Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-413-2012.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/413/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa C.. L. G. nar. X.X.XXXX bývajúceho v M. na O. ul. č. X zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom advokátom so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 proti odporkyni C.. X. G., rod. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. na O. ul. č. X zastúpenej JUDr. Juditou Šuverovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štefánikovej ul. č. 6 v konaní o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému L. I. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu s matkou zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4.6.2012 č.k. 29C/6/2011-133 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove a výžive maloletého L. I. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne, zveril mal. L. I. do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len SOS - pozn. odvolacieho súdu) obidvoch rodičov, ktorí ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny týždeň od nedele, ktorá predchádza párnemu týždňu od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a matka každý nepárny týždeň od nedele, ktorá predchádza nepárnemu týždňu od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.. Určil, že rodičia sú si povinní odovzdať maloletého riadne pripraveného pred bytom matky, zaviazal otca prispievať matke na výživu mal. L. I. 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Proti výroku o výchove a výžive podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže prispievať na jeho výživu 350 Eur mesačne, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadrila presvedčenie, že zverenie maloletého do SOS nie je v jeho záujme, pretože ňou nebudú lepšie zaistené jeho potreby. Uviedla, že znalkyňa P.. X. F. nesprávne zistila povahové vlastnosti maloletého, prehliadla, že je často úzkostlivý a emočne nestabilný a prezentovala názor, že neustála zmena jeho bydliska by jeho neistoty len prehĺbila. Poukázala na to, že otec nie je pripravený zvládnuť vzdelávacie aktivity maloletého. Konštatovala, že s maloletým pravidelne navštevuje klinickú psychologičku, ktorá má na SOS iný názor. Navyše uviedla, že v marci 2012 došlo k zmene pomerov oproti stavu, z ktorého vychádzala znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku tým, že otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Poznamenala, že otec sa od vynesenia rozsudku pokúšal realizovať SOS len raz, pričom maloletý sa už po 1 dni vrátil späť, pretože mu nevyhovovala a začal ju odmietať. Poukázala na to, že s nimi v jednej domácnosti býva jeho sestra, a že v prípade zverenia maloletého do jej starostlivosti by zostal zachovaný ich vzájomný súrodenecký vzťah, kým v prípade ponechania SOS by sa naštrbil. Záverom namietala, že určené výživné v rozsahu 100 Eur mesačne nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, pretože sa stravuje za 150 až 200 Eur mesačne, odieva za 100 Eur mesačne, za 15 Eur mu kupuje hygienické potreby a za 50 Eur mesačne mu zabezpečuje ostatné nepravidelné výdavky.
Otec vo vyjadrení k odolaniu matky žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie, pretože od jeho nariadenia nenastali také okolnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že takáto forma osobnej starostlivosti nie je v záujme maloletého. Uviedol, že subjektívne a nepodložené domnienky matky nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a sú priamo negované závermi znaleckého posudku. Pokiaľ matka uvádzala, že sa SOS nerealizuje tak je to len preto, že od vyhlásenia rozsudku začala robiť všetko preto, aby narušila vzťahy medzi ním a maloletým tým, že maloletému o ňom podávala klamlivé informácie. Poukázal na to, že počas letných prázdnin s maloletým trávil 2 týždne na dovolenke v Chorvátsku, potom si ho zobral znova na dva dni od rodičov a následne v septembri 2012 s ním bol na výlete v Prahe. Vyjadril presvedčenie, že spĺňa všetky predpoklady na zabezpečovanie riadnej, plnohodnotnej a zodpovednej starostlivosti o maloletého.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj s konaním, ktoré im predchádzali podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutých výrokov presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výchove a výžive mal. L. I..
Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, pretože táto forma osobnej starostlivosti lepšie zaistí jeho aktuálne vývinové aj materiálne potreby, pomôže mu prekonať porozvodovú situáciu, aby nemal pocit definitívnej straty jedného z rodičov, ktorých má rovnako rád a ani jedného z nich citovo nepreferuje. Odvolací súd nemal dôvod meniť napadnutý výrok rozsudku v súlade s návrhom matky, pretože z dostupných dôkazov nebola potvrdená jej momentálna obava, že by takáto forma starostlivosti negatívne vplývala na zdravý vývoj maloletého a prehlbovala jeho emočnú nestabilitu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na znalecký posudok znalkyne P.. X. F., podľa ktorého má maloletý vybudovaný k obom rodičom pozitívny citový vzťah, má u nich pocit istoty a bezpečia a obaja majú všetky predpoklady zvládať jeho výchovu po všetkých stránkach. Na tomto závere nič nemení ani správa, ktorú matka predložila od klinickej psychologičky maloletého P.. W. E. N.., pretože nemala možnosť vyšetriť otca, nepozorovala vzájomné správanie otca a maloletého a správu podala výlučne po matkinom náhľade na situáciu v rodine, ktorý je poznačený jej negatívnym vzťahom k otcovi. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že znalkyňa sa osobitne zaoberala aj správou klinickej psychologičky maloletého a napriek tomu zotrvala na svojich záveroch, že práve SOS by bola najmenej bolestivým spôsobom adaptácie maloletého na novú rodinu. Pri formulácii svojich záverov zohľadnila aj skutočnosť, že sa otec odsťahuje zo spoločnej domácnosti, preto nebolo potrebné zrušovať napadnutý výrok rozsudku a vraciať vec na ďalšie konanie, aby bolo skúmané, ako maloletý reaguje na súčasný model starostlivosti v zmysle odvolacieho návrhu matky. Pokiaľ má matka pocit, že maloletý má úzkostné stavy, je nevyhnutné, aby si uvedomila, že sú len priamym dôsledkom prežívania narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré primárne vidí pri ich hádkach a sekundárne vníma cez jej negatívne vyjadrovanie o otcovi tak, ako to priznal sám maloletý pri vyšetrení u znalkyne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že týždňový interval striedania osobnej starostlivosti nenaruší súrodenecký vzťah maloletého s jeho sestrou, nakoľko skutočnosť, že je maloletý zverený do SOS neznamená, že počas týždňa, keď je u otca nemôže navštevovať matku a sestru a sestra jeho u otca najmä za situácie, keď ich bydliská nie sú vo veľkej vzdialenosti. Odvolací súd poznamenáva, že obaja majú iné vývinové potreby dané nielen veľkým vekovým rozdielom, ale aj tým, že sú iného pohlavia. Navyše, v tomto veku už nemusia byť ich kontakty intenzívne na to, aby sa udržiavala dobrá kvalita ich vzťahov, a aby sa zdravo vyvíjali tak, ako je to napríklad u detí predškolského veku a prvého stupňa základnej školy. V súčasnosti podľa názoru odvolacieho súdu potrebujú viac priestoru na to, aby mohli realizovať svoje odlišné záujmy, a aby sa osamostatnili. Odvolací súd dodáva, že tento model starostlivosti zabezpečuje ešte väčšiu možnosť stretávania sa súrodencov a rozvíjania ich vzťahov ako prípady mnohých nerozvedených rodín, kde jeden so súrodencov študuje mimo miesta bydliska a domov chodí na víkendy alebo len raz do mesiaca.
Pokiaľ ide o rozsah výživného od otca pre mal. L. I., neboli splnené podmienky na jeho zmenu v zmysle odvolacieho návrhu matky na 350 Eur mesačne, pretože odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Tým sú aj pomery povinného, t.j. otca, ktoré mu neumožňujú prispievať na jej výživu viac ako 100 Eur mesačne, aj keď pomerne slušne zarába zohľadňujúc, že si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére v rozsahu 250 Eur mesačne a má vyššie výdavky v súvislosti s vedením novej samostatnej domácnosti. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú nebolo možné zmeniť rozsah určeného výživného je to, že otec má maloletého pol mesiaca vo svojej osobnej starostlivosti, počas ktorého je povinný zabezpečovať mu všetky potreby a navyše je nesporné, že si svoju povinnosť plní aj na rámec, pretože maloletého berie na dovolenky. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa odseku dva sa obmedzil na konštatovanie správnosti ich dôvodov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.