátane Amortizačnej tabuľky pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ), Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, po dve vyhotovenia Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo 6. mája 2020, každé adresované zvlášť pôvodne žalovanému 1/ a zvlášť žalovanej, s fotokópiami poštových obálok, rovnako dve vyhotovenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20. júla 2020, každé adresované zvlášť pôvodne žalovanému 1/ a zvlášť žalovanej, s fotokópiami doručeniek, Výpis z účtu stavebného sporenia, Výpis z účtu medziúveru a Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu z 11. novembra 2021 s fotokópiami doručeniek.
4. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica z 27. januára 2022 žalobca vysvetlil, že v prípade, ak by pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná platili úver riadne a včas, zaplatili by úroky za úver v celkovej výške 40 974,16 eur, z toho na úrokoch za medziúver sumu vo výške 38 067,15 eur a po pridelení cieľovej sumy, zúčtovaní medziúveru s kontom sporenia a jeho zmene na stavebný úver na úrokoch za úver v štádiu stavebného úveru sumu vo výške 2 907,01 eur. Doplnil, že do vyhlásenia splatnosti boli naúčtované úroky za úver do 20. júla 2020 vo výške 8 546,33 eur a ostali nezaplatené vo výške 1 261,03 eur. Pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná teda na úrokoch za medziúver zaplatili sumu 7 285,30 eur. Zhrnúc uvedené, žalobca uviedol, že celková suma nezaplatených úrokov za úver (štádium medziúveru a stavebného úveru), ktoré by pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná ešte zaplatili v prípade, ak by úver platili riadne a včas, ktorá nebola uplatnená v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, tak predstavuje sumu vo výške 32 427,83 eur, z toho nezaplatené úroky za úver v štádiu medziúveru 29 520,82 eur a v štádiu stavebného úveru 2 907,01 eur. Žalobca v súlade s tým upravil návrh na vydanie platobného rozkazu v časti požadovaného úroku za úver tak, že tento žiadal priznať vo výške 5,29 % ročne zo sumy 32 233,70 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, najviac však vo výške 32 427,83 eur.
5. V reakcii na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica z 10. februára 2022 žalobca oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 32 233,70 eur, úroku z medziúveru zo sumy 35 000,00 eur do 20. júla 2022 vo výške 1 261,03 eur, poplatku vo výške 4,80 eur, úroku vo výške 5,29 % ročne zo sumy 32 233,70 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, najviac však do výšky 32 427,83 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 32 238,50 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia a trov konania.
6. S poukazom na § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
1 261,03 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, ku ktorému došlo uvedeným podaním žalobcu, nebolo rozhodované a vo veci bolo ďalej konané o zvyšku nároku uplatneného žalobou bez rozhodovania o zastavení konania v časti vymedzenej čiastočným späťvzatím žaloby.
7. Vzhľadom na kladnú odpoveď žalobcu s vydaním platobného rozkazu len v časti, ktorá neodporuje zákonu, Okresný súd Banská Bystrica dňa 17. februára 2022 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým rozhodol tak, že pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej uložil povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 32 233,70 eur, poplatok vo výške 4,80 eur, úrok z medziúveru zo sumy 35 000,00 eur do 20. júla 2020 vo výške 1 261,03 eur, úrok vo výške 5,29 % ročne zo sumy 32 233,70 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, najviac však do výšky 32 427,83 eur, a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 32 238,50 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor (výrok I.). Súd ich tiež zaviazal do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 967,00 eur (výrok II.). Predmetný platobný rozkaz bol dňa 5. marca 2022 doručený pôvodne žalovanému 1/, vo vzťahu ku ktorému nadobudol právoplatnosť dňa 22. marca 2022 a vykonateľnosť dňa 22. marca 2022. Dňa 23. februára 2022 bol uvedený platobný rozkaz doručený žalovanej, ktorá proti nemu podala v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 CSP vo vzťahu k nej k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.
8. Podaný odpor žalovaná odôvodnila tým, že s bývalým manželom (pôvodne žalovaným 1/) uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorej tento prevzal všetky aktíva aj pasíva a svojím podpisom potvrdil, že tieto úvery bude splácať. Predmetnú Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 9. júna 2021 žalovaná predložila súdu v prílohe odporu.
9. V reakcii na odpor žalovanej žalobca uviedol, že na podanej žalobe voči žalovanej trvá v celom rozsahu a navrhuje, aby sa voči nej pokračovalo v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. K dôvodom odporu uviedol, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je dohoda, ktorá je záväzná len medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu, nemá účinky voči tretím osobám, a teda ani voči nemu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2008, sp. zn. 2 Cdo 113/2007.
10. Následne, dňa 19. apríla 2022, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie, ktorý s ohľadom na vyššie uvedené pokračoval ďalej v konaní už len so žalovanou.
11. V duplike žalovanej z 1. júna 2022 táto zotrvala na svojej skoršej argumentácii, opakujúc, že s bývalým manželom (pôvodne žalovaným 1/) sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodli, že on preberá všetky pasíva, vrátane úveru od žalobcu, a tieto bude splácať.
12. Žalobca na dupliku žalovanej reagoval podaním, doručeným súdu 17. júna 2022 a zhodným s jeho replikou.
13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 16. decembra 2022, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá, zotrvajúc na podanom odpore a svojich skorších vyjadreniach, trvala na tom, že z dôvodu, že s bývalým manželom (pôvodne žalovaným 1/) uzavrela dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorej si jej bývalý manžel ponechal všetok majetok, teda všetky motorové vozidla, nehnuteľnosti, všetky aktíva, ale aj všetky pasíva a zaviazal sa dlhy splácať. Poukázala na to, že bývalý manžel je živnostníkom, pričom ona má len jednu prácu. Dodala, že súdny exekútor jej z výplaty strháva približne 1/3, pričom má dve deti, z toho na jedno dostáva výživné vo výške 100,00 eur a na druhé nedostáva žiadne výživné. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
14. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní žalobcu i žalovanej, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
15. Dňa 5. novembra 2015 uzavreli žalobca ako veriteľ, pôvodne žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaná ako spoludlžníčka (ďalej spolu aj "dlžníci") Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej aj len "Zmluva") (č. l. 9-20 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie tzv. medziúveru vo výške 35 000,00 eur, a to na preklenutie obdobia, kým dlžníci splnia podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru s tým, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 20 791,93 eur. V Zmluve bola uvedená poznámka, že presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu Zmluvy nie je možné stanoviť a bude sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom Zmluvy bol súčasne záväzok dlžníkov úverovú pohľadávku s jej príslušenstvom zaplatiť veriteľovi v lehote a spôsobom dohodnutým v Zmluve a dodržať ostatné podmienky obsiahnuté v Zmluve (čl. I. Zmluvy).
V čl. II. Zmluvy (Základné úverové podmienky) bolo dohodnuté, že predmetný medziúver sa poskytuje ako spotrebiteľský úver na dobu určitú vo výške 35 000,00 eur s úrokovou sadzbou medziúveru 5,29 % ročne, s výškou mesačnej splátky úrokov z medziúveru 154,30 eur, s termínom splatnosti splátok úrokov z medziúveru k 15-temu dňu mesiaca, s počtom splátok úrokov z medziúveru do pridelenie cieľovej sumy 247 a s úrokovou sadzbou úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Medziúver bol poskytnutý dlžníkom, ktorí mali uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX s počiatočným vkladom na účet tejto zmluvy 0,00 % cieľovej sumy a výškou mesačného vkladu, ktorý mali dlžníci realizovať, 54,84 eur, pričom splatnosť tohto vkladu bola 15-ty deň mesiaca a počet mesačných vkladov, ktoré bolo potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy, 248. Celková čiastka medziúveru, ktorú mali dlžníci zaplatiť, bola vyjadrená sumou 76 451,11 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj len "RPMN") pri medziúvere predstavovala 5,55 % a výška odplaty za poskytnutie úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov bola pre medziúver uvedená vo výške 6,49 %.
Na rovnakom mieste (v čl. II. Zmluvy) boli upravené aj podmienky stavebného úveru, ktorého výška po pridelení cieľovej sumy mala byť 20 791,93 eur. Tento mal byť poskytnutý s úrokovou sadzbou vo výške 2,90 % ročne, s výškou mesačnej splátky, vrátane úrokov stavebného úveru 209,14 eur, s termínom splatnosti splátok stavebného úveru k 15-temu dňu mesiaca, s počtom splátok istiny a úrokov stavebného úveru 114 a s úrokovou sadzbou úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Doba trvania medziúveru / stavebného úveru bola určená 30,08 rokmi a termín konečnej splatnosti medziúveru / stavebného úveru dňom 15. decembra 2045 (za predpokladu, že si dlžníci budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných podmienkach). RPMN pri stavebnom úvere predstavovala 2,91 % a výška odplaty za poskytnutie úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov bola pre stavebný úver uvedená údajom 2,96 %. V Zmluve bol tiež uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 14,03 %.
Účelom úveru v súlade so zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení bola v zmysle čl. III. Zmluvy (Účel a dokladovanie účelu úveru), bodu 3.1. modernizácia a obnova bytu, rodinného domu, vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.
V zmysle čl. V. Zmluvy (Úročenie, splatnosť a splácanie), bodu 5.2. sa dlžníci zaviazali úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 209,14 eur, ktorú v súlade s bodom 5.3. naposledy uvedeného článku Zmluvy predstavujú vklady na účet sporenia vo výške 54,84 eur a úroky z medziúveru vo výške 154,30 eur, pričom sa uspokoja v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru a vklady. Bod 5.5. ustanovoval, že prvá splátka je splatná 15-ty deň mesiaca nasledujúceho po čerpaní medziúveru, respektíve po mesiaci, v ktorom bolo vykonané prvé čerpanie medziúveru v prípade, že sa medziúver čerpá po častiach. V bode 5.14. bolo ďalej upravené, že pohľadávka veriteľa zaniká až jej úplným splatením.
Čl. VIII. Zmluvy (Poplatky a náklady) ustanovoval, že dlžníci sú povinní uhradiť veriteľovi podľa bodu 8.1. poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie vo výške 1,2 % z cieľovej sumy, min. 100,00 eur, max. 999,00 eur, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto
poplatku; a podľa bodu 8.15. poplatok za poskytnutie písomnej informácie na žiadosť dlžníkov vo výške 4,80 eur.
V čl. X. Zmluvy (Mimoriadna splatnosť), bode 10.1. bolo dojednané, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t.j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžníci sú povinní celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru (okrem iného) v prípade, ak sú dlžníci v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, respektíve úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo sú v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Bod 11.1. čl. XI. Zmluvy (Záverečné ustanovenia) ustanovoval, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb., Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb., zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami, ktoré dlžníci obdržali spolu so Zmluvou a s obsahom ktorých súhlasia.
Prílohou Zmluvy boli Amortizačná tabuľka, Predpoklady použité na výpočet RPMN a Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby.
16. Dôvodiac tým, že napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladu na účte stavebného sporenia, respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac máj 2020, žalobca listom zo 6. mája 2020, označeným ako Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (ďalej aj len "Upozornenie") a osobitne adresovaným pôvodne žalovanému 1/ (č. l. 21 spisu) i žalovanej (č. l. 22 p.v. spisu), týchto upozornil na omeškanie s uhradením vkladu na účte stavebného sporenia, respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac máj 2020, spolu vo výške 1 120,72 eur, a na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ak do 31. mája 2020 nedôjde k úhrade dlžnej sumy. V zmysle pripojených fotokópií poštových obálok boli zásielky obsahujúce Upozornenie odoslané pôvodne žalovanému 1/ (č. l. 22 spisu) i žalovanej (č. l. 23 spisu) dňa 7. mája 2020, pričom dňa 4. júna 2020 sa obe vrátili žalobcovi z dôvodu, že neboli prevzaté v odbernej lehote.
17. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20. júla 2020 (ďalej aj len "Oznámenie"), osobitne adresovaným pôvodne žalovanému 1/ (č. l. 24 spisu) i žalovanej (č. l. 26 spisu), žalobca z dôvodu porušenia ich povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže boli v omeškaní s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, týmto oznámil, že k 20. júlu 2020 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru a požiadal ich o vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá k 20. júlu 2020 predstavovala 33 559,53 eur. Podľa pripojenej fotokópie doručenky bolo predmetné Oznámenie doručené pôvodne žalovanému 1/ dňa 6. augusta 2020 (č. l. 25 spisu). Z pripojenej fotokópie poštovej obálky (č. l. 27 spisu) vyplýva, že zásielka obsahujúca uvedené Oznámenie bola žalovanej odoslaná dňa 20. júla 2020, pričom dňa 17. augusta 2020 sa vrátila žalobcovi z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote.
18. Z Výpisu z účtu stavebného sporenia (č. l. 31-33 spisu) vyplýva, že z titulu vkladov realizovaných v období od 30. septembra 2015 do 12. novembra 2019, ako aj úrokov z vkladov a štátnych prémií bola na účte stavebného sporenia nasporená ku dňu vyhlásenia splatnosti, t.j. k 20. júlu 2020, suma vo výške 2 766,30 eur.
19. Z Výpisu z účtu medziúveru (č. l. 29-30 spisu) súd zistil, že v dňoch 9. novembra 2015, 13. novembra 2015, 4. marca 2016 a 4. mája 2016 bol pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej vyplatený medziúver, po započítaní poplatku za jeho spracovanie (420,00 eur) spolu vo výške 34 580,00 eur. V období od 14. decembra 2015 do 12. novembra 2019 boli v prospech účtu pripísané vklady v celkovej výške 7 285,30 eur. Dňa 18. októbra 2019 bol na ťarchu účtu zaúčtovaný poplatok za poskytnutie písomnej informácie vo výške 4,80 eur. Dňa 20. júla 2020 došlo k čiastočnému vyrovnaniu medziúveru započítaním nasporenej sumy stavebného sporenia vo výške 2 766,30 eur. Ku dňu zosplatnenia bola dlžná suma vyčíslená vo výške 33 499,53 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 32 233,70 eur, z nezaplateného poplatku vo výške 4,80 eur a z nezaplatených úrokov za úver vo výške 1 261,03 eur.
20. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu z 11. novembra 2021, adresovanou pôvodne žalovanému 1/ a zaslanou na vedomie žalovanej (č. l. 28 spisu), žalobca pôvodne žalovanému 1/ oznámil, že na základe Zmluvy eviduje jeho dlh vyčíslený k 11. novembru 2021 vo výške 37 995,16 eur a vyzval ho na jeho úhradu s upozornením na podanie žaloby na súd v prípade jeho neuhradenia. Podľa pripojených fotokópií doručeniek bola Predžalobná výzva doručená pôvodne žalovanému 1/ dňa 16. novembra 2021 a žalovanej dňa 19. novembra 2021.
21. Zo žalovanou predloženej Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 9. júna 2021 (ďalej len "Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva") (č. l. 73 - 75 spisu) súd zistil, že pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná sa dohodli, že (okrem iného) záväzok z úveru poskytnutého žalobcom vo výške 35 000,00 eur so zostatkom vyčísleným k 19. novembru 2019 vo výške 32 600,00 eur prechádza dňom podpisu tejto Dohody na pôvodne žalovaného 1/.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
23. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
24. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. decembra 2015 (ďalej len "Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
27. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
29. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
30. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 22. decembra 2015 (ďalej len "Občiansky zákonník"), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len "nariadenie")
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. januára 2016 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 22. decembra 2015 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
34. Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
36. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
37. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 20. marca 2016 (ďalej aj len "zákon o stavebnom sporení"), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.
38. Podľa § 2 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").
39. Podľa § 2 ods. 2 zákona o stavebnom sporení stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.
40. Podľa § 4 písm. a) zákona o stavebnom sporení stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.
41. Podľa § 7 ods. 1, prvá veta pred čiarkou, zákona o stavebnom sporení stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom.
42. Podľa § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
43. Podľa 7 § ods. 4 zákona o stavebnom sporení zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
44. Podľa § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení cieľová suma sa skladá a) z vkladov od stavebného sporiteľa alebo v prospech stavebného sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného úveru, e) z iných zdrojov.
45. Podľa § 9 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru.
46. Podľa § 9 ods. 2 zákona o stavebnom sporení výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.
47. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
48. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
49. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
50. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
51. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
52. Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
53. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
54. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
55. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
56. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bod 3. a písm. b) bod 2. nariadenia odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok, a plnenia vyjadrené v peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.
57. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
58. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
59. Podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
60. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
61. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
62. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podania žaloby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
63. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
64. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
65. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
66. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
67. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
68. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 5. novembra 2015 bola medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1/ a žalovanou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej ako dlžníkom medziúver v sume 35 000,00 eur, ktorý sa pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná zaviazali vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Rovnako, nesporným bolo tvrdenie žalobcu, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola na účte stavebného sporenia nasporená suma vo výške 2 766,30 eur a súčasne boli na účet medziúveru uhradené vklady v súhrnnej výške 7 285,30 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti už neboli na úver realizované žiadne úhrady. Žalovaná nerozporovala ani tvrdenie žalobcu, že s pôvodne žalovaným 1/ poskytnutý úver včas neplnili a dostali sa do omeškania, z ktorého dôvodu žalobca úver k 20. júlu 2020 mimoriadne zosplatnil. Žalovaná nenamietala ani výšku pohľadávky uplatnenej žalobcom v sume 32 233,70 eur z titulu istiny, v sume 1 261,03 eur z titulu úrokov z úveru a vo výške 4,80 eur z titulu poplatku za poskytnutie písomnej informácie. Pohľadávku uplatnenú žalobou teda žalovaná nespochybnila v žiadnej časti. Vzhľadom na uvedené považoval súd tieto skutkové tvrdenia strán sporu, ako aj samotnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky v súlade s § 151 ods. 1 CSP (a aj so zreteľom na v konaní predložené listinné dôkazy) za nesporné. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že žalovaná namietala len, že v zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s pôvodne žalovaným 1/ tento prevzal na seba záväzok splatiť dlh voči žalobcovi. Spornou teda ostala otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.
69. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Medzi pôvodne žalovaným 1/ a žalovanou a žalobcom bola uzatvorená úverová zmluva podľa Obchodného zákonníka, ktorú súd zároveň vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej poskytol veriteľ úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebitelia, čo je zrejmé aj z ich označenia v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú Zmluvu sa vzhľadom na kritériá obsiahnuté v § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. vzťahuje aj uvedený zákon, pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Súčasne uzavretá zmluva je zároveň zmluvou o stavebnom úvere podľa zákona o stavebnom sporení. Z uvedených dôvodov bolo potrebné Zmluvou založený právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona o stavebnom sporení.
70. Základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nielen s ohľadom na jej spornosť medzi sporovými stranami, ale aj (ex offo) nevyhnutné vyriešiť skôr, než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti, bola otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.
71. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov tohto vzťahu nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
72. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi preukázal, kým žalovaná predložením Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nevyvrátila jej pasívnu vecnú legitimáciu.
73. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovanej, spočívajúcou v tom, že medzi ňou a pôvodne žalovaným 1/ ako bývalými manželmi došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, v zmysle ktorej prevzal záväzok voči žalobcovi pôvodne žalovaný 1/. Ako na to v konaní správne poukázal žalobca, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má povahu záväzkového vzťahu súkromného charakteru a nie je účinná voči tretím osobám. To znamená, že pokiaľ sa bývalí manželia dohodnú na tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z nich, je takáto dohoda neúčinná voči veriteľom, ktorí sa tak aj naďalej môžu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi samotnými bývalými manželmi nemôže byť na ťarchu a v neprospech veriteľa. Inak povedané, vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi bývalými manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastné dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov či účastníkmi súdneho konania, predmetom ktorého je vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vychádzajúc z uvedeného, všetky práva tretích osôb, pochádzajúce zo záväzkového vzťahu uzatvoreného s manželmi za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda zostávajú nedotknuté (podobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2008, sp. zn. 2 Cdo 113/2007). Možno zhrnúť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi bývalými manželmi nemá žiadnu právnu relevanciu voči žalobcovi a právo žalobcu ako veriteľa domáhať sa zaplatenia takéhoto dlhu je vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu zachované. Žalovaná je teda v konaní pasívne vecne legitimovaná, keďže Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej záväzok voči žalobcovi nezanikol. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že v rámci Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov si bývalí manželia rozdelili majetok aj pasíva, t.j. dlhy, avšak na postúpenie záväzku je v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka potrebný súhlas veriteľa, v danom prípade žalobcu. Aj s ohľadom na to, nemôže samotná Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaväzovať žalobcu ako veriteľa, ktorý tak má voči pôvodne žalovanému 1/ i žalovanej ako dlžníkom stále nárok na solidárne plnenie záväzku.
74. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 19. januára 2022, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd ex offo posúdil otázku (či už čiastočného alebo úplného) premlčania uplatneného nároku, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy v rozsahu uplatnenom žalobou nie je premlčaná. Najstaršia splátka úveru, s úhradou (časti) ktorej (v neuhradenej výške 121,10 eur) sa pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná dostali do omeškania, bola splatná 15. novembra 2019. Aj s ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd dospel k záveru, že ku dňu podania žaloby (k 19. januáru 2022) neboli splátka (respektíve jej neuhradená časť vo výške 121,10 eur) splatná 15. novembra 2019, a teda ani zvyšné (neskôr splatné) splátky (splatné 15. decembra 2019, 15. januára 2020, 15. februára 2020 a 15. marca 2020) a ani následne (k 20. júlu 2020) zosplatnený zvyšok úveru premlčané, keďže premlčacia doba najstaršej omeškanej (časti) splátky by bola uplynula 30. januára 2023.
75. Vzhľadom na skutočnosť, že plnenie zo Zmluvy zo strany pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej bolo dojednané v splátkach a termín splatnosti poslednej splátky bol určený až na 15. decembra 2045, súd tiež preskúmal, či došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy. Dospel pritom k záveru, že žalobca preukázal predčasné zosplatnenie pohľadávky, keď predloženou Zmluvou preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok (čl. X. bod 10.1. Zmluvy), predloženými Výpismi z účtu medziúveru a z účtu stavebného sporenia preukázal omeškanie pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej a predložením Upozornenia s k nemu pripojených fotokópií poštových obálok a Oznámenia s k nemu pripojených fotokópií poštových obálok, respektíve doručenky, preukázal splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
76. Súd sa ďalej zaoberal výškou odplaty, posudzujúc jej súlad s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľskej zmluve odkazom na vykonávací predpis - nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Výška odplaty za poskytnutie medziúveru, vyplývajúca pri aplikácii výpočtu stanoveného v § 1 ods. 2 a ods. 3 nariadenia zo Zmluvy [úrok 5,29 % ročne + (poplatok za poskytnutie úveru 420,00 eur / suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 35 000,00 eur x 100 = 1,20 %) = 6,49 %] neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 a § 1 ods. 4 nariadenia, čo znamená, že je v súlade so zákonom.
77. Či je nárok žalobcu dôvodný a preukázaný, súd následne posudzoval aj podľa relevantných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona o stavebnom sporení, pričom mal za to, že Zmluva, na základe ktorej žalobca žalobou uplatnený nárok uplatňoval, obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj náležitosti zmluvy o stavebnom úvere podľa § 7 zákona o stavebnom sporení. Zároveň, majúc na zreteli ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preskúmal aj správnosť a prípustnosť výšky RPMN uvedenej v Zmluve vo výške 5,55 % a zistil, že táto bola vzhľadom na predpoklady použité na jej výpočet v Zmluve správne vyčíslená a, ako to už bolo vyššie konštatované, neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia.
78. Pri posudzovaní náležitostí Zmluvy súd súčasne dospel k záver, že táto bola uzavretá bez zistených zjavných neprijateľných podmienok.
79. Predložením písomného vyhotovenia riadne a platne uzatvorenej Zmluvy a Výpisov z účtu medziúveru a z účtu stavebného sporenia ako listín zaznamenávajúcich prijaté úhrady pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej žalobca preukázal, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 35 000,00 eur, ktorý sa pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná zaviazali vrátiť v 247-mich mesačných splátkach po 154,30 eur a súčasne uhrádzať na účet stavebného sporenia vklady vo výške 54,84 eur, pričom na úroky z medziúveru zaplatili len sumu 7 285,30 eur a na účte stavebného sporenia nasporili sumu 2 766,30 eur. Keďže, ako to vyplýva z vyššie označených Výpisov, pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná neplnila dohodnuté splátky úrokov z medziúveru ani vklady na účet stavebného sporenia riadne a včas, žalobca dňa 20. júla 2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru, pričom si uplatnil nárok na vrátenie zostatku istiny medziúveru vo výške 32 233,70 eur, ktorá zodpovedá rozdielu sumy poskytnutého medziúveru (35 000,00 eur) a žalobcom zúčtovanej sumy nasporenej na účte stavebného sporenia (2 766,30 eur). Nárok žalobcu na zaplatenie takto vyčíslenej istiny považoval súd za dôvodný a tento v celom rozsahu žalobcovi priznal. Súd rovnako - na podklade Zmluvy a Výpisu z účtu medziúveru - dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného poplatku vo výške 4,80 eur.
80. Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvný úrok, a to v kapitalizovanej forme do zosplatnenia medziúveru vo výške 1 261,03 eur a ďalej (po úprave návrhu v upomínacom konaní) vo výške 5,29 % ročne zo sumy 32 233,70 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, najviac však vo výške 32 427,83 eur. Vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému zmluvnému úroku mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že
v prípade, ak by pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná neporušili zmluvné podmienky a úver by splácali riadne a včas, do predpokladaného dátumu splatenia celého úveru, t.j. k 15. decembru 2045 by na zmluvnom úroku zaplatili celkovo sumu 41 031,11 eur. Pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná pritom uhradili na riadnych úrokoch za úver sumu v celkovej výške 7 285,30 eur. Súd teda zistil, že žalobca si z titulu zmluvného úroku uplatňuje sumu nižšiu ako rozdiel medzi sumou, ktorú by pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná zaplatili na úrokoch v prípade riadneho splácania úveru (41 031,11 eur), a sumou započítanou na úroky z nimi vykonaných platieb (7 285,30 eur), ponížený o úrok z medziúveru, ktorý si žalobca uplatnil v kapitalizovanej forme (1 261,03 eur), t.j. sumu nižšiu ako 32 484,78 eur, keďže si zmluvný úrok uplatňuje najviac vo výške 32 427,83 eur. S poukazom na to, že žalobca sa s pôvodne žalovaným 1/ a žalovanou v čl. V. bode 5.14. Zmluvy dohodol, že pohľadávka veriteľa zaniká až jej úplným splatením, pričom za pohľadávku treba okrem istiny považovať aj jej príslušenstvo, súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov kapitalizovaných vo výške 1 261,03 eur a následne pokračujúcich vo výške 5,29 % ročne zo sumy 32 233,70 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia, najviac však vo výške 32 427,83 eur, za dôvodný, a preto ho žalobcovi priznal.
81. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol žalobcom (v rozsahu po čiastočnom späťvzatí žaloby) uplatnený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením, a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 32 238,50 eur od 21. júla 2020 do zaplatenia.
82. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu (v rozsahu po čiastočnom späťvzatí) za dôvodnú, preto jej vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
83. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
84. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
85. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.
86. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
87. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
88. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
89. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatnenej vyčíslenej istiny, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanej. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).