Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-167-2014.pdf
PDF · 126.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/167/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P. X., J.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice na návrh otca F.. Z. X., J.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho I. H. J. W. J. Č.. X, zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Murgašovej ulici č. 3 v Košiciach, za účasti matky F.. I. X., J.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej I. H. J. W. J. Č.. X, toho času bývajúcej I. H. J. W. K. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v konaní o zrušenie výživného a o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Návrh otca na zrušenie výživného zamieta.
Návrh matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti vylučuje na samostatné konanie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého P. doručil tunajšiemu súdu cestou svojho právneho zástupcu dňa 17.6.2014 návrh, ktorým žiadal súd o zrušenie výživného z jeho strany pre maloletého Z. a zároveň žiadal, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňoval tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 29C 6/2011 zo dňa 4.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP 413/2012 zo dňa 27.3.2013 súd rozviedol manželstvo rodičov dieťaťa, maloletého Z. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s právom oboch rodičov ho zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom striedavú starostlivosť upravil tak, že otec bol povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny týždeň od nedele, ktorá predchádzala párnemu týždňu od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., matka bola povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň od nedele, ktorá predchádzala nepárnemu týždňu od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod. a otca zaviazala prispievať na výživu maloletého Z. sumou 100 € mesačne, predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku o rozvode manželstva rodičov maloletého dňa 31.7.2012 a v časti o výrokoch o výchove a výžive maloletého dňa 23.4.2013, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol otec dieťaťa zamestnaný M. I. Q. I. Q. Q. Č. M. I. I. J. Z. G. K. J. S. W. S. N., kde jeho príjem predstavoval sumu 1350 € mesačne a tento jeho služobný pomer trval i v čase podania návrhu, matka maloletého v čase vydania pôvodného rozsudku bola zamestnaná M. G. S. I. P. D. Š. - Z., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 623 €; mal za to, že výraznejší rozdiel v príjmoch obidvoch rodičov bol jediným dôvodom, prečo súd pri striedavej starostlivosti mu uložil výživné na dieťa vo výške 100 € mesačne, podľa jeho vedomostí na strane matky malo dôjsť k výraznej zmene zárobkových a majetkových pomerov, matka mala byť
zamestnaná I. Q. N. N. L. S. Ú. X. &. S. Y., N..V..Q.., Y., kde mohla dosahovať príjem vo výške cca 1300 € až 1800 €, otcovi však nebola známa výška jej príjmov a z Obchodného registra obchodnej spoločnosti Y. P. N. N..V..Q.., H. vyplývalo, že matka od 14.2.2014 sa stala konateľkou obchodnej spoločnosti a za výkon uvedenej funkcie podľa názoru otca by mala poberať odmenu konateľa, výšku ktorej on nepoznal a mala poberať i finančné naturálne benefity v tejto spoločnosti, z uvedeného vyvodzoval ako zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky dieťaťa, ktorá podľa jeho názoru odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti jeho voči maloletému Z., keďže zárobkové pomery na strane matky by mali byť vyššie ako na jeho strane a takéto pomery na strane matky pri existujúcej striedavej starostlivosti už nezakladali právny dôvod na platenie výživného z jeho strany, keďže jeho príjem sa stal nižším ako príjem matky, čo podľa jeho názoru nielenže neguje dôvodnosť platenia výživného z jeho strany, ale naopak zakladá takúto povinnosť zo strany matky k rukám otca, či zakladá zákonný dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti otca v celom rozsahu. K návrhu pripojil i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, kópiu výpisu z Obchodného registra na spoločnosť Y. P. N. N..V..Q.. z ktorého vyplýva, že spoločnosť bola založená 14.2.2014 a od uvedeného dátumu jedným z troch konateľov spoločnosti sa stala i matka maloletého; fotokópiu výpisu z Obchodného registra J. N. X. &. S. Y., N..V..Q.. z ktorého vyplýva, že spoločnosť vznikla 14.10.2003.
Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou jej právnej zástupkyne dňa 28.7.2014 navrhovala návrh otca zamietnuť a zároveň žiadala, aby súd rozhodol o zmene vyššie uvedených rozhodnutí Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach a zveril maloletého Z. do jej osobnej starostlivosti s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Z. sumou po 350 € mesačne a rozhodnúť, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, čo odôvodňovala tým, že striedavá osobná starostlivosť v skutočnosti od právoplatnosti rozvodovej úpravy realizovaná nikdy nebola, v čase poslednej úpravy otec býval v prenajatom byte J. O. W., kde žil do marca 2013 a maloletý Z. v tomto byte u otca prespal možno päťkrát, aj to v priebehu víkendov, následne v apríli 2013 sa otec presťahoval späť do spoločného bytu rodičov maloletého, kde ešte aj v čase vyjadrenia matky všetci traja spolu žili, ktorý návrat otec údajne odôvodňoval odmietaním platenia podnájmov, od vrátenia sa do tejto spoločnej domácnosti odchádzal z domu ráno skôr ako matka, popoludní prichádzal neskôr, mala za to, že v podstate čas so synom trávila len ona, či už učením, športovaním, dopravou na krúžky, alebo inak, medzi ňou a otcom dieťaťa dochádzalo k častým hádkam, spolužitie v jednom byte sa stalo neznesiteľným, otec dieťaťa si zakúpil niekedy začiatkom roka 2013 trojizbový byt J. S. Č.. XX I. H.h, ktorý rekonštruoval, matka si v apríli 2014 zakúpila štvorizbový byt J. K. XX I. H., ktorú kúpu financovala prostredníctvom hypotekárneho úveru a pre kúpu ktorého sa rozhodla už z dôvodu, že dcéra rodičov maloletého žila v tom čase v L. a príležitostne prichádzala na návštevu aj s budúcim manželom a psom, rekonštrukcia jej bytu mala byť ukončená a mal byť obývateľný niekedy v septembri 2014, kedy sa mienila do tohto spolu so synom presťahovať, z uvedeného vyvodzovala, že striedavá starostlivosť v ich prípade bola deklarovaná len formálne súdnym rozhodnutím, starostlivosť o syna zabezpečovala iba ona, maloletý sa dlhodobo stravoval doma, pravidelne mu preto varila v zásade celotýždenne, so synom sa neustále učila, keďže má diagnostikované poruchy učenia, bola nevyhnutná asistencia pri učení, ktorú mu zabezpečovala, so synom trávila i športové voľno-časové aktivity ako bicyklovanie, orientačný beh, plávanie, tvrdila, že syn nemal záujem byť v striedavej starostlivosti, že chcel bývať s ňou, potvrdila, že syn mal otca rád, chcel s ním tráviť čas, avšak podľa vlastných slov, len cez víkendy, cez týždeň chcel byť údajne len s matkou, z čoho vyvodila, že striedavá osobná starostlivosť bola v rozpore s vôľou maloletého a nebola v jeho záujme; k svojim pomerom uviedla, že pracovala ako manager I. Y. P. N. s priemerným mesačným čistým príjmom 1500 €, uviedla výdavky: mesačná splátka hypotéky 709 €, splátky dvoch stavebných úverov dohromady 130 €, spoločne s bývalým manželom splácanie pôžičky z Prvej stavebnej sporiteľne každý po 85 €, spoločne s ním platenie všetkých poplatkov spojených s užívaním bytu a internetu spolu v sume 180 € každý z rodičov, výdavok na pohonné hmoty okolo 80 € a bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, voľno časové aktivity; maloletý v tom čase končil siedmy ročník základnej školy, mal potreby primerané veku, ako i výdavky súvisiace so spomínanými športovými aktivitami krúžkami a tábormi. Poukázala na to, že dcéra účastníkov I. sa medzičasom stala samostatne zárobkovo činnou a začala pracovať M. L. X. I. Ž. a preto od augusta 2013 otec na jej výživu už neprispieval, z čoho vyvodila, že síce u nej došlo k nárastu príjmov, ale zvýšili sa aj jej výdavky (hypotekárny úver) a rovnako sa zlepšili otcove majetkové pomery, keďže nadobudol byt.
Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu po prešetrení pomerov dňa 13.10.2014 vzhľadom na zistené skutočnosti, na to, že príjmy rodičov boli v tom čase vyrovnané, rodičia mimoriadne výdavky syna uhrádzali polovičným dielom, navrhoval zrušiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému Z. P. bol súdom upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 29C 6/2011 zo dňa 4.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 413/2012 zo dňa 27.3.2013, ktoré rozsudky čo do výroku o rozvode manželstva rodičov maloletého nadobudli právoplatnosť 31.7.2012 a čo do výroku o výchove a výžive maloletého dňa 26.4.2013, ktorými rozsudkami maloletý Z. P. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s právom oboch zastupovať ho a spravovať jeho majetok, pričom striedavá
osobná starostlivosť bola určená formou týždenného striedania rodičov o tejto starostlivosti a otec zároveň bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Z. sumou 100 € mesačne. Z odôvodnenia predmetných rozhodnutí okrem iného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa súd vychádzal zo zistení, že otec dieťaťa sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, obaja rodičia spoločne splácali úver za stavebný pozemok v ich bezpodielovom spoluvlastníctve vo výške po 170 € mesačne, okrem maloletého Z. mali vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére I., ktorá študovala na vysokej škole, na výživu ktorej otec dieťaťa prispieval po 250 € mesačne, maloletý P. navštevoval základnú školu, v ktorej rodičia spoločne hradili náklady na stravu v školskej jedálni vo výške 18 € mesačne a navštevoval krúžok vodného póla, s čím boli spojené náklady vo výške 35 € mesačne, otec dieťaťa pracoval M. I. Q. Q. Q. Č. M. I. J. Z. G. K. J. S. I. N. K. I. H. a dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1551,96 €, býval v štvorizbovom nájomnom byte J. O. W. I. H., kde mal pre maloletého vyčlenenú samostatnú izbu, hradil náklady na bývanie v sume 450 € mesačne, hradil si životnú poistku 54 € mesačne, náklady na mobilný telefón pre maloletého 10 € mesačne, matka maloletého bola zamestnaná W. K. D. Š.
- Z. ako obchodná zástupkyňa s čistým mesačným príjmom 671,98 € a žila spolu s maloletým Z. a plnoletou dcérou I. v štvorizbovom byte, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov detí, kde maloletý mal taktiež vlastnú izbu a náklady na bývanie predstavovali sumu 270 € mesačne, pri odôvodňovaní stanovenej výšky výživného zo strany otca voči maloletému Z. súd prvého stupňa ako dôvod uviedol, že uvedená výška výživného zodpovedala príjmovým pomerom otca dieťaťa a potrebám maloletého; následne odvolací súd vyššie uvedeným rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výchove a výžive maloletého a z odôvodnenia rozhodnutia odvolacím súdom okrem iného vyplýva, že aj odvolací súd bol názoru, že striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch bola v záujme maloletého a pokiaľ ide o rozsah výživného od otca konštatoval, že neboli splnené podmienky na zmenu výšky v zmysle odvolacieho návrhu matky (ktorá žiadala určiť toto výživné v sume 350 € mesačne) keďže odôvodnené potreby maloletého neboli jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorým boli aj pomery povinného, t. j. otca, ktoré mu neumožňovali prispievať na výživu maloletého viac ako 100 € mesačne, aj keď pomerne slušne zarábal, po zohľadnení toho, že si dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére v rozsahu 250 € mesačne a mal vyššie výdavky v súvislosti s vedením novej samostatnej domácnosti a ďalšou skutočnosť, pre ktorú nebolo možné zmeniť rozsah určeného výživného bolo to, že otec mal maloletého pol mesiaca vo svojej osobnej starostlivosti, počas ktorého bol povinný zabezpečovať všetky potreby a navyše bolo nesporné, že si vyživovaciu povinnosť plnil aj nad rámec, pretože maloletého brával na dovolenky, z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý výrok o výživnom.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 167/2014 zo dňa 19.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2014, súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému Z. zamietol.
Zo správy bývalého zamestnávateľa matky Z. - D. Š. z augusta 2014 súd zistil, že matka bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná od 1.5.2008 do 8.11.2013 ako obchodný zástupca a dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 642,70 €, pracovný pomer
bol skončený dohodou na základe žiadosti matky o rozviazanie pracovného pomeru bez nároku na odstupné.
Zo správy spoločnosti Y. P. N. N..V..Q.. vyplýva, že spoločnosť matke neposkytuje naturálne ani finančné benefity, poskytuje jej refundáciu služobných hovorov na mobilnom telefónnom čísle v správe uvedenom.
Zo správy spoločnosti X. &. S. Y., N..V..Q.., Y. vyplýva, že matka je v tejto spoločnosti zamestnaná od 1.11.2013 a ako vyplýva z opisu jej mzdových listov od začiatku pracovného pomeru doposiaľ u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1508,9 €.
Zo správy S. vyplýva, že otec dieťaťa od 1.6.2013, ako vyplýva z doručených mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1511,25 €.
Kolízny opatrovník vo svojej vyššie uvedenej správe zo dňa 6.10.2014 uvádzal zistenia, že otec dieťaťa v čase podávania správy býval J. J. W. Č. X I. H. v štvorizbovom byte, ktorý bol súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva rodičov dieťaťa, okrem toho rodičia vlastnili garáž J. J. W. a pozemky I. H. J. I., otec bol zároveň vlastníkom bytu J. S. W. Č.. XX I. H., bol zamestnancom S., kde dosahoval čistý mesačný príjem podľa jeho udaní 1455 €, uplatňoval si daňový bonus na maloletého a uvádzal výdavky mesačne stavebný úver 85 €, hypotéka 340 €, nájomné za byt J. S. W. 126 €, výdavky súvisiace s bývaním v byte J. J. W. I. H. 175 €, úvery 115 €, platby za mobil jeho a maloletého 40 až 50 € mesačne a výživné na maloletého 100 €; matka bývala J. K. W. I. H. v štvorizbovom byte v jej osobnom vlastníctve, pracovala v spoločnosti X. &. S. Y. ako manažérka, uvádzala čistý príjem 11500 €, poberala rodinné prídavky na maloletého 23,52 € mesačne, k svojim mesačným výdavkom uviedla hypotéku 709 €, stavebné sporenie 85 €, splátku úveru čerpaného na kúpu auta 130 €, nájomné a energie 200 €, poistenie maloletého 14 €, konštatovala, že na výdavkoch súvisiacich s tábormi, či výletmi maloletého sa s otcom dieťaťa vedeli dohodnúť a tieto platili napoly, pričom maloletý navštevoval ôsmy ročník základnej školy, mal diagnostikované ADHD, nebral žiadne lieky, navštevoval astronomický krúžok, kde rodičia uhrádzali 4 € mesačne; do augusta 2014 rodičia žili v spoločnej domácnosti, z ktorej sa v auguste 2014 matka odsťahovala.
V ďalšej správe kolízneho opatrovníka zo dňa 4.11.2014 kolízny opatrovník k vyššie uvedeným zisteniam doplnil údaje zistené na základe šetrení v domácnostiach, kde pri šetrení pomerov v domácnosti matky konštatoval, že domácnosť bola v štádiu konečnej rekonštrukcie, maloletý mal k dispozícii izbu zariadenú príslušným nábytkom, domácnosť bola moderná a útulná, predstavovala vhodné prostredie pre rast a vývin maloletého; otec udával, že od augusta 2014, kedy sa matka s maloletým odsťahovali, striedavá osobná starostlivosť sa nerealizovala, s maloletým sa stretával na základe dohody s maloletým približne trikrát do týždňa s tým, že maloletý uňho aj prespával, nerealizovanie striedavej starostlivosti nechcel riešiť nátlakovo, maloletému chcel dať priestor pre samostatné rozhodnutie u koho chce tráviť čas, nechcel dieťaťu spôsobovať stres, otec dieťaťa ešte stále žil v byte J. J. W., ktorý bol naďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov dieťaťa, v ktorej domácnosti mal taktiež maloletý k dispozícii vlastnú izbu vybavenú príslušným nábytkom, ktoré prostredie by predstavovalo taktiež pre dieťa vhodné prostredie pre rast a vývin. V rámci šetrení kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým bez prítomnosti rodičov, dieťa uviedlo, že žilo v tom čase v domácnosti s matkou, s otcom sa stretávalo na základe ich dohody približne dva až trikrát v týždni, pričom u otca niekedy aj prespávalo, maloletý prechovával citovú väzbu k otcovi, prejavil vôľu sa s otcom stretávať každý druhý víkend i počas týždňa najlepšie z jeho pohľadu dva až trikrát v popoludňajších hodinách po vyučovaní na základe dohody s otcom. Kolízny opatrovník konštatoval, že striedavá osobná starostlivosť v čase vykonávania šetrení sa nerealizovala, kolízny opatrovník vzhľadom na uvedené zistenia doporučoval rešpektovať v plnej miere vôľu maloletého, keďže vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť bol schopný vyjadriť samostatne svoj názor a mal právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkali.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou jeho právneho zástupcu dňa 10.11.2014 s návrhom matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasil, mal za to, že striedavá osobná starostlivosť naďalej bola najvhodnejšou formou starostlivosti o dieťa zohľadňujúcou záujmy maloletého, vychádzala i zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v pôvodnom konaní, v ktorom
bola vykonaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností, mal za to, že má naďalej vytvorené všetky osobnostné, morálne, majetkové predpoklady pre riadne a plnohodnotné zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa, že maloletý vo veku 14-tich rokov potreboval i jeho účasť ako mužského vzoru na ďalšom svojom vývoji, namietal ako účelové a zavádzajúce tvrdenia matky, že by striedavá starostlivosť nebola nikdy realizovaná a poukázal na to, že v apríli 2013 po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok rozvodového súdu i v matkou napadnutých výrokoch o výchove a výžive maloletého Z., matka mu umožnila návrat do ich spoločného bytu, odvtedy spoločne s matkou a maloletým spoločne bývali v byte J. J. X I. H., v rámci existujúcej a fungujúcej striedavej starostlivosti sa o maloletého syna riadne starali, spoločne prispievali na domácnosť a potreby dieťaťa, on sa učil s maloletým v tom čase i v čase podávania vyjadrenia technické predmety matematiku, fyziku a dejepis, matka mu pomáhala so štúdiom jazykov, večery s maloletým synom trávil v čase žitia v jednej domácnosti prevažne on, pretože matka v popoludňajších hodinách z bytu odchádzala a vracala sa okolo 22:00 hod. večer, doplnil, že maloletého podporoval celý čas v športových záujmoch a aktivitách, trávievali spoločné dovolenky, absolvovali rôzne cyklotúry, lyžovačky, jednodňové a viacdňové výlety, potvrdil, že na dovolenky s maloletým chodievala i matka dieťaťa, k majetkovým pomerom uviedol, že potom, čo sa s matkou nevedeli dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, v máji 2013 si kúpil dva a pol izbový byt J. S. W. I. H., ktorú kúpu financoval prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý v čase podania vyjadrenia bol v rekonštrukcii, že v auguste 2014 s maloletým absolvoval letnú dovolenku, po návrate z ktorej matka maloletého z bytu J. J. W. I. H. už bola odsťahovanou a od tohto momentu prestala prispievať na náklady za uvedený byt, tvrdil, že po návrate z dovolenky, ktorú následne maloletý absolvoval s matkou, mu dieťa malo uviesť, že matka s ním na dovolenke rozoberala otázku striedavej starostlivosti, predostrela dieťaťu svoju nevôľu s takouto starostlivosťou, dieťa vedelo, že matka by sa naňho hnevala, ak by maloletý súhlasil so striedavou starostlivosťou, pričom si uvedomoval, že ak sa striedavá starostlivosť realizovať nebude, bude smutný otec i maloletý, čo uvádzal ako spôsob ovplyvňovania maloletého matkou voči jeho osobe; poukázal na situáciu ku ktorej došlo 7.9.2014, kedy sa mal dostaviť pred maloletého v zmysle rozhodnutia súdu o striedavej starostlivosti, matka mu údajne syna odmietla vydať s udaním, že mu ho nevydá ani v budúcnosti, čo maloletý veľmi ťažko znášal, bol z toho traumatizovaný, poprosil však otca, aby „to teraz nechal tak", preto si ho k sebe v tom čase nevzal, snažil sa situáciu riešiť ústretovo bez negatívnych dopadov na maloletého Z. a vyslovil predpoklad, že aj matka pristúpi k rešpektovaniu názorov maloletého, k rešpektovaniu jeho oprávnených záujmov a k rešpektovaniu právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu; k výdavkom matky poukazoval na zakúpenie nadštandardného bytu čo do výmery, ako aj do ceny a na mesačnú splátku hypotékarného úveru vo výške 709 €, ktorú, z jeho pohľadu, nemožno považovať za povinný a nevyhnutný výdavok matky, na ktorý by bolo potrebné brať zreteľ, ďalej trval na ním podanom návrhu na zrušenie výživného z jeho strany na maloletého a žiadal návrh matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti zamietnuť.
Vo svojich výpovediach na pojednávaní konanom vo veci rodičia zotrvávali na svojich stanoviskách a tvrdeniach uvedených vo vyššie uvedených písomných podaniach. Matka namietala, že maloletý od septembra 2014 u otca prespal maximálne štyri až päťkrát a z toho šlo o jeden prípad, kedy bola ona na služobnej dovolenke, poukázala na to, že otec na súdom stanovenom výživnom má podĺžnosti za dva mesiace, čo otec následne potvrdil a čo zdôvodňoval tým, že výživné v sume 100 € mesačne dvakrát neuhradil, keďže podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zrušení jeho povinnosti platiť toto výživné a opätovne výživné začal zas zasielať potom, čo jeho návrh na uvedené predbežné opatrenie bol zamietnutý. Z výpovedí rodičov vyplynulo, že otec prispel v spornom období na doučovanie maloletého polovičkou z poplatku 100 €, prispel mu dvakrát na nákup topánok po 25 €, prispel polovicou nákladov na astronomický krúžok sumou okolo 10 € a v zásade z výpovedi rodičov vyplynulo, že súdom určená striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletého od právoplatnosti a nadobudnutia vykonateľnosti vyššie uvedených rozhodnutí sa doposiaľ v plnej miere nerealizovala, rodičia vzájomne sa obviňovali z nerešpektovania právoplatného vykonateľného rozhodnutia súdu, i keď udávali odlišné dôvody nerešpektovania uvedených rozhodnutí, vzájomne sa obviňujúc z porušovania týchto. Otec poukazoval na ďalšie výdavky na maloletého, ktoré, ale uviedol, že presne špecifikovať nevie, keďže tieto si neevidoval a spomínal výdavky na voľno-časové aktivity dieťaťa, na jeho pobyty s maloletým v Tatralandii, výdavky, ako už bolo uvedené, so športovými aktivitami a výletmi obdobne ako takéto výdavky na dieťa udávala aj matka maloletého, z výpovedí rodičov ďalej vyplynulo, že otec maloletému hradí náklady na mobilný telefón, ktoré mu hradí v rámci balíka služieb, ktorý mu bol poskytnutý v súvislosti s užívaním jeho vlastného telefónu, pričom sa v spornom období stalo, že na istý čas dal otec maloletému mobil odpojiť, keďže napriek upozorneniam zo strany otca maloletý si trikrát aktivoval doplnkové služby a následne došlo k výraznému zvýšeniu poplatkov za telefón. K novonadobudnutým
nehnuteľnostiam upresnili, že otec si byt kúpil v máji 2013 za 42000 €, matka kúpila byt v máji 2014 za 110000 €, v súvislosti s týmito bytmi obaja splácajú hypotekárne úvery, po rozvode manželstva rodičov maloletého otec titulom dedenia nadobudol podiel na nehnuteľnosti - rodinnom dome, ktorý následne bol predaný a otec mohol z tohto predaja získať čiastku 22000 €, ale po riešení súrodeneckých vzťahov sa dobrovoľne zriekol čiastky 5000 € a nadobudol len čiastku 17000 €. Ďalej z výpovedí rodičov zhodne vyplynulo, že ich vyživovacia povinnosť voči ich staršej dcére v lete 2014 zanikla.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu otca. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že pri stanovovaní povinnosti otca prispievať na výživu maloletého Z. výživným vo výške po 100 € mesačne, pri rozhodnutí súdu o zverení maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervaloch po jednom týždni, súd o uvedenej výške výživného zo strany otca rozhodol na základe zistených príjmových pomerov otca a po zohľadnení potrieb samotného maloletého, čo zohľadňoval ako rozhodujúce kritériá pre stanovenie uvedenej sumy; ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu v pôvodnom konaní, dôvodom pre stanovenie takejto výšky výživného boli aj pomery na strane otca dieťaťa zistené v pôvodnom konaní z ktorých súd vyvodil, že otec nemohol prispievať na výživu maloletého vyššou sumou než sumou stanovenou a to sumou 100 € mesačne, keďže súdy v tom čase prihliadali na ním plnenú si vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére v sume 250 € mesačne a na jeho výdavky súvisiace s vedením samostatnej domácnosti, zároveň Krajský súd zdôvodnil povinnosť otca prispievať na výživu dieťaťa práve sumou 100 € mesačne i tým, že otec bol povinný zabezpečovať všetky potreby dieťaťa pol mesiaca, kedy mal mať dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a bolo nesporné, že svoju povinnosť voči dieťaťu si plnil aj nad rámec, keďže maloletého brával aj na dovolenky; ako vyplýva z odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa z času predchádzajúcej úpravy výživného uvedených skutočností, v tom čase otec dieťaťa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1551,96 € a matka maloletého dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 671,98 €. Na základe toho času vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že priemerný mesačný čistý príjem na strane otca dieťaťa sa nijako výrazne nezmenil (resp. došlo k jeho zníženiu v priemere o 40 € mesačne, na strane matky naopak došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene výšky jej priemerného mesačného čistého príjmu v priemere o 885,90 € mesačne, zmenili sa medzičasom majetkové pomery rodičov, z ktorých každý nadobudol vlastné byty tak, ako je to uvedené vyššie a na strane otca došlo i k získaniu majetkového prospechu formou vyššie uvedeného dedičstva. Z vykonaného dokazovania ďalej bolo nesporné preukázané zhodnými výpoveďami rodičov i zisteniami kolízneho opatrovníka, že napriek tomu, že rozhodnutie o zverení maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktoré je právoplatné a vykonateľné sa táto striedavá osobná starostlivosť rodičov a maloletého v skutočnosti nerealizuje úplne, maloletý s otcom trávieva čas podľa ich vzájomnej dohody, v priemere s otcom je v kontakte trikrát v priebehu pracovných týždňov a podľa dohody s ním i v čase víkendov, otec nechce riešiť danú situáciu donucovacím spôsobom, striedavú osobnú starostlivosť, ako uviedol vo svojej výpovedi a písomných podaniach, sa snaží riešiť pokojnou cestou formou dohovorov s maloletým.
Podľa ustálenej súdnej praxe podstatný nárast príjmu jedného z rodičov nevyvoláva ako dôsledok právo na zníženie výšky výživného zo strany druhého rodiča voči maloletému dieťaťu, preto, aj keď došlo k podstatnému nárastu priemerného mesačného čistého príjmu matky, táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom, aj napriek súdom nariadenej striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého Z., preto, aby súd zrušil pôvodné rozhodnutie v časti, v ktorej otec bol zaviazaný na výživu tohto dieťaťa prispievať výživným v sume 100 €. Z odôvodnenia ani rozsudku súdu prvého stupňa a následne ani z rozsudku odvolacieho súdu v žiadnom prípade nevyplýva tvrdenie otca, že by dôvodom jemu stanoveného výživného v sume 100 € mesačne na maloletého Z. bol vtedajší podstatne nižší príjem matky dieťaťa, z odôvodnení týchto rozhodnutí tak, ako je to uvedené vyššie, jednoznačne vyplýva, že dôvodom stanovenia tohto výživného boli zistené odôvodnené potreby maloletého ako i pomery na strane otca dieťaťa. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd návrh matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého a na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti vylúčil na samostatné konanie, keďže pre rozhodnutie o návrhu matky je potrebné vykonať výrazne rozsiahlejšie dokazovanie a v tomto štádiu konania, v ktorom je možné rozhodnúť o návrhu otca na zrušenie výživného, o návrhu matky rozhodnúť možné nie je.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).